Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/68/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. E., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. I. Č., advokátkou so sídlom v P., proti ţalovanej Z. B., bývajúcej v P.,

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy alebo o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala a/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy spísanej

3. decembra 1999 notárom JUDr. Š. S. vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N., ktorou

predala ţalovanej nehnuteľnosti v katastrálnom území V. zapísané na liste vlastníctva č. X.

ako dom súpisné č. X. na parcele č. X., ďalej parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X. m2 a parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m2 za kúpnu cenu 1 507 668

Sk (ďalej len „kúpna zmluva“) eventuálne b/ určenia, ţe je výlučnou vlastníčkou týchto

nehnuteľností. Poukazovala na to, ţe kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, preto od nej odstúpila 19. októbra 2000. Do finančnej tiesne sa

dostala z dôvodu narastajúceho dlhu voči peňaţnému ústavu, nápadne nevýhodné podmienky

zaloţilo podhodnotenie predávaného domu oproti skutočnému stavu (aţ o 1 000 000 Sk).

Okresný súd Poprad rozsudkom z 24. mája 2012 č.k. -435 zamietol

ţalobu. Vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa platne neodstúpila od kúpnej zmluvy, lebo

pri uzatvorení kúpnej zmluvy nekonala v tiesni (stav jej tiesne nemôţe vyplývať z toho, ţe

2

sa sama dobrovoľne v inom právnom vzťahu stala ručiteľkou). Vzhľadom na to, ţe bola

iniciátorkou kúpnej zmluvy, neobstojí ani jej argumentácia, podľa ktorej konala v omyle.

So zreteľom na okolnosti predaja mala moţnosť dôsledne si premyslieť celú záleţitosť,

vedela, aká je cena predmetu predaja, pred podpísaním kúpnej zmluvy sa oboznámila

so znaleckým posudkom o cene predávaných nehnuteľností. Kúpna zmluva bola urobená

slobodne, váţne, určito a zrozumiteľne, má všetky náleţitosti platného právneho úkonu. Súd

nevyhovel ani jednému z petitov ţaloby „aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu“. Rozhodol tieţ o náhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nestotoţnila sa s jeho názorom, ţe na poţadovanom určení

(neplatnosti kúpnej zmluvy) nemá naliehavý právny záujem. Pokiaľ by totiţ dosiahla

toto určenie, vytvoril by sa tým pevný základ pre neskoršie majetkové vyrovnanie

sa so ţalovanou. Bez ţalobou poţadovaného určenia zostáva právne postavenie ţalobkyne

značne neisté. Súdu prvého stupňa vytkla tieţ nedostatočné posúdenie dôsledkov rozdielov

medzi výškou kúpnej ceny uvedenou v kúpnej zmluve (ktorá nevyjadrila cenu celého jedného

podlaţia domu, porastov, skutočnú cenu oplotenia a kanalizácie) a jej výškou zistenou

v priebehu dokazovania, ako aj neodstránenie nejasností ohľadom vyplatenia kúpnej ceny.

Údaj o kúpnej cene uvedený v kúpnej zmluve nezodpovedá skutočnej vôli konajúcich. Táto

skutočnosť zakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ţalobkyňa pri jej uzatváraní konala

v omyle, na podklade nesprávneho a neúplného znaleckého posudku o cene predávaných

nehnuteľností. Tento omyl je právne významný, lebo celý predaj organizovala ţalovaná.

Ţalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. septembra 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení poukázal na to, ţe ţalobkyňa odvolaním

nenapadla výrok zamietajúci ţalobu v časti, ktorou sa domáhala určenia vlastníctva sporných

nehnuteľností; uvedený výrok preto nadobudol právoplatnosť. V odvolacom konaní bolo

preto potrebné posúdiť len opodstatnenosť tvrdenia ţalobkyne, ţe kúpna zmluva je relatívne

neplatná z dôvodu omylu ( ), v ktorom konala pri urobení tohto

právneho úkonu. Ţalobkyni ako objednávateľke znaleckého posudku musela byť známa

všeobecná hodnota predávaných nehnuteľností. Mala dostatok moţností presvedčiť sa vopred

o reálnosti stanovenia ceny nehnuteľností. Právny poriadok pritom účastníčkam kúpnej

3

zmluvy dovoľoval dohodnúť v porovnaní so znaleckým posudkom kúpnu cenu vyššiu

aj niţšiu. Ţalobkyňa v kúpnej zmluve celkom jednoznačne prejavila vôľu predať

nehnuteľnosti za 1 507 668 Sk. Navyše, ţalobkyňa a ţalovaná boli účastníčkami celého

komplexu viacerých právnych úkonov – v časovej a vecnej súvislosti s kúpnou zmluvou bola

uzatvorená aj zmluva o prevode 4-izbového bytu, zmluva o obstaraní rekonštrukcie bytu

na náklady ţalovanej, zmluva o obstaraní znaleckého posudku na náklady ţalovanej, zmluva

o zaplatení dlhov ţalobkyne a jej syna ţalovanou. Za tohto stavu bola potom kúpna cena

výsledkom započítania a zohľadnenia ďalších plnení poskytnutých ţalobkyni ţalovanou.

Pokiaľ ţalobkyňa tvrdila, ţe kúpnu zmluvu uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, odvolací súd poukázal na to, ţe predmetná námietka nezakladá neplatnosť

zmluvy, ale moţnosť odstúpiť od nej ( ). Ţalobkyňa však

na jednej strane tvrdila, ţe kúpna zmluva je relatívne neplatná, na druhej strane od nej

odstúpila (i keď odstúpiť moţno len od platne uzatvorenej zmluvy). Skutočnosť, ţe ţalobkyňa

aţ v odvolacom konaní zmenila svoju argumentáciu a začala tvrdiť, ţe kúpna zmluva

je absolútne neplatná, nasvedčuje tomu, ţe si sama dodatočne uvedomila rozpornosť tvrdení,

z ktorých vyvodzovala opodstatnenosť svojej ţaloby. Z uvedených dôvodov odvolací súd

odvolaním napadnutý výrok prvostupňového rozsudku (o zamietnutí ţaloby o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy) potvrdil ako vecne správny ( ); ako vecne

správny potvrdil aj výrok o trovách konania na súde prvého stupňa. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s tým, ţe jej

v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať ( ). V úvode podala

prehľad o doterajšom priebehu konania, pričom osobitne poukázala na to, ţe uţ na prvom

stupni prejednania veci vyšli najavo rozpory medzi kúpnou cenou (jej výškou) uvedenou

v kúpnej zmluve a kúpnou cenou uvádzanou ţalovanou. Vzájomné plnenia, ktoré si poskytli

zmluvné strany, nie sú hodnotovo rovnaké. Skutočnosť, ţe kúpna cena uvedená v písomnom

vyhotovení zmluvy nevyjadruje skutočnú vôľu účastníčok zmluvy, zakladá absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy ( ). I keď ţalobkyňa túto

okolnosť uviedla aţ na pojednávaní uskutočnenom 17. júna 2010, súd mal na ňu vziať zreteľ.

Odvolací súd konštatoval, ţe odvolanie podala iba proti výroku zamietajúcom ţalobu v časti

týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Toto konštatovanie však nezodpovedá

skutočnosti – podala ţalobu s eventuálnym petitom (ţiadala určiť, ţe kúpna zmluva

je neplatná, „eventuálne“ ţe je vlastníčkou označených nehnuteľností). Ţalobu v časti

o určenie jej vlastníctva nevzala späť a ani „súd nerozhodol o čiastočnom zastavení konania“.

O potrebe vyriešiť otázku vlastníctva k predmetu sporu sa zmienila aj v odvolaní. Odvolací

súd mal preto rozhodnúť „o celom nároku“, ktorý (ako uvádza ţalobkyňa) „nebol rozdelený

na dve časti“. So zreteľom na to, ţe napadla rozsudok ako celok, neobstojí názor odvolacieho

súdu, ţe odvolaním napadla iba výrok týkajúci sa neplatnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd

takto nerozhodol o celom predmete odvolania. Navyše, ţalobkyňou zdôraznenú okolnosť – ţe

kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa – nesprávne

povaţoval za novo tvrdenú skutočnosť, na ktorú uţ nemohol prihliadnuť ( ).

Neuvedomil si, ţe na dôvody zakladajúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd

prihliadať aj bez návrhu. V závere dovolania ţalobkyňa uviedla, ţe v dôsledku uvedených

procesnoprávnych a hmotnoprávnych nesprávností, ktorých sa dopustil odvolací súd, jej bola

odňatá moţnosť realizovať jej procesné oprávnenia. Ţiadala preto, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe kúpna zmluva bola uzatvorená

slobodne a v nej uvedená kúpna cena zodpovedá skutočnej dohode jej účastníčok

a zohľadňuje komplex právnych úkonov urobených v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy.

Ţalobkyňa od roku 2000, kedy nadobudla istotu, ţe má kde bývať, ţe byt nie je zaťaţený

ţiadnym záloţným právom a peniaze jej boli vyplatené, vniesla do ţivota ţalovanej neistotu

rôznymi poţiadavkami a účelovými konštrukciami napriek tomu, ţe jej uţ bolo poskytnuté

všetko dohodnuté plnenie. Súdy v danom prípade rozhodli vecne správne. V odvolacom

konaní uţ išlo len o posúdenie, či je neplatná kúpna zmluva. Z odvolania (najmä z hľadiska

toho, čo ţalobkyňa ţiadala) je zrejmé, ţe týmto opravným prostriedkom nenapadla výrok

zamietajúci ţalobu v časti o určenie, ţe je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ţalobkyni

nebola v konaní odňatá moţnosť pred súdmi konať a jej dovolanie nie je preto procesne

prípustné. Vzhľadom na to ho ţiadala „zamietnuť“.

Dovolateľka v ďalšom vyjadrení označila za nepravdivé tvrdenie ţalovanej o tom, ţe

ţalobkyni uţ boli poskytnuté všetky dohodnuté plnenia. V nadväznosti na prepočet hodnôt

jednotlivých plnení a protiplnení, ktorý podala v tomto vyjadrení, vyslovila presvedčenie, ţe

táto argumentácia ţalovanej je nenáleţitá a prieči sa skutočnosti. V závere zdôraznila, ţe trvá

na podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ) zastúpená advokátkou ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním ţalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej (viď ). Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

2. So zreteľom na druhá veta a s prihliadnutím na dovolaciu

argumentáciu ţalobkyne najvyšší súd pristúpil k posúdeniu, či v konaní nedošlo k niektorej

z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne

preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

3. Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

V danom prípade sa ţalobkyňa podanou ţalobou domáhala určenia, ţe je neplatná

kúpna zmluva, „eventuálne“ ţe je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve

(viď č.l. 7 spisu).

„Petit“ je nevyhnutnou obsahovou súčasťou ţaloby, v ktorej ţalobca vyjadruje

to, čo ţiada (aké rozhodnutie poţaduje od súdu). Ţalobný petit môţe obsahovať aj niekoľko

poţiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit ţaloby sa môţe týkať aj viacerých nárokov.

Ţalobca môţe v ţalobe formulovať aj tzv. eventuálny petit. Ţalobou s eventuálnym petitom

sa ţalobca domáha, aby súd vyhovel jeho poţiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, ţe

primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho ďalšej poţiadavke (eventuálnemu petitu).

O eventuálny petit ide napríklad v prípade ţaloby, na vydanie veci s tým, ţe ak jej vydanie nie

je moţné, ţalobca (eventuálne) ţiada peňaţné plnenie.

Samo pouţitie slova „eventuálne“ v ţalobnom petite ešte neznamená, ţe skutočne ide

o eventuálny petit. Eventuálnym petitom ţaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden

petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôţe ţalovanému uloţiť povinnosť vydať vec

a zároveň aj povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého

(primárneho) petitu, o druhom petite uţ nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého

(subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne.

Ţalobkyňa v konaní na súde prvého stupňa ţiadala určiť, ţe je kúpna zmluva neplatná,

„eventuálne“ ţe je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve. Prvá časť petitu jej

ţaloby v zásade nevylučuje druhú časť petitu, i keď v prípade, ţe by sa domáhala iba určenia

vlastníctva, bola by nadbytočná [otázku (ne)platnosti kúpnej zmluvy by súd musel v takom

prípade i tak riešiť, a to ako prejudiciálnu, pričom ţalobkyňa by na takom (samostatnom)

určení neplatnosti nemala naliehavý právny záujem].

Súd prvého stupňa zamietol ţalobu v celom rozsahu. Odvolací súd – sústrediac

sa na obsah odvolania ( ) a zohľadniac to, ţe jeho podstatná časť sa týka

neplatnosti kúpnej zmluvy a ţe aj záverečná časť odvolania (odvolací „petit“) vyjadruje len

poţiadavku, aby prvostupňový rozsudok bol zmenený vo výroku o neplatnosti kúpnej zmluvy,

dospel k správnemu záveru, ţe ţalobkyni uţ v odvolacom konaní nejde o preskúmanie

správnosti rozhodnutia súdu v otázke určenia vlastníctva nehnuteľností. Na tom, ţe ţalobkyňa

sa odvolaním domáhala preskúmania rozhodnutia prvostupňového súdu iba čo do určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy, nemení nič skutočnosť, ţe v odvolaní (č.l. 447 spisu) uviedla, ţe

„toto určenie (pozn. dovolacieho súdu: určenie neplatnosti kúpnej zmluvy „eventuálne“

určenie vlastníckeho práva) malo tvoriť právny základ pre neskoršie vyporiadanie

vzájomných plnení ...“. Rovnako na tom nič nemení skutočnosť, ţe na inom mieste odvolania

(viď č.l. 447 p.v.) poznamenala, ţe bez rozhodnutia súdu o tom, či „predmetná kúpna zmluva

je platná, resp. kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, zostáva právne postavenie

ţalobkyne naďalej neisté ...“. Je zrejmé, ţe v týchto častiach odvolania ţalobkyňa

vysvetľovala iba svoje dovtedajšie náhľady na priebeh konania a prejednávanú vec, svoju

odvolaciu poţiadavku ale vyjadrila celkom zreteľne v záverečnej časti odvolania tak, ţe ţiada

preskúmať správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu (iba) čo do určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy a toto rozhodnutie ako vecne nesprávne zmeniť tak, ţe kúpna zmluva je neplatná.

Odvolateľka teda neopodstatnene namieta, ţe v odvolacom konaní nebolo rozhodnuté

o celom predmete odvolania.

4. Ţalobkyňa odvolaciemu súdu vytýka, ţe pri rozhodovaní neprihliadol na absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú zakladá to, ţe tento právny úkon nevyjadruje skutočnú vôľu

jej účastníčok.

Uvedená dovolacia námietka sa z hľadiska obsahového týka správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolateľka teda uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/

Pri právnom posudzovaní veci súd podriaďuje zistený skutkový stav pod právnu

normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právne posúdenie veci je najvyšším súdom povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ); zároveň je zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj

R 54/20102 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

9

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

5. Obsah dovolania a formulácie v ňom zvolené nevylučujú, ţe ţalobkyňa namieta

aj správnosť postupu súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie.

Dovolací súd preto uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení

a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu

povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle

(obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde,

nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v Neúplnosť alebo nesprávnosť

skutkových zistení môţe prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ); vadu takej povahy

ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej

veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tieţ napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

6. Na záver najvyšší súd pripomína konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej

republiky obsiahnuté v jeho uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. , v zmysle

ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

konania podľa “.

7. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa prípustné nie

je, v dovolacom konaní sa nepreukázala opodstatnenosť jej tvrdenia o vade konania v zmysle

a ani nevyšli najavo iné vady vymenované v , dovolací súd

odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne podľa a

10

písm. c/ bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

8. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková