Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)34b/389873.4c3ce1.pdf
PDF · 146 KB
No categories available
7Nc/61/2013
Najvyšší súd 7 Nc 61/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. J.
nar. X. a L. J. nar. X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny P., deti matky Ing. J. J., bývajúcej v H., F., zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou v P.,
M., a otca Dr. Ing P. J., bývajúceho v B., K., o zvýšenie výživného a námietke
miestnej nepríslušnosti, o návrhu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Trnave z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 25 CoP 23/2013, 25
CoP 24/2013, takto
rozhodol:
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Ľ. S. n i e j e v y l ú č e n á z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 25 CoP 23/2013, 25
CoP 24/2013 (vec vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8 P 10/2013).
O d ô v o d n e n i e :
V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 25 CoP 23/2013,
25 CoP 24/2013 vzniesol otec mal. detí námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu 25 Co
- sudkyni JUDr. Ľ. S. a navrhol, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že JUDr. Ľ. S. je v blízkom príbuzenskom pomere s
matkou maloletých detí Ing. J. J.. Stará matka maloletých detí A. J., rod. S. (matka účastníčky
konania) má aj rovnaké priezvisko ako uvedená sudkyňa, ktorá tiež býva v H. ako matka
maloletých detí. Zdôraznil, že dôvodom vznesenej námietky zaujatosti voči sudkyni JUDr. Ľ.
S. je výlučne právny dôvod uvedený v § 14 ods. 1 O. s p. a to príbuzenský pomer k účastníčke
konania - jeho protistrane, pre ktorý možno mať vážne pochybnosti o jej nezaujatosti.
Predsedníčka senátu 25 Co - sudkyňa Krajského súdu v Trnave JUDr. Ľ. S. sa k
námietke zaujatosti vyjadrila tak, že tvrdenia obsiahnuté v námietke sú nepravdivé. Nie je v
žiadnom príbuzenskom vzťahu so starou matkou maloletých detí A. J., ani s
matkou maloletých detí Ing. J. J.. Napriek tomu, že bývajú v jednom meste, žiadnu z nich
nepozná ani „z videnia“. Vo veci preto nie je zaujatá a nie sú splnené podmienky pre jej
vylúčenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16
ods. 1 O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudkyne tohto súdu JUDr. Ľ. S.
z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého sú sudcovia
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k
účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava
skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou
existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu
by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia
o veci, alebo 2/ k účastníkovi konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo
rýdzo osobnom (pozitívnom či negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov
konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod bodom 2/.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O. s. p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O. s. p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb, a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej
osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a
rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie
o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listina základných
práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) treba trvať na tom, že sudcu možno
vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj
závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii
je nutné prihliadnuť aj na rozsiahlu a inštruktážnu judikatúru Európskeho súdneho dvora
(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v danej
problematike.
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti
sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto
aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej
nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.
Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz
o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však
(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú
môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť
poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná -„Justice must not only be done, it must
also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený
na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k
prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.
necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol
byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného
sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom
jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok
nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z
nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu
nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na
nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ na
skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného
pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť
o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení, tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre
ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom
stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (I. ÚS 332/08).
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne
niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť
k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci,
k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.
Otec maloletých detí Dr. Ing. P. J. existenciu objektívnych pochybností
o nezaujatosti a nestrannosti predsedníčky senátu - sudkyne JUDr. Ľ. S., ktoré sú dôvodom
pre jej vylúčenie vyvodzoval z tvrdeného príbuzenského vzťahu tejto sudkyne k
matke maloletých detí Ing. J. J.. Teda navrhol vylúčiť sudkyňu JUDr. Ľ. S. so zreteľom na jej
„príbuzenský“ pomer k účastníčke konania - jeho protistrane.
Sudcov pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom môže byť založený
predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom (§ 116 Občianskeho
zákonníka).
Teda príbuzenský vzťah sudcu k účastníkovi konania, resp. jeho zástupcovi je
nepochybne vzťahom relevantným z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. a dôvodom
pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania o veci, ale len vtedy, ak je reálne daný.
Sudkyňa JUDr. Ľ. S. vo svojom vyjadrení existenciu príbuzenského vzťahu k
matke maloletých detí a jej matke (A. J., rod. S.) nielenže nepotvrdila, ale naopak uviedla, že
ani jednu z nich nepozná ani „z videnia“.
Treba uviesť, že aj za predpokladu, ak by sudca účastníka konania (resp. jeho
zástupcu) osobne poznal, samotná táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci, lebo na rozdiel od vzťahu príbuzenského sama o sebe
ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p.
Keďže sudkyňa JUDr. Ľ. S. vo svojom vyjadrení nepotvrdila existenciu právne
relevantného vzťahu vylučujúceho ju z prejednávania a rozhodovania veci a ani
z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali jej nezaujatosť, rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že táto sudkyňa nie je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 07. januára 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu
Mgr. Monika Poliačiková