Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/409/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Poľnohospodárskeho

družstva H., so sídlom v H., , IČO: X, proti žalovanej P.P., s.r.o., so sídlom v B., , IČO: X,

zastúpenej JUDr. J. P., advokátom so sídlom v N. D., o zaplatenie 11 953,91 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2015 sp.zn. 6 Co

259/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 16. januára 2013 č.k. -261 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní 11 953,91 € s príslušenstvom; rozhodol tiež

o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že účastníci konania 1. júna 2009 uzavreli nájomnú

zmluvu (ďalej len „nájomná zmluva“), ktorou žalobca prenajal žalovanej časť nehnuteľnosti

v katastrálnom území H.H. (vo výmere 8 300 m2) vedenej na liste vlastníctva č. X. ako

parcela č. X za ročné nájomné 9 961,59 € + DPH. Predmet nájmu, výška nájomného ani

výška spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tejto nehnuteľnosti nebola medzi účastníkmi

sporná. Žalobca je väčšinový spoluvlastník uvedenej nehnuteľnosti, preto bol na základe

svojho rozhodnutia oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu a neskôr vystaviť faktúru, ktorou za

obdobie od 16. marca 2010 do 15. marca 2011 vyčíslil žalovanej nájomné vo výške 11 953,91

€. Žalobca nikdy nebol členom občianskeho združenia s názvom „Z.“ a nevzniklo mu

členstvo ani v pozemkovom spoločenstve „Z. – pozemkové spoločenstvo“. Nájomná zmluva

bola so žalovanou uzavretá v súlade so zákonom. Jej tvrdenie o absolútnej neplatnosti

nájomnej zmluvy je nedôvodné. Žalovaná tiež nedôvodne namieta, že predmet nájomnej

zmluvy je totožný s predmetom zmluvy, ktorú 22. júna 2005 uzavrelo Z. – pozemkové

spoločenstvo so spoločnosťou S., s.r.o. (právnou predchodkyňou žalovanej). Z týchto

2

dôvodov súd prvého stupňa opodstatnene podanej žalobe vyhovel a žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné spolu s príslušenstvom. O trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. apríla 2015

sp.zn. napadnutý rozsudok potvrdil; žalobcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa vykonaným

dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, na podklade ktorých vec správne

právne posúdil. Odvolací súd poukázal na to, že po prijatí

o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“) došlo k jednotnej úprave

právneho postavenia urbariátov, komposesorátov a podobných útvarov. V zmysle § 31 ods. 1

sa spoločenstvá fyzických osôb, ktoré dovtedy vznikli a boli založené

podľa osobitných predpisov považujú za spoločenstvá založené podľa tohto zákona. V súlade

s uvedeným ustanovením sa aj občianske združenie (Združenie

bývalých urbarialistov a obyvateľov mesta H.) pretransformovalo na pozemkové spoločenstvo

v zmysle tohto zákona. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že

žalobca nie je a nebol členom pozemkového spoločenstva – Z.H.. V registri pozemkových

spoločenstiev nie je vedený ako člen tohto pozemkového spoločenstva a so spoluvlastníkmi

nehnuteľností nezaložil pozemkové spoločenstvo. Vzhľadom na to sa na neho nevzťahujú

ustanovenia Navyše, podľa vyjadrenia Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

z 18. novembra 2011 predmetné pozemkové spoločenstvo ani nemohlo byť založené, lebo

v jeho prípade nebola splnená povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam

Toto spoločenstvo bolo preto založené v rozpore s uvedeným

zákonom. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca je síce právny nástupca

Jednotného roľníckeho družstva a bol vlastníkom nehnuteľností, na ktoré sa vzťahovali

predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov

a podobných právnych útvarov, tieto nehnuteľnosti boli ale vydané bývalým urbárnikom v H.

a ich právnym nástupcom iba v podiele 34,26 %. Vo zvyšnom podiele 65,74 % tieto

nehnuteľnosti zostali v jeho spoluvlastníctve žalobcu. Z týchto dôvodov sa odvolací súd

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca ako väčšinový spoluvlastník

spoločnej nehnuteľnosti môže v zmysle rozhodovať

o hospodárení so spoločnou vecou (nehnuteľnosťami) a mohol tiež uzavrieť nájomnú zmluvu.

Vzhľadom na to, že na žalobcu sa nevzťahuje , nie je pri nakladaní

3

so svojim spoluvlastníckym podielom limitovaný ustanoveniami tohto zákona. Nedôvodné sú

preto odvolacie námietky žalovanej, že žalobca nebol oprávnený samostatne disponovať

s imaginárnymi podielmi spoločných pozemkov, resp. že tak mohol postupovať len v mene

pozemkového spoločenstva (teda nie vo svojom mene). Neopodstatnené sú tiež žalovanej

o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy a o tom, že žalobca nebol oprávnený uzavrieť

nájomnú zmluvu a že ňou bol prenajatý nespôsobilý predmet záväzkovo-právneho vzťahu.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná nedôvodne tvrdí aj to, že predmet nájomnej zmluvy

je identický s predmetom zmluvy, ktorú už skôr (22. júna 2005) uzavrela spoločnosť S., s.r.o.

a Z. – pozemkové spoločenstvo. Navyše, ako menšinový spoluvlastník nebolo toto Z. –

pozemkové spoločenstvo oprávnenie prenajať 22. júna 2005 celú nehnuteľnosť, lebo tým

disponovalo aj s podielom žalobcu. Z týchto dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že

žalobca bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu v časti svojho spoluvlastníckeho podielu,

nájomná zmluva bola uzavretá platne, a preto je žalovaná povinná riadiť sa jej ustanoveniami

a platiť na jej základe žalobcovi nájomné. V konaní bolo preukázané, že žalovaná za obdobie

od 16. marca 2010 do 15. marca 2011 dohodnuté nájomné žalobcovi nezaplatila, preto súd

prvého stupňa rozhodol správne tak, že žalobe vyhovel. Z týchto dôvodov odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s ods.

1

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie. Uviedla, že v konaní na strane

žalobcu vystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237

písm. c/ ), v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Zopakovala svoju

argumentáciu, že nájomná zmluva je neplatná, medziiným z dôvodu, že (imaginárne) podiely

spoluvlastníkov k spoločným pozemkom nemôžu byť v žiadnom prípade spôsobilými

predmetmi záväzkovo-právnych vzťahov. Žalobca uzavretím nájomnej zmluvy obišiel zákon

č. a nerešpektoval jeho ustanovenia. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy konal

v postavení prenajímateľa nespôsobilý subjekt, ktorý v prejednávanej veci nemal aktívnu

vecnú legitimáciu, čím podľa názoru žalovanej došlo k vážnej procesnej chybe. V konaní teda

vystupoval ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalobca je ako podielový

spoluvlastník prenajatých spoločných nehnuteľností ex lege členom pozemkového

spoločenstva, preto sa na neho vzťahujú ustanovenia

Žalobca ale v danom prípade nekonal tak, ako má konať navonok pozemkové spoločenstvo

podľa tohto zákona a v rozpore s ním postupoval ako väčšinový spoluvlastník spoločnej

veci v zmysle . Súdy tieto okolnosti náležite právne

nevyhodnotili. Prehliadli tiež, že predmet nájomnej zmluvy je totožný so zmluvou, ktorú

22. júna 2005 (teda skôr) uzavrelo s právnou predchodkyňou žalovanej Z. – pozemkové

spoločenstvo. Pokiaľ sa chcel žalobca domáhať nejakého plnenia titulom prenájmu

spoločných pozemkov, mal „tak urobiť regresne vo vzťahu k pozemkovému

spoločenstvu“. Vzhľadom na to, že žalobca zvolil iný postup, je podľa názoru žalovanej

sporná aj pasívna vecná legitimácia žalovanej v predmetnom konaní. To len potvrdzuje, že

súdy v danom prípade „prejednávali vec s účastníkmi, ktorí nemali spôsobilosť nimi byť“.

Z týchto dôvodov žalovaná žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť (tak, že

žaloba sa zamieta) a žalovanej priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súdy v danom prípade náležite zistili

rozhodujúce skutkové okolnosti a svoje skutkové zistenia správne právne posúdili. Žiadal

preto dovolanie žalovanej zamietnuť.

Žalovaná na svojej dovolacej argumentácii zotrvala aj vo svojom stanovisku

k vyjadreniu žalobcu k jej dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred

občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, je dovolanie mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým možno napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo

právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Pokiaľ je

odvolanie zásadne prípustné (ak v prípade niektorých rozhodnutí

výslovne neustanovuje inak), dovolanie – naopak – je prípustné, len ak to Občiansky súdny

poriadok výslovne uvádza. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto mimoriadnosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , ,

, , , a ).

2. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vo výroku vyslovil, že

je dovolanie prípustné, lebo po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo

b/ ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ale taký potvrdzujúci rozsudok, ktorý nemá znaky uvedené v

ods. 3 Dovolací súd v tejto právnej veci dosiaľ nerozhodoval (rozhoduje o prvom

dovolaní podanom v tejto právnej veci), preto ani nezaujal právny názor, ktorým by bol

odvolací súd viazaný ( ). Prípustnosť dovolania žalovanej preto

z ustanovení až 3 nevyplýva.

3. Dovolanie žalobkyne by v danom prípade bolo procesne prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

ods. 1 , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že

pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

4. Žalobkyňa v dovolaní poukázala na (ktorý sa týka

procesnej vady spočívajúcej v tom, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený), k uvedenému ustanoveniu ale priradila znenie, vzťahujúce sa na § 237

ods. 1 písm. b/ , podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Dovolací súd, riešiac uvedený rozpor s prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom

zvolenú argumentáciu žalovanej, vychádzal z toho, že dovolateľka namieta existenciu

procesnej vady konania v zmysle

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje ( ). Právnu úpravu spôsobilosti byť účastníkom

konania obsahuje Túto spôsobilosť má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon.

V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť mať práva a povinnosti predovšetkým

fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (viď § 7 ods. 1 a 2

). V zmysle tohto zákonníka majú uvedenú spôsobilosť

tiež právnické osoby. Ustanovenie za ne považuje

a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky

územnej samosprávy a d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Právnická osoba

zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu

z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (viď § 20a ods. 2 tohto zákonníka).

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca aj žalovaná sú

subjekty zapísané v obchodnom registri. V zmysle vyššie uvedeného prehľadu právnej úpravy

je nepochybné, že v čase vydávania dovolaním napadnutého rozsudku mali oba tieto subjekty

spôsobilosť mať práva a povinnosti, a boli preto aj spôsobilé byť účastníkom predmetného

občianskoprávneho konania.

Obsah dovolania naznačuje, že dovolateľka nesprávne stotožňuje spôsobilosť byť

účastníkom konania s vecnou legitimáciou žalobcu a žalovanej v spore. Tieto dva pojmy

nemožno ale zamieňať. Ak prípadne niektorý z účastníkov konania nemá vecnú legitimáciu,

nezakladá to procesnú vadu v zmysle

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého

je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník

je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Možno preto uzavrieť, že ak by aj

v konaní došlo prípadne k nesprávnosti v tom, že vec bola prejednaná a rozhodnutá napriek

tomu, že žalobca alebo žalovaná neboli vecne legitimovaní (pozn.: dovolací súd z uvedeného

hľadiska vec neposudzoval), nešlo by o procesnú vadu v zmysle

Z uvedeného dôvodu je dovolacia námietka žalovanej o existencii procesnej vady

konania v zmysle neopodstatnená.

Vzhľadom na to, že ďalšie vady konania, ktoré sú vymenované v

neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, dospel dovolací súd

k záveru, že prípustnosť dovolania žalovanej z ustanovenia nevyplýva.

5. Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo k „inej procesnej vade“ (v ustanovení § 237

ods. 1 neuvedenej), ktorá je v uvedená ako prípustný

dovolací dôvod.

Pod „inou vadou“ sa v rozhodovacej praxi súdov spravidla rozumie najmä porušenie

ustanovení o dokazovaní, a to tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce

pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté

dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napríklad

osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok

nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore

s ustanovením ), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie

rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, že účastník neuniesol dôkazné

bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa

bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, zohľadnenie skutočností, ktoré

z dokazovania nevyplynuli, opomenutie rozhodných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo.

„Iná procesná vada“ je ale (len) relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , ktorý môže byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní.

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania

nezakladá (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , ,

, , , ,

a ).

6. Podľa názoru žalovanej spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Namieta, že súdy dospeli k nesprávnym právnym

záverom pri riešení otázky platnosti nájomnej zmluvy, viazanosti žalobcu ustanoveniami

, vecnej legitimácie účastníkov konania, členstva (a právnych

dôsledkov členstva) žalobcu v pozemkovom spoločenstve, oprávnenia žalobcu prenajať

spoločné pozemky.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

9

v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , ,

, , , a ). Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,

ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Vzhľadom na to,

že žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle v dovolaní, ktoré

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie vecnému

posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

7. So zreteľom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nevyplýva z ,

nepotvrdila sa existencia procesnej vady namietanej žalovanou ( )

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady konania vymenované v § 237

ods. 1 , najvyšší súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné (

a ).

8. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2016

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová