Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 336/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom

JUDr. Gabrielom Gulbišom, Advokátska kancelária, Boženy Nemcovej 22, Košice, vedené

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia , a a 2 Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2

ods. 2, a a Listiny základných

a slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. februára 2012, postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. februára 2014,

postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 6. februára 2014, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. marca 2015, postupom Krajského súdu

v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. januára 2015,

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 14. júna 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. februára 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. júna 2015

a 15. júla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.

(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48

ods. 1 a 2 (ďalej len „“), , ,

čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s , a a listiny postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 20. februára 2012, postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 6. februára 2014, postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6 . februára 2014

(spolu ďalej len „okresné súdy“), postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 31. marca 2015, postupom Krajského súdu

v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. januára 2015,

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 14. júna 2012 (spolu ďalej len „krajské súdy“) a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 5. februára 2015. Uvedené sťažnosti však

neobsahovali odôvodnenie. Následne boli ústavnému súdu 3. augusta 2015 doručené

doplnenia odôvodnení týchto sťažností.

2. Sťažovateľka je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva.

S povinnými uzavrela poistné zmluvy, na základe ktorých sa povinní zaviazali platiť

dohodnuté poistné. Sťažovateľka sa z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z poistnej

zmluvy povinnými obrátila na základe rozhodcovskej doložky na Arbitrážny súd Košice,

ktorý povinných zaviazal na zaplatenie dlžného poistného. Následne z dôvodu neplnenia

povinností uvedených v rozhodcovských rozsudkoch podala súdnemu exekútorovi návrh na

vykonanie exekúcie. Žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie však boli okresnými súdmi bez nariadenia pojednávania zamietnuté v nadväznosti

na konštatáciu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Proti týmto rozhodnutiam okresných

súdov sťažovateľka podala odvolania, o ktorých rozhodovali príslušné krajské súdy, ktoré

napádané uznesenia okresných súdov potvrdili. Voči jednému z týchto rozhodnutí podala

sťažovateľka na najvyššom súde dovolanie, ktoré bolo odmietnuté.

2.1 Sťažovateľka namieta, že okresný súd „nanovo konštruoval skutkový stav“,

pričom jej týmto postupom bolo upreté „právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti

a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich obsahu“, čím bola porušená požiadavka

kontradiktórnosti konania. Podľa sťažovateľky exekučný súd v zmysle právneho poriadku

Slovenskej republiky nie je oprávnený skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky

– rozhodcovskej doložky.

2.2 Zároveň tvrdí, že dôvody zistenia, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,

v dôsledku čoho je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného

konania, exekučný súd riadne nezdôvodnil. „Absencia takejto argumentácie zo strany súdu

bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti

riadne konať pred súdom.“ „Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky. Súd totiž skutočnosti zisťuje, nie vytvára.“

2.3 Podľa sťažovateľky zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje materiálne

podmienky, ktoré je exekučný súd v rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie povinný skúmať, pričom „okruh šetrenia nemôže exekučný súd

svojvoľne rozširovať“. Z tohto dôvodu sťažovateľka namieta, že odôvodnenia napadnutých

uznesení exekučných súdov sú „nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva

odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom...“.

2.4 Podľa sťažovateľky exekučné súdy, ako aj súdy konajúce o sťažovateľkou

podaných opravných prostriedkoch tak nerešpektovaním zásady iura novit curia „porušili

SR, porušili , v dôsledku čoho odmietli poskytnúť súdnu

ochranu jeho oprávnenej pohľadávke, porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

, v spojení s právom sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na vyjadrenie sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom a prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2

, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo garantované čl. 20

ako i právo garantované podľa Dodatkového protokolu k dohovoru

postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“.

2.5 Čo sa týka bližšej argumentácie sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že

sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu

a samotnej argumentácie s desiatkami sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd

o nich už rozhodol, a preto smerom k obsahu sťažností a bližšej argumentácii ústavný súd

odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn.

z 24. októbra 2013, sp. zn. z 24. októbra 2013, sp. zn.

z 10. júla 2013, sp. zn. z 19. apríla 2012, sp. zn.

z 13. decembra 2012, sp. zn. z 27. júna 2012, sp. zn.

z 23. augusta 2012 alebo sp. zn. z 19. marca 2013.

2.6 Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru napadnutým postupom a napadnutými

uzneseniami všeobecných súdov, zrušil napadnuté uznesenia všeobecných súdov a vec

vrátil všeobecným súdom na ďalšie konanie. Napokon sa domáha náhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K spojeniu vecí

4. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

4.1 V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

4.2 nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane . S prihliadnutím na

obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu práv napadnutým postupom a uzneseniami

okresných súdov

5. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

5.1 Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(porov. , ).

5.2 Sťažovateľka sťažnosťami napáda uznesenia okresných súdov. Zo sťažností

vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutým uzneseniam

okresného súdu odvolania, o ktorých boli oprávnené a aj povinné rozhodnúť krajské súdy.

Právomoc krajských súdov rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu práv napadnutým postupom a uzneseniami

krajských súdov a najvyššieho súdu

6. Obdobné (totožné) sťažnosti sťažovateľky týkajúce sa problematiky uvedenej

v časti I tohto uznesenia boli v minulosti predmetom konania pred ústavným súdom, pričom

podľa platného rozvrhu práce boli pridelené všetkým senátom ústavného súdu, pričom

z evidencie doterajšej rozhodovacej činnosti vyplýva, že ústavný súd

- väčšinu z nich odmietol pri predbežnom prerokovaní (pozri napr. uznesenia sp. zn.

z 19. apríla 2012, sp. zn. z 13. decembra 2012, sp. zn.

z 27. júna 2012, sp. zn. z 23. augusta 2012 a sp. zn.

z 19. marca 2013),

- niektoré z nich v časti týkajúcej sa porušenia označených práv podľa

a dohovoru príslušnými rozhodnutiami najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie [uznesenia

sp. zn. zo 7. novembra 2012, sp. zn. zo 6. februára 2013,

sp. zn. z 10. júla 2013 (dotýka sa dvoch sťažností spojených na spoločné

konanie), sp. zn. z 3. júla 2012 a sp. zn. z 8. novembra

2012], pričom vo vzťahu k trom z nich následne ústavný súd vyslovil, že sťažovateľkou

označené práva porušené neboli, t. j. nevyhovel im (nálezy sp. zn.

z 24. októbra 2013, sp. zn. z 24. októbra 2013, sp. zn.

z 1. júla 2014), jednej z nich, naopak, II. senát ústavného súdu vyhovel (nález sp. zn.

z 10. júla 2013),

- konanie o jednej zo sťažností sťažovateľky bolo uznesením sp. zn.

z 28. augusta 2012 zastavené (sťažovateľka vzala sťažnosť späť).

6.1 Z dôvodu odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu pri

prerokovávaní a rozhodovaní obdobných sťažností sťažovateľky ústavný súd uznesením

sp. zn. PLz. zo 7. mája 2014 prijal toto zjednocujúce stanovisko:

„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44

Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných

dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný

titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe

posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa

k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie

dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa . Pre ústavnú

konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne

poskytnutá v odvolacom konaní.“

6.2 V prerokovávanej veci sťažovateľka podala proti napadnutým uzneseniam

okresných súdov odvolania a proti napadnutým uzneseniam krajských súdov dovolania

najvyššiemu súdu.

6.3 Vzhľadom na doteraz uvedené, rešpektujúc už citované zjednocujúce stanovisko

pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. zo 7. mája 2014, v súvislosti

so sťažovateľkinou nosnou argumentáciou ústavný súd uzatvára, že aj na vec sťažovateľky

možno vzťahovať ustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého sťažovateľka mala

z pohľadu „materiálneho“ možnosť vyjadriť sa k skutkovým zisteniam okresného súdu

a z nich vyplývajúcemu (novému) právnemu posúdeniu veci, ktoré zakladali dôvod na

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo aj využila v rámci ňou

podaného opravného prostriedku (odvolania), a v rozsahu veci primeranom sa s touto jej

obranou zaoberali krajské súdy v rámci odvolacieho konania (m. m. ,

 bod 38, ).

6.4 Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení krajských súdov

a najvyššieho súdu postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako

celku (v posudzovanom prípade v konaní pred odvolacím súdom). Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že „presadzovanie názoru, že na každom

jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru

ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu

bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom“

(napr. , , , ).

6.5 V súlade s uvedeným ústavný súd opätovne poukazuje na to, že v posudzovanej

veci sťažovateľka mala reálnu možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie už z napadnutého uznesenia

okresného súdu, proti ktorému aj podala odvolanie, v ktorom sa k týmto dôvodom vyjadrila.

Preto ak aj okresné súdy pochybili, keď nedali sťažovateľke možnosť vyjadriť sa

k listinným dôkazom, jeho preskúmaniu ani k ním uskutočnenému právnemu posúdeniu, ich

pochybenie nemožno pričítať na ťarchu krajských súdov a najvyššieho súdu, keďže tieto

procesné nedostatky boli odstránené v rámci odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu

nemožno považovať napadnuté uznesenia krajských súdov a najvyššieho súdu ani ich

postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých uznesení, za také, ktoré porušujú

sťažovateľkine práva a slobody.

6.6 Ústavný súd ďalej uvádza, že jedným z nevyhnutých predpokladov vedenia

exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno

exekúciu vykonať. Nie každá rozhodcovská doložka predstavuje automaticky neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Je totiž nepochybné, že k záveru o jej neprijateľnosti môže príslušný

všeobecný súd dospieť len na základe komplexného posúdenia posudzovanej

spotrebiteľskej zmluvy.

6.7 V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na odôvodnenie smernice Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „smernica o nekalých podmienkach“), podľa ktorého „keďže na účely... smernice sa

hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy

ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy

a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti

ostatných podmienok...“. Z prezentovaného vyplýva, že len hlavný predmet zmluvy

(v okolnostiach posudzovanej veci je hlavným predmetom poistnej zmluvy poistné krytie

poskytnuté dodávateľom, pozn.) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby sú

vyňaté z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zároveň však platí, že aj hlavný

predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri

hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej

zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice o nekalých podmienkach však nevyplýva

vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice o nekalých podmienkach en bloc,

a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej

právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

6.8 Vo svojej konštantnej judikatúre ústavný súd tiež uvádza, že súčasťou obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

).

6.9 Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenia krajských súdov a najvyššieho

súdu uvedené požiadavky na odôvodnenie napĺňajú. Ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe a v skutkových a právnych záveroch napadnutých

uznesení krajských súdov a najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo

ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajské súdy, ako aj najvyšší súd

podľa posúdenia ústavného súdu odpovedali aj na ťažiskové argumenty sťažovateľky

týkajúce sa posúdenia rozhodcovskej doložky a exekučného titulu, pričom vo svetle už

uvedených záverov ústavného súdu a zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu sú

závery týchto súdov ústavne udržateľné. Napadnuté uznesenia krajských súdov

a najvyššieho súdu preto nemôžu mať také účinky, ktoré by boli v okolnostiach

posudzovanej veci nezlučiteľné s , listinou a dohovorom garantovaným základným

právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivé súdne konanie, ako aj základným

právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

6.10 Na základe už uvedených konklúzií ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v časti

namietaného porušenia jej práv napadnutým postupom a uzneseniami krajských súdov

a najvyššieho súdu odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

7. K rozhodnutiu pripája odlišné – doplňujúce stanovisko sudca Lajos Mészáros.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016