Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/61/2013

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. J.

nar. X. a L. J. nar. X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a

rodiny P., deti matky Ing. J. J., bývajúcej v H., F., zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou v P.,

M., a otca Dr. Ing P. J., bývajúceho v B., K., o zvýšenie výživného a námietke

miestnej nepríslušnosti, o návrhu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Trnave z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , 25

CoP 24/2013, takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Ľ. S. n i e j e v y l ú č e n á z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , 25

(vec vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. ,

vzniesol otec mal. detí námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu 25 Co

- sudkyni JUDr. Ľ. S. a navrhol, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že JUDr. Ľ. S. je v blízkom príbuzenskom pomere s

matkou maloletých detí Ing. J. J.. Stará matka maloletých detí A. J., rod. S. (matka účastníčky

konania) má aj rovnaké priezvisko ako uvedená sudkyňa, ktorá tiež býva v H. ako matka

maloletých detí. Zdôraznil, že dôvodom vznesenej námietky zaujatosti voči sudkyni JUDr. Ľ.

S. je výlučne právny dôvod uvedený v § 14 ods. 1 O. s p. a to príbuzenský pomer k účastníčke

konania - jeho protistrane, pre ktorý možno mať vážne pochybnosti o jej nezaujatosti.

Predsedníčka senátu 25 Co - sudkyňa Krajského súdu v Trnave JUDr. Ľ. S. sa k

námietke zaujatosti vyjadrila tak, že tvrdenia obsiahnuté v námietke sú nepravdivé. Nie je v

žiadnom príbuzenskom vzťahu so starou matkou maloletých detí A. J., ani s

matkou maloletých detí Ing. J. J.. Napriek tomu, že bývajú v jednom meste, žiadnu z nich

2

nepozná ani „z videnia“. Vo veci preto nie je zaujatá a nie sú splnené podmienky pre jej

vylúčenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudkyne tohto súdu JUDr. Ľ. S.

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z ustanovenia v zmysle ktorého sú sudcovia

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k

účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava

skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou

existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu

by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

o veci, alebo 2/ k účastníkovi konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo

rýdzo osobnom (pozitívnom či negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov

konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb, a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a

rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie

3

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listina základných

práv a slobôd, ) treba trvať na tom, že sudcu možno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj

závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii

je nutné prihliadnuť aj na rozsiahlu a inštruktážnu judikatúru Európskeho súdneho dvora

(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v danej

problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná -„Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z

nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

4

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ na

skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť

o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a

rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení, tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre

ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne ().

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne

niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť

k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci,

k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.

Otec maloletých detí Dr. Ing. P. J. existenciu objektívnych pochybností

o nezaujatosti a nestrannosti predsedníčky senátu - sudkyne JUDr. Ľ. S., ktoré sú dôvodom

pre jej vylúčenie vyvodzoval z tvrdeného príbuzenského vzťahu tejto sudkyne k

matke maloletých detí Ing. J. J.. Teda navrhol vylúčiť sudkyňu JUDr. Ľ. S. so zreteľom na jej

„príbuzenský“ pomer k účastníčke konania - jeho protistrane.

5

Sudcov pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom môže byť založený

predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom (§ 116 Občianskeho

zákonníka).

Teda príbuzenský vzťah sudcu k účastníkovi konania, resp. jeho zástupcovi je

nepochybne vzťahom relevantným z hľadiska ustanovenia a dôvodom

pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania o veci, ale len vtedy, ak je reálne daný.

Sudkyňa JUDr. Ľ. S. vo svojom vyjadrení existenciu príbuzenského vzťahu k

matke maloletých detí a jej matke (A. J., rod. S.) nielenže nepotvrdila, ale naopak uviedla, že

ani jednu z nich nepozná ani „z videnia“.

Treba uviesť, že aj za predpokladu, ak by sudca účastníka konania (resp. jeho

zástupcu) osobne poznal, samotná táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci, lebo na rozdiel od vzťahu príbuzenského sama o sebe

ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska ustanovenia

Keďže sudkyňa JUDr. Ľ. S. vo svojom vyjadrení nepotvrdila existenciu právne

relevantného vzťahu vylučujúceho ju z prejednávania a rozhodovania veci a ani

z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali jej nezaujatosť, rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že táto sudkyňa nie je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania predmetnej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 07. januára 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu

Mgr. Monika Poliačiková