Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 824/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, E. B. Lukáča 2, Martin, pre namietané

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. -306 z 30. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -306 z 30. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňa

v konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ,

ktorého prejednanie po odchode do starobného dôchodku bolo pridelené

sudcovi . Po prvom pojednávaní s novým sudcom

sťažovateľka vzniesla proti tomuto námietku zaujatosti. Svoje pochybnosti o nezaujatosti

sudcu odôvodnila poukazmi na správanie sudcu počas pojednávania, keď konateľku

žalovanej spoznal aj bez preukazu totožnosti. Súčasne poukázala na to, že na pojednávanie

neboli predvolaní navrhovaní svedkovia ani zabezpečené ďalšie ňou navrhnuté dôkazy.

Sudca námietku označil za neopodstatnenú.

3. Námietka zaujatosti bola predložená na prejednanie a rozhodnutie krajskému súdu.

Sťažovateľka následne vzniesla námietku zaujatosti proti všetkým sudcom krajského súdu

z dôvodu, že podpredsedníčka krajského súdu je sestra konateľky žalovanej. Námietka

zaujatosti bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“), ktorý o nej rozhodol uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2015 tak, že

z prejednania a rozhodovania o námietke zaujatosti vznesenej proti

vylúčil , a

; vo vzťahu k ostatným sudcom krajského súdu nezistil dôvody na ich vylúčenie

z tohto konania.

4. Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. septembra 2015 rozhodol,

že nie je z prejednávania a rozhodovania vo veci sťažovateľky

vylúčený.

5. Sťažovateľka je toho názoru, že krajský súd týmto rozhodnutím porušil jej

základné právo na súdnu ochranu podľa , ako aj jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „rozhodol o námietke zaujatosti

bez toho, aby preskúmal všetky konkrétne okolnosti danej veci a všetky dôvody, pre ktoré by

mohol byť zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci. Odôvodnenie

uznesenia je založené na konštatovaniach prevzatých z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bolo odôvodnené rozhodnutie tohto

súdu vo veci námietky zaujatosti sudcov Krajského súdu v Žiline a nie zákonného sudcu

Okresného súdu Martin.“. Podľa jej názoru krajský súd pri svojom rozhodovaní opomenul

vziať do úvahy okrem toho, že pozná podpredsedníčku krajského súdu ako

kolegyňu z nadriadeného krajského súdu.

6. Ďalej sťažovateľka namietla, že krajský súd zobral do úvahy len subjektívne

stanovisko sudcu a neposúdil pochybnosti o jeho nestrannosti „z hľadiska objektívneho,

t. zn. z pohľadu toho, ako sa vzťah sudcu k veci a zúčastneným osobám javí, resp. môže javiť

verejnosti“.

7. Sťažovateľka je tiež toho názoru, že „vykonávaním ďalších úkonov zákonného

sudcu vo veci sp. zn. by znamenalo pre sťažovateľku nepomerne väčšiu ujmu,

ako pri odložení vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ďalším osobám“,

najmä by tým mohlo dôjsť k nezvratnému porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľky

v konaní pred okresným súdom z dôvodu, že vo veci koná sudca, o ktorého nestrannosti

existujú pochybnosti. Navrhla preto, aby ústavný súd v súlade s § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd jej sťažnosť

prijal na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že:

„Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

30. septembra 2015 porušil základné právo na súdnu ochranu

podľa , ako aj jej právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -306 z 30. septembra 2015

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Ing. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

299,80 eur, ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet advokátky Mgr. Zuzany

Pivoňkovej so sídlom v Martine, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

9. Súčasne sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 30. septembra 2015.

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

17. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. septembra 2015, ktorým krajský súd rozhodol o tom, že nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresom súde Martin

pod sp. zn. , pričom vychádzal najmä z vyjadrenia dotknutého sudcu bez toho,

aby zohľadnil objektívny aspekt pochybností o nezaujatosti sudcu spočívajúci v obavách

sťažovateľky, že vzťahy existujúce medzi sudcami krajského súdu a sudcami okresného

súdu v obvode kraja sú spôsobilé narušiť jej dôveru v nestrannosť a spravodlivosť konania

o jej veci.

18. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva

už výslovne judikoval, že konanie, v ktorom bola uplatnená námietka zaujatosti, sa netýka

oprávnenosti trestného obvinenia alebo občianskych práv a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (rozhodnutie z 19. mája 2009 o sťažnosti č. 37111/04 vo veci Mianowicz

c. Nemecko, rozhodnutie z 20. októbra 2009 o sťažnosti č. 26362/02 vo veci Ovcharenko

c. Ukrajina). Aj ústavný súd preto zastáva vo svojej rozhodovacej praxi (,

) názor, podľa ktorého medzi právom na nestranný súd zriadený zákonom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konaním všeobecného súdu o námietke zaujatosti niet

príčinnej súvislosti odôvodňujúcej ústavno-súdne testovanie takého konania z pohľadu

konformity s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Už vo veci sp. zn. naznačil ústavný súd limitovaný charakter

účastníctva v konaní o vylúčení sudcov oproti konaniu vo veci samej, keď vychádzal

zo záveru, že konanie o námietke zaujatosti nepredstavuje typické sporové konanie.

Dokazuje to právna úprava obsiahnutá v – (ďalej

len „OSP“). Predovšetkým z nej vyplýva, že konanie o námietke zaujatosti je

jednoinštančné, námietka zaujatosti podaná jednou zo strán sporovej veci sa nepredkladá na

zaujatie stanoviska či vyjadrenie druhej sporovej strane, o námietke zaujatosti rozhoduje

nadriadený súd, teda nie inštančne vyšší súd, čo svedčí o odlišnosti predmetu konania o

námietke zaujatosti v porovnaní s konaním, z ktorého procesného priebehu táto námietka

vzišla. Všetky uvedené skutočnosti naznačujú, že konanie o námietke zaujatosti sa svojou

povahou blíži skôr konaniu prieskumnému ako rozhodovaniu typickej sporovej veci.

20. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti výslovne namieta predovšetkým nesprávne

vyhodnotenie obsahu jej námietky krajským súdom. Svojou podstatou ide o nesprávne

právne posúdenie veci, ktoré môže dosahovať ústavno-právny význam, ak je výrazom

svojvôle konajúceho súdu či dôsledkom ústavne nekonformného výkladu podústavných

právnych predpisov. Sťažovateľkou vznesená námietka je v podstate zhrnutím

nespokojnosti sťažovateľky s rozhodnutím krajského súdu o námietke zaujatosti.

21. Keďže ústavný súd nie je súčasťou všeobecného súdnictva ani ďalšou inštanciou

na preskúmavanie rozhodnutí všeobecných súdov, skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

Tento konštantne judikovaný právny názor je dôsledkom ústavného konceptu oddelenosti

ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( )

od sústavy všeobecného súdnictva.

22. Krajský súd v sťažnosťou napadnutom uznesení vychádzajúc z uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. augusta 2015, ktorým sudcovia senátu

5 Co rozhodujúci o predmetnej námietke zaujatosti neboli vylúčení z jej prejednania

a rozhodnutia o nej, jasne poukázal na právnu úpravu vylúčenia sudcu z prejednania

a rozhodovania vo veci ( a nasl. ), ako aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Persack proti Belgicku, Haushildt proti Dánsku, Delcourt proti

Belgicku) či ústavného súdu (), o ktoré oprel svoje závery o tom, že nie je

namieste sudcu vylúčiť z prejednania a rozhodovania vo veci

sťažovateľky, pretože „nevidel dostatočný dôvod na vylúčenie zákonného sudcu len

v skutočnosti, že konateľku odporcu sudca pozná (z iných prejednávaných vecí), nakoľko

nebolo zistené, že by bol s ňou v takom blízkom priateľskom, či príbuzenskom vzťahu,

aby bolo možné objektívne mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Rovnako skutočnosť,

že zákonný sudca pozná podpredsedníčku Krajského súdu v Žiline (čo je logické) ako

kolegyňu z nadriadeného krajského súdu nie je žiadnym dôvodom na vylúčenie zákonného

sudcu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.“.

23. Vo vzťahu k argumentácii existenciou kolegiálneho vzťahu ako dôvodu

pochybnosti o nezaujatosti sudcu, a teda aj dôvodu na jeho vylúčenie z prejednania

a rozhodnutia vo veci, ústavný súd už opakovane vyslovil, že samotné kolegiálne vzťahy

medzi sudcami nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie

z prerokúvania veci z toho dôvodu, že kolegiálne vzťahy v zásade nie sú dôvodom

na spochybnenie jeho nestrannosti, ak nie sú ďalšie okolnosti signalizujúce možné narušenie

nestrannosť sudcu, a to takej intenzity, aby boli dôvodom na jeho vylúčenie z prerokúvania

veci z tohto dôvodu (sp. zn. , sp. zn. ), že pracovný,

resp. kolegiálny vzťah sudcu nemôže dostatočne objektívne spochybniť jeho nepredpojatosť

v takej miere, aby musel byť vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, ústavný súd opätovne

pripomenul aj v uznesení č. k. -6 z 20. októbra 2010.

24. Ako z uznesenia krajského súdu vyplýva, tento pri hodnotení námietky zaujatosti

sťažovateľky vychádzal vo vzťahu k posúdeniu kolegiálneho vzťahu medzi sudcami z takto

ustálenej aplikačnej praxe. Ak teda sťažovateľka namieta ústavnú neakceptovateľnosť

rozhodnutia, ktoré vychádza len z vyjadrenia dotknutého sudcu, ústavný súd konštatuje,

že v nedostatku ďalších relevantných informácií objektívne vyvolávajúcich pochybnosť

o pravdivosti tvrdenia o vzťahu k podpredsedníčke krajského súdu (sestre konateľky

žalovanej), ktorý nepresahuje rámec kolegiálneho vzťahu uvedeného vo vyjadrení sudcu,

resp. o tom, že konateľku žalovanej pozná zo svojej profesionálnej činnosti – z iných konaní

– nemožno mať ani z objektívneho hľadiska v súlade s teóriou zdania pochybnosť o jeho

nestrannosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd považuje aj túto námietku sťažovateľky

o arbitrárnosti napadnutého uznesenia za neopodstatnenú. To isté platí aj pre opakované

tvrdenie pochybností o napadnutom rozhodnutí z dôvodu existencie „kolegiality sudcov

Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Žiline“.

25. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania

(napr. , , , , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

26. Ústavný súd nepovažuje právne závery napadnutého uznesenia krajského súdu

za nepreskúmateľné alebo arbitrárne, resp. vychádzajúce z nedostatočne zisteného

skutkového stavu, keďže z tohto rozhodnutia (v spojení s uznesením najvyššieho súdu)

vyplýva dostatok právne relevantných argumentov odôvodňujúcich ním prijaté rozhodnutie.

Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre posúdenie

sťažovateľkou vznesenej námietky zaujatosti interpretoval a aplikoval ústavne súladným

spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom

legitímne a právne akceptovateľné. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci

postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou vznesené tvrdenia a svoje rozhodnutie

o potvrdení uznesenia okresného súdu presvedčivo a náležite odôvodnil. Pokiaľ

sťažovateľka namietla, že krajský súd mal vziať do úvahy aj „všeobecne známe

skutočnosti“ spočívajúce práve v existencii kolegiálnych vzťahov medzi sudcami krajského

súdu a okresného súdu, hoci tieto konkrétne nenamietala, pretože „ako laik o tejto

skutočnosti v čase podávania námietky nevedela“, ústavný súd opakuje, že existencia

kolegiálnych vzťahov medzi sudcami neprekračujúcich profesionálnu rovinu nemôže byť

reflektovaná ako argument pre spochybnenie nezaujatosti sudcu vo veci. Súčasne dáva

do pozornosti sťažovateľky, že v prípade konania o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom konania je súd jej rozsahom a dôvodmi viazaný.

27. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

28. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ústavný

súd predloženú sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016