Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_34Ek-1986-2019.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Subarea
34Ek/1986/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BYP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 141, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO 36 437 263, zast. JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, ul. Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému: Duševták, o.z., so sídlom M. R. Štefánika 3336/2, 038 61 Vrútky, IČO 50 108 981, o vymoženie 600 EUR s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, ktorý ju vedie pod sp. zn. 120EX 617/19, o námietke zaujatosti, takto
rozhodol:
Vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica, Mgr. Dominika Vilmonová, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 34Ek/1986/2019.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.04.2019 domáhal od povinného vymoženia 600 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9Cb/101/2018 zo dňa 04.09.2019 (ďalej len ako ,,exekučný titul“). Súd dňa 21.11.2019 vydal poverenie, ktorým vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora, JUDr. Jaromíra Pavlíka, so sídlom Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 120EX 617/19. Vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením zo dňa 17.04.2020 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že ho zamietla a ďalším uznesením zo dňa 17.04.2020 nevyhovela námietke povinného na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka.
2/ Povinný, konajúc predsedom združenia RNDr. Petrom Ingrišom, dňa 17.06.2020 vzniesol námietku zaujatosti voči vyššej súdnej úradníčke tunajšieho súdu, Mgr. Dominike Vilmonovej. Námietku odôvodnil tým, že vyššia súdna úradníčka z osobitného motívu a/alebo korupcie konala v nedovolenej extrémistickej kolaborácii spolu so súdnym exekútorom, JUDr. Pavlíkom a právnou zástupkyňou oprávneného, JUDr. Medveckou, ktorých ďalej označil ako extrémistická skupina (ES). O apartheide a zaujatosti úradníčky z osobitného motívu v mene ES sa dozvedel dňa 15.06.2020 z kontextu konania po nahliadnutí do jej uznesenia zo dňa 17.04.2020 a po zhotovení odborného vyjadrenia RNDr. Petra Ingriša, ktoré k námietke priložil. Úradníčka podľa neho v odseku 6 uznesenia priznala, že si pri vydaní uznesenia bola vedomá stále prebiehajúceho odvolacieho procesu voči rozsudku povinného a že exekučný titul teda: „vznikol nezákonným postupom sudkyne (OSLM) v (príbuznom konaní), na ktorý nezákonný postup, prípadne korupciu už (povinný) upozornil“. Účelovým vynechaním procesne relevantných skutočností, ktoré povinný označil ako ohýbanie práva, úradníčka nejasne a nepreskúmateľne v ďalšom odôvodnení iba prerozprávala obsah povinného žiadosti o zastavenie exekúcie. Tým porušila ustanovenia CSP, vynechala relevantné tvrdenia strán, napr. aj dôsledky plynúce z e-mailovej komunikácie s exekútorom. Súdny exekútor v e-mailovej komunikácii z dôvodov svojej vnímanej rasovej nadradenosti ním zavedený apartheid obhajoval, námietky na ním uplatnený apartheid voči povinnému v konaní neodôvodnil verejným záujmom tak, ako to vyžaduje princíp negatívneho dokazovania v konaniach o sťažnostiach na diskrimináciu. Rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky
považoval za svojvoľné, pretože pri rozhodnutí uplatnila apartheid a ohýbala právo. Zároveň tvrdil, že vyššia súdna úradníčka jeho žiadosť o zastavenie exekúcie ignorovala.
3/ Ďalej uviedol, že spolu s návrhom na zastavenie exekúcie podal aj námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi. Úradníčka však z osobitného motívu, v súlade s cieľmi ES, sama uplatnila v konaní apartheid a námietku zaujatosti voči exekútorovi ako aj žiadosť povinného ukončiť apartheid a nezákonnú exekúciu ignorovala. Povinný označil vyššiu súdnu úradníčku za rasistickú, keďže jej rozhodnutie neobsahuje podstatné, nesporné tvrdenia strán a relevantné fakty. Jej rozhodnutie obsahovalo jednostranné, účelové a vedome nepravdivé a sporné tvrdenia o procesnej histórii, prevzaté od rasistického exekútora a rasistickej advokátky. Takéto organizované extrémistické konanie úradníčky bolo v rozsudku ESĽP v A.P. vs Slovakia označené za porušenie čl. 1 Dohovoru. Cieľom postupu ES nie je dosiahnuť spravodlivosť, ale diskrimináciu povinného z dôvodu farby pleti jeho zástupcu ako aj zmocnenie sa peňazí povinného. Stratégiou ES sa preto stal zmienený apartheid, marenie spravodlivosti - podvody s procesnou históriou a ohýbanie práva v konaní. Uznesenie úradníčky z týchto dôvodov zodpovedá praxi bežne používanej na Slovensku skorumpovanými alebo rasistickými sudcami v neprospech strán s tmavou farbou pleti (viď rozhodnutie ESĽP A.P. vs Slovensko z 28.01.2020 a rozhodnutie KS ZA 30S/120/2018).
4/ Povinný upozornil na stále prebiehajúce odvolacie konanie voči neústavnému rozsudku a teda neprávoplatnosť exekučného titulu. Rovnako upozornil Okresný súd Banská Bystrica, že z dôvodu ich osobitného motívu, sudkyňa OSLM s advokátkou a exekútorom zatajili, že najneskôr od 14.09.2018 poznali adresu povinného na doručovanie, no napriek tomu sa so zlým úmyslom, uplatnením apartheidu rozhodli doručovať na adresu vo Vrútkach, ktorá síce bola v registroch uvedená ako sídlo povinného, ale na doručovanie pošty bola dočasne nefunkčná. A to preto, aby povinnému spôsobili hmotné škody a ujmy na právach len preto, lebo pokožka jeho zástupcu je tmavá a/alebo má pôvod z Afriky. Zámerne mu doručovali na adresu, o ktorej sudkyňa OSLM, advokátka a exekútor vedeli alebo mali vedieť, že po zavraždení mamy zástupcu povinného dňa 14.11.2018 už nemohla fungovať. Keby úradníčka z osobitného motívu nebola zaujatá, postupovala by podľa CSP. Úradníčka, sudkyňa OSLM, advokátka a exekútor takisto vedeli, že zástupca povinného je aj stranou v antidiskriminačnom spore s Mestom Vrútky a s extrémistickou organizáciou (EO) operujúcou v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Keby úradníčka postupovala podľa CSP, potvrdila by pravdivosť tvrdení zástupcu povinného o tom, že uvedená EO zástupcu povinného z dôvodu jeho farby pleti a afrického pôvodu perzekuuje a preto ho vyhnala z Vrútok. Keby úradníčka postupovala podľa CSP, potvrdila by, že EO takisto úkladne zavraždila mamu povinného, ktorá preberala poštu združenia v jeho sídle na adrese M. R. Štefánika 2 vo Vrútkach. Najmenej od 14.09.2018 bola súčasťou súdneho spisu adresa na doručovanie PO Box 1556, 825 56 Bratislava alebo na e-mailovú adresu povinného dusevtak@gmail.com alebo do elektronickej schránky zástupcu povinného. Úradníčka nepostupovala v zmysle CSP a miesto toho sama uplatnila apartheid, diskriminovala povinného v rozpore so zákonom a so zlým úmyslom z osobitného motívu extrémisticky marila spravodlivosť, aby povinnému spôsobila kvôli farbe pleti jeho zástupcu procesnú nevýhodu. Korupcie a osobitný motív úradníčky sú o to závažnejšie, že právo nebyť diskriminovaný, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov, sú ako základné piliere demokratického právneho štátu aj súčasťou medzinárodných zmlúv. Tak ako to vyplýva z medializovaných správ posledných mesiacov, sú to práve korupciou, rasizmom a extrémizmom nakazení sudcovia ako úradníčka, JUDr. Monika Jankovská, JUDr. Sklenka a im podobní, ktorí sú zodpovední za nízky stupeň dôvery verejnosti, ale aj predstaviteľov EU v „Slovenský systém spravodlivosti“.
5/ Zaujatosť úradníčky a exekútora z ich osobitného motívu, ako aj ich extrémizmus a svojvôľa pri rozhodovaní, sú viac ako dostatočný dôkaz aj ich neschopnosti spravodlivo rozhodovať. Úradníčkou a exekútorom uplatnený apartheid a ohýbanie práva v mene ES sú takisto dôvod na ich vylúčenie z ďalšieho konania a dokonca na ich trestné stíhanie pre extrémizmus a zneužitie právomoci verejného činiteľa v čase krízového stavu.
6/ Z predloženého odborného vyjadrenia RNDr. Petra Ingriša, vyplýva, že rasové predsudky vyššej súdnej úradníčky RNDr. Ingriš zistil tak, že porovnal spôsob jej rozhodovania v tomto konaní s jej rozhodnutím v inom konaní - sp. zn. 34Ek/280/2019 z 14.03.2019, ktorým odmietla návrh oprávnenej (na vykonanie exekúcie) a zamietla nárok na náhradu trov exekučného konania. Po prečítaní odôvodnenia a po analýze logiky použitej úradníčkou v odôvodnení bol podľa neho ihneď zjavný očividný rozdiel medzi oboma konaniami predovšetkým v emočnom nastavení úradníčky. Výrazný rozdiel bol v tom,
že sa v ňom úradníčka zamerala práve na jeho formálne nedostatky, pričom v konaní 34Ek/280/2019 dokonca vyzvala právneho zástupcu oprávneného, aby doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v konaní 34Ek/1986/2019 námietky povinného na formálne nedostatky exekúcie úradníčka úplne ignorovala. Kým nesplnenie zákonnej povinnosti exekútora reagovať na výzvu súdu v konaní 34Ek/280/2019 úradníčka potrestala, ešte závažnejšie porušenie zákona exekútorom úradníčka v konaní v podstate odmenila priznaním trov konania. Najjasnejším dôkazom rasizmu úradníčky je však skutočnosť, že námietky na rasovú diskrimináciu v konaní úradníčka síce vzala na vedomie, ale úplne ignorovala, aj napriek tomu, že si bola vedomá trestno-právnych dôsledkov konania sudkyne OSLM ako aj exekútora. Spoločné rasové predsudky úradníčky a exekútora ich automatiky sociálne a emocionálne spájajú do koordinovaného konania. Súčasťou odborného vyjadrenia je životopis Petra Ingriša, odporúčania Mariána Vaneka pre účasť v psychoterapeutickom výcviku PCA, účastnícky certifikát v 2,5 dňovom workshope Dance Floors Intro. Nonviolent Communication konaného v Bratislave, list profesorky Anity Renblithe, PhD. z Raritan alley Community College, Diplom Petra Ingriša z Matematicko - fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v študijnom odbore fyzika hraničných odborov, Zmluva o výučbovo-tréningovom zážitkovom programe „Človekom -centrované poradenstvo a psychoterapia“ uzavretá dňa 10.07.2019 medzi Inštitútom psychoterapie a socioterapie a RNDr. Petrom Ingrišom.
7/ Vyššia súdna úradníčka k povinným namietanej zaujatosti uviedla, že sa necíti byť v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 34Ek/1986/2019 zaujatá. Nemá žiadny osobný vzťah k uvedenému konaniu, ani k účastníkom konania, ani k právnym zástupcom účastníkov. Účastníkov, ani ich zástupcov nepozná. Poprela tvrdenie povinného, že počas posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie zaviedla apartheid, diskrimináciu a v čase krízového stavu sa dopustila podvodov a ohýbania práva a že z osobitného motívu konala v rozpore so zákonmi. Uviedla, že pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie postupovala v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a to na základe tvrdení a dôkazov, ktoré súdu predložil povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Mala za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmala v dostatočnom rozsahu na to, aby som mohla zaujať stanovisko a vydať rozhodnutie. Žiadnym spôsobom pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nekolaborovala so súdnym exekútorom a ani s právnou zástupkyňou oprávneného. Taktiež poprela tvrdenie povinného, že jej rozhodovanie bolo rasisticky motivované, že postupovala svojvoľne a extrémisticky, že je skorumpovaná a že na Okresnom súde Banská Bystrica založila extrémistickú skupinu. Mala za to, že sa nedopustila žiadneho z konaní, ktoré vo svojej námietke zaujatosti opisuje povinný.
8/ Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
10/ Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
11/ Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12/ Podľa § 53 ods. 1, 3 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
13/ Podľa § 59 CSP na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa, alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
14/ Námietku zaujatosti povinný uplatnil v zákonom stanovenej 7-dňovej lehote, keď uviedol, že sa o dôvodoch vylúčenia vyššej súdnej úradníčky dozvedel dňa 15.06.2020 po nahliadnutí do uznesenia zo dňa 17.04.2020 a po zhotovení odborného vyjadrenia RNDr. Petra Ingriša. Súd zistil, že uznesenie, ktorým bolo vyššia súdna úradníčka rozhodla o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, bolo povinnému doručené dňa 15.06.2020. Námietku zaujatosti povinný súdu doručil dňa 18.06.2020.
15/ Na vylúčenie tzv. iných súdnych osôb vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 59 CSP vrátane vyššieho súdneho úradníka sa primerane vzťahujú ustanovenia o vylúčení sudcov a dôvodoch ich vylúčenia z prejednávania a rozhodovania sporu, pričom však o ich vylúčení rozhoduje konajúci sudca.
16/ Účelom § 49 ods. 1 CSP, je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu (resp. inej súdnej osoby), a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca, resp. iná súdna osoba je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu, resp. inej súdnej osoby charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania alebo osobám zúčastneným na konaní (viď vyššie 2.). Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu, resp. inej súdnej osoby na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
17/ Za nestranného sudcu (resp. inú súdnu osobu) považuje súdna prax takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a stranách sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, nemá voči nim žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že strany sú v jeho očiach úplne rovné, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte pred tým, ako mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad na to, že sudca bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne.
18/ V posudzovanej veci povinný namietal, že vyšší súdny úradník nepostupoval tak, že by prihliadal na vyjadrenia účastníkov konania a ustanovenia CSP, pričom jeho postup odôvodňoval rasizmom, korupciou, osobitným motívom, extrémizmom a apartheidom vyššej súdnej úradníčky.
19/ Procesný postup vyššej súdnej úradníčky pri rozhodnutí (a to vrátane tvrdení povinného o doručovaní pošty na adresu povinného) súd pri rozhodovaní o námietke zaujatosti nevzal do úvahy, resp. naň neprihliadal, pretože nemôže byť predmetom námietky zaujatosti, a to v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 CSP (ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada). Týmito skutočnosťami sa bude zaoberať až pri rozhodovaní o sťažnosti, ktorú povinný podal ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. V rámci posudzovania námietky zaujatosti sa súd zaoberal len dôvodnosťou tvrdení povinného o zaujatosti vyššej súdnej úradníčky k osobe zástupcu povinného z dôvodu jeho rasy a farby pleti.
20/ Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu (čo primerane platí aj pre iné súdne osoby) vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti
sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Nc 10/2015).
21/ Skutočnosť, že vyššia súdna úradníčka nerozhodla v prospech povinného (tak, že by exekúciu zastavila) nezakladá dôvodnosť námietky zaujatosti. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu, resp. inej súdnej osoby nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.07.2010, sp. zn. 1Nc 20/2010).
22/ Vo vzťahu k rasizmu pri postupe a rozhodnutí vyššej súdnej úradníčky súd konštatoval, že nie je daná objektívna existencia jej prejavu vo vzťahu k zástupcovi povinného. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že povinným v tomto exekučnom konaní je právnická osoba, teda umelá právna konštrukcia (vytvorená zákonom alebo na základe zákona), ktorá nemá znaky fyzickej osoby, t.j. ani farbu pleti, ani rasu. Exekučné konanie je elektronické (písomné) konanie, v ktorom (až na výnimky) súd nekoná za osobnej účasti účastníkov konania, ani ich zástupcov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď vyššia súdna úradníčka rozhodla o návrhu povinného na zastavenie exekúcie na základe písomných podaní účastníkov konania. Z rozhodnutia, ktoré je v tejto veci exekučným titulom, ani z návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2020 pritom nevyplývalo a pre rozhodnutie vo veci zastavenia exekúcie to nebolo ani potrebné zisťovať, že zástupca povinného je osobou tmavej pleti. Ani v samotnom rozhodnutí a postupe vyššej súdnej úradníčky neboli čo i len náznaky toho, že rozhodnutie založila na skutočnostiach týkajúcich sa farby pleti zástupcu povinného. Ako protirečivé potom vyznievajú tvrdenia povinného, že sa ním namietaným rasizmom v uznesení, ktorým rozhodla o návrhu na zastavenie exekúcie nezaoberala. Je nutné podotknúť, že skutočnosti týkajúce sa rasizmu povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, ale v inom podaní označenom ako sťažnosť na prieťahy.
23/ Súdu nebola preukázaná ani subjektívna zaujatosť vyššej súdnej úradníčky. Ako už bolo vyššie uvedené, pri subjektívnej nestrannosti platí prezumpcia nestrannosti, až pokiaľ nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP , ale aj ustanovenie § 53 ods. 1 CSP dôkaz o skutočnej zaujatosti. Z tvrdení vyššej súdnej úradníčky vyplývalo, že účastníkov konania a ani ich zástupcov nepozná a nemá k nim a ani ku konaniu žiadny osobný vzťah. Povinný musel preukázať subjektívnu nestrannosť vyššej súdnej úradníčky vo vzťahu k zástupcovi povinného a preto jeho tvrdenie, že pri antidiskriminačných sporoch nie je povinný diskrimináciu dokazovať, nemohlo obstáť. Pretože prebiehajúce exekučné konanie nie je antidiskriminačným sporom, ale len vykonávacím konaním na splnenie povinnosti už uloženej exekučným titulom, nemožno aplikovať ustanovenie § 11 ods. 2 zákona 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), podľa ktorého dôkazné bremeno nezaťažuje diskriminovaného.
24/ Napriek svojmu tvrdeniu o tom, že nemusí preukazovať rasovú diskrimináciu, súdu na obhájenie námietky predložil odborné vyjadrenie RNDr. Petra Ingriša vypracované v zmysle čl. 11 ods. 3 CSP. Súd k vyjadreniu uvádza, že hoci bolo nazvané ako odborné vyjadrenie, nemohlo byť považované za dôkaz podľa § 206 CSP. Odborné vyjadrenie podľa uvedeného ustanovenia § 206 CSP je dôkazom, ktorý je svojou povahou obdobou znaleckého posudku, na ktorý treba odborné znalosti. Predložené vyjadrenie vo veci nebolo vypracované odborníkom na oblasť rasizmu. Jeho autor (RNDr. Ingriš) nepredložil doklady o vzdelaní v tejto oblasti (odporúčania, zmluva ani certifikát v tanečnom workshope sa za osvedčenie o dosiahnutom vzdelaní nepovažujú). Jediným dokladom o dosiahnutom vzdelaní je vysokoškolský diplom v odbore fyzika, ktorý však nepreukazuje jeho odbornosť v oblasti rasizmu. Nemenej podstatným je fakt, že vyjadrenie vypracoval sám zástupca povinného, voči ktorému mal byť podľa tvrdení povinného rasizmus uplatnený, nie nestranná a nezávislá osoba. Posudok preto nebolo možné považovať za nestranne a nezaujato vypracovaný, čo sa napokon prejavilo aj v jeho obsahu. Preto naň mohlo byť nahliadané len ako na ďalšie tvrdenia zástupcu povinného.
25/ Ani z jeho obsahu nebol súdu preukázaný rasizmus vyššej súdnej úradníčky, a to či už pri hodnotení objektívnej alebo subjektívnej stránky (tvrdenej) zaujatosti. Vo vyjadrení zvolenú metódu na preukázanie rasizmu vyššej súdnej úradníčky možno označiť prinajmenšom za neštandardnú, ktorá nemala preukaznú silu. Nemožno totiž porovnaním dvoch absolútne rozdielnych a navzájom nesúvisiacich exekučných konaní, dospieť k záveru, že pokiaľ v jednom z nich návrh na vykonanie exekúcie pre vady (ktoré oprávnený neodstránil ani na základe výzvy súdu) postupom podľa § 52 ods. 2 Exekučného poriadku odmietla, a v inom, nesúvisiacom konaní návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietla, je prejavom rasizmu vyššej súdnej úradníčky. Pri takej komparácii by bolo nutné dospieť k záveru, že každé rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla, treba považovať za rasistické, a to dokonca bez toho, aby bolo možné vôbec o nejako rasizme uvažovať. Účelovosť tvrdení uvádzaných vo vyjadrení RNDr. Ingriša, možno vidieť napr. aj v bodoch 46.-47. jeho posudku, v ktorých uviedol, že „porovnal spôsob rozhodovania vyššej súdnej úradníčky s jej rozhodnutím v inom konaní, v ktorom ani jedna zo strán nie je členom afrického etnika, alebo etnika, ktoré je na Slovensku vnímané ako menšina“. V tomto prípade ale ide o ničím nepodložené dohady autora vyjadrenia. Povinný, resp. jeho zástupca (RNDr. Ingriš) nebol účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 34Ek/280/2019, nemal prístup do spisu, a teda ani k údajom o účastníkoch konania. O uvedenom uznesení sa mohol dozvedieť jedine z internetu, kde bolo rozhodnutie zverejnené, a to v anonymizovanej podobe. Autor vyjadrenia nijako neozrejmil ako dospel k záveru, že oprávneným v uvedenom konaní (právnická osoba, ktorá rovnako ako povinný v tomto konaní mohla mať svojho zástupcu z radov príslušníkov menšiny) alebo zástupcom oprávneného nebola osoba patriaca k menšine čo platí aj pre osobu povinného, ktorej údaje boli anonymné. Uvedené tvrdenia nemôžu v rámci racionálneho uvažovania obstáť aj preto, že v žiadnom z prezentovaných rozhodnutí sa nespomína farba pleti, rasa, a pod. znaky účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, teda ani náznak rozhodovania na základe fyzických znakov osôb.
26/ Povinný v námietke často uvádzal, že vyššou súdnou úradníčkou bol zavedený apartheid. Tento výraz označuje rasistickú politiku tzv. oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Sám povinný vo svojej námietke definoval, že ide o súbor legislatívnych opatrení slúžiacich na takzvané oddelené spolužitie obyvateľov, rozdelených podľa arbitrárne nadefinovaných fyziologických atribútov do tzv. „nadradených“ a „podradených“ rás. Vyššia súdna úradníčka by tak podľa uvedenej charakteristiky na zavedenie apartheidu musela disponovať legislatívnou právomocou a prijímať zákony, nariadenia a iné právne predpisy, čo sa v danom prípade objektívne nestalo. Preto bola táto námietka nedôvodná a nepreukázaná. Uvedené (nedôvodnosť a nepreukázanosť) rovnako platí aj o ostatných povinným tvrdených dôvodoch zaujatosti vyššej súdnej úradníčky (osobitný motív, korupcia a založenie extrémistickej skupiny). Na záver ešte možno dodať, že konanie povinného možno považovať za účelové, keď oboznámil konajúci súd o farbe pleti zástupcu povinného, aby tak mohol následne rozhodnutia vydané v jeho neprospech označiť za rasistické, resp. osoby, ktoré tak rozhodli, za rasistov.
27/ Na základe uvedených skutočností, keď nebola zjavná a ani preukázaná zaujatosť vyššej súdnej úradníčky vo vzťahu k zástupcovi povinného zo žiadneho povinným namietaného dôvodu, súd rozhodol tak, že nevylúčil vyššiu súdnu úradníčku z prejednávania a rozhodovania sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.