Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/749/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa: S., zast. AK S. proti odporkyni: D., zast. advokátkou D., o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2008 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 15.770,43 Eur (475.100,- Sk) a náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že žil s priateľkou Slávkou Koleszárovou, rod. Sáblikovou v dome, ktorý patril odporkyni. Na základe tohto ich spolužitia a vzájomnej ústnej dohody sa navrhovateľ rozhodol, že si zoberie stavebný úver a zhodnotí dom, ktorý im ponúkla matka jeho priateľky. Na základe takéhoto ústneho prísľubu odporkyne, previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na navrhovateľa, si tento zobral stavebné sporenie, stavebný úver od H., a to vo výške spolu 400.000,- Sk, pričom jeden medziúver bol na sumu 150.000,- Sk a druhý na sumu 250.000,- Sk. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, že takto získané finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu a zhodnotenie rodinného domu vo vlastníctve odporkyne. Všetky práce, ktoré sa na nehnuteľnosti vykonávali, sa realizovali so súhlasom odporkyne. S jej vedomím si aj zobral stavebný úver. Ručiť mu bol R. syn odporkyne. Práce na predmetnej nehnuteľnosti sa začali v roku 2004 a ukončili v roku 2005. Na začiatku roku 2005 mala byť predmetná nehnuteľnosť prevedená na neho a jeho priateľku J. to sa však nestalo. Okrem stavebného úveru vložil navrhovateľ podľa písomného návrhu do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti aj vlastné finančné prostriedky, ktoré si roky odkladal a ktoré patrili jeho deťom. Išlo o sumu 75.100,- Sk. V dobrej viere predpokladal, že tieto finančné prostriedky mu jeho priateľka vráti, keď bude spoločne s ňou splácať stavebný úver a odkladať si prostriedky na zaplatenie uvedenej sumy 75.100,- Sk. Navrhovateľ však úver spláca do dnešnej doby sám. Ním vložené prostriedky do nehnuteľnosti sa mu nevrátili. Jeho priateľka, ako aj odporkyňa prisľúbili, že v prípade, že sa predmetná nehnuteľnosť neprevedenie na neho a jeho priateľku, alebo sa ich spolužitie ukončí, bude mu vyplatená suma, ktorú investoval do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľ navrhol, aby odporkyňa spolu s jej dcérou splácali stavebný úver. Odporkyni zostala nehnuteľnosť, ktorá vďaka rekonštrukcii, ktorú zaplatil navrhovateľ, vzrástla na cene a zhodnotila sa.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé, zavádzajúce a celkovú situáciu podceňujú a zľahčujú. Žiadala, aby súd rozhodol tak, že žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietne, pretože vzniknutú situáciu zavinil sám a aby úver naďalej splácal sám. Nie je pravdou, že by navrhovateľ platil všetky šeky a náklady spolu s jej dcérou počas obdobia, keď žili v jej domácnosti. Navrhovateľ prispieval len symbolickou sumou 1000,- Sk mesačne. K ním do rodiny prišiel pred

rozvodom s prvou manželkou ako úplne nemajetný človek a bez hotovosti, takže ani nemohol investovať do rekonštrukcie domu. Preto žiada, aby z jeho požadovanej sumy boli odrátané všetky náklady spojené s jeho bývaním a užívaním jej domácnosti za obdobie júl 2002 až júl 2006, čo je 48 mesiacov v celkovej sume 268 800,- Sk. Rekonštrukcia domu sa začala v roku 2004 až na základe súhlasu Obecného úradu v Záhorskej Vsi, kde si potom jej dcéra zobrala stavebný úver od Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 400 000,- Sk, kde jej bol ručiteľom navrhovateľ a neskôr si zobrala ešte stavebný úver vo výške 100 000,- Sk, kde jej bol tiež ručiť. Je pravda, že aj S. si zobral z H. úver vo výške 400 000,- Sk. Nie je pravdou, že by mu prisľúbila previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie, že s jeho úveru financoval vybudovanie krbu, zariadenie domu, výmenu strechy, kúpu nábytku, kuchynskej linky sa nezakladajú na pravde, nakoľko 30 000,-Sk im darovala spolu s manželom na vybudovanie krbu. Väčšinu zariadenia domu kupovali na splátky, ktoré do apríla splácali spoločne a aj spoločne užívali, po dobrovoľnom odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti od mája 2007 všetko splácala až do úplného vyrovnania jej dcéra. Skutočnosť, že použil hotovosť 75 100,- Sk, ktorá patrila jeho deťom na rekonštrukciu domu, jej nie je známa. Jeho tvrdenie, že jeho stavebný úver splácal sám, sa nezakladá na pravde, nakoľko do mája 2007, všetky splátky jeho úveru odchádzali trvalým príkazom z účtu jej dcéry, čím uhradila 70 123,- Sk. Po opustení spoločnej domácnosti sa navrhovateľ nijako nesnažil dohodnúť s jej dcérou o ďalšom splácaní úveru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov: H. oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX. zo dňa 21.9.2005 uzavretou s H., Dohodou o vydaní a vyplatení biankozmenky zo dňa 21.9.2005, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 3.11.2005 uzavretou s H., dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 3.11.2005, faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 10.10.2005, rozpisom prác a dodávok spoločnosti R. s.r.o., faktúrou číslo XXX/XXXX zo dňa 08.11.2005, faktúrou č. 0XXXXXXXX zo dňa 13.12.2005, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2752346 3 02 zo dňa 15.8.2005 uzavretou s H. dohodou o vydaní a vyplatení biankozmenky zo dňa 10.8.2005, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 10.5.2006 uzavretou s H., oznámením k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 1.8.2005, čestným prehlásením zo dňa 03.03.2009.

Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa 18.03.2010 tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.770,43 Eur a nahradiť trovy konania.

Proti prvostupňovému rozsudku podala v lehote odvolanie odporkyňa.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo svojom konaní sp.zn. uznesením zo dňa 19.05.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uložil súdu prvého stupňa za splnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa predovšetkým zistiť, či peňažné prostriedky získané stavebným úverom, ako aj jeho vlastné finančné prostriedky, boli skutočne vložené do zhodnotenia nehnuteľnosti, a to či k použitiu peňažných prostriedkov došlo na základe ústneho prísľubu prevodu vlastníctva alebo plnením bez právneho dôvodu od počiatku. Najmä odvolací súd uložil prvostupňovému súdu zaoberať sa odporkyňou vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku a až po zistení, či sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia o návrhu opäť rozhodnúť.

Po zrušení prvostupňového rozsudku súd opäť vypočul účastníkov.

Navrhovateľ vo svoje výpovedi uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Jeho pohľadávka pozostáva z úveru, resp. medziúveru, ktorý si zobral v H. a tieto finančné prostriedky boli použité práve na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. O tejto skutočnosti predložil súdu faktúry č. XXX/XXXX dodávateľa R., s.r.o., Z. pre odberateľa - navrhovateľa na sumu 252.280,-Sk a faktúru č. XXX/XXXX toho istého dodávateľa montážnych a stavebných prác na sumu 152.320,-Sk. Okrem toho navrhovateľ tvrdil, že z vlastných finančných prostriedkov uhradil aj iné veci, tak ako to uvádza v návrhu.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 03.03.2009 z č.l. 47-50. Žalobu žiadala ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľ síce všeobecne tvrdí, že jeho nárok je pohľadávkou z titulu bezdôvodného obohatenia, doteraz však žiadny konkrétny dôvod, keďže Obč. zák. pozná viacero prípadov vzniku bezdôvodného

obohatenia, neuviedol. Podľa jej názoru je sporné, či vôbec je možné v konkrétnej veci hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Čo sa týka uplatňovanej výšky pohľadávky, túto taktiež spochybňuje. Zatiaľ sa nepreukázalo, že práve na nehnuteľnosť odporkyne sa použili nejaké určité finančné prostriedky navrhovateľa. V tomto smere je potrebné, podľa jej názoru, vykonať dokazovanie. Taktiež vzniesla námietku premlčania, v prípade ak by sa malo naozaj jednať o bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. Touto otázkou sa súd musí zaoberať. Navrhovateľ totiž už v máji 2005 vedel, že investoval určité prostriedky do nehnuteľnosti iného. Bola toho názoru, že zo strany navrhovateľa sa jednalo o dobrovoľné plnenie. V prípade uplatnenia si nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, je premlčacia lehota 2-ročná, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 20.10.2008.

Svedok H. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľovi pomáhal s prestavbou rodinného domu v W. kde mu dovážal štrk. Železo, rôzny iný materiál. Vždy bol pri tom navrhovateľ, ktorý mu aj vyplácal.

Svedok H. vo svojej výpovedi uviedol nasledovné: chodil pomáhať navrhovateľovi a priateľke J. na prestavbu staršieho RD v W. Mali na to určite súhlas vlastníka tejto nehnuteľnosti. Odporkyňa svojej dcére dovolila tento dom zrekonštruovať. On nežiadal za svoju pomoc peniaze. Ako bola financovaná rekonštrukcia RD ja nevedel uviesť, to bola vec, ktorú si riešili navrhovateľ a dcéra odporkyne J. Svedok E. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel od navrhovateľa, že rekonštruujú s priateľkou RD R.i. Navrhovateľ mu povedal, že potrebujú na dome urobiť nejakú prácu, ktorá súvisela s odstránením kovového prístrešku. Navrhovateľ ho informoval, že on nemá s takýmito vecami skúsenosť, že on si na to netrúfa. On sa mu preto ponúkol, že mu pomôžem. Bol na stavbe viackrát, ale robil len jedenkrát. Ako bola hradená rekonštrukcia RD ja neviem. Mám iba vedomosť, že navrhovateľ aj jeho priateľka si vybavovali obaja úvery.

Svedkyňa J.o svojej výpovedi uviedla, že bývali s navrhovateľom u jej rodičov. Žili spolu ako druh a družka. Potom dostali ponuku od oboch jej rodičov, že by mohli isť bývať k jej starej matke. Bol to síce starší RD, ale bol obývateľný. Spoločne s navrhovateľom sa dohodli, že tento RD zrekonštruujeme. Za týmto účelom si zobrala úver vo výške 400.000,-Sk a aj navrhovateľ si zobral úver v rovnakej výške, teda tiež 400.000,-Sk. Neskôr si zobrala ďalší úver vo výške 100.000,-Sk. Rekonštrukcia RD bola hradená z jej úveru. Ich spolužitie sa dostalo do problémov. Mali úplne iné názory na finančné hospodárenie. Navrhovateľ míňal peniaze podľa svojej úvahy, nehospodáril. On si kupoval na seba rôzne drahé veci, chodil po podnikoch a podobne. Mali nezhody aj kvôli jej dcére. Oni sa rozišli v apríli 2007, avšak už v apríli 2008 sa navrhovateľovi narodilo dieťa s inou ženou. Navrhovateľ si síce zobral tiež úver 400.000,-Sk, ale nie je preukázateľné, že sa tieto peniaze použili na rekonštrukciu RD v Záhorskej Vsi vo vlastníctve jej matky, odporkyne. Na rekonštrukcii RD sa podieľal aj navrhovateľ, aj ona. Je pravda, že navrhovateľ zabezpečil časť svojich známych, rodiny na potrebných prácach, ale aj z jej rodiny chodievali pomáhať. Svedkyňa zaplatila z úveru, ktorý si zobral navrhovateľ, a to čiastku 70.000,-Sk zo svojich prostriedkov. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že z jeho úveru bola hradená kúpa spotrebičov, ktoré sa použili ako nové zariadenie rekonštruovaného RD. Pokiaľ navrhovateľ si chce uplatniť nejaký nárok, myslí si, že to musí preukázať a doložiť príslušnými dokladmi. Odporkyňa nikdy nesľúbila navrhovateľovi darovať svoj RD, alebo nejaký vlastnícky podiel na tomto RD. Odporkyňa vždy chcela tento RD darovať iba jej a takáto darovacia zmluva bola aj pripravená. Neskôr, keby s navrhovateľom žila mala úmysel navrhovateľovi nejaký spoluvlastnícky podiel, napr. 1 darovať. Dôvodom ale nemalo byť to, že sa on mal podieľať finančne na rekonštrukcii RD.

Svedok S. na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ ho poprosil, či by mu nepomohol s prácami na streche na rodinnom dome v W.. Navrhovateľ si zabezpečil materiál, konkrétne drevo. Na dome robil tesárske a pokrývačské práce. Robila sa na RD kompletne nová strecha. Čiastočne sa dával nový krov. Strecha sa kompletne pokrývala novou strešnou krytinou. Nežiadal od neho finančnú odmenu.

Svedok H. vo svojej výpovedi uviedol, že ho navrhovateľ požiadal o pomoc s rekonštrukciou strechy na RD v W. Je živnostník, robí strechárske práce. Keďže je s navrhovateľom kamarát, tak mu chcel pomôcť s nákupom materiálu, nakoľko mali možnosť kúpiť materiál so zľavou. Keď sa kupuje častejšie u toho istého dodávateľa, bežne sa dávajú zľavy. Takto kupovali škridlicu na pokrytie RD. Pokiaľ sa pamätá, tak tento materiál zaplatil navrhovateľ. Faktúra bola vystavená na škridlu. Faktúra bola vystavená na dcéru odporkyne. Inak pri rekonštrukcii RD sa snažili aj navrhovateľ aj jeho vtedajšia priateľka Slávka

čo najviac vecí vybaviť spolu. Konkrétne na RD montoval časť krovu, ktorý sa dorábal nový a pokrýval kompletne celú strechu. Peniaze od navrhovateľa za práce nezobral. Svedok H. vo svojej výpovedi uviedol, že ho poprosil navrhovateľ, ktorý je jeho bratom, aby mu pomohol pri prácach na rekonštrukcii RD v W. Vykonávali búracie práce, následne vývoz stavebnej sute, výkopové práce na nové základy, zašalovali sa potom základy, deka. Budovali sa nové priečky, vybudovala sa nová strecha, elektrika, vonkajšie úpravy. On sa na všetkých týchto prácach osobne od začiatku zúčastňoval. Má vedomosť, že navrhovateľ si bral pôžičku. Z týchto prostriedkov sa kupoval materiál. Určite navrhovateľ aj jeho vtedajšia priateľka, dcéra odporkyne, dávali do rekonštrukcie aj ďalšie finančné prostriedky. On odmenu od navrhovateľa nežiadal.

Svedkyňa E. vo svoje výpovedi uviedla, že navrhovateľ sa prisťahoval k jej rodičom. V tom čase bol s jej sestrou, boli priatelia, partneri. Navrhovateľ prispieval iba určitou čiastkou, a to sumou 1.000,-Sk. Asi po 4 rokoch jej rodičia umožnili navrhovateľovi aj sestre J. bývať v inej nehnuteľnosti, ktorú vlastnila jej matka. Bol to rodinný domček, ktorý bol ale obývateľný. Viem, že navrhovateľ si zobral úver a tento dom sa začal prerábať, rekonštruovať. Úver si zobrala aj jej sestra. Neviem však, v akej výške si navrhovateľ zobral úver, ani ako ho použil a či ho vôbec minul v celom rozsahu. Viem, že pomáhali pri prácach na rekonštrukcii rodinného domu súrodenci navrhovateľa, jeho otec, pomáhal aj ich otec. Pracovali tam aj iní ľudia. Či ich navrhovateľ platil a v akej miere, k tomu sa ja neviem vyjadriť. Predpokladá, že rodinní príslušníci mu pomáhali nezištne. Nikdy inak nebola reč o tom, že by navrhovateľovi mala patriť spomínaná nehnuteľnosť, prípadne jej časť. Nebola nikdy reč o tom, že by mala byť darovaná. Navrhovateľ inak mohol v tomto dome bývať aj doteraz, keby ale neopustil moju sestru. Navrhovateľ nám spôsobil viaceré problémy. Ja som dosť často navštevovala svojich rodičov, svoju rodinu v W.. Videla som teda, že navrhovateľ vedie nákladný život, že dosť holduje alkoholu. Viem, že ubližoval dcére mojej sestry, často krát prišla s plačom k mojim rodičom.

Svedok R. vo svoje výpovedi uviedol, že rodinný dom, ktorý sa rekonštruoval, v čase keď žila jeho sestra s navrhovateľom, patril pôvodne jeho starej matke. Bola to stará matka z maminej strany. Tá túto nehnuteľnosť potom darovala mojej matke. Táto potom umožnila navrhovateľovi a mojej sestre, aby sa presťahovali do tohto rodinného domu. Viem, že rodinný dom začali rekonštruovať. Na stavbe bol dva, maximálne tri krát, takže sa nevie vôbec vyjadriť k tomu, kto tam pracoval a aké práce sa tam robili. Navrhovateľ ho požiadal, aby mu išiel ručiť na úver, ktorý si zobral na rekonštrukciu. S tým súhlasil, lebo nemal kto iný pomôcť a svojej sestre chcel pomôcť. V akej výške bol navrhovateľovi úver poskytnutý, aký úver žiadal, uviesť nevie. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, kto platil za prácu a materiál potrebný k rekonštrukcii domu v W. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.. a č. 0XXXXXX X XX, ktoré boli uzavreté medzi veriteľom: J., a.s., a dlžníkom S. a ručiteľom R. boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 250 000,- Sk a 150 000,-Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX a č. XXXXXXX X XX vo výške 150 000,- Sk a pri druhom úvere vo výške 90 000,- Sk.

Z faktúry č. XXX/XXXX vystavenej dňa 10.10.2005 uzavretej medzi dodávateľom R. a odberateľom S. vyplýva, že dodávka a montáž stavebných prác prevedených na rodinnom dome bolo v rozsahu sumy 252.280,- Sk. Z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 08.11.2005 vystavenej medzi tými istými účastníkmi ako vyššie uvedenej faktúre si dodávateľ preukázal na úhradu za dodávku a montáž stavebných prác prevedených na rodinnom dome sumu vo výške 152.320,- Sk. Zo správy H. zo dňa 26.02.2006 súd zistil, že v zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXX XX XX X XX a č. XXX XX XX X XX zo dňa 27.09.2005 boli čerpané úverové prostriedky tak, že dňa 18.10.2005 boli vyplatené finančné prostriedky z medziúveru vo výške 6.638,78 Eur, dňa 27.10.2005 (po predložení dokladov účelového použitia) boli vyplatené finančné prostriedky z medziúveru vo výške 1.543,52 Eur. V zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXX XX XX X XX a č. XXX XX XX X XX. zo dňa 07.11.2005 boli čerpané úverové prostriedky tak, že dňa 21.11.2005 boli vyplatené finančné prostriedky z medziúveru vo výške 4.862,91 Eur. Ku dňu zaslania správy (26.02.2010) boli úvery od ich vyplatenia riadne a včas splácané. Ďalej H. oznámila, že faktúra č. 198/2005 zo dňa 10.10.2005 a faktúra č. XXX/XXXX. zo dňa 08.11.2005 od dodávateľa R., boli predložené ako doklady účelového použitia k zdokladovaniu medziúverov. K úhrade uvedených faktúr sa H. vyjadriť nevedela, keďže finančné prostriedky z medziúverov boli vyplatené na osobný účet navrhovateľa, ktorý nežiadal o

preplatenie faktúr na účet dodávateľa, ale zároveň predložil príjmové pokladničné doklady ako doklady o úhrade faktúr.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného dňa 17.10.2008 vyplýva, že rodinný dom XXX, súpisné číslo XXX, na parcele číslo XXX/X. sú vlastníkmi J. spoluvlastníčka podielu 4/6, J.Y. a D. spoluvlastníci podielu 1/6, J. spol. podielu 1/6.

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo XXXXXXX X XX uzavretej medzi veriteľom H. a.s., a dlžníkom J. a ručiteľom S. súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 400.000,- Sk pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX. vo výške 240.000,- Sk. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo XXXXXXX X XX uzavretej medzi veriteľom H., a.s., a dlžníkom J. a ručiteľom S. súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000,- Sk pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX. vo výške 50.000,- Sk.

Po zrušení prvostupňového rozsudku odporkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných v písomných podaniach a výpovediach, že navrhovateľovi nesľúbila nič v tom smere, že by vôbec niekedy mala úmysel na neho prepísať nehnuteľnosť, prípadne jej časť, ktorá pôvodne patrila jej matke a ktorú zdedila a ktorú navrhovateľ spolu s jej dcérou J. zrekonštruovali. Navrhovateľ v tomto smere žiadne nové skutočnosti nepreukázal a ani nenavrhol na preukázanie tejto skutočnosti vykonať nejaké nové, prípadne ďalšie dokazovanie. Aj navrhovateľ zotrval v celom rozsahu na svojich výpovediach a písomných podaniach z doterajšieho priebehu konania.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

V súlade so zrušujúcim rozhodnutím súdu druhého stupňa sa najskôr súd musel vysporiadať s otázkou prípadného premlčania uplatňovaného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa. keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. l Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 Obč. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák., s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 Obč. zák., ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa Obč. zák., ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Práce, ktoré boli vykonané na rekonštrukcii rodinného domu vo vlastníctve odporkyne, boli ukončené najneskoršie do konca roku 2005. Z vykonaného dokazovania sa nedal zistiť presný termín ukončenia stavebných, rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Faktúry, ktoré navrhovateľ predložil a ktorými preukazoval svoj prínos do rekonštrukcie, boli splatné v októbri a decembri 2005. Nesporne, pričom túto skutočnosť žiaden z účastníkov v konaní nenamietal, sa už v roku 2006 žiadna rekonštrukcia nerealizovala. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, či už svedeckými výpoveďami alebo ďalšími vykonanými dôkazmi, pričom vykonanie ďalších dôkazov už nenavrhoval, že skutočne odporkyňa sa zaviazala, prípadne sľúbila niekedy v minulosti, že mu daruje, prípadne na neho prevedie svoju nehnuteľnosť, alebo jej časť. V tomto prípade je potom potrebné konštatovať, že navrhovateľ zhodnotil nehnuteľnosť odporkyne, o čom inak súd pochybnosť nemá, bez právneho dôvodu, z vlastného rozhodnutia. To potom znamená, že platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Obč. zák.) počítaná od obdobia, keď navrhovateľ do cudzej nehnuteľnosti investície vložil. Vtedy vzniklo odporkyni bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a to v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť investíciami oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila. Takýmto rozhodujúcim okamihom je z hľadiska plynutia premlčania moment, kedy k zhodnoteniu došlo. Aj keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ku ktorému termínu presne sa tak stalo, nepochybne k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo najneskoršie do konca roku 2005. Potom premlčacia lehota uplynula najneskoršie koncom roku 2007, návrh na súd bol však podaný až 20.10.2008. Tvrdenie navrhovateľa, že lehotu treba počítať od obdobia, kedy sa dozvedel, že nehnuteľnosť, prípadne jej časť, na neho nebude prevedená, prípadne keď ukončil svoj vzťah s dcérou odporkyne, J., nemá oporu v zákone. Súd už vyššie vysvetlil, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že skutočne existoval prísľub odporkyne, ako vlastníčky nehnuteľnosti, že na neho v budúcnosti prevedie vlastníctvo a až potom vložil do nehnuteľnosti investície.

Vzhľadom na premlčanie práva súd už nevykonával dokazovanie na výšku bezdôvodného obohatenia.

Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Odporkyňa ako dlžník sa premlčania dovolávala. Vzhľadom na vyššie cit. ust. Obč. zák. nemožno preto premlčané právo navrhovateľovi, ako veriteľovi, priznať. Súd preto musel žalobu zamietnuť.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.