Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 717/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom , , vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. zo 17. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 36 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. júla 2014 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“), ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Partizánske z 10. januára 2011

o zamietnutí žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonne uvalenej väzby v trestnom

konaní s odôvodnením, že si väzbu zavinil sám predchádzajúcou trestnou činnosťou

(dovtedy bol 13 krát súdne trestaný).

2. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním označených práv

rozsudkom krajského súdu zo 17. júla 2014, tento rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania v sume 340,90 €, ktorú je

povinný zaplatiť krajský súd na účet jeho právneho zástupcu v lehote 2 mesiacov

od doručenia nálezu.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať

ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré

mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo

slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

5. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného

aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

6. Po predbežnom prejednaní sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie ústavný súd

pri vyžiadaní si spisu od príslušného okresného súdu zistil, čo mal inak uviesť advokát

pri riadnom plnení si svojich povinností, že sťažovateľ podal súbežne aj dovolanie proti

namietanému rozsudku odvolacieho súdu, ktoré sa vedie na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. , a o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.

7. Nie je preto dôvod na to, aby ústavný súd v rozpore s vyššie popísaným princípom

subsidiarity, ako i v rozpore s princípom minimalizácie zásahov do činnosti všeobecných

súdov, do doby než dovolacie konanie bude skončené vo veci (paralelne) rozhodol. Nie je

dôvod ani na to, aby ústavný súd konanie prerušil a vyčkával so svojim rozhodnutím až

do vydania rozhodnutia dovolacím súdom, lebo sťažovateľ sťažnosť môže podať až

po doručení rozhodnutia o dovolaní [porovnaj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Soffer v. Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48].

8. Z uvedených dôvodov sťažnosť odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015