Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 381/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu

Slovenskej republiky Milana Ľalíka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 29. mája 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NOVEX Martin, spol. s r. o., Jilemnického 49,

Martin (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 29. marca 2017 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 16. januára 2014. Sťažovateľka je

zastúpená advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34,

Bratislava. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, je vedená pod sp. zn.

a bola pridelená sudkyni ústavného súdu Marianne Mochnáčovej ako sudkyni

spravodajkyni.

Sudca I. senátu ústavného súdu Milan Ľalík listom z 30. mája 2017 v súlade

s ustanovením

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oznámil

predsedníčke ústavného súdu: „... z listu sudkyne spravodajkyne Marianny Mochnáčovej

som sa dozvedel, že do senátu I. ÚS bola pridelená vec sťažovateľa NOVEX Martin, s. r. o.,

ktorého v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn.

zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Preto sú splnené podmienky pre postup

podľa čl. IV/1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. 3.

2017 do 28. 2. 2018.“

II.

Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.

Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte

podľa rozhoduje

a) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

b) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého

senátu,

c) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.

Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.),

resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania,

ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua;

porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010,

č. k. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva.

Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov

(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska

v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku

subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd

pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,

a to jednak vo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP

z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika,

sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní

ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná

už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti

nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska

preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,

či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must

not only be done, it must also be seen to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či

existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,

a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú

musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania

(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný

súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti

ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka o dôvodoch jeho

vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

je skutočnosť, že v danej veci je právnou zástupkyňou sťažovateľky v konaní pred

ústavným súdom jeho manželka JUDr. Elena Ľalíková. Ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťah sudcu prerokúvajúceho vec

a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva už sám osebe dôvodom

vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 7. januára 2014).

V rámci všeobecných a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcu

ústavného súdu ustanovených je potrebné in concreto uviesť,

že manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková je právnou

zástupkyňou sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.

, pričom sudca Milan Ľalík je členom I. senátu ústavného súdu, ktorý je

príslušný na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. .

Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu Milana

Ľalíka existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnej pochybnosti

o jeho predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. , keďže ide o priamy

príbuzenský vzťah sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka s právnou zástupkyňou

sťažovateľky. Navyše, sám sudca Milan Ľalík oznámil ústavnému súdu svoju predpojatosť

(subjektívny test nestrannosti).

Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného súdu

v predmetnej veci sp. zn. si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu Milana

Ľalíka z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto rozhodol tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017