Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/417/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. P., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. R. B., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni J. S., bývajúcej v Z.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M. R., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o vydanie

bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. apríla 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni do troch dní náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 787,56 € na účet JUDr. M. R., advokáta so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky rozsudkom z 8. novembra 2011 č.k. -199 zamietol

návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal vydania bezdôvodného obohatenia

spočívajúceho podľa jeho názoru v investíciách, ktoré vo výške 15 770,43 € vynaložil

bez právneho dôvodu na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Námietku

premlčania vznesenú odporkyňou považoval súd za dôvodnú. V danom prípade bol

pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby rozhodujúci deň, kedy sa navrhovateľ

dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa bezdôvodne obohatil.

Rekonštrukčné práce na rodinnom dome odporkyne prebiehali do konca roka 2005.

Dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť v závere roka 2005, uplynula

najneskôr záverom roka 2007. Navrhovateľova námietka, že premlčacia doba začala plynúť

momentom, keď sa dozvedel, že odporkyňa na neho neprevedie vlastníctvo jej nehnuteľnosti,

prípadne momentom ukončenia spolužitia s dcérou odporkyne, nemá zákonný podklad.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ uplatnil právo na súde 20. októbra 2008, bolo potrebné

2

zohľadniť právne následky odporkyňou vznesenej námietky premlčania a návrh zamietnuť

ako neopodstatnený.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. apríla 2013

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( );

rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, že

navrhovateľ bez toho, aby ho k tomu viedla právna povinnosť, vložil svoje finančné

prostriedky do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Odporkyňa sa tým na úkor

navrhovateľa bezdôvodne obohatila. Vlastníčke nehnuteľnosti vznikol majetkový prospech

momentom, v ktorom sa jej majetok zvýšil o navrhovateľom vynaložené investície. Pritom

je právne bezvýznamné, kedy investujúci vypratal zhodnotenú nehnuteľnosť odporkyne

a ukončil vzťah s jej dcérou. Odporkyňa v rámci svojej obrany vzniesla námietku premlčania

práva uplatňovaného navrhovateľom a odvolací súd sa pri posúdení účinkov tejto námietky

stotožnil s názorom prvostupňového súdu o premlčaní navrhovateľovho práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba začala v danom prípade plynúť vtedy, keď

sa navrhovateľ dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s tým, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci ( ).

Za nesprávny považoval názor odvolacieho súdu, že dvojročná subjektívna premlčacia doba

v zmysle začala plynúť už vynaložením investícií

do nehnuteľnosti odporkyne. Zotrval na tom, že premlčacia doba začala plynúť od získania

vedomosti o tom, že zhodnotená nehnuteľnosť odporkyne nebude jeho vlastníctvom, prípadne

od ukončenia spolužitia s dcérou odporkyne. Súdy sa náležite nevysporiadali s výsledkami

dokazovania vykonaného výpoveďami svedkov a zákonu zodpovedajúcim spôsobom

neskúmali otázku reálneho začiatku plynutia subjektívnej lehoty. Žiadal preto napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súdy správne určili začiatok

premlčacej doby. Už od vloženia posledných investícií do nehnuteľnosti odporkyne mal

navrhovateľ vedomosť o tom, kto a v akom rozsahu sa na jeho úkor bez právneho dôvodu

obohatil. Z hľadiska plynutia premlčacej doby je irelevantné, kedy sa dozvedel, že

nehnuteľnosť nebude jeho a kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti vedenej s dcérou

odporkyne. Z týchto dôvodov žiadala dovolanie „zamietnuť“ a priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015, lebo dovolanie bolo podané pred týmto dňom)]

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods.1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo

právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť (a mimoriadnosť) dovolania často vysvetľuje

konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolanie navrhovateľa nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku

uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto ani

nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného dovolania preto

z nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal,

či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Vady konania v zmysle neboli v dovolaní namietané a v dovolacom

konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Navrhovateľ v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ),

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež

ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol v uvedený ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Dovolateľ namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili dokazovanie výpoveďami svedkov

a neskúmali otázku reálneho začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. K tomu

je potrebné uviesť, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov, pokiaľ k nemu prípadne dôjde, nie

je vadou konania v zmysle Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama

osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď napríklad uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. a ). Do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

Navrhovateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania;

v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde však

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v občianskom súdnom konaní

dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania.

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa nie je podľa ustanovení

prípustné, v dovolacom konaní neboli tvrdené vady uvedené v a vady tejto

povahy ani nevyšli najavo, dovolací súd odmietol jeho dovolanie ako procesne neprípustné

( v spojení s ) bez toho, aby skúmal vecnú

správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska správnosti záverov o premlčaní

návrhom uplatneného práva.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Odporkyňa podala návrh na priznanie náhrady trov

dovolacieho konania ( ) a trovy dovolacieho konania aj vyčíslila. Dovolací

súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za dva

úkony právnej služby, a to jednak prevzatie a prípravu veci, jednak vypracovanie vyjadrenia

k dovolaniu navrhovateľa z 15. októbra 2013 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil dovolací

súd podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky vo výške 320,34 € (za dva úkony spolu 640,68 €),

čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné spojené

s dvomi úkonmi [§ 16 ods. 3 vyhlášky (15,62 €)] a 20% DPH (131,26 €) predstavuje spolu

787,56 €.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2016

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková