Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 666/2020
PDF · 342.7 KB
No categories available
IV. ÚS 666/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
15. decembra 2020 prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra
Straku o jeho zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1450/2020 a takto
rozhodol:
Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka
n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1450/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
Peter Straka svojím listom z 9. decembra 2020 predsedovi ústavného súdu oznámil,
že ústavnému súdu bola 30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť
, , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátskou kanceláriou s. r. o.,
Ďumbierska 3F, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Matúš Kanis, ktorou
namieta porušenie základných práv zaručených čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pn 77/19/1101.
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 1450/2020 bola 1. júla 2020 v súlade s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1
z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená
sudcovi ústavného súdu Petrovi Strakovi ako sudcovi spravodajcovi. Na konanie vo veci
ústavnej sťažnosti sťažovateľky je v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) príslušný tretí senát
ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka
a Robert Šorl.
3. Sudca ústavného súdu Peter Straka, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, predsedovi ústavného súdu v súlade s § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde
oznámil skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1450/2020, a to pre jeho
pomer k sťažovateľke ako účastníčke konania. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu
zdôraznil, že v rokoch 2006 až 2010 vykonával stáž na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky, v rámci ktorej prichádzal do kontaktu so sťažovateľkou, pričom aj
po skončení stáže došlo k sporadickej mailovej korešpondencii v odbornej oblasti. V závere
sudca ústavného súdu Peter Straka konštatoval, že aj napriek tomu, že spolupráca medzi
ním a sťažovateľkou nebola intenzívna, pričom jej podstata bola zameraná na odborné
otázky, nemožno vylúčiť pochybnosti o jeho nestrannosti. Zdôraznil ďalej aj to,
že zo subjektívneho hľadiska sa necíti byť zaujatý.
II.
4. V súlade s § 49 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,
účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde (odsek 1). Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo
odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu (odsek 4).
5. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže sám
vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.
Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené tým istým sudcom ústavného súdu
z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu
ústavného súdu o jeho zaujatosti vo veci rozhodol.
6. V súlade s § 51 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní
v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje štvrtý senát, ak ide
o sudcov tretieho senátu.
8. Pokynom predsedu ústavného súdu z 9. decembra 2020 bola vec pridelená
IV. senátu ústavného súdu.
9. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu
ústavného súdu Petra Straku vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1450/2020 dospel k záveru,
že dôvody, ktoré vo svojom oznámení uviedol, nie sú dostačujúce na vznik pochybností
o jeho nezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.
10. V kontexte rozhodovania ústavného súdu vo veci vylúčenia sudcu ústavného
súdu pre jeho zaujatosť ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka
samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti
či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania
(porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101
a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.
Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov
konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa
sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
č. k. Nao 46/2010-78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu
súdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.
Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému (II. ÚS 381/2017).
11. Z pohľadu ľudskoprávneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu
ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej
aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť
č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska proti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok
z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky subjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské
práva zároveň zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,
a to jednak vo všeobecnosti (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok
z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike,
sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP
absencia zaujatosti či predsudku vo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná
už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,
v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej
veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto
„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad
sudca z osobných dôvodov vyhradí prejednanie veci pre seba.
12. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym
testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule
nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti
z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa
a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen
to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu
vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú
dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,
nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť
č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom
teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.
13. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
14. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, bral zo subjektívneho hľadiska do úvahy,
že sudca ústavného súdu Peter Straka sa v predmetnej veci necíti byť zaujatý.
15. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor,
že oznámené skutočnosti nevzbudzujú objektívne pochybnosti vo vzťahu k nezaujatosti
sudcu ústavného súdu Petra Straku. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu Peter Straka
poukazuje na to, že jeho vzťah k sťažovateľke determinuje kolegialita majúca svoj pôvod
vo vykonávaní stáže na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v rámci ktorej
prichádzal do kontaktu so sťažovateľkou, pričom aj po skončení stáže došlo k sporadickej
mailovej korešpondencii v odbornej oblasti.
16. Vo všeobecnosti kolegialita medzi posudzovanými subjektmi neprekračujúca
medze profesionality vzájomných vzťahov nepostačuje z objektívneho hľadiska k vzniku
pochybnosti o zaujatosti, a preto bez ďalšieho nie je ani dôvodom na vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci. Ústavný súd vychádza z názoru,
že kolegiálne vzťahy medzi aktérmi právneho života (právnikmi) vrátane sudcov ústavného
súdu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom na spochybnenie nestrannosti sudcov ústavného
súdu a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z tohto dôvodu (mutatis mutandis
IV. ÚS 124/2010, II. ÚS 36/2012). Avšak v prípade, že by takýto vzájomný vzťah prerástol
cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter bližšieho priateľského, prípadne
negatívneho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť
vzbudzujúcu odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti (k tomu pozri aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Nc 6/2015 z 8. júna 2015).
17. Skutočnosti uvádzané sudcom ústavného súdu Petrom Strakom determinujúce
jeho vzťah k sťažovateľke činnej rovnako ako on v právnickej profesii majú rýdzo
profesionálny charakter a neprekračujú hranicu, či už pozitívneho, či negatívneho
súkromného vzťahu, a preto podľa názoru ústavného súdu objektívne nevzbudzujú
pochybnosti z hľadiska nestrannosti sudcu ústavného súdu Petra Straku v konaní vedenom
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1450/2020. Uvedené skutočnosti totiž bez pochýb možno
zaradiť do kategórie tých, ktoré možno hodnotiť ako nevymykajúce sa z bežného rámca
vzťahu medzi sudcom, ktorý má prejednať a rozhodnúť vec, a sťažovateľkou ako
účastníčkou konania v danej veci. Skutočnosti uvádzané samotným sudcom ústavného súdu
nie sú dostatočné na to, aby ústavný súd mohol uzavrieť, že tieto sú spôsobilé
charakterizovať individuálny vzťah medzi ním a sťažovateľkou ako prekračujúci rámec
čisto kolegiálneho a profesionálneho vzťahu medzi nimi, a tým aj vyvolať legitímne
pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu.
18. Z uvedených dôvodov IV. senát ústavného súdu rozhodol podľa § 49 ods. 1 prvej
vety v spojení s § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu