Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, A., zast. JUDr. Tomáš DopitaADVOKÁT, s.r.o., Vazovova 6838/9B, Bratislava, IČO: 53 998 791, proti žalovanému: GGH, s.r.o., Kuchyňa 561, Kuchyňa, IČO: 31 445 951, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd primárny petit žaloby z a m i e ta.

II. Súd n a h r á d z a prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu v nasledovnom znení:

KÚPNA ZMLUVA

uzavretá podľa ust. a nasl. Občianky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), medzi:

Predávajúcim: GGH, s. r. o. so sídlom: Kuchyňa 561, 900 52, Kuchyňa, Slovenská republika IČO: 31 445 951 zápis: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 21068/B (ďalej ako „Predávajúci“) a Kupujúcim: A. B., C. D. dátum narodenia: XX.XX.XXXX rodné číslo: XXXXXX/XXXX trvalý pobyt: A. XXX, XXX XX A., Slovenská republika štátna príslušnosť: Slovenská republika (ďalej ako „Kupujúci“) (Predávajúci a Kupujúci spolu ďalej tiež ako „Zmluvné strany“ a jednotlivo ako ,,Zmluvná strana“) za nasledovných podmienok:

Čl. I.

Predmet

1.1 Predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu Predávajúceho o veľkosti 1/6-ina k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., obec A., okres D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresného úradu D., katastrálny odbor, a to: c) pozemku parcely registra „E.“ s parcelným číslom X/X o výmere XXX m2, druh pozemku – lesný pozemok,

d) pozemku parcely registra „F.“ s parcelným číslom XX o výmere 2.460 m2, druh pozemku – trvalý trávny porast (ďalej spolu ako „Predmet prevodu“). na Kupujúceho, za odplatu.

Čl. II.

Kúpna cena a spôsob jej zaplatenia

2.1 Kúpna cena Predmetu prevodu predstavuje sumu vo výške 263,52 EUR (ďalej ako „Kúpna cena“). Kúpna cena bude Kupujúcim uhradená Predávajúcemu z vlastných zdrojov do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva Kupujúceho k Predmetu prevodu do katastra nehnuteľnosti.

Čl. III.

Osobitné ustanovenia

3.4. Predávajúci sa zaväzuje, že k Predmetu prevodu nezriadi a ani nezriadil žiadne práva tretích osôb (ako najmä záložné práva, vecné bremená, nájomné práva, resp. iné práva), ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali Kupujúceho vo výkone vlastníckeho práva k Predmetu prevodu a ani neurobí či neurobil žiadne kroky k zriadeniu týchto práv. Odlišne od prvej vety, v prípade, že Predávajúci takéto práva zriadil, je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech Kupujúceho zabezpečiť ich výmaz. 3.5. Zmluvné strany zároveň ako navrhovatelia týmto vyhlasujú, že právny úkon je urobený v predpísanej forme, ich prejavy vôle ako navrhovateľov obsiahnuté v texte Kúpnej sú zrozumiteľné a určité. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto predkladajú návrh, aby katastrálny odbor Okresného úradu D., pre okres Malacky, obec A., katastrálne územie A., vydal rozhodnutie, ktorým p o v o l í vklad vlastníckeho práva k Predmetu prevodu do katastra nehnuteľností tak, že na príslušnom liste vlastníctva uvedenom v článku I. tohto návrhu, vykoná zápis v zmysle tohto návrhu a Kúpnej (prevod spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina k celku z Predávajúceho na Kupujúceho). Na preukázanie vyššie uvedených skutočností predkladajú Navrhovatelia tunajšiemu okresnému úradu nasledovné dokumenty

- Kúpna v dvoch vyhotoveniach spolu s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Malacky, ktorým bol prejav vôle Predávajúceho nahradený. 3.6. Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť svoju súčinnosť s katastrálnym odborom príslušného okresného úradu pri odstraňovaní prípadných nedostatkov alebo návrhu na vklad, brániacich vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k Predmetu prevodu v prospech Kupujúceho.

Čl. IV.

Nadobudnutie vlastníckeho práva k Predmetu prevodu

4.2 Kupujúci nadobudne vlastnícke právo (vecné právo) k Predmetu prevodu dňom právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva katastrálnym odborom Okresného úradu D..

Čl. V.

Záverečné ustanovenia

5.1 Všetky zmeny a dodatky k sú platné len v písomnej forme a s podpismi oboch Zmluvných strán na tej istej listine. 5.4 Práva a povinnosti Zmluvných strán výslovne v neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami v platnom znení a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými na území Slovenskej republiky. 5.5 V prípade, ak by alebo jej niektoré ustanovenia stratili platnosť, účinnosť, alebo by neboli spôsobilými na povolenie zápisu vkladu vlastníckeho práva Kupujúceho k Predmetu prevodu do katastra nehnuteľností, zaväzujú sa Zmluvné strany bez zbytočného odkladu takýto nedostatok odstrániť, a to vo forme a spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a najviac sa približuje účelu a cieľu, ktorý zamýšľali Zmluvné strany dosiahnuť pôvodným ustanovením .

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu v znení uvedenom v petite žaloby, ktorou prevedie spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., okres D., obec A. zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, a to: a) pozemku parcely registra „E.“ s parcelným číslom X/X o výmere XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, b) pozemku parcely registra „F.“ s parcelným číslom XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala in eventum prvom rade nahradiť prejav vôle žalovaného na uzavretí takto kúpnej na spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti X/X-XXXX za kúpnu cenu 790,56 Eur alebo ak súd žalobe v tomto rozsahu nevyhovie, žiadala nahradiť prejav vôle na predmetných nehnuteľnostiach v podiele o výške 1/6-tina za kúpnu cenu 263,52 Eur.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu X/X-XXXX k celku na uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaný je právnym nástupcom pôvodného spoluvlastníka, zo strany ktorého bolo porušené predkupnú právo žalobkyne a kedy Kúpnou zavkladovanou pod G./XXXX, právopl. 28.01.2020 žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti k celku na predmetných pozemkoch. Žalobkyňa preukázateľne uviedla, že došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákonného predkupného právneho vzťahu, a to v dôsledku takého postupu, kedy ponuka voči ostatným spoluvlastníkom nebola urobená tak, ako to predpokladá zákon (takže spoluvlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné právo). Odlišne od uvedeného uzavrela bývalý spoluvlastník pozemkov p. F. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX so žalovaným ako súčasným podielovým spoluvlastníkom kúpnu datovanú 08.01.2020, ktorá ako nadobúdací titul bola formou nadobudnutia pozemkov vedenej príslušným okresným úradom, katastrálnym zákonom. Kúpna cena v zmysle zodpovedala sume vo výške 0,48 Eur za 1m2 nadobudnutých nehnuteľností (pri striktnom výpočte prevedených m2 vzhľadom na spoluvlastnícke podiely viacerých nehnuteľností vzhľadom na výšku kúpnej ceny, nakoľko iný výpočet vzhľadom na ideálny spoluvlastnícky podiel nie je možné prijať). Žalovaný bol zo strany žalobkyne telefonicky vyzvaný na predloženie ponuky na predaj pozemkov, rovnako telefonicky tak zo strany právneho zástupcu žalobcu a tiež písomnou formou výzvou zo dňa 18.01.2023 s poskytnutím lehoty do dňa 23.01.2023. Žalovaný však na výzvu nereagoval. Žalobkyňa zastáva relevantnú judikatúru a právny názor presadzovaný Najvyšším súdom ČR, ktorý sa na rozhodný skutkový stav javí z hľadiska spravodlivosti za najlepšie aplikovateľný ( a ) – prirastanie podielov ostatným spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo nemajú záujem uplatniť.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.04.2023, pričom uviedol, že žalovaný je spoločnosť, ktorá sa zaoberá v katastri obce Kuchyňa poľnohospodárskou prvovýrobou, a to rastlinnou výrobou a živočíšnou – chovom hovädzieho dobytka. Pôda preto pre žalovaného predstavuje základný výrobný prostriedok nevyhnutný pre jeho činnosť. Z tohto dôvodu žalovaný. Uzatvára nájomné s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy za účelom jej obhospodárovania. Z času na čas nastane situácia, že prenajímateľ prejaví vôľu odpredať svoju pôdu, a to z dôvodu, že nemá pre ňu žiadne vlastné využitie. Hodnota jednotlivých parciel je odlišná, nakoľko mnohé z nich sú mimo akéhokoľvek hospodárskeho využitia (priekopy, rigoly, mokrade, stromové medze, a pod.) a častokrát je na nich zriadená aj nelegálna skládka. Vo vedomí si skutočnosti, že buď sa predá všetka pôda predávajúceho, alebo žiadna, k tomu takto pristupuje aj žalovaný a nadobúda vlastníctvo aj k pozemkom, ktoré by za iných okolností kúpiť nechcel. Tejto skutočnosti je po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán prispôsobená aj kúpna cena vyjadrená jednou sumou za všetky odkupované pozemky, resp. Spoluvlastnícke podiely. Obe zmluvné strany sú si vedomé toho, že predmetom kúpnej je nedeliteľný súbor viacerých parciel, častokrát zapísaných na viacerých listoch vlastníctva a tieto predstavujú jeden ucelený celok ocenený konečnou kúpnou cenou. Dňa 20.01.2023 (piatok) bola žalovanému doručená výzva žalobkyne na uskutočnenie ponuky na predaj pozemkov, a to do 23.01.2023 (pondelok). Žalovaný listom zoo dňa 20.01.2023 upovedomil žalobkyňu o tejto skutočnosti, že z dôvodu čerpania úveru v banke, ktorého účelom bolo financovanie kúpy okrem iného aj požadovaných dvoch pozemkov, viazne na spoluvlastníckom podiele žalovaného na požadovaných dvoch pozemkoch záložné právo záložného veriteľa – banky, zabezpečujúce spomínaný

úver. Z toho dôvodu, aj keby žalovaný chcel, tak urobiť nemôže, nakoľko jeho dispozičné právo nakladať so spoluvlastníckym podielom je obmedzené viaznucim záložným právom. Žalovaný uviedol, že bez súhlasu záložného veriteľa nemôže akýmkoľvek spôsobom s predmetným spoluvlastníckym podielom nakladať. V zmysle tretej vety , mal predchádzajúci spoluvlastník povinnosť uskutočniť ponuku v rámci predkupného práva písomne. Ponuka musí obsahovať záväzné oznámenie a zadefinovanie všetkých podmienok, za ktorých navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu. Svojim spôsobom sa jedná o návrh kúpnej , čo vedľa podstatných náležitostí ako je predmet kúpy a cena predmetu kúpy, musí obsahovať aj ďalšie podmienky a požiadavky, za ktorých má dôjsť k predaju. Teda pôvodný spoluvlastník mal povinnosť zaslať písomnú ponuku ostatným spoluvlastníkom, t.j. žalobkyni, p. D. D. a p. B. D., v ktorej by ich vyzval na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k predmetu kúpnej , čiže k 51 pozemkom o celkovej výmere pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 46.811 m2, za celkovú kúpnu cenu 23.405 Eur, pričom ich povinnosťou by bolo zaplatiť 10.000 Eur prevodom na bankový účet pôvodného spoluvlastníka v deň uzavretia kúpnej a zvyšok 13.405 Eur zaplatiť prevodom na bankový účet pôvodného spoluvlastníka do piatich dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu D., odbor katastrálny. Následne by mali ostatní spoluvlastníci možnosť túto ponuku prijať, a to podľa ich vzájomnej dohody, kto akou mierou ponuku prijme, alebo v prípade, že by k dohode nedošlo, v zmysle , každý mal právo vykúpiť ponúknutý podiel pomerne podľa veľkosti podielov, čo znamená každý 1/3-tinu z ponúkaného spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa by tak mala možnosť len reagovať na predloženú ponuku pôvodného spoluvlastníka na odkúpenie 1/3-tiny spoluvlastníckeho podielu ku všetkým 51 pozemkom za kúpnu cenu 7.801,67 Eur s povinnosťou úhrady kúpnej ceny uvádzanou vyššie. Žalobkyňa nemá právo ponuku zmeniť a požadovať od pôvodného spoluvlastníka, aby ju v zmenenej forme aj prijal. Ponuka na uplatnenie si predkupného práva spoluvlastníkov je definitívnym prejavom vôle pôvodného spoluvlastníka čo, za čo a akým spôsobom zo svojho vlastníctva mieni previesť na tretiu osobu a musí odzrkadľovať ostatné podmienky dohodnuté s treťou osobou. Ako taká je nemenná, akákoľvek zmena by vyvolala povinnosť následnej novej ponuky pre ostatných spoluvlastníkov, nakoľko jej zmenou by došlo k podstatnej zmene hmotnoprávnych skutočností a podstatnej zmene kúpnej . Išlo by tak o absolútne nový prípad ponuky, nových okolností, na základe ktorých by sa ostatní spoluvlastníci rozhodovali, či svoje predkupné právo využijú, alebo nie. Preto v prípade riadne predloženej ponuky na uplatnenie si predkupného práva zo strany pôvodného spoluvlastníka, by žalobkyňa mala možnosť iba odkúpiť jednu tretinu spoluvlastníckeho podielu ku všetkým 51 pozemkom za kúpnu cenu 7.801,67 Eur a nie iba k časti predmetu kúpy, a to dva pozemky z celkovo 51. A contrario platí aj to, že pôvodný spoluvlastník nemôže urobiť ponuku na uplatnenie si predkupného práva iba na dva pozemky a, ak si to ostatní spoluvlastníci vyhodnotia ako pre nich nezaujímavé a predkupné právo si neuplatnia, následne rozšíriť predmet kúpnej a predať tretej osobe všetkých 521 pozemkov za úplne iných podmienok, ako boli uvedené v ponuke. Je preto viac ako otázne, či by pri riadne predloženej ponuke pôvodného spoluvlastníka, žalobkyňa svoje predkupné právo aj v skutočnosti využila a odkúpila by pomerne časť podielu za cenu 7.801,67 Eur, alebo v prípade dohody ostatných spoluvlastníkov celý podiel za cenu 23.405 Eur na všetkých 51 pozemkoch, ako to dňa 08.01.2020 uskutočnil žalovaný, alebo nie, keďže vo svojej žalobe požaduje nahradiť vôľu žalovaného iba k časti predajnej ceny k dvom požadovaným pozemkom. Žalovaný ďalej uviedol, že akceptuje tvrdenie žalobkyne o tej skutočnosti, že došlo k porušeniu povinnosti pôvodného spoluvlastníka ponúknuť na odkúpenie spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Žalobkyňa podľa judikatúry má právo domáhať sa výlučne ponuky na predaj veci, ktorú žalovaný kúpil od pôvodného spoluvlastníka a za tých istých podmienok. Žalovaný odkúpil od pôvodného spoluvlastníka predmet kúpy, ktorý je definovaný v čl. I Predmet kúpnej . Predmet kúpy, a teda vec, ktorú žalovaný kúpil od pôvodného spoluvlastníka je spoluvlastnícky podiel na 51 pozemkoch, a to za cenu 23.604 Eur. Toto je aj vec, ktorej odpredania vo svoj prospech sa žalobkyňa môže na súde domáhať, avšak vzhľadom k absencii dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorej existenciu žalobkyňa nepreukázala, môže sa tejto veci domáhať iba pomerne podľa veľkosti podielov s ostatnými spoluvlastníkmi, čiže v tomto prípade iba 1/3 prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Vôľou pôvodného spoluvlastníka bol predaj svojho spoluvlastníckeho podielu ku všetkým 51 pozemkom za cenu 23.604 Eur, ako je to jednoznačne uvedené v kúpnej a k týmto 51 pozemkov sa viaže aj predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a aj žalobkyne a nie predaj spoluvlastníckeho podielu iba k dvom požadovaným pozemkom, ako požaduje žalobkyňa v podanej žalobe. Toto dispozičné právo pôvodného spoluvlastníka nemôže byť obmedzené predkupným právom spoluvlastníka, ktorý by si predkupné právo uplatnil iba k časti veci, ktorá je predmetom kúpnej . Toto právo má spoluvlastník iba k veci ako celku, nakoľko sa jedná o záväzne ustálený predmet kúpy a tomu aj zodpovedajúcu jeho cenu. Na základe toho mal žalovaný za to, že žalobkyňa, ktorá má právo domáhať sa na súde

nahradiť vôľu žalovaného k prevodu 1/3-tiny nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu výlučne ku všetkým 51 pozemkom naraz na žalobkyňu a nie iba k dvom, a to za podmienok stanovených kúpnou , nevyzvala žalovaného riadne, aby jej ponúkol na predaj vec za podmienok za akých jej mal vec ponúknuť pôvodný spoluvlastník. Taktiež mal za to, že žalobkyňa sa voči žalovanému nedomáha riadne, aby jej nadobudnutú vec s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, ako ju žalovaný nadobudol, nakoľko žiada nahradiť vôľu žalovaného previesť iba časť veci, ktorú od pôvodného spoluvlastníka nadobudol a nie za rovnakých podmienok, čo je podstatnou náležitosťou úspešného uplatnenia so práv z porušenia predkupného práva. Takýto výrok je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký nemôže požívať právnu ochranu. Takisto žalovaný namietal aj to, že žalobkyňa v rámci svojho žalobného návrhu v čl. II navrhovanej kúpnej stanovuje, že kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel bude zo strany žalobkyne uhradená žalovanému do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Ide o vadne uplatnený nárok žalobkyňou, nakoľko táto náležitosť nie je rovnaká ako podmienky kúpnej , na základe ktorej vec nadobudol žalovaný. Nárok žalobkyne nebol teda uplatnený v súlade s hmotným právom, nakoľko nežiada odpredať vec, ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka, ani neponúka za ňu rovnakú kúpnu cenu, ani ju nepožaduje odkúpiť za rovnakých podmienok, ako vec žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka. V prípade, ak by chcela žalobkyňa toto svoje vadne uplatnené právo zmeniť, a to úpravou petitu, vzniesol žalovaný námietku premlčania. Ďalej žalovaný tvrdí, že z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že sa nepripúšťa prirastanie alebo konzumácia predkupného práva tých spoluvlastníkov, ktorí si predkupné právo neuplatnili, alebo sa ho nedomáhajú. Skutočnosť, že sa ostatní spoluvlastníci nedomáhajú svojho predkupného práva, nemožno bez ďalšieho vykladať ako vôľu ostatných spoluvlastníkov sa predkupného práva vzdať v prospech jedného spoluvlastníka. Toto ich konanie, resp. nekonanie nemožno považovať za konkludentný prejav vôle. Podľa informácii žalovaného, ostatní spoluvlastníci preferujú situáciu, aby spoluvlastníkom ostal žalovaný. Žalovaný na základe toho žiadal žalobu zamietnuť.

4. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2023 v replike žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaného o výkone podnikateľskej činnosti, čerpaní bankového úveru pre účely kúpy a zámer zmluvných strán do predaja zahrnúť určitý súbor nehnuteľností, považuje v danej sporovej veci za irelevantné. Argumentácia žalovaného neospravedlňuje konanie žalovaného a tretích osôb, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi, a kedy právo žalobkyne je chránené inštitútom v podobe možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa žalobkyňa podaním žaloby dovolala. Žalobkyňa zvolila právne konformný spôsob, a to nahradenie prejavu vôle k nehnuteľnostiam, pri ktorých by za predpokladu, že by jej boli ponúknuté na kúpu, a teda pri zachovaní predkupného práva, prejavila záujem o nadobudnutie, pričom ďalšie okolnosti a rozsah by bol na jej zvážení. K porušeniu predkupného práva však došlo. Tvrdenia žalovaného o ponuke tretej osoby v postavení predávajúceho ako zmluvnej strany vo vzťahu k žalovanému ako kupujúcemu sú len domnienkami. Je potrebné zamerať sa na otázku koho zákon chráni – žalobkyňu ako podielovú spoluvlastníčku, ktorej práva boli porušené. S argumentáciou žalovaného o nevyhnutnosti dodržania všetkých podmienok stanovených kúpnou rovnako nemožno súhlasiť, nakoľko v takom prípade sa žalobkyňa dostáva do neistého postavenia, kedy nie len, že by pri takomto výklade zákonných ustanovení bolo právo žalobkyne ako vlastníka porušené, táto by s prihliadnutím na uvedené nemala možnosť sa objektívne a riadne domôcť svojho práva. Nakoľko kúpna cena nebola určená za ten-ktorý spoluvlastnícky podiel, je potrebné ustáliť priemernú cenu vychádzajúc z podielu na príslušnej výmere m2 a celkovej kúpnej cene. Žalobkyňa má za to, že právo žalobkyne sa v prípade spôsobu, akým sa domáha svojho práva, nemôže vzťahovať na všetky nehnuteľnosti, nakoľko žiadna ponuka zo strany predávajúceho (tretej osoby) ako podielového spoluvlastníka žalobkyni doručená nebola. Uvedené podporuje tiež tá skutočnosť, že žalobkyňa nie je podielovým spoluvlastníkom na množstve pridružených nehnuteľností, a teda s argumentáciou žalovaného sa nemožno za žiadnych okolností stotožniť, kedy účelový výklad žalovaného by nie len logicky nebolo možné aplikovať v praxi, tento výklad by sa rovnako prel o právami ďalších osôb, ktoré podielovými spoluvlastníkmi iných nehnuteľností sú (pozn. ktorých žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nie je evidovaná), a v čoho dôsledku by k matematickému rozdeleniu podľa podielov nebolo možné, nakoľko by sa iné nehnuteľnosti delili medzi osoby, ktoré spoluvlastnícky podiel na príslušných nehnuteľnostiach nemali a nemajú. Preto je vlastná argumentácia žalovaného vo viacerých bodoch protichodná (čo do rozsahu kúpy a zachovania veľkosti podielu, ktorý môže žalobkyňa požadovať). Zároveň argumentácia žalovaného neobstojí, a to vzhľadom na skutočnosť, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené, a preto nemožno ďalej sťažiť aj uplatnenie jej práva prezentovaným

spôsobom nadobúdania súboru nehnuteľností, za podmienok, ku ktorým žalobkyňa ako subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou nemala prístup, a teda sa o obsahu nemala ako možnosť dozvedieť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2024 v duplike žalovaný uviedol, že uplatnenie si predkupného práva, t.j. vôľu nadobudnúť ponúkaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za asbsolútne totožných podmienok ako j zamýšľaný predaj tretej osobe, je esenciálnou podstatou predkupného práva. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka nemá možnosť, moderovať, ani nijakým iným spôsobom meniť tieto podmienky, nakoľko takúto možnosť právny poriadok a jeho ustanovenia upravujúce inštitút predkupného práva nijakým spôsobom nepripúšťajú. V prípade zmeny podmienok zamýšľaného/ uskutočneného predaja spoluvlastníckeho podielu by sa jednalo o nový prípad, ktorý by bol opäť plne v rozhodovacej dispozícii pôvodného spoluvlastníka. Prejavená vôľa pôvodného spoluvlastníka p. F. H. jednoznačne smerovala k úmyslu a cieľu predať spoluvlastnícky podiel ku všetkým pozemkom spolu ako jednému celku. Podstatou predkupného práva je, možnosť spoluvlastníka na ponuku pôvodného spoluvlastníka (ktorá musí byť totožná s podmienkami dohodnutými s kupujúcim – treťou osobou) iba reagovať (akceptovať ju takú aká je, alebo odmietnuť) a nie ju akýmkoľvek spôsobom meniť. Akákoľvek zmena v prijatí, alebo neprijatí tejto ponuky by znamenala nie využitie predkupného práva spoluvlasntíka, ale návrh novej kúpnej z jeho strany voči pôvodnému spoluvlastníkovi, vznik novej právnej skutočnosti, ktorú samozrejme pôvodný spoluvlastník môže, alebo nemusí akceptovať. Neprijatie ponuky na prednostné odkúpenie ponúknutých spoluvlastníckych podielov tak, ako bola zo strán pôvodného spoluvlastníka urobená, ale jej prijatie s výhradami a zmenami, nie je využitím predkupného práva, ale jeho odmietnutím, sprevádzaným novým protinávrhom novej kúpnej zo strany spoluvlastníka. Ak by sa pripustila mylná interpretácia žalobkyne a teda, že spoluvlastník v rámci zákonného predkupného práva má možnosť ponuky zo strany pôvodného spoluvlastník svojvoľne meniť s akákoľvek takáto zmena sa bude považovať za uplatnenie si jeho predkupného práva, pôvodný spoluvlastník by bol nezákonne obmedzovaný vo výkon svojho vlastníckeho práva, a to z nasledujúcich dôvodov. Takýmto výkladom by mohlo dôjsť k uplatňovaniu práva zneužívajúcim spôsobom, nakoľko by takýto postup mohol spoluvlastníka de facto zablokovať nakladanie s majetkom pôvodného spoluvlastníka. Ak by spoluvlastník na ponuku na odkúpenie všetkých pozemkov povedal nie, ja chcem kúpiť iba dva, ostatné môžeš predať, zo strany potenciálneho kupujúceho by sa mohlo jednať také zmenu predmetu kúpy, že by nebol ochotný zostávajúce pozemky od pôvodného spoluvlastníka kúpiť. Pôvodný spoluvlastník vo vedomí si obťažného následného predaja zostávajúcich pozemkov, by nemohol pristúpiť na neoprávnenú požiadavku spoluvlastníka na kúpu iba dvoch pozemkov a žiadne pozemky by nepredal. Stal by sa tak rukojemníkom svojho spoluvlastníka, ktorý odmietol kúpiť to, čo je ponúkané, ale chcel iba časť. Zároveň by pôvodný vlastník nemohol predať všetko tretej osobe, lebo jeho spoluvlastník si uplatnil predkupné právo iba na časť predmetu kúpy. Takto vykladané predkupné právo ide jednoznačne nad rámec právnej úpravy, potláča právom chránené záujmy a práva pôvodného spoluvlastníka nakladať so svojim vlastníctvom a obmedzuj ho. Žalobkyňa si tak nárok neuplatnila riadne, jej postup voči žalovanému preto nemal požadované právne účinky, tie nenastali a žalobkyňa si na konajúcom súde neuplatnila svoj nárok riadne a včas. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení podporne uvádza, že nie je podielovou spoluvlastníčkou na množstve pridružených nehnuteľností a z toho dôvodu sa nemožno s argumentáciou žalovaného stotožniť. Faktom je, že na všetkých prevádzaných pozemkoch na ktorých žalovaný od pôvodného vlastníka nadobudol spoluvlastnícky podiel, je a aj bola spoluvlastníčkou aj žalobkyňa. Predmetnou kúpnou nebola prevádzaná iná pridružená nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou by žalobkyňa nebola.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.10.2024, na ktorom žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu uviedla, že považuje za nesporné, že k porušeniu predkupného práva došlo. Ďalej mala za to, že zvyšní podieloví spoluvlastníci svojou pasivitou Sali konkludentne najavo, resp. mohli prejaviť záujem o odkúpenie. Požiadala súd, aby žalobe vyhovel v primárnom alebo eventuálnom petite. Žalovaný uviedol, že ponuka, ktorú bol povinný pôvodný spoluvlastník urobiť mala obsahovať rovnaké podmienky ako boli ponúknuté žalovanému a jedine za týchto podmienok, t.j. za podmienok odkúpenia aj zvyšných 49 pozemkov. Táto ponuka sa nemôže zmeniť Ak žalobkyňa využila svoje právo a žiada odkúpenie len dvoch podielov, ide z jej strany len o akýsi protinávrh novej kúpnej za nových podmienok. Takže si žalobkyňa uplatňuje práva z protinávrhu a na to žiadal žalovaný, aby súd neprihliadal. Protinávrh nie je povinný pôvodný spoluvlastník prijať. A preto nemožno k tomu ani žalovaného zaviazať. Podľa žalobkyne argumentácia žalovaného nemá oporu v hmotnom práve, pretože v danom prípade ponuka žalobkyni nebola daná vôbec. Podielového spoluvlastníka nemožno nútiť spôsobom aký žiada žalovaný, aby nadobúdal nehnuteľnosti, ktoré nechce.

7. Súd v veci pokračoval v pojednávaní dňa 02.04.2025, kde vypočul svedkov D. D. a B. D..

8. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2025 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že výzva na uplatnenie si predkupného práva je v skutočnosti návrh kúpnej vystavený odstupujúcim spoluvlastníkom, ktorý je adresovaný zostávajúcemu spoluvlastníkovi. Stanoviť rozsah predmetu tohto návrhu je výlučne v dispozícii odstupujúceho spoluvlastníka. Zostávajúci spoluvlastník má v tomto prípade právo iba na dve veci, a to tento návrh kúpnej odstupujúceho, a to tento návrh kúpnej odstupujúceho spoluvlastníka prijať v celosti so všetkými jeho náležitosťami a podmienkami, a teda uplatniť si predkupné právo, alebo ho odmietnuť. Uplatnenie si predkupného práva zo strany zostávajúceho, je teda v skutočnosti akceptáciou, prijatím návrhu kúpnej zostávajúcim spoluvlastníkom, ktorý mu bol adresovaný zo strany odstupujúceho (pôvodného) spoluvlastníka. V prípade, ak by zostávajúci spoluvlastník tento návrh neprijal v celosti, ale chcel by niečo v ňom zmeniť, jednalo by sa v skutočnosti o odmietnutie návrhu kúpnej odstupujúceho spoluvlastníka (to znamená neuplatnenie si predkupného práva) a o vytvorenie protinávrhu kúpnej zo strany zostávajúceho spoluvlastníka adresovaného odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Odstupujúci spoluvlastník však v takomto prípade nie je protinávrhom zostávajúceho spoluvlastníka viazaný a keďže zo strany zostávajúceho spoluvlastníka došlo k odmietnutiu návrhu kúpnej – čiže odmietnutiu výzvy na uplatnenie si predkupného práva a predloženiu protinávrhu odstupujúci spoluvlastník je oprávnený podiel previesť na tretiu osobu. Práva zostávajúceho spoluvlastníka spojené s jeho predkupným právom priamo a bezprostredne definujú aj jeho práva, ktoré mu vyplývajú z porušenia predkupného práva. Porušením predkupného práva zostávajúcemu spoluvlastníkovi nevznikajú väčšie práva, aké mu vplývali z predkupného práva. V prejednávanom prípade sú iba adresované voči inej osobe ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi, sú smerované voči nadobúdateľovi, ale majú totožný, identický rozsah, aký mali voči odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou nedomáha nahradiť vôľu žalovaného tak, aby došlo k uplatneniu práv vyplývajúcich z predkupného práva, ktoré mala voči odstupujúcemu spoluvlastníkovi, ale domáha sa toho, aby súd nahradil vôľu žalovaného akceptovať jej protinávrh k pôvodnému predkupnému právu. A toto právo žalobkyňa nikdy nemala, nakoľko takýto protinávrh by nikdy odstupujúci spoluvlastník nebol povinný prijať a nebol by ním nikdy viazaný. Ak by si žalobkyňa uvedomila chybu svojho žalobného návrhu a chcela by to odstrániť, žalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania. Žalovaný ďalej namietal neoprávnenosť žaloby aj v tej časti, kde žalobkyňa žiada nahradiť vôľu žalovaného k výške spoluvlastníckeho podielu 3/6 z celku. Z výpovede svedkov – zostávajúcich spoluvlastníkov jednoznačne vyplynulo, že žalobkyni, v rozpore s jej tvrdením, nikdy nevyjadrili vôľu vzdania sa svojho predkupného práva voči žalovanému v jej prospech a nesúhlasia s tým, aby si žalobkyňa uplatňovala svoj nárok vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/6 z celku.

9. Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2025 žalobkyňa uviedla, že z výpovedi svedkov na pojednávaní dňa 02.04.2025 je zrejmé, že prevody mohli byť špekulatívne, pričom mohla byť pôvodná vlastníčka uvedená pri predaji do omylu, avšak žalobkyňa rešpektuje, že otázka domáhania sa príslušných práv je výsostným právom na strane danej osoby. So závermi vyjadrenia žalovaného sa nestotožňuje, nakoľko jeho právna argumentácia odporuje podstate zákona, a to najmä príslušného ustanovenia ktoré má chrániť podielových spoluvlastníkov pred relatívne neplatným prevodom, resp. ďalším drobením podielov na nehnuteľnosti. Jednoduché zamietnutie žaloby bez toho, aby bol reflektovaný alternatívny petit žaloby zo dňa 24.01.2023, teda podľa žalobkyne nie je na mieste. Zároveň požiadala, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

10. Na pojednávaní dňa 16.05.2025 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že k prevodu na p. H. prišlo špekulatívne. On sám párkrát túto pani navštívil, rozprával sa s ňou a jej manželom, na prevody nijako netlačili. Právom záverečnej reči sa žalovaný pridržal svojho písomného podania doručeného súdu dňa 09.04.2025 ako aj ostatných písomných podaní a ústnych prednesov.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, svedeckými výpoveďami svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. súd zistil, že nehnuteľnosti na ňom zapísané: pozemok parcela reg. „E.“ parc. č. X/X o výmere XXX m2, druh pozemku lesný pozemok a okrem iných parcela registra „E“ parc. č. XX o výmere XXXX m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast (pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce) je v spoluvlastníctve žalovaného v podiele X/X, D. D.

v podiele X/X, B. D. 1/6 a žalobkyne v podiele X/X. Titulom nadobudnutia žalovaného bola Kúpna G./XXXX, právopl. 28.01.2020, podiel o veľkosti X/X – XX/XXXX.

13. Z Kúpnej zo dňa 08.01.2020 súd zistil, že ju uzavreli ako predávajúci F. H., C. D. a ako kupujúci žalovaný.

14. Podľa čl. I bod 1.1 Kúpnej predávajúci je vlastníkom nasledovných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX v katastrálnom území A. v podieloch určených v predmetnom článku Kúpnej .

15. Podľa čl. III bod 3.1 Kúpnej predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti uvedené v čl. I bod 1.1 tejto za zmluvnú kúpnu cenu dohodnutú vo výške 23.405 Eur.

16. Z výzvy zo dňa 18.01.2023 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného, konštatujúc, že prevodom podielu na žalovaného došlo k porušeniu predkupného práva, na uskutočnenie ponuky na predaj pozemkov podľa , a to najneskôr do 23.01.2023. Výzva bola doručená dňa 20.01.2023.

17. Z výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX z katastrálneho územia A. súd zistil, že nehnuteľnosti tam uvedené sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a iných spoluvlastníkov.

18. Z výsluchu svedka D. D. súd zistil, že pani H. je jeho sesternica. On so súrodencami a s p. H., ktorá je jeho sesternica sa moc nestýkajú. Asi 2 – 3 roky dozadu sa svedok dozvedel, p. H. mu to povedala, že pozemky predala omylom tejto spoločnosti. Ona vtedy predala všetky pozemky v chotári, pretože potrebovala peniaze, lebo sa starala o svoju chorú mamu. Avšak tieto dva pozemky predať nechcela a omylom ich previedla. Išla vraj potom za p. J. a on bol vraj ochotný jej tieto pozemky vrátiť. Ona ale asi zrejme nemala už peniaze, ktoré by mu vrátila, pretože mala aj postihnutého manžela a nepracovala, pretože sa starala o mamu. Svedok s ňou rozprával len jedenkrát a ďalej nevie ako to dopadlo. Svedok uviedol, že pred predajom nebol oslovený nikdy. On sa o tom dozvedel až po tom predaji. Na otázku či mal ako podielový spoluvlastník záujem uplatňovať si predkupné právo uviedol, že vtedy o tom ani nevedel, čiže nemal. Ale teraz, keď nad tým uvažuje, tak keď ona mala X/X, mohol mať z toho on X/X a jeho brat B. tiež mohol mať X/X. Na otázku či si spomína, či dal žalobkyni súhlas, aby si uplatňovala nároky aj za neho svedok uviedol, že nie, oni sa rozprávali len raz. Oni sa vôbec nestretávajú. Na otázku či sa dohodol so žalobkyňou, že môže v tomto spore získať všetky X/X aj za neho uviedol, že nie, oni sa nerozprávajú. Myslí si, že by bolo spravodlivé, keby každý z toho mal svoj podiel.

19. Z výsluchu svedka B. D. súd zistil, že F. H. je jeho sesternica a suseda. O uzavretí predmetnej kúpnej nevedel, nevedel, že predala nejaké pozemky, ale vie o tom, že mala chorú mamu a peniaze sa jej zišli. Pred predajom oslovený nebol. Ohľadom transakcie predaja so žalobkyňou nekomunikoval a v poslednej dobe s ňou nekomunikuje vôbec. Na otázku čo dal žalobkyni súhlas, aby si uplatňovala nároky aj za neho uviedol, že nie, nebol oslovený takže komunikovať nemohli. Nie je pravda že by mal žalobkyni povedať, že sa vzdáva svojho predkupného práva a že si môže žalobkyňa uplatňovať celé 3/6 sama.

20. Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Podľa ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

22. Podľa Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

23. Podľa Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

24. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu inú ako osobu jemu blízku, vzniká podľa povinnosť ponúknuť podiel najprv ostatným spoluvlastníkom. Podľa musí ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená oznámenie nielen podstatných náležitostí kúpnej (t. j. predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu. Nedoručenie ponuky všetkým podielovým spoluvlastníkom je nutné považovať za nesplnenie ponukovej povinnosti. Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje dohodu spoluvlastníkov o výkone predkupného práva. Pokiaľ k takejto dohode nedôjde, podieloví spoluvlastníci majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných podielov. Dohodu o výkone predkupného práva môžu po vykonaní ponuky ohlásením všetkých podmienok uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci. Keďže v tomto prípade nejde o hospodárenie so spoločnou vecou, princíp majority sa uplatňovať nebude. Za porušenie povinnosti povinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom vôbec nedošlo k urobeniu ponuky, alebo kedy ponuka síce bola urobená, no za nevýhodnejších podmienok, než za akých bol podiel neskôr scudzený alebo bol podiel prevedený na záujemcu pred uplynutím lehoty na prijatie ponuky. V prípade porušenia povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa , b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel povinnej osoby, alebo c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi.

25. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila svoj nárok podľa v spojení s , pričom svoj nárok vyvodzovala z tvrdenej skutočnosti, že žalovaný kúpnou zo dňa 08.01.2020 nadobudol nehnuteľnosti označené v žalobe od pôvodnej spoluvlastníčky p. F. H. bez toho, aby pôvodná spoluvlastníčka splnila svoju povinnosť voči žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke podľa , a to pred prevodom ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu žalobkyni, a teda uzavretím Kúpnej došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Žalobkyňa zvolila spôsob domáhania sa ochrany svojho porušeného predkupného práva podľa , a to žiadať sa od žalovaného nahradenie prejavu jeho vôle na uskutočnení ponuky voči žalobkyni na predaj predmetného podielu za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky. Žalobkyňa žalovaného oslovila a požiadala ho o uskutočnenie takejto ponuky, žalovaný však ponuku neuskutočnil. Obrátila sa teda podanou žalobou na príslušný súd.

26. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí kúpnej , ktorej predmetom bude podiel o veľkosti X/X-XXXX z celku (podiel, ktorý bol predmetom prevodu z pôvodnej spoluvlastníčky na žalovaného) in eventum žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na uzavretí , ktorej predmetom bude podiel o veľkosti 1/6-tina z celku (teda pomerná časť prevedeného podielu pripadajúca na žalobkyňu).

27. Eventuálny žalobný návrh je návrh, ktorý žalobca formuluje popri inom, primárnom žalobnom návrhu, pričom žalobca žiada o eventuálnom petite rozhodnúť pre prípad, že súd primárny žalobný návrh zamietne. Ak súd primárnemu žalobnému návrhu vyhovie, o eventuálnom žalobnom návrhu nerozhoduje. V hmotnoprávnej rovine vzniká eventuálny petit v situácii, keď napríklad nie je možné uspokojiť primárny nárok alebo ak primárny nárok vôbec nevznikol. Eventuálnym petitom žalobca požaduje splnenie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť splnenia), súčasne žalobca požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

28. V danej veci ako prvé sa súd považuje za potrebné vyjadriť k žalovaným vznesenej námietke premlčania, ktorú žalovaný uplatnil pre prípad, že by žalobkyňa žiadala zmenu žaloby. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobkyňa počas konania žalobu nezmenila. Súd tak rozhodoval o žalobe v jej pôvodnom znení. Vklad vlastníckeho práva žalovaného na základe predmetnej Kúpnej bol povolený dňa 28.01.2020. Žalobu žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 25.01.2023, t.j. v rámci 3 ročnej premlčacej doby. Žalobu žalobkyňa teda podala včas. Námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného je teda nedôvodná.

29. Žalovaný počas konania uviedol, že nepopiera tvrdenie žalobkyne o tom, že k porušeniu povinnosti pôvodného spoluvlastníka ponúknuť na odkúpenie spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom došlo. Súd tak mal za nesporné, že pred predmetným predajom spoluvlastníckeho podielu p. H. ako pôvodnej spoluvlastníčky žalovanému, k ponuke v zmysle ani voči žalobkyni, ani voči zvyšným spoluvlastníkom p. B. D. a p. D. D. nedošlo vôbec. Ponuka zo strany pôvodnej spoluvlastníčky nebola urobená žiadna.

30. Žalovaný však namietal, že predmetnou Kúpnou predávajúca pôvodná spoluvlastníčka previedla na neho podiely k spolu 51 pozemkom, pričom predmetom žaloby je nahradenie prejavu vôle na prevode len dvoch z nich: a) pozemku parcely registra „E.“ s parcelným číslom X/X o výmere XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, b) pozemku parcely registra „F.“ s parcelným číslom XX o výmere X.XXX m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemá možnosť nijak moderovať ani zmeniť podmienky, za akých bol podiel predaný od spoluvlastníka tretej osobe – žalovanému. Podstatou predkupného práva podľa žalovaného je možnosť spoluvlastníka na ponuku pôvodného spoluvlastníka reagovať (akceptovať ju takú aká je, alebo ju odmietnuť) a nie ju meniť. Akákoľvek zmena v prijatí alebo neprijatí ponuky by znamenala nie využitie predkupného práva, ale návrh novej kúpnej z jeho strany voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Neprijatie ponuky na prednostné spoluvlastnícke podiely neznamená podľa žalovaného využitie predkupného práva, ale jeho odmietnutie. Iný výklad predkupného práva by podľa žalovaného bolo uplatnenie práva zneužívajúcim spôsobom, pretože by pôvodný spoluvlastník nemohol predať všetko tretej osobe, pretože jeho spoluvlastník by si uplatnil predkupné právo iba na časť predmetu kúpy. Potláčalo by to právom chránené záujmy pôvodného spoluvlastníka. Pôvodný spoluvlastník totiž previedol svoje podiely na 51 nehnuteľnostiach a takýto výklad by nezohľadňoval situáciu, že možno kupujúci mal záujem o všetky nehnuteľnosti ako balík a ak by si spoluvlastník uplatnil predkupné právo len voči dvom, mohol by sa natoľko zmeniť predmet záujmu kupujúceho, že by od pôvodného spoluvlastníka zvyšné podiely nekúpil, čo by jednoznačne znamenalo obmedzenie pôvodného spoluvlastníka v nakladaní s jeho spoluvlastníckym podielom.

31. S takouto interpretáciou výkonu práva na ochranu pred porušením predkupného práva ostávajúceho spoluvlastníka sa však súd nestotožnil. Podstatou predkupného práva podľa je ochrana vzájomných vzťahov podielových spoluvlastníkov, ktorej zmyslom je dosiahnuť nerušenú správu a hospodárenie s vecou, ktorá spoluvlastnícky patrí viacerým osobám. Ak sa niektorý zo spoluvlastníkov rozhodne svoj spoluvlastnícky podiel predať/previesť (okrem prevodu blízkej osobe) je povinný tento svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť najskôr na predaj, resp. odkúpenie ostatným svojím spoluvlastníkom. Cieľom tohto inštitútu je umožniť ostávajúcim spoluvlastníkom, v prípade, ak nemajú záujem o to, aby do spoluvlastníckeho vzťahu s nimi vstúpil tretí subjekt, aby vykúpili ustupujúci podiel a zabránili tým prípadnej nežiadúcej situácii, a to možným problémom v pokojnom hospodárení so spoločnou vecou tým, že bude možno ťažšie dosiahnuť konsenzus. Keďže v prejednávanej veci boli predmetom prevodu spoluvlastnícke podiely ustupujúcej spoluvlastníčky k 51 pozemkom, žalovaný tvrdil, že tým, že si žalobkyňa uplatnila predkupné právo len voči dvom z nich, nedošlo k relevantne uplatnenému nároku z porušenia predkupného práva, pretože obsah predkupného práva žalobkyne je tvorený tým, čo pôvodný spoluvlastník na predaj skutočne ponúkol. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa uplatnením si predkupného práva len v prípade dvoch pozemkov v podstate uskutočnila protinávrh, resp. nový návrh na uzavretie a odmietla ponuku pôvodnej spoluvlastníčky. V prvom rade tu však súd poukazuje na medzi stranami nespornú skutočnosť, a to, že v danej veci k žiadnej ponuke zo strany pôvodnej spoluvlastníčky voči žalobkyni na odkúpenie podielov na dvoch alebo na 51 pozemkoch nedošlo. Pôvodná spoluvlastníčka p. H. neponúkla žiadny zo svojich spoluvlastníckych podielov žalobkyni pred prevodom na žalovaného na kúpu a svoje podiely jednoducho na žalovaného previedla. Nemožno tak hovoriť o tom, že tým, že žalobkyňa jej ponuku neprijala, resp. bola by prijala len v časti dvoch pozemkov, že by tým menila obsah ponuky pôvodnej spoluvlastníčky tak, ako to uvádzal

žalovaný. Za danej skutkovej situácie aká v konkrétnej veci nastala, a to, že ponuka na kúpu podielov nebola daná vôbec, žalobkyňa nemala akú ponuku meniť, resp. moderovať vo vzťahu k pôvodnej spoluvlastníčke. Výkladom, ktorý preferoval žalovaný, by sa žalobkyňa ocitla v situácii, kedy nesporne došlo k porušeniu jej predkupného práva, pretože povinnosť ponuky splnená nesporne nebola, avšak žalobkyňa by v prípade, ak by nemala záujem odkúpiť všetkých 51 pozemkov, ktoré mala v úmysle predať pôvodná spoluvlastníčka, musela by sa zmieriť s tým, že došlo k porušeniu zákona, avšak nemá možnosť sa domôcť nápravy. Uvedený výklad je však podľa súdu nesprávny. Netreba opomínať, že hoci bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou aj pri ostatných pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu, každý z predmetných pozemkov je samostatnou vecou spôsobilou na prevod. Súd je toho názoru, že žalobkyňa sa mohla slobodne rozhodnúť, v ktorej časti sa bude domáhať ochrany jej porušeného predkupného práva. Žalobkyňa mohla slobodne uplatniť svoje právo vyplývajúce z porušeného predkupného práva vo vzťahu aj len k dvom pozemkom. Žalobkyňa má nárok žiadať nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode aj len týchto dvoch pozemkov, ktoré boli súhrnne na žalovaného prevedené. Súd je názoru, že aj v prípade, ak by bola ponuka zo strany odstupujúcej spoluvlastníčky voči žalobkyni vykonaná a keby žalobkyni odstupujúca spoluvlastníčka aj ponúkla na predaj všetky spoluvlastnícke podiely (k 51 pozemkom) a žalobkyňa by trvala na svojom záujme len o dva z nich, odstupujúca spoluvlastníčka by mala možnosť buď kúpnu na tieto dva pozemky so žalobkyňou uzavrieť (pretože by medzi nimi vznikol konsenzus o prevode týchto dvoch pozemkov), alebo sa rozhodnúť svoj spoluvlastnícky podiel na tých to dvoch pozemkoch si ponechať a predať len pozemky, kde žalobkyňa svoje predkupné právo nemala záujem využiť. V každom prípade, ak by žalobkyňa v prípade riadnej ponuky prejavila záujem o ponúknutý podiel na týchto dvoch pozemkoch, nemala by odstupujúca spoluvlastníčka právo tieto previesť na tretiu osobu, bez toho, aby porušila predkupné právo žalobkyne. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že odstupujúci spoluvlastník by bol obmedzovaný na svojich právach, pretože ak by chcel predať napríklad všetkých 51 pozemkov a žalobkyňa by mala záujem len o dva z nich, nemusel by byť potom schopný zvyšných 49 pozemkov riadne predať, pretože odstupujúci spoluvlastník si musí byť vedomý toho, že jeho vlastníctvo nie je výlučné a že je vo vlastníckom vzťahu s ostatnými spoluvlastníkmi a teda je viazaný predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, ktoré vzniká priamo zo zákona spolu s vznikom spoluvlastníctva. Takýmto výkladom, aký prezentuje žalovaný by mohlo ľahko dôjsť k obchádzaniu ponukovej povinnosti odstupujúceho spoluvlastníka, pretože by stačilo odstupujúcemu spoluvlastníkovi ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom celý „balík“ svojich podielov a ak by ostatní spoluvlastníci nemali o ostatné pozemky/podiely záujem boli by v situácii, že by porušenie predkupného práva museli len akceptovať. Na situácii nič nemení ani to, že v tomto prípade žalobkyňa je spoluvlastníčkou aj pri ostatných pozemkoch. Súd je ďalej toho názoru, že aj keď bol predmetom Kúpnej prevod podielov k 51 pozemkom, za situácie, keď netvoria funkčný celok (čo v konaní nebolo tvrdené ani zo strany žalovaného ani zo strany žalobkyne), je možné takúto listinu (zmluvu) považovať za prejav viacerých oddeliteľných právnych úkonov, teda aj z tohto dôvodu je možné konštatovať, že žalobkyňa má nárok požadovať prevod len niektorých z nich. Keďže predmetom kúpnej bol prevod podielov k viacerým pozemkom, podľa súdu je potrebné na to nazerať tak, že išlo o viaceré samostatné podielové spoluvlastníctva, kde takýmto úkonom (Kúpnou zo dňa 08.01.2020) došlo k porušeniu každého jedného predkupného práva, ktoré vyplývalo žalobkyni samostatne z každého jednotlivého podielového spoluvlastníctva k tomu- ktorému pozemku. Žalobkyňa má právo sa slobode podľa svojej vôle rozhodnúť, ktorého porušenia predkupného práva sa bude dovolávať.

32. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predkupné právo žalobkyne porušené bolo a je daný jej nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí predmetnej kúpnej .

33. Žalobkyňa vymedzila žalobný petit eventuálne a žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode podielu o veľkosti , čo predstavovalo celý prevedený podiel, pretože tvrdila, že podiel ostatných spoluvlastníkov p. B. D. a p. D. D. k jej podielu prirástol a má právo domáhať sa odkúpenia podielu aj v časti pripadajúcej na nich. Ak by sa súd s uvedenou argumentáciou nestotožnil, žiadala žalobkyňa nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode podielu o veľkosti 1/6-tina, ktorý predstavuje pomernú časť prevedeného podielu prislúchajúcu k podielu žalobkyne (podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach je 1/6-tina).

34. V zmysle druhá veta ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , Rc 75/2010 a , v zmysle

ktorých judikatúra v Českej republike zaujala názor, že ak ostatní obídení spoluvlastníci dajú najavo, že nechcú využiť svoje predkupné právo, prirastie podiel pripadajúci na nich k podielu spoluvlastníka, ktorý svoje predkupné právo využiť chce, resp. sa chce domáhať ochrany pred porušením jeho predkupného práva. S touto argumentáciou sa súd nestotožňuje najmä s poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít v SR, a to najmä s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , ktoré v záujme právnej istoty podľa je súd povinný rešpektovať. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva ( veta druhá ). Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ( ), je preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou. Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne zistil, že obídení spoluvlastníci B. D. a D. D., ktorí v konaní vypovedali ako svedkovia, neboli zo strany žalobkyne oslovení, aby sa o výkone ich predkupného práva dohodli a jasne uviedli, že k dohode so žalobkyňou v zmysle druhá veta nedošlo, pretože s ňou ani nekomunikovali ani nekomunikujú. Svedok D. D. dokonca sám uviedol, že ak by o prevode vedel, žiadal by, aby časť podielu bola prevedená aj na neho. V konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že ostatní obídení spoluvlastníci sa so žalobkyňou nedohodli, že má právo žiadať nahradenie prejavu vôle na prevode celej časti podielu a nie len na jej prislúchajúcej časti. Nečinnosť ostatných obídených podielových spoluvlastníkov nemožno vykladať tak, že súhlasia výslovne s tým, že žalobkyňa si bude uplatňovať nároky z porušeného predkupného práva aj za nich. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry tak, keďže nebolo v konaní preukázané, že by sa obídení spoluvlastníci dohodli tak, že žalobkyňa má právo žiadať nahradenie prejavu vôle na prevod celého podielu, má súd za to, že žaloba žalobkyne v časti primárneho petitu je nedôvodná a žalobkyňa má nárok sa domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného na prevode len pomernej časti predmetného podielu, a to v podiele o výške X/X-XXXX (prevedený podiel bolo vo výške X/X-XXXX, žalobkyňa a ostatní dvaja spoluvlastníci majú podiel každý vo výške 1/- tina; pomerná časť, ktorú je žalobkyňa oprávnená žiadať a ktorá pripadá na ňu je podiel o veľkosti X/X-XXXX). Preto súd primárny petit žalobkyne zamietol a vyhovel žalobe v časti eventuálneho petitu, a teda nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretí kúpnej , ktorou prevedie podiel o veľkosti X/X-XX na žalobkyňu.

35. Pokiaľ ide o kúpnu cenu uvedenú v znení kúpnej , na ktorej žiadala žalobkyňa nahradiť prejav vôle žalovaného, žalobkyňa uviedla kúpnu cenu za prevod podielu o veľkosti 1/6-tina vo výške 263,52 Eur. V predmetnej Kúpnej zo dňa 08.01.2020 bola kúpna cena za všetky pozemky určená spoločne, a to v sume 23.405 Eur, pričom bola kúpna cena rozdelená na dve časti, a to prvú vo výške 10.000 Eur, ktorú bol povinný žalovaný uhradiť kupujúcemu prevodom na jeho účet v deň odovzdania podpísanej kupujúcemu s overenými podpismi a druhú časť vo výške 13.405 Eur, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť predávajúcemu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu D., katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Kúpna cena inak v rozdelená nebola napriek tomu, že predmetom bolo 51 pozemkov druhu orná pôda, trvalý trávnatý porast a jeden pozemok druhovo označený ako lesný pozemok. Pri prepočte kúpnej ceny vzhľadom na celkovú prevádzanú výmeru predmetných pozemkov (pri sčítaní celkovej výmery pozemkov po zohľadnení podielu na nich, ktorý bol predmetom prevodu) bolo možné určiť, že kúpna cena bola v dohodnutá vo výške 0,48 Eur za 1m2. Keďže žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle na prevode dvoch pozemkov – prvého o výmere XXX m2 a druhého o výmere X.XXX m2 a prevádzal sa podiel X/X-XXXX, cena určená ako: 834 m2 + 2460 m2 = 3294 m2 : 6 = 549 m2 x 0,48 Eur/ 1 m2 = 263,52 Eur je určená správne. Súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že kúpna cena pri napadnutej kúpnej bola určená spoločne za všetkých 51 pozemkov, pričom žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode len dvoch z nich nemôže byť sama osebe prekážkou vyhoveniu takejto žalobe. Takto určené podmienky kúpnej ceny zodpovedajú ponuke a situácii, za ktorej žalovaný predmetné pozemky odkúpil. Je zrejmé, že vo všeobecnosti by mohla byť kúpna cena určená samostatne pre ornú pôdu, lesný pozemok alebo trvalý trávnatý porast, avšak už samotné zmluvné strany pôvodnej kúpnej prejavili vôľu určiť kúpnu cenu jednotne pre všetky pozemky. Z takejto vôle možno vyvodiť aj podmienky, za akých má titulom porušeného predkupného práva žalovaný ponúknuť žalobkyni predmetné pozemky naspäť na kúpu. Navyše súd podotýka, že žiadna zo strán sporu ani netvrdila, že by cena pozemkov mala byť určená vzhľadom na druh pozemku rôzne. Súd mal teda za to, že žalobkyňou určené zmluvné

podmienky uvedené v návrhu kúpnej sú rovnaké, za akých podiel nadobudol žalovaný. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobkyňa by mala byť povinná zaplatiť prípadne kúpnu cenu za prevádzaný podiel spôsobom, akým ju zaplatil žalovaný, teda vyššie uvedené rozdelenia na dve časti, súd uvádza, že rôzna lehota splatnosti kúpnej ceny, neznamená, že nie sú dodržané rovnaké podmienky prevodu ako v prípade prevodu na žalovaného. Lehota 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva kupujúceho nie je možné považovať za odlišnú podmienku, ktorá by mohla byť dôvodom na zamietnutie žaloby.

36. Na záver sa súd zaoberal skutočnosťou, ako uviedol v doplnení svojho predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 16.05.2025, či na daný spor dopadá o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy, a to najmä jeho a 24, vzhľadom na to, že jeden z prevádzaných pozemkov, ku ktorého prevodu sa má nahradiť prejav vôle žalovaného je umiestnený mimo zastavaného územia obce a ide o druh pozemku trvalý trávnatý porast, teda o poľnohospodársku pôdu. K uvedenému posúdeniu súd viedla skutočnosť, že po vykonanom dokazovaní, najmä po výsluchu svedkov v predmetnom konaní, zistil, že žalobkyňa sa výslovne s ostatnými ostávajúcimi spoluvlastníkmi na výkone svojho predkupného práva nedohodla a má teda nárok žiadať nahradenie prejavu vôle žalovaného na prevode len časti prevedeného podielu, a to na miesto prevedeného podielu vo výške 3/6- tiny, má právo žiadať ponuku na kúpu pomernej časti podielu vo veľkosti 1/6-tina. Teda podiel 3/6-tiny bude rozdelený na 1/6-tinu, ktorú žalovaný prevedie na žalobkyňu a , ktoré ostanú žalovanému. V tomto smere však súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.03.2025 v ktorom sa dovolací súd zaoberal právnou otázkou – otázkou aplikácie ustanovení o zákaze drobenia pozemkov vo vzťahu k právo (o nahradenie prejavu vôle) vyplývajúceho z porušenia predkupného práva. Dovolací súd tu dospel k záveru, že súdy nižších inštancií nesprávne aplikovali ustanovenia týkajúce sa zákazu drobenia pozemkov ( až z.č. ) aj vo vzťahu k právam vyplývajúcim z porušenia predkupného práva, tak ako ich má na mysle a ustálená súdna prax Najvyššieho súdu SR, a to spôsobom odôvodňujúcim záver o prílišnom extenzívnom a formalistickom výklade a zároveň zakladajúcom záver o porušení predkupného práva žalobkyne na súdnu ochranu podľa . Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie zákona ľ. týkajúce sa zákazu drobenia pozemkov nemožno chápať tak, že absolútne zakazujú akékoľvek drobenie pozemkov nad zákonom stanovený limit a v uvedenom smere ukladajú všetkých štátnym orgánom konať tak, aby k drobeniu nedošlo. Z ustanoveného zákazu drobenia pozemkov obsahuje dotknutý právny predpis viacero výnimiek a pripúšťa situáciu, že na základe právneho úkonu môže vzniknúť spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore so stanovenými podmienkami tohto zákona, v ktorom prípade je štát oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti, pričom v tomto konaní pred súdom a pri samotnom podaní návrhu je zastúpený prokurátorom. Z toho dôvodu bol dovolací súd názoru, že súd konali nad zákonom stanovený rámec a žalobkyňa v danej veci zvolila správny typ žaloby v súvislosti s namietaným porušením predkupného práva. S poukazom na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR súd teda posúdil, že aplikácia ustanovení až 24 na daný spor by bola prílišným formalistickým výkladom týchto ustanovení. Súd tiež v neposlednom rade poukazuje a to, že pozemok parcela registra „F.“, parc. č. XX druh pozemku trvalý trávnatý porast, ktorej sa uvedené skutočnosti týkajú, je ako celok vo výmere menšej ako samotná minimálna hranica rozsahu určená zákonom, t.j. pozemok je celý vo výmere 2460 m2, pričom zákon stanovuje hranicu minimálnej výmery 3.000 m2. Okrem toho opatrenia proti drobeniu pozemkov sa týkajú len vzniku nových pozemkov alebo nových spoluvlastníckych podielov, netýkajú sa „preskupovania“ už existujúcich spoluvlastníckych podielov (teda situácií, keď do vlastníckej štruktúry nevstupuje nový spoluvlastník, len si už existujúci spoluvlastníci medzi sebou prevedú časť ich spoluvlastníckych podielov).

37. Na základe uvedeného mal súd za to, že v konaní bolo preukázané, že predkupné právo žalobkyne porušené bolo a žalobkyňa riadnym spôsobom uplatnila svoj nárok podľa , a keďže žalovaný ponuku neuskutočnil, súd nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretí kúpnej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

38. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila svoj nárok takým spôsobom, že žiadala rozhodnúť o ňou označenom zloženom petite. V primárnom petite žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode podielu o veľkosti a v prípade, ak súd bude mať za to, že nie je možné o takomto petite rozhodnúť, žiadala eventuálne nahradiť prejav vôle žalovaného na prevode podielu o veľkosti X/X- XXXX. Súd v danej veci rozhodol tak, že primárny petit zamietol a vyhovel žalobe v časti eventuálneho petitu. Z obsahu žalobkyňou označeného petitu je zrejmé, že oba nemohli naraz popri sebe obstáť, pretože šlo iba o jeden nárok žalobkyne a buď by súd žalobe vyhovel v jednom z nich, alebo by žalobu v celom rozsahu zamietol. Už pri podaní žaloby žalobkyňou bolo jej cieľom, aby súd vyhovel v aspoň v jednom žiadanom petite. Súd žalobe v časti eventuálneho petitu vyhovel, preto je toho názoru, že možno konštatovať úspech v spore na strane žalobkyne. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100% vo vzťah k neúspešnému žalovanému.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).