Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2a7/396703.e71ab8.pdf
PDF · 158.1 KB
No categories available
7Nc/10/2015
Najvyšší súd 7 Nc 10/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bytom M.,
zastúpenej Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou, so sídlom v Martine, Ul. E. B. Lukáča č.
2 proti odporcovi Reality Center, s. r. o., so sídlom v Martine, Ul. M. R. Štefánika č. 58,
zastúpenému JUDr. Miroslavom Trtílkom, advokátom, so sídlom v Martine, Ul. J. Kráľa č.
29, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Generali poisťovňa, a. s., so sídlom
v Bratislave, Lamačská cesta č. 3/A, zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so
sídlom v Martine, Vajanského nám. č. 2 o náhradu škody vedenej na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 8 C 75/2011 o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline uplatnenej
navrhovateľkou takto
rozhodol:
I. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Martina
Nemravová, Mgr. Zuzana Štolcová, Juraj Krupa s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 5 NcC 18/2015.
II. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Róbert Bebčák, Mgr. Katarína Beniačová,
JUDr. Ján Burik, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František Dulačka,
JUDr. Yvetta Dzugasová, Mgr. Zuzana Hartelová, JUDr. Miroslav Jamrich, Mgr. Mária
Kašíková, JUDr. Jana Kotrčová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Ladislav Mejstrík,
JUDr. Amália Paulerová, JUDr. František Potocký, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav
Šepták, JUDr. Roman Tichý, JUDr. Róbert Urban, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Gabriela
Veselová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana Martinčeková,
JUDr. Veronika Poláčková, JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Martin
Bargel, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Milan
Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Dana Wänkeová n i e s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na na Krajskom súde v Ţiline
pod sp. zn. 5 NcC 18/2015.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka svojim podaním zo 4. mája 2015 uplatnila voči sudcovi Okresného
súdu Martin JUDr. Miroslavovi Dobríkovi námietku zaujatosti. Predsedníčka Okresného
súdu Martin listom z 29. mája 2015 predloţila vec podľa § 15 O. s. p. Krajskému súdu
v Ţiline. Navrhovateľka podaním z 5. júna 2015 uplatnila námietku zaujatosti „všetkých
sudcov“ Krajského súdu v Ţiline z dôvodu, ţe podľa jej informácií podpredsedníčka
Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ivana Nemčeková je sestrou Ing. Molitorovej, konateľky
odporcu v predmetnom konaní. Ţiadala o odstúpenie veci inému krajskému súdu za účelom
objektívneho prešetrenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16
ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku pochybnosti
o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1
O. s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Martina
Nemravová, Mgr. Zuzana Štolcová, Juraj Krupa uviedli, ţe sa cítia vo veci zaujatí. Sudkyňa
JUDr. Ivana Nemčeková uviedla, ţe konateľka odporcu v predmetnou konaní je jej sestra
a pre tento vzťah sa cíti subjektívne zaujatá, inak pomer k navrhovateľke, zástupcom
účastníkov v konaní, ani pomer k veci nemá. Sudkyne JUDr. Martina Nemravová, ako aj Mgr.
Zuzana Štolcová uviedli, ţe sú v priateľskom vzťahu ku konateľke odporcu Ing. Danici
Molitorovej. Sudca Juraj Krupa uviedol, ţe konateľku odporcu pozná z detstva, ku ktorej má
priateľský vzťah.
Ostatní sudcovia JUDr. Róbert Bebčák, Mgr. Katarína Beniačová, JUDr. Ján Burik,
JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta
Dzugasová, Mgr. Zuzana Hartelová, JUDr. Miroslav Jamrich, Mgr. Mária Kašíková, JUDr.
Jana Kotrčová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Amália Paulerová,
JUDr. František Potocký, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Roman
Tichý, JUDr. Róbert Urban, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Gabriela Veselová, JUDr. Erika
Čanádyová, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Veronika Poláčková,
JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Martin Bargel, JUDr. Adriana Gallová,
JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik,
JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Dana Wänkeová uviedli, ţe nemajú vzťah k účastníkom
konania, právnym zástupcom účastníkov ako ani k veci a necítia sa zaujatí.
Účelom § 14 ods. 1 O. s. p., je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,
ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným
spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho
nestrannosť),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).
Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach
vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej
republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto
prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď
ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p.).
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne
k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje
inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom
a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený
z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti
zákonného sudcu, spočíva v tom zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať
zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku
(zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Súd musí kaţdú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich
nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Európsky
súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza
z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho
a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní
(pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho
osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne
k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie
je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra
ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce
nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,
so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť
sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí
byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done,
it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí
sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je
zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a
jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu
nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý,
ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť.
Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného
sudcu je to, či obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom
prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu
(Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.
Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,
konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach.
Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava
povaţovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,
ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah
k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle
a nestranne.
Vo výroku I. tohto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení
sudcovia Krajského súdu v Ţiline, ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú ku konateľke odporcu
v predmetnom konaní Ing. Danici Molitorovej bliţší osobný – priateľský vzťah, pri ktorých
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá
je relevantná z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a ktorá ich vylučuje z prejednávania
a rozhodovania v danej veci.
V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Ţiline vzal Najvyšší súd Slovenskej
republiky na zreteľ, ţe nestrannosť sudcu nemôţe ohroziť skutočnosť, ţe sudca pozná
sudkyňu, ktorá pôsobí na tom istom súde (sestru konateľky odporcu) a nedeklaruje k nej
ţiaden vzťah takej intenzity, pre ktorý by tu existovali pochybnosti o jeho zaujatosti. Pokiaľ
ide o profesionálne, resp. kolegiálne vzťahy sudcov a zamestnancov súdov
(a to i na tom istom súde), ktoré neprekračujú tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie
je daný dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti, lebo táto skutočnosť sama osebe ešte nesvedčí
o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 O. s. p.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade naplnené.
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných
povinnosti sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť
dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať
nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom
konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto
ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať
k veci, účastníkom konania a k ich zástupcom vţdy vecný a profesionálny prístup. Miera
schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania
a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej
a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za kaţdých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť
nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru
svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci
a k účastníkom konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými
námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho
konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo
iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu
sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou)
sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam
riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.
V prípade sudcov uvedených vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozhodnutia
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu
ustanovenia § 14 O.s.p., preto rozhodol, ţe týchto sudcov nevylučuje z prerokovania
a rozhodovanie danej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. augusta 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová