Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 121/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť družstva – Odbytová organizácia výrobcov ‒družstvo

Dunajská Streda, Hlavná 5469/60A, Dunajská Streda, zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Vágóom, Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, pre namietané porušenie čl. 1

ods. 1 a 2 , základných práv podľa ,

a 2, a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť družstva – Odbytová organizácia výrobcov ‒družstvo Dunajská Streda

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 13. mája 2016

sa družstvo – Odbytová organizácia výrobcov ‒družstvo Dunajská Streda, Hlavná

5469/60A, Dunajská Streda (ďalej len „sťažovateľ“), domáhalo vydania nálezu, ktorým

by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 3. februára 2016 a ktorým by napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z napadnutého rozsudku, ktorý tvoril jej prílohu, vyplýva,

že žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sa „Odbytová

organizácia výrobcov – družstvo ČB, IČO: 36 269 433, so sídlom Hlavná č. 5469/60A, 929

01 Dunajská Streda“ (ďalej len „žalobkyňa“) domáhala preskúmania zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu – Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 1100307/1/342853/2013 z 18. júla 2013, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer

správcu dane – Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/1190814/2013 z 28. marca 2013,

ktorým jej podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o správe daní a poplatkov“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

júl 2011 v sume 74 240,40 €, a to na základe daňovej kontroly, ktorou preveroval

opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade tovaru (slnečnice,

repky olejnej a kukurice) dodaného s oslobodením od dane odberateľovi v Maďarskej

republike.

3. Krajský súd rozsudkom č. k. -60 z 2. októbra 2014 žalobou

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uvedeného rozsudku krajský súd vyslovil názor, že „z priebehu doterajšieho

konania je zrejmé, že žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie

od dane“, pričom „za sporné označil dve základné skutočnosti. Čo sa týka spornej otázky

prepravy, krajský súd rešpektoval argumentáciu žalobcu vzhľadom na právne závery

vyslovené v rozsudku SD EÚ sp. zn. C-430/09 vo veci účastníka .

Avšak pri právnych názoroch žalovaného vyslovených pri druhej spornej otázke, t. j. kto

nadobudol tovar určený tvrdenému odberateľovi, krajský súd vyhodnotil ako nedostatočné,

lebo žalovaný sa nevysporiadal s obsahom listín týkajúcich sa pôsobenia pána K. P. podľa

krajského súdu ako zástupcu dodávateľa.“.

4. Na základe odvolania správneho orgánu najvyšší súd napadnutým rozsudkom

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol, pretože sa nestotožnil

„so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení

uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise“.

V tejto súvislosti najvyšší súd s poukazom na to, že „podstatou súdneho odvolania proti

rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania

rozhodnutia žalovaného, je skutková otázka, či postačuje skutkový záver žalovaného,

že v prípade nesúladu medzi jednotlivými CMR formulármi (t. j. medzinárodnými

nákladnými listami vyhotovenými na základe Dohovoru o prepravnej zmluve

v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podpísaného v Ženeve 19. mája 1956, pozn.)

sa spochybňuje hodnovernosť tvrdenia žalobcu o realizácii vývozu tovaru do iného

členského štátu“, uviedol, že „práve tento právny rámec vymedzuje potrebné medze

skutkového zistenia“. Podľa názoru najvyššieho súdu „bolo celkom nadbytočné sa zaoberať

zisťovaním, ako požadoval krajský súd, aký vplyv mohlo mať konanie pána K. P. ako

zástupcu na prejednávanú vec“. Na rozdiel od krajského súdu najvyšší súd po nahliadnutí

do spisu správcu dane dospel k záveru, že „prepravný doklad, t. j. CMR prepravcov

založených do spisu správcu dane vykazuje tie odlišnosti od CMR žalobcu, na ktorý

žalovaný správne poukazoval. Práve pochybnosti o hodnovernosti prepravného dokladu

viedli oprávnene správcu dane k ďalšiemu postupu v dokazovaní, v ktorom sa nepreukázala

preprava tovaru od žalobcu v tuzemsku k osobe zaregistrovanej v inom členskom štáte

na daň (viď výpovede hore uvedených konateľov a iných osôb).“. So zreteľom na to,

že „v prejednávanej veci sa riešilo oslobodenie od dane pri zdaniteľnom obchode, ktorý má

v zmysle § 43 ods. 1 spĺňať charakteristiku dodania tovaru do iného členského štátu“,

krajskému súdu vytkol, že „sa dostatočne nezaoberal správnym právnym posúdením veci

a naopak sa zameral na posudzovanie skutkových okolností bez toho, aby preukázal

ich súvis (subsumáciu) s právnou normou“. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku osobitne

reagoval aj na stanovisko žalobkyne z 3. decembra 2014 k odvolaniu správneho orgánu

z 29. októbra 2014, v ktorom argumentovala, že hoci právny rámec posúdenia predmetného

prípadu dáva rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-273/11 zo 6. septembra

2012, „žalovaný sa snaží v tomto konaní na neho preniesť také dôkazné bremeno

na preukázanie takých skutočností, na ktoré sám vplyv nemá“, pričom uviedol, že «je

nepochybné, že SD EÚ vo veci Mecsek – Gabona tiež uviedol, že „ak platiteľ dane nesplní

povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia

dodania tovaru do iného členského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie

od dane. Súdny dvor EU rozhodol, že článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má

vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na

oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na

objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu bolo

uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré

uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia,

ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto

podvode“. To boli právne názory, ktoré viedli Najvyšší súd ku zmene rozsudku krajského

súdu.».

5. Sťažovateľ (IČO 36 269 433) už v úvode sťažnosti spochybňuje svoje oprávnenie

podať sťažnosť ústavnému súdu vzhľadom na označenie žalobkyne v napadnutom rozsudku

najvyššieho súdu, ktorý podľa jeho názoru „poplietol dva samostatné právne subjekty, keď

v záhlaví označil iný subjekt, ktorý nie je nositeľom označeného identifikačného čísla“.

Napriek tomu vyslovujúc presvedčenie, že „podľa obsahu rozhodnutia predmetné súdne

konanie sa týka nepochybne sťažovateľa“, v sťažnosti namieta „ústavné vady napadnutého

rozsudku Najvyššieho súdu a jemu predchádzajúceho konania na Najvyššom súde SR

pre jeho zmätočnosť, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť, pre nesprávnosť skutkových

a právnych záverov, ako aj nezákonnosť a nepreskúmateľnosť konania o rozhodnutí

daňových orgánov pre nesprávnosť skutkových a právnych záverov“. Sťažovateľ podrobne

opisujúc skutkový stav veci a vyvodzujúc z neho vlastné právne závery tvrdí, že „správca

dane vo svojom konaní nezistil náležite skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil

jednak predčasne a nesprávne všetky v neprospech daňového subjektu“, v čom vidí

„nezákonnosť a nepreskúmateľnosť konania a rozhodnutí daňových orgánov

pre nesprávnosť skutkových a právnych záverov“.

II.

6. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

7. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade

ochrana súkromnej sféry fyzických a právnických osôb pred verejnou mocou a s tým

previazané presadzovanie ochrany a rešpektu k ľudským slobodám u všetkých orgánov

verejnej moci. Verejná moc je teda povinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom

obsah tejto povinnosti je podmienený charakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ

základného práva je takto determinovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo

zaručovať. Existujú základné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré

prislúchajú len štátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec.

Právnickým osobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej

osoby. Štát v zásade nie je nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor

a slobodnú vôľu. Naopak, štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie

je absurdné a zároveň popierajúce samotnú podstatu právneho štátu (m. m.

).

8. Posudzovanie otázky právnej subjektivity účastníka v konaní pred ústavným

súdom (ako aj v konaní pred všeobecnými súdmi) predpokladá jeho riadne označenie. I keď

v prípade právnických osôb sú ich základnými pojmovými znakmi názov a sídlo, tieto údaje

nie sú jedinými identifikačnými znakmi, ktoré právnickú osobu identifikujú. Takýmto

identifikačným údajom je aj identifikačné číslo právnickej osoby, ktoré sa povinne zapisuje

do obchodného registra v zmysle o obchodnom registri a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S nesplnením povinnosti

podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov

v lehote ustanovenej zákonom, uvedením v návrhu na zápis nepravdivých údajov,

doložením návrhu na zápis listinami, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu, a pod.,

sú spojené sankcie, ktoré registrový súd uloží zapísanej fyzickej osobe alebo fyzickej osobe

oprávnenej konať v mene zapísanej právnickej osoby v zmysle § 11 citovaného zákona.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ spochybňuje svoju aktívnu vecnú

legitimáciu podať sťažnosť podľa , ústavný súd túto námietku ako prvú

preskúmal v rámci procesných podmienok konania pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka vady

v označení žalobkyne v záhlaví napadnutého rozsudku, podľa identifikačného čísla

sťažovateľa z obchodného registra zistil, že adresa jeho sídla – Hlavná 5932/82, 929 01

Dunajská Streda „(od: 29. 11. 2011)“, nekorešponduje s adresou, ktorú uviedol v sťažnosti

predloženej ústavnému súdu, t. j. Hlavná 5469/60A, 929 01 Dunajská Streda.

11. Z obchodného registra zároveň vyplýva, že na adrese – Hlavná 5469/60A, 929 01

Dunajská Streda, „(od: 15. 03. 2005 do 28. 11. 2011)“ sídlilo a na adrese – Hlavná 5932/82,

929 01 Dunajská Streda, „(od 29. 11. 2011)“ sídli družstvo – Odbytová organizácia

výrobcov ‒ družstvo ČB (IČO 36269 573), konajúce prostredníctvom totožných konateľov

ako sťažovateľ. Na adrese – Hlavná 5932/82, 929 01 Dunajská Streda, sídli družstvo –

Odbytová organizácia výrobcov ‒ družstvo Lehnice (IČO 36269 581), konajúce

prostredníctvom totožných konateľov ako sťažovateľ, a na adrese – Hlavná 5469/60A,

929 01 Dunajská Streda, sídli aj družstvo – Odbytová organizácia výrobcov ‒družstvo

Hradská (IČO 44 116 225), konajúce prostredníctvom totožných konateľov ako sťažovateľ.

12. Ústavný súd ďalej konštatuje, že ani adresa sťažovateľa v pripojenom

splnomocnení na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom – Hlavná

5469/60A, 929 01 Dunajská Streda, nekorešponduje s adresou uvedenou na odtlačku

pečiatky, ktorou bolo opatrené – Hlavná 5932/82, 929 01 Dunajská Streda, pričom z toho

splnomocnenia nevyplýva ani to, ktorý z konateľov sťažovateľa takéto splnomocnenie

advokátovi udelil, keďže neuviedol svoje meno a priezvisko.

13. Ústavný súd okrem toho zistil, že nedostatkom riadneho označenia trpela

už „Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR číslo:

1100307/1/342853/2013 zo dňa 18. 07. 2013“ doručená krajskému súdu 27. septembra

2013, pretože v nej žalobkyňa označená ako „Odbytová organizácia výrobcov – družstvo

Dunajská Streda, Hlavná 5469/60A, 929 01 Dunajská Streda“ neuviedla svoje identifikačné

číslo. K žalobe pripojené splnomocnenie z 24. septembra 2013 trpelo identickými

nedostatkami ako splnomocnenie predložené ústavnému súdu so sťažnosťou sťažovateľa.

14. Napriek tomu, že ústavný súd v rámci svojej judikatúry sťažovateľom opakovane

pripomína, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom

súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že musia označiť základné práva

a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáhajú, nielen označením príslušných

článkov , ale musia ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy, v posudzovanom prípade ani petit v spojení s odôvodnením sťažnosti

nie je vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby bolo možné

jednoznačne určiť východisko pre rozhodnutie ústavného súdu o danej veci.

15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej

istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46

ods. 4 v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a pod. Vzhľadom na význam práva na súdnu

ochranu v právnom štáte na záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje

iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané

mimo rozumných pochybností (m. m. ).

16. Nedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu

k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné

procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou

v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd

o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. ,

, , , , ,

, a iné).

17. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (m. m. ).

18. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v predloženej

podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných ,

že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa

už pri predbežnom prerokovaní.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že ani v prípade splnenia

uvedených procesných podmienok konania by argumentácia sťažovateľa nebola spôsobilá

spochybniť právne závery najvyššieho súdu vyslovené v napadnutom rozhodnutí a sťažnosť

by musel odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

20. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa dokazovania vykonaného

správnymi orgánmi treba totiž osobitne zdôrazniť, že ústavný súd pri preskúmavaní

ústavnosti rozhodnutí vydaných vo všeobecnom súdnictve nevykonáva dokazovanie,

nepreukazuje skutkové okolnosti prípadu tak ako všeobecný súd, lebo ústavný súd je súdom

práva, a nie faktov. Ústavnému súdu v zmysle jeho ustálenej judikatúry zásadne neprislúcha

hodnotiť vykonané dôkazy, prednesy či vyjadrenia fyzických osôb a právnických osôb,

výsluchy strán, výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie, predložené listiny a iné, resp. ich

dostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej. Takýto postup ústavného

súdu by bol nielen v príkrom rozpore s právomocami ústavného súdu, ale popieral

by základnú zásadu ústnosti a základnú zásadu bezprostrednosti súdneho konania, ktoré

vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy (,

). Pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie vyplývajúce najmä z čl. 46

až rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia

dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám

nestotožňoval (). Do obsahu práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (m. m. ), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý

predkladá účastník konania (, ). Právo na súdnu ochranu nemôže

byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe

a svoje rozhodnutie náležite odôvodní (). Skutočnosť, že sťažovateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným (,

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017