Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/20/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská č. 1525/1, 140 92 Praha 4 - Mychle, Česká republika, IČO: 64948242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová č. 1/A, 813 33 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47251336, zastúpený: JUDr. Katarína Pacachová, LL.M, manažér Corporate Workout, a A. A. B., právnik Corporate Workout, proti žalovanému: C. D. E., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. – 228 zo dňa 27. marca 2024, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I. a II..

II. M e n í uznesenie vo výrokoch III. a IV. tak že, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým uznesením rozhodol takto :

I. Súd z r i a ď u j e záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúce z Dohody o ručení č. 000625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v spojení so Zmluvou o kontokorentnom úvere číslo: zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021 na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce, Katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území A., obec A., okres Medzilaborce: a) stavby na pozemkoch (parcela registra "C") súpisné číslo: 658, na pozemku par. č.: 1346/84, popis: Bytový dom, typ priestoru: Byt č. 8, vchod č. 2 na 1. poschodí, b) pozemok (parcela registra "C") par. č.: 1346/84, druh: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 356 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a s podielom 4054/84384 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

II. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka.

IV. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol už raz rozhodol uznesením zo dňa 22.11.2023 tak, že zastavil konanie ohľadom nariadenia zabezpečovacieho alternatívne neodkladného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. G. (nehnuteľnosť 1) a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa úkonov akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, k.ú. A. (nehnuteľnosť 2).

3. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 15.02.2024 toto rozhodnutie súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým bolo konanie zastavené, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že s poukazom na odvolanie oboch strán sporu považoval za úplne najpodstatnejšie to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby sa v podstate akýmkoľvek relevantným spôsobom vysporiadal s ustanovením , z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie vo svojom prvotnom rozhodnutí v tejto súvislosti iba konštatoval, že sa nestotožnil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že žalobcom požadovaná dočasná úprava pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia dostatočne daná. Minimálne z tohto dôvodu, už ale súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca v samotnom návrhu navrhol, aby súd prioritne nariadil zabezpečovacie opatrenie a iba eventuálne navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobca raz uvádzal, že sa jedná o eventuálny petit, raz o alternatívny petit, pričom, ale uviedol, že podstatné je to, čo žalobca uviedol v petite svojho návrhu, kde uviedol, že sa jedná o eventuálny petit a takýto stav vyplýva aj z obsahu jeho podaní a len z tohto dôvodu nie je na mieste odmietnutie podania, nakoľko úlohou súdu nie je formalistické posúdenie podania strany sporu, ale preferencia rozhodnutia o merite veci. Odvolací súd sa úplne stotožnil s odvolaním žalovaného ohľadom skutočnosti, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevenuje otázke zákonnej prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, na ktorú musí ex offo prihliadať. Odvolací súd poukázal na to, že v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom existuje spôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu a podľa tvrdení žalobcu existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Odvolací súd vyjadril názor, že sa javí, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie zabezpečovacie opatrenia. Súd prvej inštancie už vo svojom prvotnom rozhodnutí poukázal na to, že má nepochybne za preukázané, že žalovaný ako ručiteľ je povinný plniť žalobcovi pohľadávku, ktorú neplní dlžník žalobcu a je irelevantná skutočnosť, že manželka žalovaného namieta neplatnosť uvedenej dohody o ručení. Žalovaný k tomu uviedol, že súd prvej inštancie prakticky vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu, a teda namietanú relatívnu neplatnosť dohody o ručení resp. neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že uvedené námietky pokiaľ boli, resp. budú prednesené aj v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. (t.č. Mestským súdom Košice, pod sp. zn. ), tak sa s nimi súd bude musieť zaoberať a vyhodnotiť ich, avšak nejedná sa o dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené nariadiť v tejto veci zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd sa taktiež vyjadril ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že ručenie ďalších osôb je bezvýznamné. Takéto vyjadrenie nepovažoval odvolací súd, bez ďalšieho, za úplne relevantné, avšak uviedol, že je skutočne iba na rozhodnutí žalobcu, od ktorého z ručiteľov si bude splatnú pohľadávku vymáhať. Tieto okolnosti ale v prípade pokiaľ budú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu nebránia v tom, aby bolo nariadené. Žalovaný v prvotnom odvolaní tvrdil, že čo sa týka darovacej zmluvy v prospech jeho dcéry tak preukázal, že sa nejednalo o žiadne fraudulózne, či inak nedobromyseľné konanie a súd prvej inštancie to vyhodnotil jednostranne, v jeho neprospech. Odvolací súd k tomu uviedol , že nie je vôbec nelogické pokiaľ súd prvej inštancie v tomto ohľade poukázal na to, že žalovaný sa takto zbavil svojho majetku a táto okolnosť, aj podľa názoru odvolacieho súdu, svedčí o dôvodnej obave žalobcu o nesplnení si záväzku žalovaného resp. o tom, že môže byť ohrozená prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd taktiež poukázal na to, že žalovaný sa viacnásobne vyjadril, že sám žalobca mal uviesť, že vlastní aj iný majetok a túto skutočnosť súd prvej inštancie nezohľadnil. V tejto súvislosti odvolací

súd uviedol , že ani samotný žalovaný sa nevyjadril o aký majetok sa má jednať a akým konkrétnym spôsobom to má mať vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Žalovaný sa taktiež vyjadril, že zabezpečovacie opatrenie musí nadväzovať na vec samú a že nie je špecifikovaná pohľadávka žalobcu, s čím ale odvolací súd vyjadril nesúhlas, pretože žalobca svoju pohľadávku presne špecifikoval a taktiež poukázal na to, že túto pohľadávku si uplatňuje v súdnom konaní.

4. Súd prvej inštancie v prvotnom rozhodnutí rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že ho časovo ohraničil, a to právoplatným skončením konania vo veci samej vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. . Žalobca vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia podal odvolanie, t.j. v časti časového ohraničenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalobcu v tejto časti, keďže má za to, že pokiaľ má byť splnený účel zabezpečovacieho opatrenia a žalobca ho samotným návrhom časovo neohraničil, tak je na mieste jeho nariadenie bez vopred vymedzeného časového ohraničenia. Takýmto postupom by sa naplnil účel návrhu žalobcu a nedošlo by taktiež k neprimeranému obmedzeniu žalovaného, nakoľko v prípade pokiaľ by bola zamietnutá žaloba vo veci samej, tak by došlo aj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia resp. zriadené sudcovské záložné právo by existovalo do uspokojenia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje miernejší prostriedok zásahu do práv vlastníka nehnuteľnosti, pričom pokiaľ by všetky námietky žalovaného boli vyhodnotené ako relevantné a žalobcovi by nebola priznaná jeho pohľadávka, teda žaloba by bola zamietnutá a v takomto prípade je súd povinný podľa zrušiť zabezpečovacie opatrenie a v prípade pokiaľ by bola pohľadávka právoplatne priznaná a žalovaný by ju dobrovoľne nesplnil, nastúpil by zákonný účel zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s názorom žalovaného, že z hľadiska procesných pravidiel v danom prípade z hľadiska účelu a podstaty zabezpečovacieho opatrenia nebolo relevantné domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s eventualitou nariadenia neodkladného opatrenia a aj keď súd prvej inštancie v podstate z hľadiska teórie správne prvú eventualitu, teda nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, tak v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, vôbec neozrejmil ako sa vysporiadal s ustanovením . Pokiaľ žalovaný navrhol, aby odvolací súd posúdil aj otázku prípustnosti odvolania žalobcu voči výroku o nariadení neodkladného opatrenia, tak žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu, správne namietal nesprávnosť časového ohraničenia jeho návrhu bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vydaním neodkladného opatrenia, a takéto odvolanie podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska jeho obsahu možno pripustiť.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, preto odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, keď o návrhu žalobcu rozhodol rozhodnutím, ktoré nie je dostatočne individualizované, neobsahuje sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať správnosť jeho záverov, znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd súčasne dospel k záveru, že vzhľadom na povahu a intenzitu porušenia procesných práv strán sporu (keď právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným z kľúčových čiastkových práv práva na spravodlivý proces), uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania ( ). Súdu prvej inštancie nariadil, aby po vrátení veci konal a znovu rozhodol, pri viazanosti právnych názorov odvolacieho súdu ( ), pričom jeho úlohou bude opätovne posúdiť návrh žalobcu, ktorý prioritne podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie relevantne neodôvodnil z akého dôvodu ho zamietol. Odvolací súd poukázal na to, že z doteraz osvedčených skutočností sa javí ako nepochybné, že existuje spôsobilý predmet záložného práva vo vlastníctve žalovaného a peňažná pohľadávka žalobcu, pričom sa taktiež javí, že v danom prípade existuje obava budúceho zmarenia prípadnej exekúcie pričom námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti dohody o ručení resp. úverovej zmluvy budú predmetom konania vo veci samej. Odvolací súd zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 %, čo odôvodnil tým, že zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo predstavuje neúspech žalobcu a jeho úspech predstavuje to, že bol úspešný v časti vydania neodkladného opatrenia, teda bol úspešný v rozsahu 50 %, a preto mu súd

priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Takýto záver ale nie je správny, pretože pokiaľ súd posúdil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 50 %, tak logicky platí, že aj žalovaný bol úspešný v rozsahu 50 % a v takomto prípade je na mieste aplikácia ustanovenia . Ohľadom trov konania, ale súd prvej inštancie, minimálne v odôvodnení svojho rozhodnutia, nezohľadnil, že žalobca zobral späť svoj návrh v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v k.ú. G., čím v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd preto súdu prvej inštancie uložil povinnosť náležite posúdiť úspech a neúspech strán sporu a podľa výsledku konania aplikovať príslušné ustanovenie týkajúce sa nároku na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie po zrušení svojho rozhodnutia zo dňa 20.02.2024 v tejto veci opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 27.03.2024. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval že skutkový stav sa oproti jeho poslednému rozhodnutiu zmenil len v tom, že konanie vo veci samej pôvodne vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. bolo po vydaní platobného rozkazu a podaní odporu žalovaným postúpené Mestskému súdu Košice, kde je vedené pod sp. zn. , pričom vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súd prvej inštancie pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žalobca sa podaným návrhom dožadoval, aby súd prioritne nariadil zabezpečovacie opatrenie, iba eventuálne navrhol nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobca osvedčil existenciu spôsobilého predmetu záložného práva keď osvedčil vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. A. (nehnuteľnosť 2), ktorá predstavuje spôsobilý predmet záložného práva. Žalobca rovnako osvedčil existenciu splatnej peňažnej pohľadávky voči žalovanému ktorá vyplýva z dohody o ručení zo dňa 20.10.2020. V súvislosti s námietkami žalovaného k neplatnosti uvedenej dohody o ručení, ako aj k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu ručením ďalších osôb (C. D. F. a C. D. B.), uviedol, že tieto námietky budú predmetom konania vo veci samej. Ohľadom osvedčenia obavy z možného budúceho zmarenia exekúcie súd prvej inštancie vychádzal z konkrétnych skutkových okolností tohto prípadu pričom žalobca preukázal, že spoločnosť veľkým M - TECH partner s.r.o., ako dlžník žalobcu, nedisponuje reálne exekuovateľným vlastným majetkom a žalovaný napriek vedomosti o svojom záväzku uspokojiť žalobcu ako ručiteľ nepreukázal, že má fakticky záujem čo i len o čiastočnú úhradu peňažného záväzku voči žalobcovi. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že mal za osvedčenú aj snahu žalovaného zmenšiť svoj majetok, a to uzatvorením darovacej zmluvy ktorou daroval nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. G. (nehnuteľnosť 1) svojej dcére H. E. pričom, ak by žalovaný takýmto spôsobom postupoval aj vo vzťahu k nehnuteľnosti 2, tak bez zriadenia sudcovského záložného práva by to predstavovalo reálne budúce ohrozenie prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že pri rozhodovaní taktiež dôkladne zvažoval, či by na nariadením zabezpečovacieho opatrenia došlo k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a dospel k záveru že takýto zásah je primeraný a je zároveň zachovaný princíp proporcionality. Poukázal na to, že žalovaný v rámci svojich vyjadrení opakovane uviedol, že vlastní iný majetok a dožadoval sa zachovania princípu primeranosti pričom, ale nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve iného majetku. Tieto okolnosti, podľa názoru súdu prvej inštancie len potvrdzujú neochotu žalovaného a jeho vyhýbanie sa zaplateniu splatnej pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prebiehajúcom konaní vedenom Mestským súdom Košice si žalobca uplatnil svojou pohľadávku voči všetkým ručiteľom a vydaním zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k porušeniu princípu primeranosti, teda nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, nakoľko vydaným rozhodnutím sa iba zabezpečuje úhrada pohľadávky žalobcu, v prípade pokiaľ táto nebude uhradená dobrovoľne a v prípade pokiaľ by došlo k zamietnutiu žaloby vo veci samej, tak zriadené záložné právo bude zrušené a žalovaného nebude obmedzovať vo výkone práv vlastníka.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie zabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti 2 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Čo sa týka eventuálneho (alternatívneho) návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na dikciu ustanovenia , z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie o tejto časti návrhu ďalej nerozhodoval (teda ho ani nezamietol) z dôvodu, že vyhovel primárnemu petitu podaného návrhu, a nariadil zabezpečovanie opatrenie. V tomto ohľade poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého „Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôže žalovanému uložiť povinnosť vydať vec, a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne.“

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to že, žalobca sa v podanom návrhu dožadoval vydania zabezpečovacieho opatrenia s časovým obmedzením „až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúcej z vyplývajúcej z Dohody o ručení č. 000625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v spojení so Zmluvou o kontokorentnom úvere číslo: zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021.“ V tejto časti časového obmedzenia trvania zabezpečovacieho opatrenia sa súd prvej inštancie pridržal vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a vydal zabezpečovacie opatrenie bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, a návrh v tejto prevyšujúcej časti zamietol. Súd je presvedčený, že takýmto postupom sa naplní účel návrhu žalobcu, aj s poukazom že „do úplného uspokojenia pohľadávky“ a „bez časového obmedzenia“ majú de facto rovnaký význam i následok, a zároveň nedôjde k neprimeranému obmedzeniu žalovaného ako už súd uviedol vyššie, nakoľko v prípade ak bude zamietnutá žaloba vo veci samej, dôjde aj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia, resp. zriadené sudcovské záložné právo bude existovať len do uspokojenia pohľadávky žalobcu (ktoré však môže byť dosiahnuté zo strany ktoréhokoľvek z ručiteľov, či aj samotného dlžníka). Zároveň každá zo strán má právo podať kedykoľvek návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. O trovách konania rozhodol sa to inštancie podľa , ods. 1 ods. 2 a . Uviedol, že žalobca si nárok na náhradu trov konania uplatnil a súd zamietol tento návrh len v nepatrnej časti týkajúcej sa časového obmedzenia, preto má za to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, a nevyhovenie eventuálnemu (alternatívnemu) petitu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je možné považovať za neúspech žalobcu tak, ako súd už uviedol vyššie. Zároveň, vo vzťahu k zastaveniu konania v časti ohľadom nehnuteľnosti 1 na základe čiastočného späťvzatia žalobcu, podľa názoru súdu nie je možné konštatovať jednoznačné zavinenie zastavenia konania, keďže k späťvzatiu žalobcom došlo pričinením žalovaného z dôvodu prevodu vlastníctva tejto nehnuteľnosti 1 zo žalovaného na jeho dcéru. Preto zohľadniac vyššie uvedené súd napokon o trovách konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. K trovám odvolacieho konania uviedol, že Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, aj žalovaného bolo dôvodné a rozhodnutie prvoinštančného súdu na základe podaných odvolaní zrušil. Z uvedeného dôvodu mali obe strany v odvolacom konaní rovnaký úspech, a teda o trovách súd rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že návrh žalobcu považuje za nekvalifikovaný a zmätočný, a preto ho mal súd odmietnuť. Vyjadril nesúhlas s vysvetlením eventuality v bode 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia a poukázal na to, že súd svojim postupom porušil princíp rovnosti strán keď defacto odstránil závažné nedostatky návrhu bez toho, aby mal jeho postup oporu v civilnom kódexe a jednostranne uprednostnil žalobcu. Žalovaný ďalej namietol, že súd zásadné námietky týkajúce sa neplatnosti ručiteľského vyhlásenia vyhradil konaniu vo veci samej. Takýto postup nemá oporu v úprave konania o neodkladnom či zabezpečovacom opatrení a naopak je povinnosťou súdu takéto na námietky, osobitne, ak ide o základ obrany strany, vziať do úvahy a vysporiadať sa s nimi. Žalovaný uviedol, že súd sa neopodstatnene priklonil na stranu žalobcu aj pri posudzovaní jeho majetkových pomerov. Týka sa to nepreukázania princípu primeranosti, spočívajúceho v tom, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť majetkovým pomerom žalovaného, napriek tomu, že sám uviedol, že si je vedomý toho, že má ďalší majetok, čo bolo samo osebe dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu, keďže nepreukázal naplnenie doktrinálne ustáleného princípu proporcionality. Žalovaný taktiež zdôraznil, že prípadné zmenšenie majetku samo osebe nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a opätovne poukázal na to že darovanie nehnuteľnosti dcére predstavovalo úplne dobromyseľný úkon. Vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za akademické, keďže súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, čo považuje za zásadné pochybenie. Za nesprávne považuje taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom interpretácia, že mal žalobca úspech 100 % je neadekvátna, aj vzhľadom na to, že prvé odvolanie žalobcu bolo úspešné v celom rozsahu a súd nesprávne rozhodol aj v súvislosti so zastavujúcou časťou konania, keď z procesného hľadiska toto zastavenie zavinil žalobca. Rovnako sa žalovaný domnieva, že v odvolacom konaní bol úspešnejší ako žalobca, keďže pri materiálnom posúdení rozsahu a obsahu odvolaní bolo jeho odvolanie úspešné v celom rozsahu a viedlo k zrušeniu neodkladného opatrenia, kdežto odvolanie žalobcu sa týkalo iba parciálnej otázky. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutím a

postupom súdu prvej inštancie boli naplnené odvolacie dôvody podľa , , a , a preto navrhol, aby odvolací súd návrh žalobcu v celom rozsahu odmietol resp., ak ho považuje za prípustný, aby ho zamietol.

11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol že toto odvolanie považuje za nedôvodné. Pridržiava sa všetkých doterajších vyjadrení, skutkové vyjadrenia žalovaného vyslovene popiera a uvádza vlastné tvrdenie o skutkových okolnostiach. Poukázal na to, že aj keď žalovaný niekoľkokrát napádal aj v predchádzajúcich vyjadreniach návrh žalobcu s tým, že tento je zmätočný a nezrozumiteľný, tak ani v odvolaní neuviedol z akých konkrétnych dôvodov. Uviedol, že žalovaným namietaná relatívna neplatnosť ručiteľského záväzku nezakladá dôvod, pre ktorý by nemohlo byť v danom prípade nariadené zabezpečovacie opatrenie. Žalovaným namietanú neprimeranosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k majetkovým pomerom žalovaného a ním oponované nezachovanie princípu proporcionality, považuje žalobca za neuchopiteľnú námietku, pričom už v samotnom návrhu sa vysporiadal s princípom proporcionality, keď poukázal na to že žalobca bol vlastníkom niekoľkých nehnuteľností a vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj výšku pohľadávky požiadal o zriadenie zabezpečovacie opatrenia iba k vybranej nehnuteľnosti, pretože práve naopak, ak by sa dožadoval zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na niekoľkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, tak v takomto prípade by išlo o porušenie princípu proporcionality a neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného. Žalobca poukázal na to, že práve žalovaný ako jeden z ručiteľov pristúpil k zmenšeniu svojho majetku bezodplatným prevodom vlastníctva, práve v čase keď prebiehalo konanie vo veci samej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pričom pohľadávka žalobcu nebola ani sčasti uhradená a žalovaný nepreukázal žalobcovi žiadnu istotu, že by v budúcnosti nedošlo z jeho strany k obdobnému konaniu. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom konanie vo veci samej, žalobca uviedol, že toho času prebieha konanie vo veci samej na Mestskom súde Košice, pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia svojej pohľadávky. Súd prvej inštancie teda nijakým spôsobom nepochybil, nakoľko vec sama už prebieha na príslušnom súde. Ohľadom trov konania sa žalobca stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Na základe týchto skutočností preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( zákona - - ) po opätovnom rozhodnutí súdu prvej inštancie zistil že žalovaný ako oprávnená osoba ( ) podal v zákonom stanovenej lehote ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné čo sa týka merita veci a je čiastočne dôvodné čo sa týka trov konania.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom nariadenia zabezpečovacie opatrenia zriadením záložného práva a zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti ( ) a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v predmetnej veci existuje spôsobilý predmet záložného práva, splatná peňažná pohľadávka ako je osvedčenie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pokiaľ žalobca namietal, že návrh žalobcu je nekvalifikovaný a zmätočný, tak je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že žalovaný neuviedol z akých konkrétnych dôvodov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že návrh žalobcu spĺňa všeobecné náležitosti podľa , taktiež je z neho úplne zrejmé s poukazom na čoho sa týka a čo ním žalobca sleduje a rovnako spĺňa náležitosti ustanovenia v predmetnej veci, teda nebol daný žiaden dôvod pre odmietnutie návrhu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie 23.10.2023. Žalovaný zároveň namietal že súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil zamietnutie eventuálneho petitu týkajúceho sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (bod 30 odôvodnenia), k čomu odvolací súd uvádza že takýto postup je procesne správny, pretože pokiaľ súd vyhovel primárneho petitu o eventualite už nerozhoduje, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie a ako správne citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žalovaný taktiež opätovne poukázal na to že darovacia zmluva, ktorou daroval nehnuteľnosť 1 svojej dcére je dobromyseľným úkonom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to že je úplne logické, že žalobca bude obhajovať takýto postup, avšak z pohľadu nestranného súdu za skutočne javí že takýto postup vzbudzuje reálnu obavu, že žalobca takýmto spôsobom môže previesť aj svoj ďalší majetok,

čím by mohlo dôjsť z menšieho zmenšeniu jeho majetku v takom rozsahu že nebude schopný uhradiť pohľadávku žalobcu, resp. zmarí prípadnú exekúciu. Žalovaný taktiež namietal že súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenie , resp. 337 , keďže mal za nepochybne preukázané, že žalobca si svoju pohľadávku v súdnom konaní uplatnil a konanie vo veci samej prebieha pred Mestským súdom Košice, tak ako to už bolo vyššie citované. Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, čo mu ale v tomto štádiu konania nemožno vytýkať, pretože správne uviedol, že tieto skutočnosti budú riešené vo veci samej a súd prvej inštancie mal v danom prípade splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie danosti práva, čo v danom prípade predstavuje pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ako aj bezprostredne hroziacu ujmu spočívajúcu v obave, že exekúcia môže byť ohrozená, a to s poukazom na správanie sa žalovaného, ktorý v čase vedenia súdneho konania voči jeho osobe, previedol jednu zo svojich nehnuteľností na svoju dcéru. Žalovaný taktiež viacnásobne namietal, že žalobca mal byť v tomto konaní nejakým spôsobom uprednostňovaný pri posúdení jeho nároku, avšak odvolací súd zdôrazňuje že v danom prípade sa jedná o jasný príklad správnosti nariadenia zabezpečovacie opatrenia vzhľadom na okolnosti v prejednávanej veci, a to hlavne obavu, že exekúcia môže byť ohrozená. Súd prvej inštancie taktiež správne uzavrel, že všetky námietky žalovaného budú riešené vo veci samej a pokiaľ súd dospeje k záveru o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia resp. k iným skutočnostiam, ktoré budú mať za následok neexistenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, tak žaloba bude zamietnutá a zároveň bude aj zrušené aj zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd taktiež poukazuje na to že zriadenie záložného práva skutočne iba zabezpečuje pohľadávku a zásadným spôsobom neobmedzuje žalovaného v užívaní jeho nehnuteľnosti, čo je vlastne základným účelom zabezpečovacej opatrenia. Súd prvej inštancie taktiež správne zamietol návrh žalobcu v časti týkajúcej sa časového ohraničenia trvania zabezpečovacie opatrenia s poukazom na právny názor odvolacieho súdu.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný síce formálne vymedzil odvolacie dôvody, tieto však konkrétne nešpecifikoval, pričom odvolací súd nezistil dôvodnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva a jeho zamietnutia v prevyšujúcej časti podľa ako vecne správne potvrdil.

15. Na rozdiel od merita veci sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania. V súvislosti s prvým rozhodnutím zo dňa 22.11.2023 súd prvej inštancie konštatoval, že k späťvzatiu návrhu ohľadom nehnuteľností 1 došlo pričinením žalovaného, keďže tento previedol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti na svoju dcéru. V tomto ohľade odvolací súd, ale poukazuje na to, že je to práve žalobca, ktorý je pánom sporu a ktorý si aj z verejne prístupného registra mohol preveriť aktuálne vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti ku dňu podania návrhu, preto nemožno konštatovať že žalobca nezavinil zastavenie konania v tejto časti. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka vyhovujúcej časti uznesenia zo dňa 22.11.2023, tak toto bolo odvolacím súdom zrušené, a to aj s poukazom na to, že žalobca nesprávne navrhol eventuálne a zároveň aj alternatívne nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď mal jednoznačne navrhnúť iba nariadenie zabezpečovacie opatrenia s poukazom na dikciu , čím v tomto ohľade spôsobil zmätočnosť svojho návrhu a z tohto dôvodu odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobca bol vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 22.11.2023 neúspešný, ale bol úspešný čo sa týka uznesenia zo dňa 27.03.2024, keď súd jeho návrhu vyhovel a návrh zamietol iba v nepatrnej časti týkajúcej sa časového vymedzenia neodkladného opatrenia, keďže toto súd považoval vlastne za nadbytočné s ohľadom na to, že režim trvania zabezpečovacieho opatrenia je upravený zákonom. Vzhľadom na to, že čo sa týka uznesenia zo dňa 22.11.2023, procesne úspešný bol žalovaný a čo sa týka uznesenia zo dňa 27.03. 2024 žalobca, preto o trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa , s použitím a a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko úspech strán sporu bol rovnaký. Ohľadom odvolacích trov konania, odvolací súd rovnako rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v odvolacom konaní týkajúcom sa uznesenia zo dňa 22.11.2023 bol úspešný žalovaný, keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v odvolacom konaní týkajúcom sa uznesenia zo dňa 27.03.2024 bol úspešný žalobca, preto odvolací súd aj čo sa týka trov odvolacieho konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).