Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/32/2015

Identifikačné číslo spisu: 3107214996 Dátum vydania rozhodnutia: 08.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3107214996.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35838825, proti povinným 1/ Q. V., bývajúcemu v Z., 2/ A. O., bývajúcemu v H., 3/ M. U., bývajúcemu v H., 4/ F. Z., bývajúcemu v H., o vymoženie 16 274,08 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová č. 7, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 10. októbra 2011 č.k. -33 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č.10 a exekučnú vec mu postúpil na ďalšie konanie.

Súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. podaním z 26. októbra 2011 navrhol vyššie uvedené uznesenie doplniť aj o výrok o trovách exekúcie. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 15. mája 2013 č.k. -40 návrh na doplnenie uznesenia zamietol.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. proti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí jeho návrhu na doplnenie uznesenia uznesením z 2. júla 2014 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ( ). Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že o doterajších trovách exekúcie pôvodného exekútora v danom štádiu konania nemožno rozhodnúť, pretože pri zmene súdneho exekútora nedochádza k zastaveniu exekúciu, a preto nie je potrebné o trovách exekúcie rozhodovať ( Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie). Z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o trovách exekúcie pôvodného

exekútora pri zmene exekútora; ustanovenie § 44 ods. 9 Exekučného poriadku stanovuje iba spôsob výpočtu trov exekúcie pôvodného exekútora.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor, v ktorom namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať v zmysle Uvedenú vadu konania videl v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom v otázke povinnosti súdu rozhodnúť o trovách exekúcie pri zmene exekútora a bol toho názoru, že aj pri zmene exekútora súd má povinnosť rozhodnúť o výške trov exekúcie bez rozhodnutia o tom, kto ich má platiť. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval pre nedostatok dôvodov aj za nepreskúmateľné, keďže odvolací súd sa vôbec nezaoberal jeho námietkou, „že v prípade, ak sa nerozhodne o trovách exekúcie, tak sa poruší ústavné právo účastníkov konania na spravodlivý proces.“. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Povinní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [ (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred 1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený účastník ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Dovolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemá znaky rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie podľa a prípustné. Ustanovenie výslovne vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania. Najvyšší súd považuje trovy exekúcie za trovy konania (viď napríklad uznesenia sp. zn. , , , , ). Názor, že trovy exekúcie sú trovami konania, zastáva dovolací súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v Procesné vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať, z jeho dovolania jednoznačne vyplýva, že existenciu tejto vady vyvodzuje z právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Ustanovenie ale dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu (s procedúrou prejednania veci), a nie s jeho právnym hodnotením veci v rozhodnutí súdu. Právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, úspešne ho však možno uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá; nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

K námietke dovolateľa týkajúcej sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), treba uviesť, že nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje význam v tom zmysle, že ich považuje za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie ), ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/1998.

Napriek uvedenému judikátu v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania pri riešení otázky, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá procesnú vadu konania v zmysle alebo inú vadu konania v zmysle

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn. , , , , , , , , , , , , , , .

Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie súdneho exekútora je v prejednávanej veci procesne neprípustné. Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa ustanovení a

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení , , a

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.