Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/10/2015

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bytom M.,

zastúpenej Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou, so sídlom v Martine, Ul. E. B. Lukáča č.

2 proti odporcovi Reality Center, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. M. R. Štefánika č. 58,

zastúpenému JUDr. Miroslavom Trtílkom, advokátom, so sídlom v Martine, Ul. J. Kráľa č.

29, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Generali poisťovňa, a. s., so sídlom

v Bratislave, Lamačská cesta č. 3/A, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so

sídlom v Martine, Vajanského nám. č. 2 o náhradu škody vedenej na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline uplatnenej

navrhovateľkou takto

rozhodol:

I. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Martina

Nemravová, Mgr. Zuzana Štolcová, Juraj Krupa s ú v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. .

II. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Róbert Bebčák, Mgr. Katarína Beniačová,

JUDr. Ján Burik, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František Dulačka,

JUDr. Yvetta Dzugasová, Mgr. Zuzana Hartelová, JUDr. Miroslav Jamrich, Mgr. Mária

Kašíková, JUDr. Jana Kotrčová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Ladislav Mejstrík,

JUDr. Amália Paulerová, JUDr. František Potocký, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav

Šepták, JUDr. Roman Tichý, JUDr. Róbert Urban, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Gabriela

Veselová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana Martinčeková,

JUDr. Veronika Poláčková, JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Martin

Bargel, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Milan

Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Dana Wänkeová n i e s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na na Krajskom súde v Ţiline

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

2

Navrhovateľka svojim podaním zo 4. mája 2015 uplatnila voči sudcovi Okresného

súdu Martin JUDr. Miroslavovi Dobríkovi námietku zaujatosti. Predsedníčka Okresného

súdu Martin listom z 29. mája 2015 predloţila vec podľa Krajskému súdu

v Ţiline. Navrhovateľka podaním z 5. júna 2015 uplatnila námietku zaujatosti „všetkých

sudcov“ Krajského súdu v Ţiline z dôvodu, ţe podľa jej informácií podpredsedníčka

Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ivana Nemčeková je sestrou Ing. Molitorovej, konateľky

odporcu v predmetnom konaní. Ţiadala o odstúpenie veci inému krajskému súdu za účelom

objektívneho prešetrenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. 1 tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku pochybnosti

o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Martina

Nemravová, Mgr. Zuzana Štolcová, Juraj Krupa uviedli, ţe sa cítia vo veci zaujatí. Sudkyňa

JUDr. Ivana Nemčeková uviedla, ţe konateľka odporcu v predmetnou konaní je jej sestra

a pre tento vzťah sa cíti subjektívne zaujatá, inak pomer k navrhovateľke, zástupcom

účastníkov v konaní, ani pomer k veci nemá. Sudkyne JUDr. Martina Nemravová, ako aj Mgr.

Zuzana Štolcová uviedli, ţe sú v priateľskom vzťahu ku konateľke odporcu Ing. Danici

Molitorovej. Sudca Juraj Krupa uviedol, ţe konateľku odporcu pozná z detstva, ku ktorej má

priateľský vzťah.

Ostatní sudcovia JUDr. Róbert Bebčák, Mgr. Katarína Beniačová, JUDr. Ján Burik,

JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta

Dzugasová, Mgr. Zuzana Hartelová, JUDr. Miroslav Jamrich, Mgr. Mária Kašíková, JUDr.

Jana Kotrčová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Amália Paulerová,

JUDr. František Potocký, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Roman

Tichý, JUDr. Róbert Urban, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Gabriela Veselová, JUDr. Erika

Čanádyová, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Veronika Poláčková,

3

JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Martin Bargel, JUDr. Adriana Gallová,

JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik,

JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Dana Wänkeová uviedli, ţe nemajú vzťah k účastníkom

konania, právnym zástupcom účastníkov ako ani k veci a necítia sa zaujatí.

Účelom , je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

4

a nestranný sudca. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje

inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom

a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený

z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti

zákonného sudcu, spočíva v tom zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať

zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku

(zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Súd musí kaţdú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich

nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Európsky

súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza

z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho

a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní

(pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie

je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce

nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,

so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť

sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.

Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí

byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done,

it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí

sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je

zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a

jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu

nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý,

ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu

(Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.

5

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Vo výroku I. tohto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení

sudcovia Krajského súdu v Ţiline, ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú ku konateľke odporcu

v predmetnom konaní Ing. Danici Molitorovej bliţší osobný – priateľský vzťah, pri ktorých

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá

je relevantná z hľadiska , a ktorá ich vylučuje z prejednávania

a rozhodovania v danej veci.

V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Ţiline vzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky na zreteľ, ţe nestrannosť sudcu nemôţe ohroziť skutočnosť, ţe sudca pozná

sudkyňu, ktorá pôsobí na tom istom súde (sestru konateľky odporcu) a nedeklaruje k nej

ţiaden vzťah takej intenzity, pre ktorý by tu existovali pochybnosti o jeho zaujatosti. Pokiaľ

ide o profesionálne, resp. kolegiálne vzťahy sudcov a zamestnancov súdov

(a to i na tom istom súde), ktoré neprekračujú tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie

je daný dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti, lebo táto skutočnosť sama osebe ešte nesvedčí

o existencii vzťahu relevantného z hľadiska

6

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade naplnené.

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných

povinnosti sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť

dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať

nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom

konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto

ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať

k veci, účastníkom konania a k ich zástupcom vţdy vecný a profesionálny prístup. Miera

schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania

a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej

a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za kaţdých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť

nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru

svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci

a k účastníkom konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými

námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho

konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo

iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu

sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou)

sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam

riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.

V prípade sudcov uvedených vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu

7

ustanovenia , preto rozhodol, ţe týchto sudcov nevylučuje z prerokovania

a rozhodovanie danej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová