Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Nc/4/2026

Identifikačné číslo spisu: 7217219664 Dátum vydania rozhodnutia: 22.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:7217219664.2

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. J., U., J. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov 65/6, proti žalovaným 1/ E. D., U., D. XXX/XX, 2/ D.. H. D., U., J. 6, a 3/ D.. D. D., U., U. XX, všetkým zastúpeným JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom Košice, Krmanova 16, o ochranu oprávneného dediča, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , o vylúčení sudkýň Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania sporu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Košiciach JUDr. Slávka Zborovjanová, JUDr. Zuzana Stolárová a JUDr. Alžbeta Beňáková n i e s ú vylúčené z prejednávania a rozhodovania v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Odôvodnenie

1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj „krajský súd") pod sp. zn. žalobca podaním z 01. apríla 2026 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu, ktorí majú ako zákonní sudcovia rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvodom vylúčenia je podľa neho ich vzťah ku sporovej strane, konkrétne ku žalovanej 2/ H. D. ktorá je sudkyňou krajského súdu, je ich kolegyňou a vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie v justícii možno predpokladať, že pôjde o vzťahy priateľské. Ako ďalší dôvod vidí aj skutočnosť, že manžel žalovanej 2/ JUDr. G. je sudcom Krajského súdu v Košiciach, čo vyvoláva obavu o objektívnej nestrannosti, ako aj o subjektívnej nestrannosti, t.j. či zákonní sudcovia, ktorým by mohla byť vec pridelená, budú rozhodovať nezaujato. Žalobca je presvedčený, že skutočnosť, že o tomto spore majú rozhodovať dlhoroční kolegovia žalovanej v 2. rade a jej manžela, vyvoláva objektívnu pochybnosť o nestrannosti členov senátu, ktorí by mali vo veci rozhodnúť. Žalobcovi sa nikdy nemôže konanie javiť ako nestranné, ak o veci, ktorá je mimochodom mimoriadne rodinne citlivá, majú rozhodovať kolegovia žalovanej v 2. rade a

jej manžela. Poukázal na najnovšiu judikatúru ústavného súdu a . Žiadal o prikázanie inému krajskému súdu okrem Krajského súdu v Prešove.

2. Zákonné sudkyne senátu krajského súdu, ktorému bol spor pridelený na prejednanie a rozhodnutie, sa k podanej námietke zaujatosti vyjadrili. JUDr. Slavka Zborovjanová, predsedníčka senátu uviedla, že v spore sa necíti byť zaujatá, lebo nemá žiaden pomer k sporu, stranám sporu, ani ich právnym zástupcom a neexistujú žiadne odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. K žalovanej 2/ nemá bližší priateľský vzťah, ale ani nepriateľský, žiaden mimopracovný vzťah, pre ktorý by mohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť o jej nezaujatosti. Doplnila, že ju pozná ako kolegyňu, ktorá vykonáva sudkyňu na obchodnom úseku a pracovne neprichádzajú do kontaktu. Žalovanú 2/ spoznala, keď začala vykonávať funkciu sudkyne na Krajskom súde v Košiciach. Predtým ju osobne, ani z videnia nepoznala, nepoznala ju zo školy alebo mimopracovných aktivít. So žalovanou 2/ si tyká od doby, kedy začala vykonávať funkciu sudcu na krajskom súde. Sedia síce na jednom poschodí, ale ich stretnutia sú náhodné a rozhovory len zdvorilostné, nie pracovné a už vôbec nie súkromné. Nestretávajú sa ani na odborných seminároch organizovaných krajským súdom. Nechodia spolu na obedy, či kávu. Nekontaktujú sa ani mimo práce, netrávia spoločne voľný čas, nemajú spoločné mimopracovné aktivity a záujmy, netrávia spolu dovolenky, neblahoželajú si k žiadnym sviatkom. Mgr. H. D. nebola minulého roku prítomná na oslave jej životného jubilea. Z jej strany, ale ani zo strany žalovanej 2/ sa vzájomne nezaujímajú o súkromný a rodinný život. Ich pracovné stretnutia sú pravidelne na začiatku roka, ktoré usporadúva občianskoprávne kolégium s obchodnoprávnym kolégiom, ide o spoločenskú večeru za účasti členov týchto kolégií. K žalovanej 2/ nemá nepriateľský vzťah, žiaden mimopracovný vzťah, pre ktorý by mohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť o zaujatosti. Ich vzťah nepresiahol rovinu profesionality a kolegiality. Pokiaľ ide o JUDr. G. D., ktorý je rovnako sudcom krajského súdu, uviedla, že s ním má bežné pracovné kontakty, nemá bližší priateľský alebo mimopracovný vzťah, pre ktorý by mohla vzniknúť pochybnosť o jej nezaujatosti. Doplnila, že ako členovia občianskoprávneho kolégia, sa stretávajú na odborných seminároch, príležitostne na chodbe v budove súdu. S JUDr. G. D. si tykajú od doby, kedy začala vykonávať funkciu sudcu na krajskom súde, predtým ho poznala ako podpredsedu krajského súdu. Nepozná ho zo školy alebo mimopracovných aktivít. Ich rozhovory sú čisto formálne, pracovné veci spolu neprejednávajú a ich senáty sa vzájomne nezastupujú. Obdobne ako s jeho manželkou nechodia spolu na obedy, či kávu, nekontaktujú sa mimo práce, netrávia spoločne čas, nemajú spoločné mimopracovné aktivity a záujmy, netrávia spolu dovolenky. JUDr. G. D. pravidelne chodí blahoželať k meninám a on minulého roku bol prítomný na oslave jej životného jubilea, ktorej sa zúčastnili kolegovia z občianskeho úseku. K JUDr. G. D. nemá nepriateľský alebo mimopracovný vzťah, pre ktorý by mohla vzniknúť pochybnosť o jej zaujatosti. Vzájomný vzťah s Mgr. D. a JUDr. D. nepresiahol rovinu profesionality a kolegiality, je priateľský, ale nie blízky a z jej subjektívneho pohľadu, jej nič nebráni rozhodovať vo veci spravodlivo a nezaujato, dodržiavať sudcovské povinnosti a etiku. Vo veci sa necíti byť zaujatá, lebo nemá taký pomer k veci, stranám sporu, ani ich právnym zástupcom, ktorý by mi bránil vo veci rozhodovať nezaujato a teda neexistujú žiadne odôvodnené pochybnosti o jej zaujatosti.

3. JUDr. V. H. uviedla, že je bez pomeru k predmetnému sporu, k jeho stranám i zástupcom. Žalovanú 2/ pozná ako kolegyňu z odvolacieho súdu, avšak nemá s ňou žiaden bližší priateľský vzťah a navyše žalovaná 2/ pôsobí na obchodnom úseku, takže s ňou neprichádza do bližšieho kontaktu ani pri stretnutiach pracovného charakteru. K osobe JUDr. G. D. uviedla, že nie je k nemu v žiadnom príbuzenskom pomere, menovaného nepozná ani zo školy a ide o jej kolegu z Krajského súdu v Košiciach, ktorého ešte za pôsobenia na bývalom Okresnom súde Košice II poznala pracovne ako podpredsedu Krajského súdu v Košiciach. Pretože menovaný pôsobí na občianskoprávnom kolégiu, stretávajú sa pravidelne pracovne na organizovaných kolégiách. S menovaným si tyká. Kolegu stretáva pravidelne náhodne na pracovisku, keďže obaja majú kancelárie na jednom poschodí budovy súdu a takéto stretnutia sú obmedzené na pozdrav, príp. zdvorilostné otázky typu, ako sa máš. S kolegom sa počas dňa nevyhľadávajú, nenavštevujú v kancelárii, výnimku predstavuje deň menín, na ktorý si zablahoželajú. S kolegom nechodí na obedy, ani do jedálne na pracovisku, ani mimo budovy. S kolegom, tak ako s ostatnými kolegami, sa stretávajú na organizovanej spoločenskej akcii sudcov občianskeho a obchodného kolégia, ktorá sa organizuje každoročne na začiatku kalendárneho roka, okrem toho podľa

prípadnej účasti, aj na košickej sekcii Združenia sudcov (organizovanom asi dvakrát do roka) a na odbornom seminári (organizovanom raz do roka). Na takýchto stretnutiach sa osobitným spôsobom nevyhľadávajú, napr. za účelom zdieľania sedenia vedľa seba a pod. Pokiaľ ide o žalovanú 2/ H. uviedla, že k nej nie je v žiadnom príbuzenskom pomere, menovanú nepozná ani zo školy. S kolegyňou si tyká. Kolegyňu stretáva nepravidelne náhodne na pracovisku, keďže ich kancelárie sa nachádzajú na rôznych poschodiach budovy súdu a takéto stretnutia sú obmedzené na pozdrav, príp. zdvorilostné otázky typu, ako sa máš. S kolegyňou sa počas dňa nevyhľadávajú, nenavštevujú v kancelárii, blahoželať na meniny (ani narodeniny) si nechodia S kolegyňou nechodí na obedy, ani do jedálne na pracovisku, ani mimo budovy. S kolegyňou, tak ako s ostatnými kolegami, sa stretáva na organizovanej spoločenskej akcii sudcov občianskeho a obchodného kolégia, ktorá sa organizuje každoročne na začiatku kalendárneho roka, okrem toho podľa prípadnej účasti, aj na košickej sekcii Združenia sudcov (organizovanom asi dvakrát do roka) a na odbornom seminári (organizovanom raz do roka). Na takýchto stretnutiach sa osobitným spôsobom nevyhľadávajú, napr. za účelom zdieľania sedenia vedľa seba a pod. Zhrnula, že so žiadnym z kolegov sa nestretáva mimo pracoviska, nechodí s nimi na kávu, na športové alebo kultúrne podujatia, ani na dovolenku a pod. Nepozná a nezaujíma sa o ich rodinných príslušníkov, z rozprávania vie, že ako manželia majú dvoch synov a má vedomosť o tom, že aj kolegov brat je sudcom na inom súde. Vzťah k obom hodnotila ako priateľský, súčasne nie dôverný alebo blízky, ide o vzťah nepresahujúci formálny kolegiálny vzťah. Neexistuje žiadna okolnosť, pre ktorú by bol daný jej záujem na určitom spôsobe skončenia veci, okrem žalovanej 2/ ostatné strany sporu nepozná, nepozná zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaných registruje ako advokáta, s ktorým nie je v žiadnom vzťahu a ani v žiadnom kontakte.

4. JUDr. Alžbeta Beňáková uviedla, že žalovanú pozná ako kolegyňu, pretože t.č. vykonáva stáž na odvolacom súde, avšak nemá s ňou žiaden bližší priateľský vzťah a navyše žalovaná 2/ pôsobí na obchodnom úseku, takže s ňou neprichádza do bližšieho kontaktu ani pracovnej oblasti. Neskôr doplnila, že s JUDr. G. D. nie je v žiadnom príbuzenskom pomere, ani v bližšom (dôvernom) priateľskom vzťahu. Na Krajský súd v Košiciach bola dočasne pridelená od 01.09.2025 na obdobie 1 roka (aktuálne je predmetom rokovania na Súdnej rade predĺženie dočasného pridelenia na ďalšie obdobie do 31.08.2027). S kolegom sa stretáva len v rámci pracovnej oblasti na zasadnutiach občianskoprávneho kolégia, resp. na zasadnutiach organizovaných Združením sudcov Slovenska (dvakrát ročne a to na zasadnutí Košickej sekcie a Hlavného zhromaždenia ZSS), na ktorých je kolega zriedka prítomný. Zároveň sa raz ročne organizuje spoločné stretnutie sudcov občianskeho a obchodného kolégia, na ktorom bola zatiaľ len raz. Pri týchto stretnutiach, či náhodných na pracovisku, keďže toho času sedia na jednom poschodí, prehodia len pár zdvorilostných slov. S kolegom si tyká, na pracovisku sa však nevyhľadávajú, nechodia spolu na obedy, či kávu, okrem blahoželania menín (1-krát), avšak len od doby dočasného pridelenia. Počas jej výkonu funkcie na Mestskom súde Košice sa nestretávali na pracovisku, ani v rámci blahoželania menín. Inak sa s kolegom nestretáva mimo pracoviska, nechodia spolu na dovolenky, výlety, či kávu, ani sa nenavštevujú. So žalovanou 2/ JUDr. H. D. nie je v žiadnom príbuzenskom pomere, ani priateľskom, či nepriateľskom vzťahu, s kolegyňou si vyká. Registruje kolegyňu ako sudkyňu obchodného kolégia, nestretávajú sa ani na pracovisku, ani mimo pracoviska (s výnimkou spoločného stretnutia sudcov občianskeho a obchodného kolégia, na ktorom som bola len raz, na zasadnutiach ZSS sa nestretli), nechodia na dovolenky, obedy, či kávu, nechodia si blahoželať na meniny (narodeniny), ani sa nenavštevujú. Vyhodnotila vzťah k obom ako formálny, nepresahujúci rovinu profesionality. Zároveň sa necítila byť zaujatá ani vo vzťahu k ostatným sporovým stranám, či ich právnym zástupcom, ani pre pomer k prejednávanej veci, v rámci ktorého by bol daný konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania.

5 . Podľa veta prvá Ústavného z 01. septembra 1992 v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy") nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

6. Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom cit. ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému prístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám

zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Sledovanému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: a) k sporu (veci), v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu alebo konania, b) k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c) k zástupcom strán sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b), alebo d) k osobám zúčastneným na konaní.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „nadriadený súd", alebo „najvyšší súd") ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach [ v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov] preskúmal vec a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle ustanovenia . Citované ustanovenie pritom predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

8. Žalobca v (spolu s odvolaním) podanej námietke vyjadril svoju obavu z nestrannosti členov konajúceho senátu a ostatných sudcov Krajského súdu v Košiciach odôvodňoval blízkymi a priateľskými vzťahmi so žalovanou 2/, a jej manželom JUDr. G. D., ktorý je rovnako sudcom krajského súdu. Žalobca bol presvedčený, že skutočnosť, že o tomto spore majú rozhodovať dlhoroční kolegovia žalovanej 2/ a jej manžela, vyvoláva objektívnu pochybnosť o nestrannosti členov senátu, ktorí by mali vo veci rozhodnúť. Žalobcovi sa nikdy nemôže konanie javiť ako nestranné, ak o veci, ktorá je mimochodom mimoriadne rodinne citlivá, majú rozhodovať kolegovia žalovanej 2/ a jej manžela. V tomto kontexte žalobca poukázal na najnovšiu judikatúru ústavného súdu (, ), kde ústavný súd zrušil dva krát rozhodnutie najvyššieho súdu o nevylúčení sudcov krajského súdu. Najvyšší súd svoje rozhodnutie založil výhradne na závere, že členovia senátu síce majú s účastníkom konania ako ich kolegom dobré pracovné vzťahy, ale mimo pracoviska sa nestretávajú, a preto obava sťažovateľky nie je založená na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Toto odôvodnenie nepovažoval ústavný súd za dostatočné, pretože nemohlo odstrániť objektívne obavy sťažovateľky, že o jej veci rozhodne nezávislý a nestranný súd.

9. Vo svetle judikatúry ústavného súdu, na ktorú poukázal žalobca, sa nadriadený súd zaoberal intenzitou vzájomných vzťahov členiek odvolacieho senátu so žalovanou 2/ a jej manželom, ktorý je rovnako sudcom odvolacieho súdu. Dovolací súd tu poukazuje i na uznesenie ústavného súdu sp. zn. , ktorý uviedol, že vzhľadom na jeho vlastnú judikatúru samotné profesijné pôsobenie účastníka konania, ktorý je sudcom daného krajského súdu, nemôže byť bez ďalšieho jediným dôvodom na vylúčenie sudcov daného súdu, ale k predmetnej faktickej skutočnosti musia pristúpiť aj iné okolnosti, a to vo vyžadovanej intenzite, aby bol záver o vylúčení sudcu opodstatnený (napr. ). Treba doplniť, že toto rozhodnutie sa týkalo rovnakých účastníkov konania ako rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré poukázal žalobca.

9.1. K odôvodneniu výroku o nevylúčení JUDr. Slávky Zborovjanovej, JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. , najvyšší súd v prvom rade uvádza, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

9.2. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť ( až ) sa v civilnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie sporu nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

9. 3. Súčasťou práva na spravodlivý proces ( Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavnoprávna úprava práva na spravodlivý proces zakotvená v zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu ako tzv. zákonný sudca, ktorý by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.

9.4. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") pri posudzovaní nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (napr. rozhodnutie vo veci Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Vychádza z prezumpcie nestrannosti, pokiaľ nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (napr. rozhodnutie vo veci Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

9 . 5 . Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná". Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych dostatočne závažných skutočnostiach.

9. 6. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu disponuje.

9.7. Objektívny test nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o nezaujatosti zákonného sudcu

je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétne a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

9.8. Je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom, či osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (porovnaj ).

9.9. Najvyšší súd už viackrát judikoval, že iba skutočnosť, že sudca stranu pozná, pretože je jeho susedom alebo kolegom, pomer, pre ktorý by bol sudca vylúčený, nezakladá (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. , 2. vydanie. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 237 a 239). Vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak kvalitatívne znaky ich vzťahov neprekročia hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Až v prípade, že by vzájomný vzťah sudcov prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , , , , ).

9.10. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti namietaných členiek senátu 5Co, členky odvolacieho senátu sa necítia byť zaujaté. Zhodne uviedli, že nemajú žiaden pomer k veci, ktorý by mohol znamenať konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania. S žalovanou 2/ rovnako ako jej manželom JUDr. G. majú čisto formálny, kolegiálny vzťah, ktorý nepresiahol rovinu profesionality; okrem stretávania sa na pracovisku v súvislosti s plnením pracovných povinností, sa s ním inde nestretávajú, nevedú s nimi žiadne súkromné rozhovory. Fakticky potvrdili, že medzi nimi (okrem pracoviska, resp. stretnutí organizovaných príležitostne súdom, resp. Združením sudcov Slovenska, aj to len v nevyhnutnej miere) nedochádza k žiadnej bližšej interakcii. Doposiaľ spolu nepôsobili ani ako členovia senátu, dokonca sa ani ako senáty nezastupujú. JUDr. Stolárová a JUDr. Zborovjanová označili vzťah k žalovanej 2/ a JUDr. D. ako priateľský. Členky senátu (JUDr. Beňáková doposiaľ iba raz) si s manželom žalovanej 2/ zvyknú na pracovisku gratulovať k meninám. JUDr. D. sa zúčastnil na oslave životného jubilea JUDr. Zborovjanovej spolu s kolegami z Občianskoprávneho kolégia, žalovaná 2/ nie. Všetky konajúce sudkyne si so žalovanou 2/ a JUDr. D. tykajú. Nestretávajú sa mimo pracoviska, nechodia s nimi na kávu, na obedy, na športové alebo kultúrne podujatia, ani na dovolenku a pod.

9.11. Vzhľadom na podrobný obsah vyjadrení jednotlivých členov senátu, ich kolegiálny vzťah k žalovanej 2/ a jej manželovi JUDr. D. je nutné hodnotiť ako neutrálny a formálny v čisto profesionálnej rovine a taký, ktorý rešpektuje zásadu rovnosti sporových strán. Z uvedeného možno dôvodne prezumovať, že tu neexistuje žiaden vzťah k účastníkom, pre ktorý by bolo možné pochybovať o ich zaujatosti. Ako už bolo uvedené, existencia výhradne kolegiálneho vzťahu medzi sudcom a účastníkom konania nie je dôvodom na vylúčenie z rozhodovania. Ani u jedného z namietaných sudcov nebol žiaden, ani len náznak žalobcom tvrdeného možného blízkeho a dôverného vzťahu, a nebol ani dôvod spochybňovať ich nestrannosť a nezaujatosť. Údajná „mimoriadna rodinná citlivosť" žalovanej 2/ sa vo vzťahu k zákonným sudkyniam nijako neprejavila a žalobca ju ani nijako nepreukázal. S určitosťou preto možno konštatovať, že členky senátu 5Co Krajského súdu v Košiciach sú schopné nezaujato a spravodlivo rozhodovať o právnej veci, ktorej stranou je ich kolegyňa Mgr. H. D..

9. 12. Najvyšší súd mal ambíciu poctivo zohľadniť objektívnu stránku nestrannosti zaujatosti a

postupovať v zmysle aplikovateľného testu „tzv. zjavnej domnelej zaujatosti" (z tzv. teórie zdania). Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Tzv. objektívna nestrannosť sa posudzuje nie podľa subjektívneho postoja strany, ale podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať. V posudzovanej veci ani jeden z členov senátu nepotvrdil existenciu osobného, resp. blízkeho priateľského alebo kamarátskeho vzťahu so žalovanou 2/ Mgr. H. D., preto je logické a v súlade s vnímaním medziľudských vzťahov, že členky senátu 5Co si sú isté, že budú a dokážu byť v danej veci nezaujaté a nestranné. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou, či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.

9.13. Najvyšší súd ohľadne objektívneho testu nezaujatosti ďalej poznamenáva, že posudzovanie (ne)zaujatosti konkrétneho sudcu sa vždy realizuje v kontexte na prejednávaný prípad bez ohľadu na druh či povahu sporu, strany sporu, či prítomnosť emócií a osobnostnej stránky veci. Preto ani spory, kde sa riešia citlivé i rodinné vzťahy, nie sú v rozhodovaní o vylúčení sudcu z dôvodu jeho zaujatosti žiadnou výnimkou, v ktorej by sa test aplikoval inak, prísnejšie, či v konečnom dôsledku s odlišným výsledkom. Rozhodnutím vo veci je výrok o tom, či je dotknutý sudca vylúčený z prejednania vo veci alebo vylúčený nie je. Samotný výrok je tak zohľadnením všetkých do úvahy vzatých aspektov, a to objektívnej stránky, subjektívnej stránky, kontextu prejednávanej veci, vyjadrení dotknutých sudcov, ktoré už samy o sebe predstavujú časť subjektívnej stránky.

9.14. Argumenty žalobcu o existencii kolegiálneho vzťahu ako dôvodu pochybnosti o nezaujatosti členov senátu 5Co, nedosahujú z hľadiska posúdenia objektívnej stránky nezávislosti intenzitu napĺňajúcu dôvod na vylúčenie namietaných sudkýň. Dotknuté sudkyne uviedli, že so žalovanou 2/ a jej manželom JUDr. G. D. majú čisto formálny, kolegiálny vzťah, ktorý nepresiahol rovinu profesionality; okrem stretávania sa v súvislosti s plnením pracovných povinností na pracovisku, sa s nimi inde nestretávajú, nevedú s nimi žiadne dôverné ani iné súkromné rozhovory. Výnimkou tvoria stretnutia sudcov občianskoprávneho a obchodného kolégia krajského súdu organizované zo strany predstaviteľov vedenia súdu pre všetkých sudcov a zasadnutia Združenia sudcov Slovenska, kde sa stretávajú členovia tejto stavovskej organizácie. Takéto stretnutia spolu so vzájomnými gratuláciami k meninám iba s JUDr. D. (udalosť známa z kalendára, na rozdiel od narodenín, dátum ktorých, osoba zvyčajne musí odhaliť), možno považovať za bežný zvyk na pracovisku, nepresahujúci do osobnejších vzťahov nad rámec bežnej kolegiality. Za rovnakú okolnosť neprekračujúcu medze smerom k osobnejším vzťahom možno označiť i účasť JUDr. D. na oslave životného jubilea JUDr. Zborovjanovej, keďže sa ho zúčastnili aj ďalší sudcovia Občianskoprávneho kolégia, ale napr. sudcovia z obchodného úseku (vrátane žalovanej 2/) nie. Z obsahu a kontextu vyjadrení jednotlivých členiek senátu tieto interakcie so žalovanou 2/ a jej manželom nepresahujú rámec bežnej kolegiality, neprerastajú do osobných vzťahov, ani hlbších mimopracovných rozhovorov. Zákonné sudkyne so žalovanou 2/ a JUDr. D. doposiaľ spolu nepôsobili ani ako členovia senátu, ani sa ich senáty navzájom nezastupujú. Potvrdili, že mimo pracoviska nedochádza medzi nimi k žiadnej inej ako výnimočnej interakcii mimo rámca kolegiálneho postavenia. JUDr. Stolárová a JUDr. Zborovjanová síce označili vzťah k žalovanej 2/ a JUDr. D. ako priateľský, avšak z bližšieho vymedzenia obsahu týchto vzťahov, ako obe podrobne popísali, ide skôr o bežnú zdvorilosť, milé správanie v medziľudskom kontakte a kolegiálnu slušnosť na pracovisku v snahe vzájomne dosiahnuť príjemné pracovné prostredie (priateľskosť a nie priateľstvo). Menované sudkyne nie sú so žalovanou 2/ a JUDr. D. v žiadnom kamarátskom ani bližšom priateľskom vzťahu; tykanie je neosobné, bez hlbšieho presahu. Na uvedenom základe najvyšší súd interpretoval vyjadrenia dotknutých sudkýň v rovine zanedbateľnej (indiferentnej) intenzity vzťahov s manželom žalovanej 2/ ako i s ňou samotnou. Obsah doplňujúcich vyjadrení sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej, JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej o ich vzťahu so žalovanou 2/ a jej manželom nepotvrdzuje, že sa jedná o vyššiu kvalitu vzťahu ako iba formálny kolegiálny vzťah. Nejedná sa o bližšie osobné vzťahy na jednom pracovisku, neformálne, ktoré by boli dôverné a s takou intenzitou, že by presiahli rovinu profesionality. Je teda zrejmé, že v danom prípade ide o vzťahy, ktorých kvalitatívne znaky neprekračujú hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti.

9.15. Najvyšší súd akcentuje ústavným súdom opakovane vyslovené závery, že samotné kolegiálne vzťahy medzi sudcami nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z toho dôvodu, že kolegiálne vzťahy v zásade nie sú dôvodom na spochybnenie nestrannosti sudcu, ak nie sú ďalšie okolnosti signalizujúce možné narušenie nestrannosti sudcu, a to takej intenzity, aby boli dôvodom na jeho vylúčenie z prerokúvania veci z tohto dôvodu (sp. zn. , sp. zn. ); skutočnosť, že pracovný, resp. kolegiálny vzťah sudcu nemôže dostatočne objektívne spochybniť nepredpojatosť v takej miere, aby musel byť vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, ústavný súd opätovne pripomenul aj v uznesení sp. zn. -6 z 20. októbra 2010, resp. z 29. novembra 2016 a zo 14. januára 2026.

9.16. Z hľadiska posúdenia objektívnej stránky nezávislosti je rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu úsudok, či je obava strany sporu objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Vnútorná dynamika vzťahov na pracovisku, určenie, či ide o vzťah kolegiálny, kamarátsky, priateľský, príp. mimomanželský, vychádza vždy zo subjektívnej stránky posudzovania okolností, ktoré môžu byť v každom jednotlivom prípade jedinečné, rozdielne a špecifické ().

9.17. Vo svetle citovanej judikatúry (ods. 9.9. a 9.15), v spojení s objektívne bezpríznakovými okolnosťami, ktoré nesignalizujú možné narušenie nestrannosti konajúcich sudkýň na odvolacom súde, najvyšší súd uzatvára, že obavy žalobcu zo zaujatosti členov zákonného senátu, resp. z porušenia princípov „rovnosti zbraní", predvídateľnosti rozhodnutia a právnej istoty, nie sú z objektívneho hľadiska opodstatnené. Obavy žalobcu z nedostatku nestrannosti členov odvolacieho senátu 5Co sa nezakladajú na objektívnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Preto aj z pohľadu tzv. teórie zdania možno s určitosťou konštatovať, že obavy vyjadrené v námietke zaujatosti po ich premietnutí do konkrétnych okolností veci, nemôžu viesť žiadneho čestne zmýšľajúceho a informovaného pozorovateľa (človeka) k záveru, že existuje reálna možnosť, že sudkyne odvolacieho senátu 5Co Krajského súdu v Košiciach sú zaujaté, resp. že nie sú nestranné. Nadriadený súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k spochybneniu dôvery k členkám senátu odvolacieho súdu, a preto proklamuje, že bola naplnená požiadavka nestrannosti súdu ako predpokladu toho, že účastníci konania a verejnosť mu budú (a môžu) dôverovať.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd považoval námietku zaujatosti žalobcu za nedôvodnú, nezaoberal sa jeho návrhom na vylúčenie ostatných sudcov Krajského súdu v Košiciach, ani prikázaním veci inému krajskému súdu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.