Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/149/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. – D. XX, XXX XX E., zast. F. G., advokátka so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady strany na zárobku po skončení práce neschopnosti za rok 2022 sumu vo výške 1354,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1354,82 eur od 28.6.2023 do zaplatenia a 5,50 % úrokom z omeškania zo sumy 2245,99 eur od 7.8.2022 do 3.2.2023 a náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za rok 2023 od januára do júna sumu vo výške 676,38 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcu titulom náhrady straty na zárobku po skončení práce neschopnosti počnúc 1.7.2023 do budúcna vždy k prvému dňu prislúchajúceho mesiaca v rátane valorizácie až do zmeny pomerov mesačne vo výške 345,13 eur.

III. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 46,60 % , o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady straty na zárobku titulom doplatku na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, keďže sa v dôsledku dopravnej nehody stal invalidným, a to za rok 2020 vo výške 2351,90 eur s príslušenstvom, rok 2021 vo výške 2279,90 eur s príslušenstvom, rok 2022 vo výške 2245,99 eur s príslušenstvom a počnúc januárom do budúcna vrátane valorizácie až do zmeny pomerov mesačné vo výške 251,40 eur. U žalovaného bolo poistené motorové vozidlo v čase, keď došlo ku škodovej udalosti. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku za rok 2020. V ďalšom namietal výpočet výšky náhrady škody a určenie priemerného zárobku, keďže pri výpočte sumy jeho zárobku vychádzal z nepresných, neúplných údajov bývalého zamestnávateľa, ktoré nie sú dostatočným podkladom pre správny výpočet priemerného zárobku žalobcu v čase pred práceneschopnosťou. Ďalším podstatným ukazovateľom je výška aktuálnych príjmov žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že invalidný dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou a náhrada za stratu príjmu vyplácaná žalovanou sú jedinými zdrojmi jeho príjmu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si nárok ona náhradu trov konania.

3. Žalobca považoval vznesenú námietku premlčania za nároky uplatnené za rok 2020 za odporujúcu dobrým mravom. Predložil potvrdenie bývalého zamestnávateľa o vydanie potvrdenia a o vykonanie výpočtu dosahovaného priemerného zárobku žalobcu za rozhodné obdobie, t.j. za vo výške 3,3927 eur/1 hod., resp. 102,21 Sk. Za takto ustáleného priemerného hodinového zárobku, nárok žalobcu, pri stanovenom 8 hod. dennom pracovnom úväzku/ zmene, predstavuje sumu (8 x 3, 3927 eur), tedafile_0.jpg

file_1.wmf

27, 1416 eur/ denná zmena x počet skutočne odpracovaných dní za rozhodné obdobie ( 10/11/12-2008 ) 10/2008 - 23 dní x 27, 1416 eur = 624,2568 eur, 11/2008 - 19 dní x 27,1416 eur = 515,6904 eur, 12/2008 - 16 dní x 27, 1416 eur = 434,2656 eur, čo za odpracované dni rozhodného obdobia predstavuje sumu dosiahnutého priemerného zárobku spolu (624, 2568 eur + 515, 6904 eur + 434, 2656 eur), vo výške : 1.574, 2128 eur a následne uvedené predstavuje sumu dosiahnutého priemerného mesačného zárobku žalobcu 1 574, 2128 eur : 3 mesiace vo výške: 524,7376 eur. Za rok 2020, tak nárok žalobcu na náhradu škody titulom jednorazového doplatku straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, predstavuje sumu 3706, 75 eur /6296,85 eur (524,7376 x 12 mesiacov) – 1852,58 eur (suma vyplateného invalidného dôchodku) – 737,52 eur (suma vyplatenej úrazovej renty)/. Za rok 2021, tak nárok žalobcu na náhradu škody titulom jednorazového doplatku straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, predstavuje sumu : 3.634,75 file_2.jpg

file_3.wmf

/6296,85 eur (524,7376 x 12 mesiacov) – 1905,38 eur (suma vyplateného invalidného dôchodku) – 756,72 eur (suma vyplatenej úrazovej renty)/. Za rok 2022, tak nárok žalobcu na náhradu škody titulom jednorazového doplatku straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, predstavuje sumu : 3.600,81 eur file_4.jpg

file_5.wmf

/6296,85 eur (524,7376 x 12 mesiacov) – 1927,20 eur (suma vyplateného invalidného dôchodku) – 768,84 eur (suma vyplatenej úrazovej renty)/. Počnúc mesiacom január 2023 a do budúcna, až do zmeny pomerov, tak nárok žalobcu na náhradu škody titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, predstavuje mesačne sumu : 274, 08 eur /524,7376 eur (priemerný zárobok) - 179 60 eur (suma vyplateného invalidného dôchodku) - 71 05 (suma vyplatenej úrazovej renty). V ďalšom poukázal na to, že žalovaná dobrovoľne po začatí konania akceptovala a v celom žalobcom uplatňovanom rozsahu uznala, žalobou uplatňovaný nárok žalobcu a poukázala na účet právnej zástupkyne žalobcu sumu doplatku za stratu na zárobku vo Výške celkom : 4.687, 24 eur, pozostávajúcu z úhrady žalobou uplatneného nároku žalobcu za rok 2021 v sume 2.279,90 eur, za rok 2022 v sume 2 245 99 eur a doplatku za mesiac január 2023 v sume 232,40 eur. S poukazom na uvedené vzal žalobca žalobu späť v časti doplatku za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2020, jednorazovo v sume 2.351 90 €, s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.351,90 eur od 07.08.2022 až do zaplatenia a za rok 2021, jednorazovo v sume 2.279,90 eur, s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.279,90 eur od 07.08.2022 až do zaplatenia, za rok 2022, jednorazovo v sume 2.245 99 eur a za mesiac január 2023, jednorazovo v sume 232,40 eur. Naďalej teda po odpočítaní sumy už uhradenej žalovanou zostáva žalovanému doplatiť za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti : za rok 2022, jednorazovo sumu 1.354,82 eur ako rozdielu medzi dosiahnutým priemerným zárobkom žalobcu vo výške ( 524,7376 eur x 12 mesiacov 6. 296,85 eur ) a sumou vyplateného invalidného dôchodku vo výške 1.928,82 eur a sumou vyplatenej úrazovej renty vo výške 768,84 eur ( výpočet : 6.296, 85 eur - 1.927,20 eur - 768,84 eur suma rozdielu vo výške celkom : 3.600,81 eur) a po odpočítaní sumy dodatočne uhradenej žalovanou vo výške 2. 245,99 eur, tak nárok žalobcu na doplatok predstavuje (3.600,81 eur - 2.245,99 eur) sumu doplatku vo výške: 1. 354,82 eur. Pokiaľ ide o január 2023 doplatok žalovaného predstavuje jednorazovo sumu 112,73 eur ako rozdielu medzi dosiahnutým priemerným zárobkom žalobcu vo výške (524, 7376 eur) a sumou vyplateného invalidného dôchodku za mesiac január 2023, vo výške 179,60 eur a sumou vyplatenej úrazovej renty žalovanou vo výške 71,05 eur (výpočet : 524,7376 eur - 179,60 eur - 71,05 eur = suma rozdielu vo výške celkom: 274,08 eur) a po odpočítaní sumy dodatočne uhradenej žalovanou vo výške (232,40 eur - 71,05 eur) vo výške 161,35 eur, tak nárok žalobcu na doplatok predstavuje (274,08 eur - 161,35 eur) sumu doplatku vo výške: 112,73 eur.

Počnúc mesiacom február 2023 a do budúcna, až do zmeny pomerov, tak nárok žalobcu na náhradu škody titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, predstavuje mesačne sumu : 345, 13 eur ( výpočet : 524,7376 eur - 179,60 eur = suma rozdielu vo výške 345,13 eur). V tomto smere navrhol rozšírenie podanej žaloby. V ďalšom žalobca uviedol, že z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.02.2023 nepochybne vyplýva, že za obdobie, v súdnom konaní naďalej uplatňovaných nárokov doplatku straty na zárobku za rok 2022, za rok 2023 a do budúcna, nie je, za obdobie od 01.01.2022 a až doteraz evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedenom Sociálnou poisťovňou, rovnako tak z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.01.2023 jednoznačne dosvedčuje, že žalobca od 09.02.2012 a až doteraz, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z tohto titulu nepoberal žiadnu dávku a ani podporu. Uplatnil si alternatívna nárok na jednorazové odškodnenie poukazujúc na následky škodovej udalosti, keďže je dopravnou nehodou doživotne a natrvalo poškodený na zdraví a svojej file_6.jpg

file_7.wmf

osobnosti a jednorazovo priznanou náhradou finančného odškodnenia zo strany súdu, namiesto mesačného dôchodku, by mu tak bola po zvyšok jeho života, nielenže kompenzovaná závažnosť poškodenia zdravia, fyzické a psychické strádania, strata zdravotnej pohody, mobility, vitality, sociálnych, rodinných, pracovných a spoločenských istôt, ale priznanie jednorazového odškodnenia, by žalobcovi ihneď a zvlášť do budúcna, bezpochyby otvorilo možnosti k podstatnému skvalitneniu jeho života. Prípadné jednorazové odškodnenie žalobcu (narodeného v roku 1963), vo vzťahu k objektívne danej povinnosti žalovanej na mesačnú náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti žalobcu, v sume 345,13 eur, čo predstavuje ročne sumu: 4.141,56 eur, by tak za obdobie štatisticky stanoveného priemerného veku dožitia, predstavovalo sumu (4.141,56 eur x 12,84 roka) file_8.jpg

file_9.wmf

53.177,63 eur a po odpočítaní o sumu vyplácaného invalidného dôchodku žalobcovi sume 179 60 eur / mesačne x 12 — 2.155,20 eur ročne, by tak za rovnaké obdobie priemerného veku dožitia ( 2.155,20 x 12,48 roka ) predstavovalo sumu 26.896,89 eur, potom by tak suma jednorazového odškodnenia bola v danom prípade žalobcu, ustálená na sume ( 53.177 63 eur - file_10.jpg

file_11.wmf

26.896,89 eur) vo výške : 26.280,74 eur.

4. Žalovaný v duplike vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu. Dospel k záveru, že pôvodne žalobcom nárokovaná suma doplatku je oprávnená. Namietal žalobcom predostretý výpočet výšky priemerného zárobku pred vznikom škodovej udalosti a považuje ho za nesprávny s poukazom na ust. (ďalej len „“). Žalobca podľa jej názoru zámerne deformuje spôsob výpočtu stratu na zárobku, aby umelo navýšil ním požadované nároky. Uviedol, že pri výpočte priemerného zárobku mal žalobca vychádzať z jeho čistej mzdy dosiahnutej v rozhodnom období, tak ako pôvodne uvádzal v žalobe, nakoľko inštitút náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti má charakter náhrad do výšky toho, o čo reálne vznikom škody žalobca prišiel. Hrubá mzda v sebe zahŕňa aj celú škálu povinných preddavkov na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné, garančné poistenie, či poistenie v nezamestnanosti, ktoré zamestnancovi, t.j. žalobcovi nie sú pripísané na jeho účet a napĺňajú základnú funkciu solidarity sociálneho poistného systému. Je preto logické a v súlade s princípom spravodlivosti, aby sa pri výpočte náhrady za stratu na zárobku vychádzalo z čistej mzdy žalobcu tak, ako to pôvodne uvádzal aj žalobca. V ďalšom žalovaný v celej miere namietol nárok žalobcu na priznanie jednorazového odškodného. Žalovaný riadne, po dobu takmer dvanástich rokov od vzniku škodovej udalosti vypláca žalobcovi pravidelne mesačne úrazovú rentu, čo žalobca ani nerozporoval. Jednorazové odškodné je zároveň koncipované tak, že sa vzájomne vylučuje s poskytovaním peňažného dôchodku vo forme náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Namietala aj spôsob výpočtu jednorazového odškodnenia i obdobie, za ktoré jeho výplatu požaduje, keďže žalobca je vo veku blízkom veku odchodu do starobného dôchodku. Získaním nároku na poberanie starobného dôchodku následne zaniká možnosť na ďalšie vyplácanie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Žalobca teda nesprávne vychádza zo sumy náhrady za stratu na zárobku až do dosiahnutia veku 72,84 rokov, keďže nemožno predpokladať, že až do tohto veku bude

žalobcovi poskytovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. V tomto smere poukázala na rozhodnutia súdnych autorít.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca adresoval žalovanej dňa 3.5.2022 výzvu na doplatenie nároku na náhradu škody.

7. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 5.4.2022 plynie, že žalobca mal v roku 2020 vyplatenú dôchodkovú dávku (invalidný dôchodok) úhrnom vo výške 1852,58 eur a v roku 2021 úhrnom vo výške 1905,38 eur. Z oznámenia o výplate dôchodku plynie, že od januára 2022 bude poukazovať mesačne sumu 160,60 eur a doplatok od 1.1.2022 do 23.1.2022 predstavuje sumu 1,62 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 1.12.2022 vyplýva, že žalobcovi sa zvyšuje invalidný dôchodok od 1.1.2023 na sumu 179,60 eur.

8. Z odpovede na žiadosť o zaslanie výpisu poukázanej úrazovej renty zo strany žalovaného vyplýva, že úrazové renta za rok 2020 bola vyplácaná mesačne vo výške 61,46 eur, spolu 737,52 eur, pre rok 2021 mesačne vo výške 63,06 eur, spolu 756,72 eur a pre rok 2022 mesačne 64,07, k 1.4.2022 bolo uhradené 192,21 eur.

9. Z potvrdenia o príjme žalobcu za obdobie od 01/2008 do 12/2008 plynie hrubá mzda vo výške 187 790 eur a čistá mzda vo výške 148 868 eur. 10. Z potvrdenia o priemernom zárobku vyplýva, že priemerný zárobok žalobcu za bol 102,21 Sk/ 3,3927 eur.

11. Z oznámenia o poistnom plnení z 31.3.2023 plynie, že vyplácaná renta sa valorizuje pre rok 2023 o 10,9% a bude zodpovedať sume 71,05 eur.

12. Z oznámenia o poistnom plnení z 3.2.2023 vyplýva, že žalovaný poskytol plnenie ako doplatok za uplatnený nárok straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za roky 2021, 2022 a január 2023 v sume 4687,24 eur

13. Z detailu pohybu plynie, že na účet právnej zástupkyne žalobcu bolo poskytnuté plnenie vo výške 4687,24 eur.

14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 8.2.2023 vyplýva, že žalobca od 1.1.2022 doteraz nie je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou.

15. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 20.1.2023 vyplýva, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy dňa 9.2.2012.

16. Z odborného posudku o invalidite z 14.12.2011 plynie celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 50%.

17. Z emailovej komunikácie z 6.2.2023 plynie žiadosť žalobcu smerujúcu na jeho bývalého zamestnávateľa EKO SVIP s.r.o. o vystavenie potvrdenia o dosahovanom priemernom zárobku za rozhodujúce obdobue 4.Q.2008 postupom podľa .

18. Zo internetovej stránky Sociálnej poisťovne plynulo oznámenie, že od júla automaticky rozmrazí a zvýši minimálne dôchodky, o zvýšenie netreba žiadať, zvyšujúc sa úrazové renty, pozostalostné úrazové renty a maximálne sumy úrazových dávok.

19. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ustanoveniami , , a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.

Podľa , náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

Podľa , ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného dôchodku jednorazové odškodné. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa , priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vlády SR č. (ďalej len „“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od. 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

20. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, súd s poukazom na samotný súhlas žalovaného (ktorý však nakoniec nebol nevyhnutný) konanie v zmysle ust. čiastočne zastavil tak, ako je uvedeného vo výroku III. rozsudku.

21. Je nesporným, že dňa 21.03.2009 v čase o 00,45 hod. viedol vodič H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, J., bez príslušného vodičského oprávnenia, motorové vozidlo zn. VW – PASSAT, EČV: K.- XXX L., po ceste č. 1/68 v smere od obce Rožkovany na obec Červenica pri Sabinove, kde pravou časťou vozidla zachytil žalobcu, pričom pri zrážke došlo k vzniku mnohopočetných ťažkých a závažných zranení, so vznikom trvalých následkov a obmedzení na telesnej a duševnej integrite, vo všetkých sférach jeho života, s následkom invalidizácie žalobcu od 30.11.2011, z dôvodu poklesu schopnosti žalobcu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť o 50%, v porovnaní so zdravou osobou.

22. V ďalšom je nesporné, že prevádzkovateľ motorového vozidla bol ku dňu škodovej udalosti zmluvne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

23. V konaní nebol ani spor o tom, že by žalovaný nebol povinný nahrádzať stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti žalobcu. Tento do podania žaloby uhrádzal v prospech žalobcu mesačne úrazovú rentu.

24. Sporným ostala len výška náhrady za straty na zárobku po skončení práceneschopnosti.

25. Zákonodarca upravil spôsob výpočtu náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite tak, že sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

26. Súd sa nestotožňuje s vysloveným názorom žalovaného, že priemerný zárobok sa vypočítava z čistej mzdy. Žalovaný síce správne poukazuje na to, že priemerný zárobok je potrebné vypočítavať v súlade s , avšak základom pre tento výpočet je hrubá mzda, ktorú žalobca dosahoval pred škodovou udalosťou v rozhodnom období.

27. V tomto smere súd poukazuje na názor právnej vedy cit: „Priemerný zárobok sa chápe ako priemerný hrubý zárobok. Zisťuje sa vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka za rozhodujúce obdobie, ktorým je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, a to z hrubej mzdy, zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby, ktorú zamestnanec v tomto období odpracoval.“ (Barancová, H. a kol.: . Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, k ust. ). 28. Žalobca v konaní predložil potvrdenie zamestnávateľa o priemernom zárobku za vo výške 102,21 Sk/ 3,3927 eur, ktorého výpočet žalovaný nesporil, avšak namietal, že z potvrdenia nie je zrejmé, či ide o čistý alebo hrubý priemerný hodinový zárobok.

29. Potvrdenie zamestnávateľa o priemernom zárobku, ak upravuje čistú priemerné mzdu, ako uvádza žalobca, uplatňuje si menej, ako má zákonný nárok. Z logiky veci je totiž čistá mzda vždy nižšia ako mzda hrubá. V prípade, ak by išlo k priemerný hrubý zárobok, neuplatnil by si viac, ako by mal nárok, a to práve s poukazom na vyššie vyslovený názor právnej vedy, že priemerný zárobok sa chápe ako priemerný hrubý zárobok.

30. S poukazom na uvedené súd vychádzal z priemerného zárobku vo výške 3,3927 eur/1 hodinu tak, ako to plynie z predloženého potvrdenia zamestnávateľa.

31. Rozhodným obdobím na účely určenie priemerného zárobku žalobcu je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok a v konaní nebolo sporným, že ide o posledný štvrťrok 2008 (10. – 12. mesiac roka 2008), t.j. .

32. Súd sa naopak stotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca nesprávne vypočítal priemerný zárobok, keďže nereflektoval na ust. .

33. Aj v tomto smere súd poukazuje na názor právnej vedy cit.: „ bližšie neupravuje spôsob výpočtu priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Je preto možné vychádzať z individuálneho ročného fondu pracovných hodín zamestnanca vydelením 12 mesiacmi, ale aj uplatniť univerzálny postup, ktorý vychádza z priemerného počtu hodín na priemerný kalendárny rok s počtom 365,25 kalendárnych dní, t. j. so zohľadnením priestupných rokov. Takýto priemerný kalendárny rok má v priemere cca 52,18 týždňa (365,25 vydelené 7 kalendárnymi dňami týždňa), takže na 1 kalendárny mesiac pripadá cca 4,3482 kalendárneho týždňa. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v priemernom roku sa vypočíta vynásobením tohto stabilného koeficientu týždenným pracovným časom zamestnanca. Aj keď voľba postupu je na zamestnávateľovi, zamestnávateľ nesmie poškodiť nároky zamestnanca nevhodne zvoleným alebo diskriminačným postupom výpočtu priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Nakoľko upravuje iba zaokrúhlenie výslednej sumy priemerného mesačného zárobku, je na zamestnávateľovi, aký postup si zvolí a či bude vychádzať z nezaokrúhleného koeficientu alebo z koeficientu pre zjednodušenie upraveného na 2 desatinné miesta (4,35 týždňa). Ak zamestnanec bude pracovať v ustanovenom týždennom pracovnom čase napríklad 40 hodín, priemerný počet pracovných hodín v priemernom mesiaci bude súčinom koeficientu 4,35 a tohto týždenného pracovného času, čo dáva spolu 174 hodín v mesiaci; ak bude zamestnávateľ vychádzať z nezaokrúhleného koeficientu, priemerný počet hodín v mesiaci vyjde na 173,93 hodiny. Postup, vychádzajúci z univerzálneho nemenného koeficientu sa javí ako objektívny a ani zamestnanca v žiadnom ohľade nediskriminuje. Zároveň zabezpečuje, že priemerný mesačný zárobok bude vo všetkých mesiacoch kalendárneho štvrťroka rovnaký bez ohľadu na meniaci sa mesačný fond pracovného času. Priemerný zárobok sa viaže na konkrétneho zamestnanca, preto ak by ten mal so zamestnávateľom dohodnutý kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, zamestnávateľ pri výpočte jeho priemerného zárobku nemôže vychádzať z počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac, aký vyplýva z ustanoveného alebo určeného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca, ale z dohodnutého kratšieho týždenného pracovného času zamestnanca [ ].“ (Barancová, H. a kol.: . Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, k ust. ). 34. Nebol sporným ani pracovný čas žalobcu u zamestnávateľa pred vznikom škodovej udalosti, teda 8 hodín denne a 40 hodín týždenne.

35. V ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín, priemerný počet pracovných hodín v priemernom mesiaci bude súčinom koeficientu 4,35 a tohto týždenného pracovného času, čo dáva spolu 174 hodín v mesiaci.

36. Priemerný mesačný zárobok teda súd ustálil tak, že priemerný hodinový zárobok 3,3927 eur vynásobil priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (174 hodín), čo tvorí sumu 590,3298 eur.

37. Keďže si žalobca uplatnil nárok z priemerného zárobku zo sumy 524,7376 eur, uplatnil si menej, ako má zákonný nárok. Súd nemôže prekročiť uplatnený nárok, vychádzal preto zo sumy uplatnenej žalobcom.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom jediný príjem je invalidný dôchodok popri vyplácanej úrazovej rente, čo plynie z potvrdenia Sociálnej poisťovne i Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov.

39. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanému doplatiť žalobcovi za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za rok 2022 sumu 1354,82 eur. Ide o sumu, ktorá tvorí rozdiel medzi žalobcom uvádzaným priemerným zárobkom vo výške 524,7376 eur a sumou vyplateného invalidného dôchodku vo výške 160,60 eur a sumou vyplatenej úrazovej renty vo výške 64,07 eur, t.j. 524,7376 – 160,60 – 64,07 = 300,0676. Za rok 2022 bol teda žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 3600,81 eur (300,0676 x

12). Keďže uhradil sumu vo výške 2245,99 eur, tak nárok žalobcu na doplatok predstavuje (3600,81 eur

- 2245,99 eur) predstavuje sumu vo výške 1354,82 eur.

40. Pokiaľ ide o rok 2023, za január 2023 predstavuje doplatok žalovaného sumu 112,73 eur ako rozdielu medzi žalobcom uvádzaným priemerným zárobkom vo výške 524, 7376 eur a sumou vyplateného invalidného dôchodku za mesiac január 2023 vo výške 179,60 eur a sumou vyplatenej úrazovej renty žalovanou vo výške 71,05 eur, t.j 524,7376 eur - 179,60 eur - 71,05 eur = 274,08 eur). Keďže žalovaný za mesiac január 2023 doplatil sumu vo výške 161,35 eur, tak nárok žalobcu na doplatok predstavuje (274,08 eur – 161,35 eur) predstavuje sumu vo výške 112,73 eur.

41. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že došlo k úprave výšky úrazovej renty za budúce obdobie na sumu 232,40 eur, preto súd uložil žalovanému uhradiť doplatok za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od februára 2023 do júna 2023 vo výške 523,7376 eur – 179,60 eur

- 232,40 eur = 112,73 eur za každý mesiac, t.j. 5x 112,73 eur, spolu vo výške 563,65 eur.

42. Nedoplatok za rok 2023 od januára do júna predstavuje sumu 676,38 (6x 112,73 eur).

43. Počnúc mesiacom júl 2023 a do budúcna, až do zmeny pomerov vrátane valorizácie, tak nárok žalobcu na náhradu škody titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je dôvodný v uplatnenom rozsahu 345, 13 eur (524,7376 eur - 179,60 eur).

44. Dôvodným bol i nárok na úroky z omeškania zo sumy 1354,82, ktoré si žalobca za rok 2022 uplatnil od 28.6.2023 do zaplatenia vo výške 7,50 %, ktoré neprevyšuje úrok z omeškania a úrok z omeškania vo výške 5,50 % zo sumy 2245,99 eur od 7.8.2022 do 3.2.2023 v zmysle ust. v spojení s platné k navrhovanému dňu.

45. Po späťvzatí návrhu za uplatnený nárok za rok 2020 a 2021 v celom rozsahu, ostal predmetnom konania nárok na straty na zárobku za rok 2022 a 2023. Súd sa musel vyporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a konštatuje, že uplatnený nárok premlčaný nie je. Nárok na náhradu škody na zdraví sa premlčuje v 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže k rozšíreniu žaloby došlo podaním doručeným súdu dňa 10.2.2023, ktorého rozšírenie bolo súdom pripustené na pojednávaní dňa 28.6.2023, nárok na stratu na zárobku za rok 2022 a 2023 premlčaný nie je, keďže bol uplatnený v rámci premlčacej doby.

46. Žalobca uplatnil podanou žalobou eventuálnym petitom namiesto nároku na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti jednorazové odškodné.

47. Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit. Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

48. Keďže súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodol o prvom petite, o druhom eventuálnom petite výrokom súdu nerozhodoval. Súd má za to, že jednorazové odškodné možno priznať, ak o to poškodený požiada a zároveň, ak tvrdí a preukáže dôležitý dôvod na takýto nárok. V súdenej veci však podľa názoru súdu žalobca netvrdil ani nepreukázal skutočnosti, ktoré by predstavovali dôležitý dôvod na takýto postup. Dôležitým dôvodom v tomto smere nie je podľa názoru súdu samotný zdravotný stav, pre ktorý bol žalobca uznaný za invalidného (50% miera poklesu schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť a jeho diagnózy). Zhoršený zdravotný stav v dôsledku škodovej udalosti je práve tou okolnosťou, pre ktorú sa priznáva buď peňažný dôchodok alebo jednorazové odškodné, preto táto okolnosť sama o sebe nemôže predstavovať dôležitý dôvod. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jednorazové odškodnenie by otvorilo možnosti podstatného skvalitnenia života, tieto dôvody súd považuje za veľmi všeobecné, a nie je zrejmé, čo konkrétne by v rámci skvalitnenia života žalobcu malo predstavovať dôležitý dôvod, pre ktoré by súd namiesto peňažného dôchodku priznal jednorazové odškodné. Ani argumentácia vo vzťahu k predchádzaniu súdnym sporom do budúcna nie je podľa názoru súdu tou relevantnou skutočnosťou, ktorá by predstavovala dôležitý dôvod pre priznanie jednorazového odškodnenia.

49. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný dôležitý dôvod pre priznanie jednorazového odškodnenia, nebolo potrebné zaoberať sa jeho výškou, ktorú žalovaný namietal.

50. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

51. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a a tak, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 2351,90 eur (bez uvedenia dôvodu späťvzatie). Žalovaný naopak zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 2279,90 eur a 2245,99 eur (žalovaný plnil po podaní žaloby) a bol neúspešný v časti o zaplatenie 1354,82 eur a 676,3 eur. Z uvedené má súd za to, že žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 26,70%, neúspech, resp. zavinenie žalovaného je v rozsahu 73,30%. Pomer úspechu a neúspechu preto súd ustálil na sume 46,60% ( 73,30% - 26,70%). S poukazom na uvedené súd preto zaviazal žalovaného na náhrdu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 46,60%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.