Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/1996/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom C. XX/XXX, XXX XX D. E., proti povinnému: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX D. H., o vymoženie 499 336,12 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 242EX 623/25, o návrhu povinného na vylúčenie súdneho exekútora a návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 06.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.10.2025 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka, zamietol (výrok I.) a žiadosť povinného o odpustenie zmeškania lehoty zamietol (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami a / o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), (ďalej len „“) a tým, že námietka zaujatosti voči súdnemu exekútorovi je nedôvodná a žiadosť povinného o odpustenie lehoty na podanie námietok zaujatosti voči sudkyni E. I. J. je v exekučnom konaní neprípustná.

2/ Povinný odôvodnil námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi tým, že má podozrenie z príslušnosti povereného súdneho exekútora k záujmovej a regionálnej skupine exekútorov, prepojenej na skupinu okolo povinnej JUDr. Renáty Ďurkovej v inom konaní (, ktoré má byť podľa tvrdenia povinného priamou príčinou pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní), a že exekútor nekoná ako nestranný vykonávateľ práva, ale ako nástroj nátlaku. Súdny exekútor k námietke uviedol, že povinného ani oprávneného nepozná, nie je s povinným ani oprávneným v žiadnom rodinnom, príbuzenskom, pracovnom ani obdobnom vzťahu. Povinný ani oprávnený nie sú jeho spriaznenou osobou, ani s nimi nie je v žiadnom spore, nebol mu poskytnutý žiaden dar ani iná výhoda či už zo strany oprávneného ani povinného. So žiadnym z nich sa ku dňu podania vyjadrenia nestretol. Voči povinnému sú vedené viaceré exekučné konania so skorším dátumom.

3/ Vyšší súdny úradník uviedol, že inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov garancie, že súdny exekútor bude pri vykonávaní exekúcie postupovať nezávisle a nestranne. Exekútor je podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na okolnosti prípadu možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti a to pre jeho pomer k veci, pomer k účastníkom alebo pre pomer k právnym zástupcom účastníkov. O pomere k veci je možné hovoriť v tých prípadoch, ak má súdny exekútor osobný záujem na výsledku konania, prípadne ak má vopred vedomosť o veci, ktorá je predmetom konania a teda môže disponovať takými

poznatkami, ktoré by mal jednak získať až v priebehu konania a ktoré by zároveň mohli ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Ak ide o pomer k účastníkom konania, je potrebné v tomto prípade rozumieť existenciu určitého či už pozitívneho (priateľského) alebo negatívneho (nepriateľského) vzťahu k účastníkovi konania, prípadne tu môžu byť rodinné väzby medzi súdnym exekútorom a účastníkom. O pomere súdneho exekútora k účastníkom však nie je možné hovoriť za predpokladu, že súdny exekútor síce účastníka konania pozná, avšak jeho vzťah k nemu je neutrálny. Dôvodom zaujatosti teda nie je akýkoľvek vzťah k veci alebo účastníkom, ale musí ísť o vzťah takej povahy, ktorý nielen objektívne ale aj subjektívne bráni súdnemu exekútorovi pristupovať k vykonávaniu exekúcie a účastníkom konania nestranne, v čoho dôsledku vznikajú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti.

4/ Preskúmaním spisového materiálu, vyjadrenia súdneho exekútora a povinného dospel vyšší súdny úradník k záveru, že v konaní nie je prítomný dôvod na vylúčenie povereného súdneho exekútora a zároveň z činnosti povereného súdneho exekútora nevyplýva, že by nekonal voči povinnému nezaujato a nestranne. Nezistil tiež žiadne nedostatky konania, ktoré by odôvodňovali záver o nutnosti uloženia povinnosti súdnemu exekútorovi podľa § 32 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník rovnako nemal za preukázané naplnenie akéhokoľvek taxatívne uvedeného dôvodu vylúčenia súdneho exekútora v § 33 ods. 2, ani podľa ods. 4 Exekučného poriadku. Preto námietku zaujatosti súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol.

5/ Vo vzťahu k žiadosti povinného na odpustenie lehoty na podanie námietok zaujatosti voči sudkyni JUDr. Eve Bomborovej poukázal vyšší súdny úradník na ustanovenie § 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. Nemožnosť odpustenia zmeškania lehôt (nepoužiteľnosť inštitútu odpustenia zmeškania lehôt) je daná samotným charakterom exekučného konania, ktoré je budované na princípe legálneho poriadku, ktorý sa vyznačuje zákonným koncentrovaním procesných úkonov účastníkov konania do určitej fázy konania s následkom procesnej preklúzie. Poukázal tiež na Úradný záznam zo dňa 19.09.2025, v ktorom sudkyňa JUDr. Eva Bomborová uviedla cit.: „Keďže námietka zaujatosti nebola vznesená včas a týka sa procesného postupu sudcu (v inom exekučnom konaní), nebude sa na ňu v konaní prihliadať.“ Vzhľadom na jednoznačnosť zákonnej úpravy, ktorá neumožňuje odpustenie zmeškania lehôt, vyšší súdny úradník návrh povinného na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.

6/ Proti uzneseniu v celom rozsahu podal povinný sťažnosť, ktorou žiadal zmeniť výrok I. tak, že súd súdneho exekútora vylúči z vykonávania exekúcie a výrok II. žiadal zrušiť a vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Trval na vylúčení súdneho exekútora z exekúcie, pretože súdny exekútor vykonáva exekúciu vedomým obchádzaním zákona a šikanózne, keď bol Sociálnou poisťovňou opakovane a preukázateľne informovaný (oznámeniami z 22. júla 2025 a 26. augusta 2025), že jediný príjem sťažovateľa – invalidný dôchodok vo výške 277,60 EUR mesačne – je v plnej výške chránený zákonom a neprevyšuje nepostihnuteľnú sumu. Napriek tomu súdny exekútor dňa 07.08.2025 vydal upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku v konaní 242EX 623/25 a dňa 13. augusta 2025 v konaní 242EX 630/25. Toto konanie donútilo Sociálnu poisťovňu vydať ďalšie, aktualizované oznámenie z 26.08.2025, v ktorom exekútora opätovne informovala o nemožnosti vykonávať zrážky. Tým exekútor vyvíja neprípustný nátlak na povinného, čo nie je len „postupom v exekúcii“, ale priamym dôkazom o jeho negatívnom a zaujatom pomere k osobe povinného, čo zakladá dôvod na jeho vylúčenie podľa § 33 ods. 1. Povinný poukázal na priamu súvislosť s exekučným konaním , kde bol preukázaný systém prideľovania zaujatých exekútorov z Prešovského kraja, ktorí boli prepojení na skupinu okolo bývalej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej. V danom konaní boli postupne vylúčení exekútori Kovaľ, Špička, Friga, Segľa a Fekete, pričom viacerí z nich priamo priznali svoj blízky až priateľský vzťah k povinnej a jej rodine. Po odhalení tohto systému bol na vedenie exekúcií voči sťažovateľovi poverený práve JUDr. Kešeľak, teda v bezprostrednej regionálnej a profesijnej blízkosti, vyvoláva legitímne a vážne pochybnosti o náhodnosti výberu a naznačuje pokračovanie cieleného ovplyvňovania v neprospech sťažovateľa. Súd sa touto kľúčovou námietkou vôbec nezaoberal a uspokojil sa s formálnym vyjadrením exekútora, že účastníkov nepozná.

7/ Za nezákonné považoval zamietnutie jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, pretože ustanovenie Exekučného poriadku nemožno vykladať spôsobom, ktorý by popieral právo na spravodlivý súdny proces a právo na zákonného sudcu, ktoré sú garantované SR. Sťažovateľ v žiadosti uviedol ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty, a to dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a invaliditu. Námietka zaujatosti voči sudkyni sa týkala mimoriadne závažných

skutočností, konkrétne podozrení z jej systematickej zaujatosti a nepriateľského pomeru, preukázaného jej postupom v priamo súvisiacom konaní . Prílišný formalizmus a odmietnutie zaoberať sa podstatou námietky zaujatosti voči sudkyni s poukazom na striktné znenie zákona je v rozpore so samotným účelom inštitútu vylúčenia sudcu, ktorým je zabezpečenie nestrannosti súdneho konania. Súd mal prihliadnuť na závažnosť dôvodov a ústavný rozmer práva na spravodlivý proces.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

13/ Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Súd sa tak v rámci rozhodovania sťažnosti zaoberal len skutočnosťami podstatnými pre posúdenie dôvodov na vylúčenie súdneho exekútora.

14/ Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdny exekútor je jedným zo subjektov, ktorý sa podieľa na realizácii súdnej ochrany (nález Ústavného súdu SR ) a aj k nemu musí existovať garancia nezávislosti a nestrannosti. Východiská, ku ktorým vo vzťahu k nezávislosti a nestrannosti súdov a sudcov dospeli či už Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva tak možno aplikovať aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Pri posudzovaní aspektu nestrannosti sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že súdny exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, pričom nestranný je len taký exekútor, ktorý je podľa svojho svedomia a vedomia nezávislý od prejednávanej veci a strán (ich zástupcov) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, nemá voči nim predsudky, sympatie ani antipatie, teda že strany sú v jeho očiach úplne rovné a že k veci, ktorú rieši, nezískal vzťah ešte pred tým, ako mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad na to, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil ESĽP aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko

osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne (uznesenie NS SR, sp. zn. ).

15/ Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá taký vzťah vlastného záujmu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku mohol viesť k nezákonnému postupu, resp. vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdneho exekútora (z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti vychádzal sťažnostný súd z vyššie citovanej judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

16/ Súdny exekútor sa k námietke zaujatosti vyjadril tak, že nepozná ani oprávneného, ani povinného, nie je s nimi v žiadnom príbuzenskom, pracovnom ani obdobnom vzťahu. Neuviedol žiaden z taxatívne stanovených dôvodov vymedzených ustanovením § 33 ods. 2 Exekučného poriadku, ani skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa zúčastnil konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul podľa § 33 ods. 4 Exekučného poriadku.

17/ Vyjadrenie súdneho exekútora tak neprezrádza samo o sebe pochybnosti o jeho nezaujatosti. Povinný v námietke zaujatosti neuviedol žiadny taký konkrétny dôvod zaujatosti súdneho exekútora, ktorý by mal buď vzťah k predmetu konania alebo k účastníkom konania, resp. ich zástupcom tak ako to má na mysli ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

18/ Tvrdenie povinného o „Prešovskom kolotoči exekútorov“ v inom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. nemá s prejednávanou vecou žiaden súvis, keďže súdny exekútor ustanovený v tomto konaní je súdnym exekútorom pre Košický kraj a účastníkmi uvedeného konania sú osoby odlišné od účastníkov tohto exekučného konania. Povinný má bydlisko v Košickom kraji, preto mu bol postupom podľa § 55 ods. ods. 4 Exekučného poriadku pridelený rovnaký súdny exekútor z Košického kraja, ktorý voči nemu vedie už skoršie exekúcie (napr. ). Tvrdenie, že súdny exekútor je prepojený na „organizovanú skupinu“ v rámci exekútorského stavu, ktorej predstaviteľmi sú bývalá súdna exekútorka JUDr. Renáta Ďurková, jej sestra a exekútorka JUDr. Michaela Burdová a ich otec JUDr. Burda a exekúcie voči nemu vedené majú predstavovať jeho ekonomickú likvidáciu, povinný súdu nijako nepreukázal. Len samotná skutočnosť, že voči povinnému sú vedené exekúcie nijako nepreukazuje pomer súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka k účastníkom tohto exekučného konania, ani pomer k veci. Je právom oprávnených, ktorí disponujú spôsobilým exekučným titulom podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý povinnosť v nich uloženú dobrovoľne nesplnil, a toto právo nemá nič spoločné so zaujatosťou súdneho exekútora, ktorého súd vykonaním exekúcie poveril. Povinný tak súdu uvedenými tvrdeniami nepreukázal pomer, ktorý by mal zakladať pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora k účastníkom v tomto exekučnom konaní.

19/ Ani jeho tvrdenia o pomere súdneho exekútora k veci z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka bola pôvodne predmetom starej exekúcie , ktorá bola zastavená uznesením Mestského súdu Košice z 24.02.2025 a jeho matka ako oprávnená stratila poradie v exekučnom konaní, nielenže nijako nepreukazoval, ale ani nie je zrejmé v čom má spočívať pomer súdneho exekútora k prejednávanej veci. Z návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že ide o tzv. repodaj podľa o ukončení niektorých exekučných konaní (oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že sa návrhom neuplatňuje nárok zo starej exekúcie), exekučný titul, na podklade ktorého sa vymáha pohľadávka v tejto exekúcii vznikol v decembri 2017, avšak spisová značka starej exekúcie naznačuje, že stará exekúcia sa začala ešte v roku 2016, kedy exekučný titul, na podklade ktorého sa táto exekúcia vedie, ešte neexistoval. Uvedené tvrdenia tak súd považoval za zmätočné a nesúvisiace s meritom veci.

20/ Napokon, pokiaľ povinný poukazoval na postup súdneho exekútora spočívajúci vo vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku, táto námietka sa týka postupu súdneho exekútora v konaní, ktorá nie je dôvodom jeho vylúčenia podľa § 33 ods. 5 Exekučného poriadku.

Preto je rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj v tejto časti správne. Len pre úplnosť súd dodáva, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku nebráni súdnemu exekútorovi vydať po začatí exekúcie upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku podľa § 66 ods. 1 v spojení s § 89 ods. 1 Exekučného poriadku. Spôsob vykonania exekúcie je plne v kompetencii súdneho exekútora, a ten podľa druhu majetku (príjmov), ktorý u povinného zistí, ako aj výšky vymáhanej pohľadávky, zvolí najvhodnejší (najefektívnejší) spôsob vykonanie exekúcie. Následne, po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa mu doručilo rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, môže vydať príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, na základe ktorého dochádza k výkonu exekúcie. Otázka vážneho zásahu exekúcie do majetkovej sféry povinného je s exekúciu vždy imanentne spojená, avšak táto skutočnosť nie je dôvodom vylúčenia súdneho exekútora. Okrem už uvedeného, z vyjadrení Sociálnej poisťovne vyplýva, že zrážky z dôchodku povinného nebude vykonávať vzhľadom na výšku nezraziteľnej sumy dôchodku, teda Sociálna poisťovňa i napriek príkazu zrážky za daných podmienok nebude vykonávať. Exekútor vydaním upovedomenia postupoval obozretne, keď preveroval možnosť vykonania exekúcie týmto spôsobom, pričom do budúcna nie je vylúčené, že sa dôchodok povinného zmení a exekúciu bude možné uvedeným spôsobom vykonať.

21/ Z obsahu námietky, ani sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu povinného na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, nemal súd preukázanú takú obavu povinného z nedostatku nestrannosti súdneho exekútora, ktorá by sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tak ako to má na mysli ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň v námietkach netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom vylúčenia exekútora podľa § 33 ods. 2 a ods. 4 Exekučného poriadku. Preto jeho sťažnosť voči výroku I. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. z 06.10.2025 podľa ustanovenia § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

22/ Pokiaľ ide o sťažnosť voči výroku II. napadnutého uznesenia, ani tu súd nevzhliadol jej dôvodnosť. Vyšší súdny úradník správne poukázal na ustanovenie § 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, podľa ktorého nemožno v exekučnom konaní odpustiť zmeškanie lehôt. Uvedené zákonné ustanovenie nemožno obísť názorom povinného o prílišnom formalizme. Márnym uplynutím (zákonnej) lehoty v exekučnom konaní už nie je možné účinne vykonať procesný úkon, na ktorý sa lehota vzťahuje. Navyše, aj keby súd postupoval podľa , pri odpustení zmeškania zákonnej lehoty na urobenie procesného úkonu, musí byť daný ospravedlniteľný dôvod (napr. hospitalizácia), preukázanie ktorého zaťažuje žiadateľa. Za taký však nemožno považovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ani invaliditu povinného, ktoré už vzhľadom na časové okolnosti a dĺžku ich trvania nepredstavujú takú nepredvídateľnú a náhlu prekážku prechodného charakteru, ktorá by povinnému znemožnila vykonať procesný úkon včas (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. z 14.10.2015: „Trvalo nepriaznivý zdravotný stav účastníka súdneho konania, ktorý sa v priebehu trvania lehoty na podanie odvolania nezmenil, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty“).

23/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú podľa v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).