Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)II. ÚS 381/2017
PDF · 128.35 KB
No categories available
II. ÚS 381/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu
Slovenskej republiky Milana Ľalíka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 971/2017 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 971/2017.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 29. mája 2017
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NOVEX Martin, spol. s r. o., Jilemnického 49,
Martin (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 195/2015 z 29. marca 2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 14/2012 zo 16. januára 2014. Sťažovateľka je
zastúpená advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34,
Bratislava. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, je vedená pod sp. zn. Rvp 971/2017
a bola pridelená sudkyni ústavného súdu Marianne Mochnáčovej ako sudkyni
spravodajkyni.
Sudca I. senátu ústavného súdu Milan Ľalík listom z 30. mája 2017 v súlade
s ustanovením § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil
predsedníčke ústavného súdu: „... z listu sudkyne spravodajkyne Marianny Mochnáčovej
som sa dozvedel, že do senátu I. ÚS bola pridelená vec sťažovateľa NOVEX Martin, s. r. o.,
ktorého v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. Rvp 971/2017
zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Preto sú splnené podmienky pre postup
podľa čl. IV/1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. 3.
2017 do 28. 2. 2018.“
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte
podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje
a) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
b) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého
senátu,
c) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.
III.
Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej
podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti
či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.
Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.),
resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie
sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania,
ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua;
porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010,
č. k. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu
súdnictva a práva.
Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov
(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska
v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku
subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd
pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,
a to jednak vo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP
z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika,
sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní
ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná
už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,
v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej
veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto
„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad
sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti
nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska
preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,
či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá
perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must
not only be done, it must also be seen to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či
existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,
a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú
musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania
(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný
súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti
ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka o dôvodoch jeho
vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 971/2017
je skutočnosť, že v danej veci je právnou zástupkyňou sťažovateľky v konaní pred
ústavným súdom jeho manželka JUDr. Elena Ľalíková. Ústavný súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťah sudcu prerokúvajúceho vec
a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva už sám osebe dôvodom
vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Nc 61/2013 zo 7. januára 2014).
V rámci všeobecných a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcu
ústavného súdu ustanovených § 27 zákona o ústavnom súde je potrebné in concreto uviesť,
že manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková je právnou
zástupkyňou sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.
Rvp 971/2017, pričom sudca Milan Ľalík je členom I. senátu ústavného súdu, ktorý je
príslušný na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. Rvp 971/2017.
Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu Milana
Ľalíka existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnej pochybnosti
o jeho predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 971/2017, keďže ide o priamy
príbuzenský vzťah sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka s právnou zástupkyňou
sťažovateľky. Navyše, sám sudca Milan Ľalík oznámil ústavnému súdu svoju predpojatosť
(subjektívny test nestrannosti).
Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného súdu
v predmetnej veci sp. zn. Rvp 971/2017 si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu Milana
Ľalíka z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 971/2017, a preto rozhodol tak, ako
to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2017