Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e06/398341.d08e51.pdf
PDF · 106.84 KB
No categories available
8Cdo/485/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 485/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. G., bývajúceho v P., teraz
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava, Námestie mieru 1, zastúpeného
JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti ţalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Ţupné námestie 13, o zaplatenie 4 000 €, ktorá právna vec bola vedená na
Okresnom súde Partizánskom pod sp.zn. 6C/58/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo 17. júla 2014 sp.zn. 19Co/112/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 17. júla 2014 sp.zn. 19Co/112/2012 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Partizánske z 10. januára 2012 č.k. 6C/58/2011-128, ktorým
zamietol ţalobu o splnenie povinnosti ţalovanou zaplatiť ţalobcovi 4 000 € z titulu náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej
náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi
odvolaním ţalobcu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a na zdôraznenie
ich správnosti doplnil ďalšie dôvody. K odvolaciemu dôvodu, ţe súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností [§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte
sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)], uviedol, ţe súd prvého
stupňa dôvodne nevykonal dôkaz záznamom zo zdravotnej dokumentácie ţalobcu, keďţe
vzhľadom na nedostatok zákonných predpokladov vzniku práva ţalobcu na náhradu škody
nebol významný pre posúdenie veci. Dodal, ţe vykonanie uvedeného dôkazu ţalobca
naostatok ani výslovne nenavrhol; ponechal na zváţenie súdu, či ho vykoná.
Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie. Navrhol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, pretoţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodňuje aj tým, ţe konanie súdov
je postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako
aj tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vadu podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., zakladajúcu aj prípustnosť dovolania v danej veci, ţalobca vidí v tom,
ţe súdy nevykonali ním označený dôkaz na preukázanie jeho tvrdia, ţe k zhoršeniu jeho
zdravotného stavu došlo práve v súvislosti s rozhodnutím o jeho väzbe. Súd prvého stupňa ani
neodôvodnil, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz a odvolací súd len konštatoval bez bliţšieho
zdôvodnenia, ţe oboznámenie záznamu zo zdravotnej dokumentácie nebolo v danej veci
právne významnou skutočnosťou.
Ţalovaná, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti, navrhol dovolanie ţalobcu
odmietnuť, pretoţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa
a ţalobcom uvádzané dôvody prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku nie
sú dané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade
s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého
je bezpochyby tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní
a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak
sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,
vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Ţalobca podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je podľa § 238 ods. 1 O.s.p. prípustné, ak
je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolanie ţalobcu nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto
ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť jeho dovolania preto
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
a to bez ohľadu na to, či je to v dovolaní namietané, dovolací súd sa neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenie je dovolanie prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad
R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní
najavo; ţalobca také vady v dovolaní ani nenamietal. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Pokiaľ ţalobca v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie
realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18
O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.),
na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Ţalobca namieta, ţe moţnosť pred súdom konať mu bola odňatá v procese zisťovania
rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania
a tieţ prijímania právnych záverov. K tomu dovolací súd uvádza nasledovné:
V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde
o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod
zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011,
6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované
dôkazy (v danom prípade sa namieta nevykonanie dôkazu oboznámením záznamu
zo zdravotnej dokumentácie), nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma moţnosť
pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Nevykonanie ţalobcom označeného
dôkazu odvolací súd riadne odôvodnil (str. 11 ods. 3 jeho rozsudku).
Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie
z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. (viď tieţ napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010
a 2 Cdo 29/2011).
Pokiaľ ţalobca zastáva názor, podľa ktorého konanie je postihnuté aj tzv. inou,
v ustanovení § 237 O.s.p. neuvedenou vadou a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, ţe uvedené vady sú síce
relevantnými dovolacími dôvodmi v tom zmysle, ţe ich moţno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.), sama tzv. iná vada a nesprávne
právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladajú (viď tieţ R 54/2012 a viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, pokiaľ ide o tzv. inú vadu napríklad sp. zn. 4 Cdo 34/2011,
5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011 a pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie
veci napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010).
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z § 238 O.s.p.,
nepreukázala sa opodstatnenosť jeho argumentácie o dôvode zakladajúcom prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady
vymenované v § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p., odmietol najvyšší súd jeho dovolanie ako
procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) bez toho,
aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe v súvislosti s dovolacím konaním jej
ţiadne trovy nevnikli .
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. novembra 2015
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová