Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 666/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

15. decembra 2020 prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra

Straku o jeho zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka

n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Peter Straka svojím listom z 9. decembra 2020 predsedovi ústavného súdu oznámil,

že ústavnému súdu bola 30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátskou kanceláriou s. r. o.,

Ďumbierska 3F, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Matúš Kanis, ktorou

namieta porušenie základných práv zaručených čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv zaručených a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená ústavným súdom pod sp. zn.

bola 1. júla 2020 v súlade s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1

z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená

sudcovi ústavného súdu Petrovi Strakovi ako sudcovi spravodajcovi. Na konanie vo veci

ústavnej sťažnosti sťažovateľky je v súlade s

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) príslušný tretí senát

ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka

a Robert Šorl.

3. Sudca ústavného súdu Peter Straka, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, predsedovi ústavného súdu v súlade s

oznámil skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , a to pre jeho

pomer k sťažovateľke ako účastníčke konania. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu

zdôraznil, že v rokoch 2006 až 2010 vykonával stáž na Ministerstve spravodlivosti

Slovenskej republiky, v rámci ktorej prichádzal do kontaktu so sťažovateľkou, pričom aj

po skončení stáže došlo k sporadickej mailovej korešpondencii v odbornej oblasti. V závere

sudca ústavného súdu Peter Straka konštatoval, že aj napriek tomu, že spolupráca medzi

ním a sťažovateľkou nebola intenzívna, pričom jej podstata bola zameraná na odborné

otázky, nemožno vylúčiť pochybnosti o jeho nestrannosti. Zdôraznil ďalej aj to,

že zo subjektívneho hľadiska sa necíti byť zaujatý.

II.

4. V súlade s a sudca ústavného súdu je

vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,

účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde (odsek 1). Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo

odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu (odsek 4).

5. Podľa sudca ústavného súdu môže sám

vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.

Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené tým istým sudcom ústavného súdu

z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu

ústavného súdu o jeho zaujatosti vo veci rozhodol.

6. V súlade s prvou vetou ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní

v senáte podľa prvej vety rozhoduje štvrtý senát, ak ide

o sudcov tretieho senátu.

8. Pokynom predsedu ústavného súdu z 9. decembra 2020 bola vec pridelená

IV. senátu ústavného súdu.

9. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu

ústavného súdu Petra Straku vo veci vedenej pod sp. zn. dospel k záveru,

že dôvody, ktoré vo svojom oznámení uviedol, nie sú dostačujúce na vznik pochybností

o jeho nezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.

10. V kontexte rozhodovania ústavného súdu vo veci vylúčenia sudcu ústavného

súdu pre jeho zaujatosť ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka

samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania

(porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101

a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.

Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov

konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa

sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky

č. k. -78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.

Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému ().

11. Z pohľadu ľudskoprávneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu

ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej

aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť

č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska proti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky subjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské

práva zároveň zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,

a to jednak vo všeobecnosti (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok

z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike,

sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP

absencia zaujatosti či predsudku vo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná

už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prejednanie veci pre seba.

12. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym

testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa

a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen

to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu

vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú

dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,

nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť

č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom

teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.

13. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

14. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, bral zo subjektívneho hľadiska do úvahy,

že sudca ústavného súdu Peter Straka sa v predmetnej veci necíti byť zaujatý.

15. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor,

že oznámené skutočnosti nevzbudzujú objektívne pochybnosti vo vzťahu k nezaujatosti

sudcu ústavného súdu Petra Straku. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu Peter Straka

poukazuje na to, že jeho vzťah k sťažovateľke determinuje kolegialita majúca svoj pôvod

vo vykonávaní stáže na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v rámci ktorej

prichádzal do kontaktu so sťažovateľkou, pričom aj po skončení stáže došlo k sporadickej

mailovej korešpondencii v odbornej oblasti.

16. Vo všeobecnosti kolegialita medzi posudzovanými subjektmi neprekračujúca

medze profesionality vzájomných vzťahov nepostačuje z objektívneho hľadiska k vzniku

pochybnosti o zaujatosti, a preto bez ďalšieho nie je ani dôvodom na vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci. Ústavný súd vychádza z názoru,

že kolegiálne vzťahy medzi aktérmi právneho života (právnikmi) vrátane sudcov ústavného

súdu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom na spochybnenie nestrannosti sudcov ústavného

súdu a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z tohto dôvodu (mutatis mutandis

, ). Avšak v prípade, že by takýto vzájomný vzťah prerástol

cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter bližšieho priateľského, prípadne

negatívneho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť

vzbudzujúcu odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti (k tomu pozri aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. júna 2015).

17. Skutočnosti uvádzané sudcom ústavného súdu Petrom Strakom determinujúce

jeho vzťah k sťažovateľke činnej rovnako ako on v právnickej profesii majú rýdzo

profesionálny charakter a neprekračujú hranicu, či už pozitívneho, či negatívneho

súkromného vzťahu, a preto podľa názoru ústavného súdu objektívne nevzbudzujú

pochybnosti z hľadiska nestrannosti sudcu ústavného súdu Petra Straku v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. . Uvedené skutočnosti totiž bez pochýb možno

zaradiť do kategórie tých, ktoré možno hodnotiť ako nevymykajúce sa z bežného rámca

vzťahu medzi sudcom, ktorý má prejednať a rozhodnúť vec, a sťažovateľkou ako

účastníčkou konania v danej veci. Skutočnosti uvádzané samotným sudcom ústavného súdu

nie sú dostatočné na to, aby ústavný súd mohol uzavrieť, že tieto sú spôsobilé

charakterizovať individuálny vzťah medzi ním a sťažovateľkou ako prekračujúci rámec

čisto kolegiálneho a profesionálneho vzťahu medzi nimi, a tým aj vyvolať legitímne

pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu.

18. Z uvedených dôvodov IV. senát ústavného súdu rozhodol podľa § 49 ods. 1 prvej

vety v spojení s tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu