Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 308/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. , z 12. októbra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. marca 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. , z 12. októbra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že

rozsudkom sp. zn. z 5. mája 2015 Okresný súd Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 9

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o zodpovednosti za škodu“), ktorá mala sťažovateľovi vzniknúť aj v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad činnosťou

Podielového družstva slovenské investície (ďalej len „družstvo“). Po podaní odvolania

zo strany sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie okresného súdu

sp. zn. z 5. mája 2015 potvrdil.

3. Ako ďalej sťažovateľ v sťažnosti s poukazom na podrobne uvedené skutkové

okolnosti prerokúvanej veci uvádza (v skutkovo a právne obdobných veciach podal právny

zástupca sťažovateľa za iných rôznych sťažovateľov ústavnému súdu viaceré sťažnosti

v roku 2015 a tiež 2016 a 2017, ktoré ústavný súd už viackrát odmietol ako zjavne

neopodstatnené, pozn.), do družstva vložil svoje finančné prostriedky na účely ich ďalšieho

investovania a zhodnocovania, pričom družstvo predmetnú činnosť vykonávalo na základe

verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle ustanovenia

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

4. V dôsledku nezákonných postupov družstva, ako aj obchodníka s cennými

papiermi mala vzniknúť sťažovateľovi škoda, keďže prišiel o svoje finančné prostriedky,

ktoré mu družstvo nevrátilo a nikdy ani nevráti. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 5. mája 2015 však žalobu sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že

sťažovateľ nepreukázal vznik škody nesprávnym úradným postupom NBS. Sťažovateľ

nebol ani v žiadnom záväzkovom vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a medzi

konaním družstva a konaním NBS podľa okresného súdu taktiež chýba priama príčinná

súvislosť s prípadnou škodou sťažovateľa, ktorú mu mal spôsobiť štát.

5. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že krajský súd v napadnutom rozsudku okrem

iného konštatoval, že „NBS svojim postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone

verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila

sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným

s ochranou základných práv a ľudských slobôd. Postup NBS bol v súlade s SR,

podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach, v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“.

6. Dovolanie sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd

napadnutým uznesením ako procesne neprípustné odmietol.

7. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta najmä arbitrárnosť

a ústavnú neudržateľnosť záverov tak krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a konštatoval, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako

aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu

ochranu zaručené v a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie a priznal mu úhradu trov konania.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

11. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd

v prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom

prostriedku (dovolaní), a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu na podanie sťažnosti ústavnému

súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti označenému rozsudku krajského súdu (napr.

, , ).

12. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

13. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

14. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

15. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ).

16. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia

konštatuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom doručil

aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné

splnomocnenie bolo udelené iba na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. marca 2017.

17. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou a rozhodnutím v obdobnej

veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej je právnym zástupcom ten istý advokát

ako u sťažovateľa (uznesenie zo 7. novembra 2016), považuje za potrebné zdôrazniť, že

zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

18. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie udelené

advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna náležitosť

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia sťažovateľom

označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý je v petite sťažnosti tiež

uvedený, ale len na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu.

19. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

20. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že aj v prípade, ak by sťažovateľ bol

v preskúmavanom rozsahu riadne zastúpený advokátom, jeho sťažnosť v tejto časti by

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (pozri už stabilnú judikatúru v podobných

veciach, napr. , ...).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu

22. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo

podľa sťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd sa dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je

možné považovať za procesnú vadu v zmysle platnej právnej úpravy, a svoje uznesenie

neodôvodnil.

23. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa

v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci

samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích

konaní.

24. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

25. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

26. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil

žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci

oporu v zákone.

27. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je na stranách 2 až 6

napadnutého rozhodnutia zdôvodnený jasne, zrozumiteľne a presvedčivo. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa

ústavne konformným spôsobom vysporiadal s podstatnými dovolacími námietkami

sťažovateľa a pritom sa opieral aj o svoju vlastnú judikatúru, ako aj judikatúru ústavného

súdu. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu

z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť

medzi ním a sťažovateľom označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť

vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

28. Pokiaľ sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie

vyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon

dodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti

a jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa . Ústavný súd tiež

zdôrazňuje, že sťažnosti v obdobných veciach (skutkovo a právne rovnakých), v ktorých

iných sťažovateľov zastupoval advokát zastupujúci aj sťažovateľa, viackrát vo vzťahu

k najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu už odmietol ako zjavne neopodstatnené a tieto

rozhodnutia sú právnemu zástupcovi sťažovateľa dobre známe, pretože mu boli už riadne

doručené 30. decembra 2016 – uznesenie sp. zn. z 23. novembra 2016,

alebo 2. januára 2017 – uznesenie sp. zn. z 30. novembra 2016 a napokon

23. marca 2017 – uznesenie sp. zn. .

30. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2017