Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne: T.. T. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, X., zastúpená: T.. Bc. X. K., trvale bytom B. XXXX/XX, X., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou označenou ako „Náhrada škody“ datovanú dňa 10.02.2018 podanou na tunajší súd dňa 13.02.2018 (pôvodne proti Slovenskej republike - Okresnému súdu Pezinok) domáhala uhradenia sumy 32.800 eur výživného ako ujmy majetkovej - skutočnej škody a nemajetkovej ujmy 5.500 eur, spolu teda 38.300 eur ako náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci spolu s úrokmi z omeškania s lehotou omeškania, ktorá začína plynúť uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku t.j. 13.11.2017, a to dňom 13.05.2018 vo výške 8 % p.a. až do zaplatenia, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila s poukazom na a , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „“) vo veci Okresný súd Pezinok. Poukázala na to, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (t.j. v primeranej lehote) je jednou z procesných záruk spravodlivého procesu, ktorý je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Je zaručené a ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručeného ustanovením článku 48 ods. 2 je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno hodnotiť ako právo, ktoré sa výslovne spája so súdnym konaním, ani ako právo, ktoré je výlučne späté so súdnou mocou. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie už spomínaného stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ). O odstránenie právnej neistoty prostredníctvom rozhodnutia sa osoba uchádza nielen v konaní pred orgánmi súdnej moci, ale aj v konaní pred orgánmi verejnej správy. Stav právnej neistoty sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi pojednávanie alebo že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným rozhodnutím vo veci. Dĺžka konania sa vo vzťahu k námietkam účastníkov konania na zbytočné prieťahy posudzuje podľa skutkovej a právnej zložitosti veci, správania sa účastníkov

konania a v neposlednom rade i podľa samotného konania (postupu) súdu. Vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné za predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré svojou nečinnosťou zavinil súd. Proti porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako účastník konania podala podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) sťažnosť predsedovi príslušného súdu, t.j. Okresného súdu Pezinok, ktorý prešetril všetky skutočnosti smerujúce k zisteniu stavu veci a ktorý v písomnosti Spr. 2061/2017 zo dňa 16.10.2017 konštatoval, že jej sťažnosť je dôvodná. Na základe uvedeného podala ako poškodená žiadosť o predbežné prerokovanie podľa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v novembri 2017 doporučene RE042114030SK. Ako už uviedla, jej žiadosť sa týka jej nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - prieťahy v súdnom konaní Okresný súd Pezinok, pričom predseda Okresného súdu Pezinok jej sťažnosť prešetril ako aj všetky skutočnosti smerujúce k zisteniu stavu veci, a ktorý v písomnosti Spr. 2061/2017 zo dňa 16.10.2017 konštatoval, že jej sťažnosť je dôvodná. Za zistené porušenie práva a vznik škody, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom si tak uplatňuje ujmu majetkovú ako aj nemajetkovú. Pri určení majetkovej ujmy vychádza z trvania nekonania Okresného súdu Pezinok a to súvislých obdobiach a zo sumy, ktorú uviedla v návrhu na určenie výživného v roku 2007. Suma 400 eur výživné mesačne je reálnou čiastkou, a to vzhľadom na príjmy žalovaného. Súd nekonal v dlhších súvislých obdobiach: 17.06.2010 do 16.11.2015 (čo je 5,5 roka, konkrétne 65 mesiacov), 01.04.2016 - 06.09.2017 (čo je 1,5 roka, konkrétne 17 mesiacov). Ide teda o obdobie spolu 82 mesiacov po 400 eur, čo predstavuje spolu sumu 32.800 eur výživného ako ujmu majetkovú - skutočná škoda. Nemajetkovú ujmu vyčíslila na 5.500 eur, spolu teda 38.300 eur. Uviedla, že inštitút výživného v právnej teórii a praxi však vyvodzuje, že sa výživným rozumie zabezpečovanie a úhrada potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, čo v konečnom dôsledku nezahŕňa iba zaisťovanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj uspokojenie ostatných hmotných a kultúrnych potrieb oprávneného subjektu v rozsahu, ktorý je daný odlišne v závislosti na jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Je teda nepochybné, že tým Okresný súd Pezinok v samotnom konaní o určenie výživného mal aj brať do úvahy, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je najvýznamnejším a najdôležitejším druhom vyživovacej povinnosti. Jej spoločensko-ekonomická funkcia je v porovnaní s inými druhmi vyživovacej povinnosti závažnejšia, pretože prostredníctvom plnenia tejto vyživovacej povinnosti sa zabezpečuje zdravý vývoj ďalšej generácie. Táto povinnosť a jej zodpovedajúce právo sa týka prakticky každého dieťaťa. Iba samotné konštatovanie porušenia práva - viď písomnosť predsedu Okresného súdu Pezinok, nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žiada teda aj uhradenie ujmy v peniazoch. Príslušný orgán neuspokojil do dnešného dňa jej nárok ako poškodenej na náhradu škody odo dňa prijatia žiadosti a tak sa ako poškodená domáha uspokojenia nároku, ktorý bol v samotnom návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody uplatnený.

3. Žalobkyňa v žalobe ako prílohu označila podklad - predseda Okresného súdu Pezinok a písomnosť vo veci prerokovania návrhu - Ministerstvo spravodlivosti a k žalobe pripojila nasledovné listiny: odpoveď Okresného súdu Pezinok na sťažnosť zo dňa 16.10.2017 Spr. 2061/2017, listinu označenú ako „Vec: Predbežné prerokovanie nároku podľa zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci , Okresný súd Pezinok“ z 01.11.2017 s podacím lístkom podacie číslo RE042114030SK z 13.11.2017 a splnomocnenie žalobkyne zo dňa 01.02.2018 na zastupovanie vo veci náhrady škody v súdnom konaní na všetky právne úkony.

4. Dňa 25.06.2018 bol súdu doručený e-mail (doplnený osobným podaním na súd dňa 26.06.2018), ktorým žalobkyňa navrhovala, aby súd uvedenú vec prerokoval a rozhodol. Uviedla, že od podania návrhu uplynulo takmer 5 mesiacov, ide pritom o výživné a žalobný návrh o určenie výživného bol podaný v novembri 2008, pričom žalovaný t.j. súd prvej inštancie - Okresný súd Pezinok - do dnešného dňa vo veci nerozhodol, čím právna neistota navrhovateľky bola nielen konaním žalovaného narušená, ale stav stále trvá.

5. Súd uznesením č.k. -16 zo dňa 19.10.2018 v zmysle (ďalej len „“) vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby najmä poukazom na , , , , , , .

6. Dňa 26.10.2018 súd prostredníctvom poštového podniku doručil žalobkyni uznesenie č.k. -16 zo dňa 19.10.2018 a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa .

7. Dňa 11.11.2018 e-mailom (následne doplnené originálom) žalobkyňa podala na súd doplnenie a opravu podania datované dňa 04.11.2018, v ktorom uviedla, že na základe výzvy súdu dopĺňa a opravuje svoje podanie zo dňa 10.02.2018: 1. správne označenie žalovaného: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, 2. v bode 3 súd uvádza: „...žalobkyňa sa nechala v konaní zastupovať zástupcom...“ v tejto súvislosti uviedla, že to nie je pravda. V podaní o náhradu škody , IČS: 1318201068 (pozn. súdu k nesprávne uvedenému IČS) zo dňa 10.02.2018 neuviedla, žiadne skutočnosti puncto zastupovanie. Je pravdou, že v konaní Okresný súd Pezinok, č.k. bola zastúpená, avšak jej právna zástupkyňa bola vylúčená sudcom v konaní s poznámkou, že koná nekvalifikovane. Tzv. nekvalifikovaná osoba má právnické vzdelanie druhého stupňa a v konaní prejavila viac znalosti práva a znalostí judikatúry, a to nielen ako súd samotný, ale aj ako právny zástupca odporcu v tom zmysle, že dôvodom „diskvalifikovania“ spomenutej nekvalifikovanej osoby boli jej námietky voči vyjadreniu sudcu vo veci zasielania písomností, ktoré neboli navrhovateľke zasielané, ale odkaz sudcu na ich preštudovanie navrhovateľkou, a ktoré (iba preštudovanie) ona namietala. Jej názor potvrdil dokonca samotný Európsky súd pre ľudské práva v konaní Trančíková proti Slovenskej republike zo dňa 13.01.2015. Znamená to, že práva navrhovateľky boli porušené tým, že bola na základe nekvalifikovaného konania sudcu odňatá svojmu zákonnému právnemu zástupcovi, ktorý namietal nedoručovanie písomností, 3. k bodu 6. výzvy súdu uviedla elektronickú adresu žalobkyne a telefónne číslo, 5. k bodu 7. uviedla, Okresný súd Pezinok , 6. k bodu 8 uviedla: súd je povinný prihliadnuť na fakt, že sudca Okresného súdu Pezinok Mgr. Marek Mikulčík, č.k. porušil nezákonným vylúčením právnej zástupkyne jej právo, a to bez možnosti podať voči uzneseniu sudcu opravný prostriedok a nesprávny stav od momentu vylúčenia právnej zástupkyne žalobkyne trvá, ide teda o stav trváci, 7. k bodu 12. ďalej uviedla údaje žalobkyne.

8. Uznesením č.k. -32 zo dňa 15.02.2019 v zmysle súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Uznesenie bolo dňa 21.02.2019 doručené žalovanému spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa a žalobou v znení jej doplnenia.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.03.2019. Vo vyjadrení uviedol nasledovné. Žalobkyňa si žalobou zo dňa 10.02.2018, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 13.02.2018, uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v podobe zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. . Žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 32.800 eur s príslušenstvom ako aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.500 eur s príslušenstvom, t. j. náhradu škody v celkovej výške 38.300 eur s príslušenstvom. V rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na súd si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 15.11.2017. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a nárok žalobkyne neuspokojilo, čo jej oznámilo písomne listom zo dňa 15.05.2018. „Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.“ (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenej. K existencii nesprávneho úradného postupu poukázal

na druhú vetu a . Zákon síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. K žalobkyňou namietanému nesprávnemu úradnému postupu vo forme nečinnosti a prieťahov Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. žalovaná uvádza, že v súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa mala žalobkyňa obrátiť sťažnosťou na Ústavný súd SR (a prípadne si uplatňovať aj primerané zadosťučinenie), nakoľko otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie strán a postup súdu (napr. ). Systém súdnej ochrany rozdeľuje medzi ústavný súd a všeobecné súdy. Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo a procesný postup, ktorý má garantovať širšie ústavné právo na súdnu a právnu ochranu (právo na spravodlivý proces). Nie je možné, aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval porušenie ústavného práva strany sporu na bezprieťahové konanie. Žalobkyňa teda mohla porušenie práva na konanie bez prieťahov namietať sťažnosťou na ústavnom súde. V prípade, ak by ústavný súd sťažnosti vyhovel, mohol by zároveň v súlade s o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov priznať aj primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na znenie dôvodovej správy k , v ktorej zákonodarca jednoznačne vymedzil východiská determinujúce novelizáciu , a to nasledovne: „návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom“. Vec je potrebné vnímať i v kontexte o organizácii Ústavného súdu a konaní pred ním v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť (fyzických a právnických osôb na porušenie základných práv a slobôd) nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ak by teda všeobecné civilné súdy v konaní o náhradu škody boli príslušné na ustálenie a skonštatovanie prieťahov v konaniach súdov a iných orgánov verejnej moci, ústavný súd by v zmysle citovaného ustanovenia nemohol takéto sťažnosti prijímať na ďalšie konanie a rozhodovať o nich bez preukázania predchádzajúceho neúspešného uplatnenia práva podľa , resp. Pritom je notoricky známou skutočnosť, že Ústavný súd SR sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prijíma a rozhoduje o nich, a to bez odkazovania na prípadnú podmienku predchádzajúceho uplatnenia prostriedku na

ochranu práva - žaloby podľa , resp. Žalovaná akceptuje skutočnosť, že žalobkyňa podala sťažnosť na postup súdu v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 10.09.2017 (doručenú Okresnému súdu Pezinok dňa 20.09.2017), ktorá bola podaním označeným ako „Odpoveď na sťažnosť“ zo dňa 16.10.2017 vyhodnotená podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok ako dôvodná, pričom Okresný súd Pezinok sa súčasne žalobkyni ospravedlnil. Z obsahu odpovede Okresného súdu Pezinok je však zrejmé aj to, že podpredsedníčka Okresného súdu Pezinok nedospela k záveru o existencii zbytočných prieťahov v konkrétnych obdobiach, naopak iba všeobecne konštatovala, že trvanie konania od roku 2008 t. j. po dobu 9 rokov na súde prvej inštancie je neprimerane dlhé. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o existencii zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. , keď žalobkyňa výslovne poukazuje na obdobia nečinnosti od 17.06.2010 do 16.11.2015 ako aj od 01.04.2016 do 06.09.2017, žalovaná uvádza, že z chronológie jednotlivých úkonov tak súdu ako aj strán sporu je zrejmé, že:

- dňa 17.06.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, s tým, že súd bude cestou dožiadaného súdu v Rakúsku zisťovať skutočnosti ohľadom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony odporcu ako aj skutočnosti ohľadom ustanovenia opatrovníka a rozsahu jeho poverenia na zastupovanie odporcu,

- uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. -174 zo dňa 12.05.2011 rozhodol súd o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. (konania o neuznanie cudzieho rozhodnutia),

- uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. -211 zo dňa 23.04.2014 rozhodol súd o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. o určenie výživného na plnoleté dieťa,

- v zmysle Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2015 zo dňa 22.01.2015 (s účinnosťou od 01.02.2015), bol spis sp. zn. prerozdelený a pridelený na konanie zákonnému sudcovi Mgr. Marekovi Mikulčíkovi,

- následne bol vytýčený termín pojednávania na 06.11.2015 o 13:00 hod., ktorý však bol z dôvodu žiadosti právneho zástupcu odporcu odročený na termín 04.12.2015 o 11:30 hod.,

- dňa 01.04.2016 bolo Okresnému súdu Pezinok doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu,

- dňa 28.04.2016 bolo Okresnému súdu Pezinok doručené vyjadrenie navrhovateľky (žalobkyne) zo dňa 25.04.2016, v ktorom navrhovala doplniť dokazovanie formou otázok adresovaných p. G. (poručníkovi odporcu) a p. G.,

- dňa 24.05.2016 adresoval Okresný súd Pezinok dožiadanie Okresnému súdu Neulengbach, A-3040 Neulengbach, Hauptplatz 2, Rakúsko,

- predmetné dožiadanie bolo vybavené Okresným súdom Neulengbach podaním zo dňa 06.09.2016, doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 19.09.2016,

- dňa 06.10.2016 bolo Okresným súdom Pezinok vydané uznesenie, č.k. -417, ktorým bola poverená prekladateľka na preloženie dožiadania Okresného súdu Neulengbach,

- dňa 13.01.2017 bolo Okresným súdom Pezinok vydané uznesenie, č.k. -443, ktorým bola prekladateľke priznaná odmena,

- následne (05.06.2017) bol Okresným súdom Pezinok vytýčený termín pojednávania na 06.09.2017 o 10:00 hod. Z vyššie uvedenej chronológie úkonov v rámci konania sp. zn. (v namietaných obdobiach) tak jednoznačne vyplýva, že dĺžka konania bola do značnej miery determinovaná procesným postupom v podobe prerušenia konania ako aj správaním/úkonmi samotných strán sporu. Zároveň dáva žalovaná do pozornosti aj tú podstatnú skutočnosť, že odporcom v konaní je Manfred Feiertag - rakúsky štátny príslušník s pobytom mimo územia SR, preto všetky listiny v rámci konania sp. zn. museli byť súdom ustanoveným prekladateľom preložené do nemeckého jazyka resp. z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, čo nepochybne taktiež prispelo k časovej náročnosti jednotlivých procesných úkonov. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobkyňou identifikovanú činnosť Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, kedy nepreukázala existenciu spôsobilého titulu v súvislosti s uplatneným právom na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. K existencii majetkovej škody uviedol, že pod škodou (skutočnou škodou) sa chápe majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, t. j. ide o rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Žalobkyňa požaduje náhradu majetkovej škody v celkovej sume 32.800,- € s prísl. pozostávajúcu zo sumy výživného v sume 400,- € (určenia, ktorého sa žalobkyňa domáha v konaní sp. zn. ) vynásobenej počtom mesiacov poznačených podľa tvrdenia žalobkyne zbytočnými prieťahmi v konaní sp. zn. t. j. 82

mesiacov (). V zmysle je povinnosťou žalobkyne preukázať existenciu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. V zmysle ustálenej judikatúry, „škodou sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na žalobcovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). V súvislosti s požadovanou náhradou majetkovej škody titulom sumy výživného za obdobie 82 mesiacov, ktorého určenie ako aj jeho tezaurácia sú predmetom konania sp. zn. , žalovaná uvádza, že nie je možné predpokladať, že pri meritórnom rozhodovaní vo veci sp. zn. bude žalobkyni priznaná práve táto čiastka. Skutočnosť, že si ju uplatnila v konaní sp. zn. , nie je možné automaticky pokladať za dôvodný nárok a predpokladať úspech. Zároveň súd v konaní o náhradu škody ani nemôže prezumovať výsledok uvedeného konania, resp. nahrádzať prípadné meritórne rozhodnutie vo veci. Žalovaná zároveň zdôrazňuje, že súd rozhodujúci o náhrade škody nie je oprávnený zasahovať do konania sp. zn. a atrahovať si právomoc rozhodnúť o určení výšky výživného pre žalobkyňu. Navyše vyživovacia povinnosť je expressis verbis stanovená zákonná povinnosť rodičov k deťom (porov. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ergo podľa názoru žalovanej nie je možné delegovať predmetnú povinnosť na žalovanú, tak ako to požaduje samotná žalobkyňa. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovanej nemožno hovoriť o vzniku majetkovej škody v prípade žalobkyne ani len v teoretickej rovine. K existencii nemajetkovej ujmy. Žalovaná má za to, že žalobkyňa doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej celkovej výške 5.500 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa si doposiaľ splnila výlučne elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do jej práv, avšak bez toho, že by súčasne spoľahlivo preukázala zásah v takej intenzite, ktorý by spoľahlivo preukazoval existenciu nemajetkovej ujmy a zároveň odôvodňoval nevyhnutnosť peňažnej satisfakcie nemajetkovej ujmy. V súlade s ustálenou judikatúrou zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy t. j. že by v prípade nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy: „Nemajetkovou ujmu je třeba v případě nezákonného rozhodnutí nebo nesprávného úředního postupu co možno určitě pojmenovat a vysvětlit, tudíž tvrdit a prokázat, že k ní zásahem orgánu veřejné moci skutečně došlo. Pro závěr o vzniku nemajetkové újmy nepostačuje žalobkyní učinená právní kvalifikace, že došlo k zásahu do některého z jejích ústavně garantovaných práv, neboť zásah do práv žalobkyně představuje možnou příčinu vzniku újmy, nikoliv ujmu samotnou, jakož ani nepostačuje abstraktní právní kvalifikace ujmy jako nemajetkové.“ (porov. rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. zo dňa 29. 6.2011). Naopak ako vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky je povinnosťou žalobkyne uniesť dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázať tak vznik konkrétnej nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom ako aj jej presne verifikovateľnú výšku. Uvedenú premisu precizuje aj rozhodovacia prax slovenských súdov, v zmysle ktorej: „Práve naopak, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého možno nemajetkovú ujmu v peniazoch priznať iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch teda v prípade, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu pri výkone verejnej moci nevzniká automaticky. Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Nemajetková ujma má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v majetkovej sfére dotknutej osoby, pričom je podstatné v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, resp. dobré meno a povesť právnickej osoby. Žalobca v prejednávanej veci neoznačil a už vôbec nepreukázal, že v prípade existencie ním tvrdeného základu nároku by vznikli následky takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Zadosťučinenie v peniazoch má pritom byť prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok slúžiaci na obohatenie sa. Odvolací súd poznamenáva, že zo znenia nevyplýva možnosť súdu poskytnúť primeranú nemajetkovú ujmu len na základe konštatovania porušenia práva účastníka konania bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od , podľa ktorého rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb

namietajúcich porušenie svojich práv a slobôd.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2014, sp. zn. , ďalej aj rozsudok KS BA z 21. mája 2014, sp. zn. ). S ohľadom na dikciu je prvoradá nepeňažná satisfakcia, ktorá bola žalobkyni nepochybne poskytnutá jednak samotným ospravedlnením podpredsedníčky Okresného súdu Pezinok ako aj nariadením dohľadu v konaní sp. zn. , čo žalovaná považuje za postačujúce. Napokon súd musí brať zreteľ na prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie reálne preukázanej vzniknutej nemajetkovej ujmy. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, kedy nepreukázala existenciu ňou tvrdenej nemajetkovej ujmy. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné založiť na prezumpcii jej dôvodnosti, naopak žalujúca strana je povinná preukázať existenciu nemajetkovej ujmy v požadovanej výške pri rešpektovaní zásady primeranosti. K existencii príčinnej súvislosti. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. (porov. napr. uznesenie NS SR zo dňa 31.01.2012, sp. zn. , uznesenie ÚS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. ). Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či žalobkyňou namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Pezinok bol podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žalobkyni vznikla ňou uplatnená škoda (vznik, ktorej však žalovaná spochybňuje). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada žalobkyňou v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou žalobkyne ako poškodenou a konkrétnym žalobkyňou identifikovaným nesprávnym úradným postupom sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je teda potrebné posúdiť všeobecné súvislosti vzniku škody a skúmať, ktorá príčina škodu vyvolala. (porov. rozsudok NS SR zo dňa 29.03.2007, sp. zn. , R 28/2008 i nález ÚS SR zo dňa 29.01.2009, sp. zn. ). V situácii, keď sa žalobkyňa podanou žalobou domáha od žalovanej náhrady majetkovej škody (de facto výživného), o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, nie je daná príčinná súvislosť, nakoľko nie je vôbec zrejmé, či by naň žalobkyňa mala nárok (a v akom rozsahu) a súčasne možno konštatovať, že ak žalobkyňa iniciovala bezúspešný spor, nemohla jej byť spôsobená ani nemajetková ujma. K uplatnenému úroku z omeškania. K žalobkyňou uplatnenému úroku z omeškania žalovaná uvádza, že tento nepovažuje za opodstatnený. Podľa ustanovenia prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania od 13.05.2018, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovanej voči žalobkyni, ktorý by bol splatný. Žalovaná zároveň namieta žalobkyňou uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 13.05.2018 do zaplatenia, nakoľko žalobkyňou uplatnená výška úroku z omeškania je vyššia ako zákonom stanovená výška t. j. 5 % ročne (sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vzniknutých po 01.02.2013). Podľa tretia veta , ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Z citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, kedy najskôr začína plynúť lehota omeškania, preto počiatok plynutia lehoty omeškania, tak ako ho vymedzila žalobkyňa je nepochybne contra legem. V prípade žalobkyne je nepochybné, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 15.11.2017, preto zákonom stanovená šesťmesačná lehota uplynula dňa 15.05.2018 t. j. omeškanie žalovanej nemohlo nastať pred 16.05.2018. Žalovaná zároveň zdôrazňuje, že v konaniach o náhradu škody, osobitne v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, je výška priznanej náhrady závislá od úvahy súdu, pričom rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter. Omeškanie žalovanej tak v tomto prípade nemohlo vzniknúť predtým, než vznikla samotná povinnosť poskytnúť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Omeškanie vzniká až po uplynutí lehoty na plnenie vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci samej. Tento názor vyjadril vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.03.2012 aj Najvyšší súd SR, sp. zn. , v ktorom potvrdil svoje skoršie rozhodnutie, keď uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 24.6.1998, sp. zn.: , ktorý bol uverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, zošit 3, pod por. Č. 45/2000, už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania“. Žalovaná podporne poukazuje na to, že pri náhrade nemajetkovej ujmy podľa ide o obdobný nárok ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch priznaná z dôvodu zásahu do osobnostných práv podľa . Možnosť priznania úroku z omeškania pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu ( ). Uplatneniu základného práva strany na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia má žalobkyňa aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Žalovaná s ohľadom na všetku vyššie uvedenú argumentáciu, nakoľko v danej veci nie sú naplnené žiada, aby Okresný súd Bratislava III žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si neuplatňuje náhradu trov konania.

10. Uznesením č.k. -48 zo dňa 05.03.2019 v zmysle , až 3, , súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Uznesenie bolo žalobkyni doručené spolu s vyjadrením dňa 13.03.2019.

11. Žalobkyňa dňa 28.03.2019 e-mailom podala na súd vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Predmetné podanie (nie celkom totožné) vo veci samej doplnila pozmeneným (v texte rozšíreným) originálom dňa 09.04.2019. Vzhľadom na poučenie strán o koncentrácii konania súd na predmetné podanie nemusel prihliadnuť ( ), napriek uvedenému vyjadrenie žalobkyne doručil žalovanému s výzvou v zmysle uznesenia č.k. -57 zo dňa 29.03.2019 podľa (Čl. 9 ) a tiež umožnil, aby obsah vyjadrenia žalobkyňa predniesla aj ústne na pojednávaní dňa 01.02.2022. Zástupkyňa žalobkyne predmetné vyjadrenie datované dňa 25.03.2019 predniesla ústne na pojednávaní dňa 01.02.2022. Žalovaný sa vo veci písomne už nevyjadril. Vyjadril sa v ústnom prednese na prejednaní sporu dňa 01.02.2022.

12. Vo vyjadrení zo dňa 09.04.2019 žalobkyňa uviedla najmä nasledovné skutočnosti. Právna úprava platná v SR má základ v ústave, konkrétne v a s poslednou novelou účinnou od 01.01.2013 č. . Ochrana na medzinárodnej úrovni je zabezpečená prostredníctvom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), ktorého signatárom je aj SR. Rozhodujúce sú najmä článok 6 ods. 12 a článok 133. Dodržiavanie Dohovoru zabezpečuje a spory z neho vznikajúce rozhoduje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v Štrasburgu. Základné podmienky priznania nemajetkovej ujmy za prieťahy v súdnom konaní, ktoré vyplývajú z zákona o zodpovednosti za škodu, ale aj všeobecne z inštitútu zodpovednosti v občianskom práve (slovenskom) sú: škoda v jej prípade majetková a nemajetková ujma, spôsobenie nemajetkovej ujmy orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci v jej prípade súdom nesprávnym úradným postupom - prieťahmi v konaní, príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a prieťahmi v konaní. Zákon o zodpovednosti za škodu pojem škody bližšie nešpecifikuje. Analogicky sa tu preto uplatnia teoretické východiská vlastné pre občiansko-právnu zodpovednosť podľa . Podľa zákona o zodpovednosti za škodu sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pre ňu a súd je dôležitý najmä ods. 2 tohto paragrafu, ktorý ustanovuje: „ ...ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú ... nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.“ Nemajetkovú ujmu možno definovať v kontexte s touto prácou ako „škodu morálnu, ideálnu, imateriálnu, za ktorú náleží poškodenému peňažná - materiálna -satisfakcia (odškodnenie).“ Táto nemajetková ujma môže byt' jednak už obsiahnutá v škode na zdraví jednak môže vyplývať z porušenia práva, typicky práva na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 Dohovoru). I keď sa nemajetková ujma vymedzuje vedľa škody ako takej (t. j. vedľa škody hmotnej), vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu v plnom rozsahu. V súvislosti s prieťahmi v konaní je rozhodujúci rozsudok

ESĽP, ktorý si osvojil v plnom rozsahu aj Ústavný súd ČR (ďalej aj „ÚS ČR"). Ústavný súd SR (ďalej aj „ÚS SR") zmieňuje tento rozsudok podľa dostupného internetového vyhľadávania dokopy päťkrát, aj to ani raz v súvislosti s definovaním nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní. V rozsudku ESĽP bolo totiž stanovené, že pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu za prieťahy v súdnom konaní, uplatní sa pevná, ale vyvrátiteľná domnienka, že neprimeraná dĺžka konania takúto nemajetkovú ujmu sťažovateľovi spôsobila, bez toho, aby v tomto smere musel predkladať akékoľvek dôkazy. Existencia tejto domnienky je vyvodzovaná z iného predpokladu, a to, že účastník uplatňuje v konaní svoje práva v dobrej viere v správnosť svojich tvrdení, pričom bezdôvodné odďaľovanie rozhodnutia pre neho znamená pretrvávanie neistoty plynúcej zo samotnej možnosti, že o jeho nároku bude rozhodnuté inak. To znamená, že v súdnom konaní vzniká nárok na nemajetkovú ujmu už len tým, že došlo k prieťahom v tomto konaní, nie je potrebné preukazovať porušenie iných práv. V dôsledku prieťahov v konaní môže dôjsť aj k ujme na ďalších právach. Absencia ich porušenia však neznamená, že nedošlo ani k porušeniu práva na konanie bez zbytočných prieťahov a teda, že nedošlo k vzniku nemajetkovej ujmy. Požiadavka dostatočného zdôvodnenia záveru, že v konkrétnom prípade neprimeraná dĺžka konania nespôsobila nemajetkovú ujmu, kladie o to prísnejšie nároky na súdy už vzhľadom k tomu, že ide i podľa ESĽP o domnienku „silnú", „pevnú" („strong"). Inými slovami, len vo výnimočných prípadoch prieťahy v konaní nemateriálnu ujmu nespôsobia - pozri Nález ÚS ČR . A to nie je jej prípad vzhľadom na prieťahy, aké v konaniach na súdoch SR nemá obdobu. V jej prípade samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a súčasne nemajetkovú ujmu možné uspokojiť inak. Nesprávny úradný postup je upravený v § 9, patria tu podľa ods. 1 aj zbytočné prieťahy v konaní. Kritéria na posúdenie toho, či došlo k prieťahom v konaní, sú jednotné tak v judikatúre ESĽP, ako aj ÚS SR, ÚS ČR, i všeobecných súdov. Ide o tieto tri základné kritériá: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania, a postup samotného súdu. Naplnenie týchto kritérií posúdil Okresný súd Pezinok s ohľadom na osobitosti konkrétneho prípadu. Vznik prieťahov v konaní je zároveň porušením zásady rýchlosti konania, ktorá vychádza z a je zakotvená tak v kódexe civilného procesného práva, ako aj trestného procesného práva. Nesprávnym úradným postupom nie je len nedodržanie lehôt, ktoré sú stanovené v príslušnom právnom predpise, ale môže ním byt' aj „ ...porušenie zásady rýchlosti súdneho konania, u ktorého nie je lehota pre rozhodnutie stanovená. " To znamená, že skutočnosť, že pre vykonanie určitého procesného úkonu zákon nepredpisuje lehotu, nezbavuje automaticky eventuálnej možnosti súdu dopustiť sa prieťahov pri vykonávaní takéhoto úkonu. Podľa ÚS ČR je prieťahom v konaní, a teda nesprávnym úradným postupom, aj nedodržanie interných predpisov orgánu verejnej moci pri rozhodovaní. Podmienka príčinnej súvislosti in puncto všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobená orgánom verejnej moci - ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak vznikne škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak sú nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, t. j. ak je dokázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu, k vzniku škody by nedošlo. Táto definícia sa vzťahuje všeobecne na akýkoľvek nesprávny úradný postup a na akúkoľvek škodu, materiálnu či nemateriálnu. Pokiaľ ide výslovne o prieťahy v konaní a nemateriálnu ujmu, z rozsudku ESĽP vo veci Apicella , ktorý je podporený aj konštantnou judikatúrou ÚS ČR, vyplýva, že v súdnom konaní vzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní už len tým, že k daným prieťahom došlo a nie je potrebné, aby v dôsledku prieťahov boli porušené aj iné práva poškodeného. Práve v dôsledku tohto argumentu má za to, že v prípade dokázania prieťahov - čo sme dokázali - v návrhu a to priloženým vyjadrením predsedu Okresného súdu Pezinok - v konaní je príčinná súvislosť medzi nimi a nemajetkovou ujmou daná automaticky a nie je potrebné, dokonca ani možné, ju ďalej skúmať. Skúmať a rozhodovať môže súd jedine to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čo sa už aj stalo - pozri vyššie. Tu uvádzam, že jej návrh o predbežné prerokovanie náhrady škody zaslaný k rukám Ministerstva spravodlivosti SR (žalovaný) odmietlo so mnou vôbec prerokovať. Tu uviedla, že vo veci samej ide o výživné majúce absolútnu prednosť pred ostatnými povinnosťami povinných subjektov, avšak nielen Okresný súd Pezinok, ale aj samotná žalovaná svojim konaním, resp. nekonaním dehonestujú podstatu a význam tohto inštitútu a tak obsah článkov . Vznik prieťahov podľa rozsudku „Apicella" automaticky odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy a vychádzajúc z hypotézy, že príčinnú súvislosť v prípade uplatňovania nemajetkovej ujmy nie je potrebné dokazovať ju, pretože sa automaticky predpokladá. V dôvodovej správe k zákonu o zodpovednosti za škodu bolo uvedené: „Vyčkávať na to, že to isté (existenciu prieťahov v konaní) potvrdí ÚS SR alebo dokonca ESĽP, je rovnako zbytočné ako i nevýhodné pre SR. Vec by mohol efektívne vyriešiť dotknutý súd tým, že urýchli vybavenie veci a poskytne navrhovateľovi primerané zadosťučinenie podľa okolností veci a zásad existujúceho precedenčného práva (tzv. case law) ESĽP " - pozri Dôvodová správa k Podobný názor bol uvedený aj v legislatívnom zámere samotného MS (žalovaný): „Podkladom pre priznanie náhrady škody tak nebude musieť byť len rozhodnutie ÚS,

ale poškodený sa bude môcť automaticky obrátiť na všeobecný súd so žalobou o náhradu škody... Tento postup bude rýchlejší, pretože všeobecný súd bude musieť posudzovať tieto aspekty aj v prípade, že o prieťahoch v konaní predtým rozhodne ÚS na základe ústavnej sťažnosti podľa SR a nerozhodne zároveň o finančnom zadosťučinení... Koncepcia ústavnej sťažnosti v SR nepredpokladá totiž priame odškodňovanie poškodeného rozhodnutím ÚS SR v prípade konštatovania porušenia práva." Z týchto dokumentov vyplýva, že účelom zákona o zodpovednosti za škodu bolo predísť podávaniu sťažností za prieťahy v konaní na ÚS SR, či dokonca žalôb na ESĽP. Je teda veľmi nesprávne, aby ju MS SR (žalovaný) odkazovalo na Ústavný súd SR, a je to v rozpore s judikatúrou ESĽP a Dohovorom, čo spôsobuje podávanie žalôb na Slovenskú republiku pred ESĽP. Konanie žalovaného, jeho odmietnutie vôbec prerokovať jej návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody a jeho neochotu uhradiť jej majetkovú a nemajetkovú škodu vzniknutú prieťahmi v konaní (do dnešného dňa takmer 11 rokov) vníma tak, že úmyselne sa jej snaží spôsobovať ďalšie ujmy. Je pripravená obrátiť sa aj na ESĽP po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov tak, ako to ustanovuje právny poriadok SR, ak sa nedomôže jej práva v súdnom konaní na Slovensku. Tu poznamenáva, že nemajetková ako aj majetková ujma sa stále zvyšuje a bude zvyšovať, keďže nekonaním sa zvyšuje jej neistota, morálna ujma a viera v spravodlivosť na súdoch Slovenskej republiky a jej istota vo vymožiteľnosť práva na Slovensku. Prvá podmienka priznania náhrady nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní, ktorá vznikla aplikačnou praxou a stala sa aplikačnou praxou všeobecne akceptovanou, je podanie sťažnosti na prieťahy v konaní (ďalej len „sťažnosť“) podľa o štátnej správe súdov a po 1. apríli 2005 podľa a nasl. o súdoch. Tá prvá sa odvíja práve od novely zákona o zodpovednosti za škodu. Tá zakotvila v , že pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy. Tak sa aj stalo. Predseda Okresného súdu vyslovil, že v jej prípade išlo o prieťahy v konaní. Pokladá vari MS SR výrok predsedu súdu za ničotný, nepodstatný, nedôležitý, nesprávny? Tu uvádza, že návrh vo veci samej bol podaný v septembri 2008, pričom do dnešného dňa, t. j. do marca 2019 (takmer 11 rokov) prvostupňový súd vo veci právoplatne nerozhodol. V aplikačnej praxi OS ešte pred novelou sa objavoval argument, že „súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa „ale len ÚS na podklade ústavnej sťažnosti...“, pričom tento argument nesprávne vo svojom vyjadrení použil aj právny zástupca žalovaného. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup tohto istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve... - pozri napríklad Rozsudok OS BA I . „Vyčkávať na to, že to isté (prieťahy v konaní) potvrdí ÚS SR alebo dokonca ESĽP, je rovnako zbytočné ako i nevýhodné pre SR. Vec by mohol efektívne vyriešiť dotknutý súd tým, že urýchli vybavenie veci a poskytne navrhovateľovi primerané zadosťučinenie...“. O prieťahoch v súdnom konaní nemá rozhodovať ÚS, ale OS, pričom nižšie uvádza podporné argumenty (okrem dôvodovej správy a legislatívneho zámeru). ÚS SR sám často vysloví, že nemá právomoc rozhodovať o prieťahoch v súdnom konaní - ide teda o to, že všeobecné súdy tvrdia, že o prieťahoch má rozhodnúť ÚS a naopak ÚS tvrdí, že o prieťahoch nie je oprávnený rozhodnúť, pretože sťažovateľ nevyčerpal všetky účinné prostriedky nápravy, čím je podľa zákona o ÚS, sťažnosť neprípustná. Tu, napríklad uznesenie ÚS SR . Ak k prieťahom došlo v súdnom konaní, ktoré už bolo skončené, ako žiada žalovaný, neexistuje súd, ktorý by priznal náhradu nemajetkovej ujmy

- „ ...podľa konštantnej judikatúry ÚS, podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. " ÚS preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ÚS uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ÚS už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ÚS sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( zákona o ÚS) - Pripomienky VIA IURIS k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; pozri aj uznesenie ÚS SR . Zo strany Ministerstva spravodlivosti SR bolo teda úmyselné a účelové neprerokovanie jej návrhu o pred bežné prerokovanie náhrady škody a odkaz na ÚS - účelom bolo, aby bola lehota na podanie návrhu na súd premeškaná, a/alebo aby ÚS odmietol jej sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú - pozri vyššie - a tak je aj naďalej vystavená neistote a úzkosti, ktoré sú spôsobené nekonaním v jej veci. Navyše, podľa ESĽP nespĺňa ústavná sťažnosť v takomto prípade kritéria efektívneho prostriedku nápravy podľa článku 13 Dohovoru, pozri rezolúcia ESĽP dostupná na http://hudoc.echr.coe.int/sites/eng/pages/search.aspx?i=OO l -109748 (stav k 30.08.2013); ohľadom 110 prípadov SR pred ESĽP, odkazujúc najmä na prípady Malejčík (konanie o

predmetnej žalobe trvalo viac ako 6 rokov a 6 mesiacov na dvoch stupňoch konania) a L.R. sa hovorí, že ÚS odmietol pripustiť ústavnú sťažnosť kvôli tomu, že prieťahy viac netrvali; takto rozhoduje ÚS SR v obdobných prípadoch obdobne; keďže okresné súdy náhradu nemajetkovej ujmy priznávať nechcú, ÚS SR v skončenom konaní taktiež nie, nemali poškodení inú možnosť, ako obrátiť sa na ESĽP, ktorý im veľmi správne dal za pravdu; tomuto by sme sa vyhli, ak by OS priznávali náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní a to vo výške zodpovedajúcej judikatúre ESĽP na čele s rozhodnutím „Apicella." Proti podmienke predchádzajúceho rozhodnutia ÚS svedčí aj základný princíp vzťahujúci sa na ÚS, a to princíp subsidiarity - podľa „ÚS rozhoduje o sťažnostiach... osôb, ak namietajú porušenie svojich... práv alebo slobôd..., ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“ To znamená, že ÚS rozhoduje v rámci SR ako posledný - to potvrdzuje aj Dôvodová správa k novele ústavným „... aby sa právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 mohla uplatniť len vtedy, ak o ochrane práv a slobôd už podľa platnej právnej úpravy nemôže rozhodoval' všeobecný súd“; tento argument úzko súvisí s argumentom k princípu subsidiarity - pozri aj uznesenia ÚS SR , , , . S porušením inštančného princípu v niektorých prípadoch nemá problém sám ÚS SR. Napríklad vo svojom uznesení výslovne odkazuje sťažovateľa na postup podľa zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by bol príslušný OS, i keď boli prieťahy spôsobené na KS a teda by OS rozhodoval o inštančne vyššom , KS - Uznesenie ÚS SR . Právomoc ÚS vyplýva práve z princípu subsidiarity. Všeobecné súdy sú teda oprávnené rozhodnúť o všetkých prieťahoch v konaní a až keď dané rozhodnutie okresného súdu porušuje ústavu, zakladá to právomoc ÚS rozhodnutie všeobecného súdu preskúmať. Podľa ÚS ČR nie každá nezákonnosť zakladá tiež protiústavnosť a je teda dôvodom na poskytnutie ochrany ÚS. Na margo poznámky žalovaného ohľadom ÚS - o prieťahoch v konaní a náhrade nemateriálnej ujmy za ne mali rozhodovať v prvom rade všeobecné súdy. Toto potvrdzuje aj jednoznačná aplikačná prax v ČR. Nakoniec, potvrdzuje to aj aplikačná prax ÚS SR: „V súvislosti s návrhom sťažovateľa na vyslovenie porušenia základného práva podľa ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je daná právomoc všeobecných súdov podľa ...“. Taktiež v uznesení ÚS SR, v ktorom ÚS SR konštatuje, že nemá právomoc rozhodnúť podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Pozri Uznesenie ÚS SR . V ďalšom zo svojich uznesení taktiež explicitne odlišuje náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní, ktorú priznáva OS a primerané finančné zadosťučinenie , ktorého priznanie je v kompetencii ÚS, pozri „Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno stotožňovať s prípadnou škodou, ktorá [im] mohla vzniknúť nečinnosťou OS (, , nález -23). Z doterajšej rozhodovacej činnosti ÚS vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. , ). „Primerané finančné zadosťučinenie teda nemožno zamieňať s právom na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou OS (pozri napr. , ), ktoré má iný ústavný základ ( v spojení s ) a o ktorom rozhodujú príslušné všeobecné súdy v konaní podľa zákona o zodpovednosti za škodu" - Uznesenie ÚS SR . S názorom, že o náhrade nemajetkovej ujmy má rozhodnúť OS a nie ÚS, sa stotožňuje aj KS BA, ktorý v nezverejnenom (!) uznesení zrušil rozsudok OS BA II a vec vrátil na ďalšie konanie. V tomto uznesení výslovne uviedol: „Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na závere, že mu neprináleží preskúmavať priebeh konania na inom okresnom súde z toho hľadiska, či došlo k prieťahom v konaní, pretože prieťahy v konaní môže konštatovať iba ÚS SR. Tento záver súdu prvého stupňa nie je správny." ÚS teda uznáva právomoc všeobecných súdov rozhodnúť o prieťahoch v konaní podľa zákona o zodpovednosti za škodu, pretože on sám takúto právomoc nemá. Ďalej odkázala na mnohé rozhodnutia súdov. Uviedla, že sudca v konaní na pojednávaní dňa 06.02.2018 prejudikoval svoje rozhodnutie a úmyselne naďalej vytváral prieťahy, ako inak vysvetliť, že sudca sa na pojednávaní presne vyjadril, za aké obdobie mi prizná výživné, pričom však trvalo minimálne ďalších 6 mesiacov, kým skutočne vo veci samej rozhodnutie vydal, hoci súd ešte vo februári 2018 vyzvala, aby teda rozhodol. Ďalej uviedla , že v písomnej forme uznesenia sudcu zo dňa 06.02.2018 tento uvádza: „...že podľa jeho predbežného právneho názoru má navrhovateľka právo na výživné za obdobie od 18.11.2008 (mimochodom, návrh na určenie výživného bol podaný 14.11.2008 a súdu doručený 18.11.2008, čo zakladá domnienku, že sudca nepostupuje podľa platného právneho predpisu a svojvoľne určuje dátum podania návrhu). Uviedla tiež, že disponuje zvukovou nahrávkou zo súdneho pojednávania zo dňa 06.02.2018 a nešlo o preklep v zápisnici. V nahrávke chýba pri vyjadrení sudcu slovo „predbežného...“ Prepis časti zvukovej nahrávky prikladá v prílohe, z ktorého zreteľne vyplýva, že ide teda zjavne o prejudikovanie rozhodnutia, o. i., keď sudca bez

poznania všetkých skutkových a právnych dôvodov sudca konštatoval existenciu nároku navrhovateľky svojvoľne, čo zakladá, podľa názoru Ústavného súdu, spôsobilosť skutkového dôvodu na námietku zaujatosti sudcu: „Nuž... v poriadku . No, tak pozrite sa ako to vidím ja , aby ste neboli prekvapení z toho ako ja rozhodnem. Podľa mňa vy môžete požadovať výživné od 18.11.2008 odkedy ste to tu podali do 11. 03.2011 kedy Vás vyhodili z tej Trnavskej univerzity. Sa dohodnite na tomto období na nejakom výživnom. Žiadna tezaurácia, žiadne ďalšie, ale určite na toto podľa môjho právneho názoru určite (zle počuť dve - tri slová) Váš otec bude musieť' zaplatiť. Kľudne sa dohodnite, nemusíte sa tu naťahovať ďalších neviem koľko mesiacov. Zvážte si to. Porozprávajte sa s mamou. Dajte si dátum od 18.11.2008 do 11.03.2011. To bude uvedené aj v mojom rozhodnutí. Pretože vy ste normálne študovali na strednej škole, boli ste v Amerike, potom ste sa vrátili, tu ste si spravili maturitu, chceli ste ísť za učiteľku, bol to váš sen. Nespravili ste to. Dovidenia. Dovtedy máte, potom už čo robíte, mňa nezaujíma.“ Čo sa majetkovej ujmy týka, tu možno iba stručne uviesť, že má nárok na výživné. Opiera sa v tomto prípade aj o Ústavu SR. A ak Okresný súd Pezinok na vydanie právoplatného rozhodnutia potrebuje dobu (zatiaľ) 11 rokov, je zrejmé, že - keby bol riadne a včas rozhodol - toto výživné by jej bolo vyplácané, vzhľadom na príjem a možnosti povinného. Pri majetkovej ujme vychádza aj z vôle povinného Manfreda Feiertaga vyplatiť jej sumu EUR 30.000 ako zmeškané výživné, bez ohľadu na to, či konanie vo veci samej ukončené je alebo nie je. Je aj faktom, že sudca v konaní, dokonca jeho právny zástupca v konaní, úmyselne prehliadali a ignorovali a ignorujú viackrát, a to v písomnej podobe vyslovenú vôľu povinného jej uhradiť za minulé (zmeškané) splátky výživného sumu EUR 30.000 . Vníma to teda ako majetkovú ujmu, ktorá jej vznikla úmyselným nekonaním súdu. Uvádza ďalej, že nečinnosť okresného súdu Pezinok nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré malí smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 aj v súvislosti s faktom, že jej bol dva razy! odňatý zákonný sudca, pričom nebola o týchto faktoch informovaná, čím došlo zo strany OS Pezinok k ďalších prieťahom. Aj skutočnosť, že žalovaný odmietol prerokovať mnou podaný návrh o predbežné prerokovanie náhrady škody svedčí o fakte, že žalovaný úmyselne spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní a zvyšuje jej právnu neistotu. Upozornila aj na fakt, že právny zástupca Reitschmied spôsobil ďalšie prieťahy v konaní tým, že odmietol poskytnúť podklady ku konaniu.

13. Súd vo veci nariadil na 01.02.2022 predbežné prejednanie sporu. Keďže sa však spor nepodarilo vyriešiť zmierlivo (Čl. 7 ods. 2 ) a žalobkyňa na predbežnom prejednaní zotrvala na podanej žalobe, súd keďže to bolo možné a účelné, vec prejednal a rozhodol vo veci samej ( ).

14. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 01.02.2022 zotrvala na podanej žalobe. Predniesla žalobu a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a predloženými v konaní oboma stranami sporu, oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v tejto veci. Žalovaný na prejednaní sporu dňa 01.02.2022 navrhol vykonať dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. . Súd nielen s poukazom na ustanovenie na tento návrh neprihliadol, ale ani v prípade, ak by bol prihliadol na tento návrh, vykonanie takéhoto dôkazu súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, a to aj s ohľadom na predbežné právne posúdenie veci a napokon aj vzhľadom na to, že prehľad úkonov zo spisu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. uvedený žalovaným vo vyjadrení k žalobe žalobkyňa vôbec nerozporovala, a teda súd uvedené považoval za nesporné ( ). Súd zároveň na prejednaní sporu dňa 01.02.2022 zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania v znení „aby žalovaný preukázal, akým spôsobom dochádza k nemajetkovej ujme“ z dôvodu neurčitosti a nehospodárnosti takého návrhu. Ďalšie dôkazy súd nevykonal, strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nežiadali vykonať.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci podstatný pre rozhodnutie vo veci.

17. Súd z odpovede Spr. 2061/2017 Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.10.2017 na sťažnosť žalobkyne zo dňa 10.09.2017 zistil, že Okresný súd Pezinok konajúci podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok odpovedal nasledovne: „Dňa 20.09.2017 bola doručená Okresnému súdu Pezinok Vaša sťažnosť podaná v konaní vo veci o určenie výživného. Sťažnosť smerovaná do rúk predsedu súd sa môže týkať iba prípadných prieťahov v konaní a plynulosti konania. Iná sťažnosť, napr. na postup

sudcu v danej veci je neprípustná v zmysle . V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že predseda súdu, či podpredseda v rámci prešetrovania sťažnosti, nie je oprávnený hodnotiť a zasahovať do zvoleného postupu sudcu - do rozhodovacej činnosti, či iného zamestnanca súdu, preto Vašu sťažnosť môže prešetriť len z už spomínaných hľadísk - plynulosti a dôstojnosti konania pred Okresným súdom Pezinok. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu konštatujem, že Vaša sťažnosť je dôvodná. Som toho názoru, že vo veci došlo k prieťahom v konaní, nakoľko konanie začaté v roku 2008, kde nebolo vo veci meritórne rozhodnuté na súde prvej inštancie počas obdobia 9 rokov je neprimerane dlhé. Vo veci nariaďujem dohľad predsedu súdu a vec budem pravidelne sledovať. V mene Okresného súdu Pezinok sa Vám ospravedlňujem. Pokiaľ ide o zmenu zákonného sudcu len toľko, zmena sa vykonala v súlade s platným dodatkom Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2015 a je plne legitímna. Na záver Vás poučujem, že ak ste toho názoru, že sťažnosť, ktorú ste na náš súd podali, nebola riadne vybavená, môžete v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení do 30 dní od doručenia tejto odpovede, požiadať predsedu Krajského súdu v Bratislave o prešetrenie vybavenia Vašej sťažnosti podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok.“

18. Súd ďalej zistil, že žalobkyňa podaním datovaným dňa 01.11.2017 podaným na poštovú prepravu dňa 13.11.2017 podala na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky „Predbežné prerokovanie nároku podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci , Okresný súd Pezinok.“ V predmetnom podaní vo veci Okresný súd Pezinok najmä poukázala na a , a . Poukázala na to, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (t.j. v primeranej lehote) je jednou z procesných záruk spravodlivého procesu, ktorý je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Je zaručené a ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručeného ustanovením článku 48 ods. 2 je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno hodnotiť ako právo, ktoré sa výslovne spája so súdnym konaním, ani ako právo, ktoré je výlučne späté so súdnou mocou. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie už spomínaného stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ). O odstránenie právnej neistoty prostredníctvom rozhodnutia sa osoba uchádza nielen v konaní pred orgánmi súdnej moci, ale aj v konaní pred orgánmi verejnej správy. Stav právnej neistoty sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi pojednávanie alebo že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným rozhodnutím vo veci. Dĺžka konania sa vo vzťahu k námietkam účastníkov konania na zbytočné prieťahy posudzuje podľa skutkovej a právnej zložitosti veci, správania sa účastníkov konania a v neposlednom rade i podľa samotného konania (postupu) súdu. Vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné za predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré svojou nečinnosťou zavinil súd. Proti porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako účastník konania podala podľa sťažnosť predsedovi príslušného súdu, t.j. Okresného súdu Pezinok, ktorý prešetril všetky skutočnosti smerujúce k zisteniu stavu veci a ktorý v písomnosti Spr. 2061/2017 zo dňa 16.10.2017 konštatoval, že jej sťažnosť je dôvodná. Na základe uvedeného týmto podala ako poškodená žiadosť o predbežné prerokovanie podľa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ako už vyššie uviedla, jej žiadosť sa týka jej nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

- prieťahy v súdnom konaní Okresný súd Pezinok, pričom predseda Okresného súdu Pezinok jej sťažnosť prešetril ako aj všetky skutočnosti smerujúce k zisteniu stavu veci, a ktorý v písomnosti Spr. 2061/2017 zo dňa 16.10.2017 konštatoval, že jej sťažnosť je dôvodná. Za zistené porušenie práva a vznik škody, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom si tak uplatňuje ujmu majetkovú ako aj nemajetkovú. Pri určení majetkovej ujmy vychádza z trvania nekonania Okresného súdu Pezinok a to súvislých obdobiach a zo sumy, ktorú uviedla v návrhu na určenie výživného v roku 2007. Suma 400 eur výživné mesačne je reálnou čiastkou, a to vzhľadom na príjmy žalovaného. Súd nekonal v dlhších súvislých obdobiach: 17.06.2010 do 16.11.2015 (čo je 5,5 roka, konkrétne 65 mesiacov), 01.04.2016 - 06.09.2017 (čo je 1,5 roka, konkrétne 17 mesiacov). Ide teda o obdobie spolu 82 mesiacov po 400 eur, čo predstavuje spolu sumu 32.800 eur výživného ako ujmu majetkovú - skutočná škoda. Nemajetkovú ujmu vyčíslila na 5.500 eur, spolu teda 38.300 eur. Uviedla, že inštitút výživného

v právnej teórii a praxi však vyvodzuje, že sa výživným rozumie zabezpečovanie a úhrada potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, čo v konečnom dôsledku nezahŕňa iba zaisťovanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj uspokojenie ostatných hmotných a kultúrnych potrieb oprávneného subjektu v rozsahu, ktorý je daný odlišne v závislosti na jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Je teda nepochybné, že tým Okresný súd Pezinok v samotnom konaní o určenie výživného mal aj brať do úvahy, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je najvýznamnejším a najdôležitejším druhom vyživovacej povinnosti. Jej spoločensko-ekonomická funkcia je v porovnaní s inými druhmi vyživovacej povinnosti závažnejšia, pretože prostredníctvom plnenia tejto vyživovacej povinnosti sa zabezpečuje zdravý vývoj ďalšej generácie. Táto povinnosť a jej zodpovedajúce právo sa týka prakticky každého dieťaťa. Iba samotné konštatovanie porušenia práva - viď písomnosť predsedu Okresného súdu Pezinok, nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žiada teda aj uhradenie ujmy v peniazoch.

19. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

20. Podľa Článku 46 ods. 1 až 4 č. (ďalej len „“) (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. (3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. (4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

21. Podľa Článku 48 ods. 2 SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

22. Podľa Článku 51 ods. 1 a 2 SR (1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. (2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

23. Podľa Článku 127 ods. 1 až 4 SR (1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. (2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. (3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. (4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

24. Podľa tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

25. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

27. Podľa . vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

28. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

29. Podľa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

30. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

31. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

32. Podľa zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

33. Podľa príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

34. Podľa ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.

35. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

36. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

37. Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

38. Podľa sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

39. Podľa ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu,

40. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa účinného do 30.06.2016 (ďalej aj ako „OSP“ alebo „“) predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

42. Podľa (ďalej aj „“) neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

43. Podľa (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

44. Podľa (1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

45. Podľa a (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „“) zrušený o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo

alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

47. Podľa (ďalej len „“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

48. Podľa a (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení o rodine a o zmene a doplnení niektorých tento zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, 1) ktoré má nárok na náhradné výživné (ďalej len "").

50. Podľa bodu 7 dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „dôvodová správa k “) návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z.z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom. Obdobne sa dopĺňa úprava, v zmysle ktorej pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, vyšetrovateľa finančnej správy, príslušníka Policajného zboru alebo povereného pracovníka finančnej správy sa vychádza z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmania postupu prokurátorom.

51. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

52. Nesporným v konaní bolo, že žalobkyňa sa na Okresnom súde Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. proti povinnému domáhala zvýšenia výživného. Nesporným bolo, že uvedené súdne konanie prebiehalo dlhé časové obdobie. Nesporným bolo aj to, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na náhradu škody o predbežné prerokovanie doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré

jej žiadosť posúdilo ako nedôvodnú. Sporné však bolo, či v rámci trvania súdneho konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré možno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle a v dôsledku uvedeného, či má žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatňovanú v tomto spore v celkovej sume 38.300 eur pozostávajúcej z výšky výživného v sume 32.800 eur a tiež či má nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 5.500 eur, a to všetko aj spolu s príslušenstvom (úrokmi z omeškania).

53. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Pezinok v právnej veci vedenej pod spisovou značkou spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Vzhľadom na uvedené, keďže nebol splnený základný , a to existencia nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch, súd žalobu zamietol v celom rozsahu bez toho, aby ďalej skúmal, či boli naplnené ďalšie zákonné predpoklady (existencia škody či nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy). S poukazom na ustanovenie čo sa týka nároku na náhradu škodu a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, tento nárok totiž môže súd priznať iba pri konštatovaní porušenia práva nesprávnym úradným postupom, ktoré v danom prípade nebolo preukázané. Žalobkyňa v konaní nepreukázala odôvodnenosť žalobou uplatneného nároku, keď nepreukázala jednak, že by v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok došlo k zbytočným prieťahom v konaní a teda, že by zo strany Okresného súdu Pezinok došlo k neprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch a napokon ani výšku svojho nároku v konaní žiadnym spôsobom nepreukazovala, uplatnená výška zostala len v rovine tvrdení. Žalovaná v zásade výšku škody stotožnila s výškou požadovaného výživného v inom súdnom konaní. Súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa na jednej strane preukázanie nesprávneho úradného postupu odvodzovala len od samotnej odpovede podpredsedníčky Okresného súdu Pezinok na sťažnosť zo dňa 16.10.2017, avšak na strane druhej v tomto spore poukazovala na to, že „všeobecné súdy sú oprávnené rozhodnúť o všetkých prieťahoch v konaní a až keď dané rozhodnutie okresného súdu porušuje Ústavu, zakladá to právomoc Ústavného súdu SR.“ V tomto spore ale nesprávny úradný postup nežiadala, aby zisťoval súd, tento považovala za dokázaný už písomnou odpoveďou na sťažnosť Spr. 2061/2017 zo dňa 16.10.2017 podpredsedníčky Okresného súdu Pezinok.

54. Súd vzhľadom na uvedené vychádzal z ustanovenia , ktorý jasne definuje, čo možno považovať za nesprávny úradný postup (citovaný paragraf ustanovuje, že okrem iného za nesprávny úradný postup možno považovať aj zbytočné prieťahy v konaní) a z ustanovenia , podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy respektíve zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy. Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní predložená nebola. Ako listinný dôkaz bola v konaní žalobkyňou predložená a ako dôkaz navrhnutá (okrem žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa zo dňa 01.11.2017) len písomná odpoveď na sťažnosť zo dňa 16.10.2017, v ktorej podpredsedníčka Okresného súdu Pezinok konštatovala, že došlo k prieťahom, nakoľko súdne konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. je neprimerane dlhé, bolo začaté v roku 2008 a nebolo meritórne rozhodnuté na súde prvej inštancie počas obdobia 9 rokov. Takéto vybavenie, odpoveď na sťažnosť však súd pre účely tohto sporu nepovažoval s poukazom na ustanovenie za konštatovanie zbytočných prieťahov v konaní spôsobom predpokladaným prieťahy ani zbytočné prieťahy v konaní nedefinuje. Je ale zrejmé, že pojem „prieťahy“ nemožno stotožňovať so „zbytočnými prieťahmi“. Prieťahy predstavujú konštatovanie časového obdobia napríklad aj neprimerane dlhého. Naproti tomu prieťahy, ktoré sú zbytočné v zásade možno považovať za neprimerane dlhé časové obdobie súdneho konania, ktoré vzniklo v dôsledku neopodstatnenej nečinnosti súdu, a nešlo o taký časový úsek, počas ktorého existovali objektívne dôvody, pre ktoré napríklad súd vo veci meritórne nerozhodol (napríklad aj čas prerušenia súdneho konania, znalecké dokazovanie, doručovanie písomností s úradným prekladom do cudziny a podobne). Samotný prieťah teda predstavuje zdĺhavosť vybavovania veci, ktorý ale môže byť spôsobený objektívnymi skutočnosťami. Zbytočný prieťah naopak predstavuje situáciu, kedy napríklad súdne konanie nie je prerušené a zbytočnosť prieťahu spočíva v nečinnosti (nekonaní) bez existencie akýchkoľvek objektívnych skutočností. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, a to aj s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, že „nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

(, )“ /Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.07.2017/.

55. Žalobkyňa síce uviedla, že dokázala existenciu prieťahov, súd však poukazuje na to, vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, že nebolo konštatované, že by išlo o zbytočné prieťahy, ktoré by zakladali nárok na náhradu škody, za ktorú zodpovedá štát spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to predpokladá a . Napokon nič nebránilo žalobkyni požiadať o prešetrenie jej sťažnosti podanej podľa podľa ak bola toho názoru, že sťažnosť, ktorú podala na príslušnom orgáne súdu, nebola ňou riadne vybavená a s odpoveďou nebola spokojná. Rovnako tak nič nebránilo žalobkyni domáhať sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky (Čl. 127 SR), aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, či došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov preskúmavajúc pritom v súlade s jeho ustálenou judikatúrou komplexne nielen celkovú dĺžku konania ale aj časové obdobie, počas ktorého malo podľa jej tvrdenia dôjsť k zbytočným prieťahom a napokon aj to, či tieto prieťahy boli zbytočné vzhľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu zohľadňujúc najmä tri základné kritériá, a to 1. zložitosť veci, 2. správanie účastníkov konania a 3. postup súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že podanie sťažnosti podľa primárne sleduje dosiahnutie odstránenia stavu neprimeranej dĺžky konania. Ak nenastane náprava a súdne konanie je z časového hľadiska neprimerane dlhé, je legitímne domáhať sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky podaním ústavnej sťažnosti ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotná žalobkyňa v konaní poukázala na uvedené kritériá posudzovania toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ale aj Ústavného súdu Českej republiky a napokon aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V tomto spore ale zbytočné prieťahy, ktoré by predstavovali nesprávny úradný postup v zmysle nepreukázala.

56. Súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak súdne konanie trvá dlhšie časové obdobie, neznamená to automaticky, že súd nekoná, alebo že vznikajú v konaní zbytočné prieťahy. Vychádzajúc z nesporných tvrdení strán súd ďalej poukazuje na to, že súdne konanie zjavne prirodzene trvalo dlhšie časové obdobie v dôsledku existencie medzinárodného prvku v konaní (povinný v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok bol cudzí štátny príslušník) a s tým súvisiacimi potrebnými prekladmi písomností do cudzieho jazyka, doručovaním písomností do cudziny, tiež v dôsledku prerušenia konania v trvaní až štyroch rokov z dôvodu, že prebiehalo iné konanie o výživné do roku 2014 či pre zložitosť konania a s tým súvisiacimi úkonmi a podaniami účastníkov v predmetnom konaní. Samotná žalobkyňa tieto skutočnosti nerozporovala, naopak sama napríklad upozornila na to, že aj právny zástupca povinného mal podľa nej spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní tým, že odmietol poskytnúť podklady ku konaniu.

57. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že keby súd v konaní o výživnom riadne a včas rozhodol, bolo by jej výživné vyplácané. Poukázala aj na vôľu povinného vyplatiť jej sumu 30.000 eur titulom zameškaného výživného bez ohľadu na to, či konanie vo veci samej ukončené je alebo nie je, na čo poukázala na prejednaní sporu aj jej zástupkyňa, ktorá uviedla, že povinný v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok o výživné bol ochotný platiť výživné dobrovoľne (strany na pojednávaní dňa 01.02.2022 uviedli, že konanie vedené na Okresnom súde Pezinok bolo v dôsledku úmrtia povinného zastavené). Aj keď predmetom tohto sporu nie je spor o výživné, súd však pre úplnosť poukazuje na to, že účastníkom v konaní o výživnom vzhľadom na uvedené skutočnosti nič nebránilo uzatvoriť dohodu. Aj v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní zákonom ustanovenú vyživovaciu povinnosť tak podľa predchádzajúcej právnej úpravy ako aj podľa aktuálnej právnej úpravy žalobkyňa mohla tiež podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd mohol nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Taktiež v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok si mohla uplatniť náhradné výživné, pokiaľ nebolo priznané výživné zo strany povinného plnené dobrovoľne (žalobkyňa v konaní uviedla, že konanie vedené na Okresnom súde Pezinok sa týkalo zvýšenia výživného a nie určenia vyživovacej povinnosti, ktoré bolo už určené súdom). Bez ohľadu na uvedené skutočnosti súd ale poukazuje na to, že predmetom tohto sporu vedenom proti Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, nebolo konanie o výživnom.

58. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, keďže dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že by v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Pezinok, v ktorom sa domáhala zvýšenia výživného, došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

59. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Podľa Čl. 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

63. Podľa Čl. 4 ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

64. Podľa Čl. 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

65. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). O tomto nároku súd rozhodol v zmysle v spojení s Čl. 4 a Čl. 17 . Žalovaný, ktorý bol v konaní plne úspešný, by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak už v písomnom štádiu konania ako aj v ústnom prednese na prejednaní sporu dňa 01.02.2022 uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje a žiadal, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku v súlade s podaným návrhom úspešnej strany v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie / /. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III / /.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / /.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej rozsudkom, druhá strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia / /.