Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 97/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. G., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po 17. máji 2007 a vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa a práva pokojne užívať majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 17. máji

2007 p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo Mgr. R. G. vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

3. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

4. Mgr. R. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Mgr. R. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 €

(slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. V. Š. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti Mgr. R. G. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS

97/09-22 z 1. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. G. (ďalej len

,,sťažovateľka“) v časti namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po 17. máji 2007, ako aj v časti namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa a práva pokojne užívať majetok podľa Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom okresného súdu v tomto

konaní.

V časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. v období pred 17. májom 2007 ústavný súd sťažnosť odmietol

pre neprípustnosť. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo, že o tejto časti sťažnosti už ústavný

súd rozhodol nálezom sp. zn. zo 17. mája 2007.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „V exekučnom konaní začatom 1. augusta

2002 a vedenom na OS BA I sa sťažovateľka za viac ako 6 rokov nedomohla plnenia

rozhodnutia súdu o vrátení finančných prostriedkov vyplatených pri fingovanom predaji

bytu. V čase začatia konania bol výkon rozhodnutia realizovateľný...“.

V texte sťažnosti sťažovateľka podrobne rozpísala priebeh exekučného konania

pred okresným súdom, popísala aj dôvody, ktoré ju viedli k žiadostiam o zmenu exekútora,

popísala aj svoju korešpondenciu s inými orgánmi a osobami (Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, Slovenská komora exekútorov).

K namietaným prieťahom v postupe okresného súdu okrem iného uviedla: «O

návrhu sťažovateľky na odobratie cestovného dokladu povinnej zo dňa 20. 02. 2006 OS BA

I doteraz nerozhodol a od septembra 2006 bol v tejto veci úplne nečinný, napriek tomu,

že povinná sa nariadeniu výkonu rozhodnutia pre neplnenie finančných záväzkov vyhýba,

marí ho a je dôvodné podozrenie, že tak bude konať aj naďalej. Od začiatku exekučného

konania bola povinná obvinená zo 4 trestných skutkov, z čoho jeden bol priamym marením

exekučného konania. Z konania povinnej a jej manžela dokladovaných v súdnom spise

vyplýva, že majú evidentné sklony minimálne k páchaniu majetkovej trestnej činnosti

a zo strany manžela povinnej aj k násilnej trestnej činnosti, a preto sťažovateľka má

odôvodnenú obavu z ich ďalších nezákonných postupov aj v exekučnom konaní.

Sťažovateľka na začiatku exekučného konania v roku 2002 legitímne očakávala,

že jej pohľadávka bude úspešne vymožená. Exekútorovi označila majetok povinnej, ktorý

v tom čase bol postačujúci na pokrytie výšky jej pohľadávky, aj pohľadávky záložného

veriteľa z hypotekárneho úveru, a stav tohto majetku exekúciu umožňoval. V dôsledku

nesprávneho a nezákonného postupu vo veci schvaľovania príklepu vedúcemu

až k úspešnému dovolaniu na NS SR, ďalšiemu nezákonnému rozhodnutiu o prikázaní trov

exekúcie sťažovateľke ako oprávnenej a aj značným neoprávneným prieťahom

zo strany exekútora a súdu doteraz neprišlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky

(za to sa nedá považovať 9 000 Sk vymožených v roku 2002, ktoré už dávno pohltili náklady

na uplatňovanie práva v exekučnom konaní).

K prieťahom v konaní pritom môže dôjsť nielen nečinnosťou súdu, ale aj nesprávnou

a nezákonnou činnosťou, ktorá vedie k zrušeniu rozhodnutia vyšším súdom...

Dlhodobý odklad výkonu rozhodnutia súdu má pre sťažovateľku značný negatívny

dopad. Právo sťažovateľky na súdnu ochranu je iba iluzórne a nečinnosť súdu ho ohrozila

v jeho podstate. Sťažovateľka oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej

neistoty a súčasne je obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva neprimerane dlhú

dobu...

Zo strany OS BA I došlo aj k zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky v zmysle

. Podľa judikatúry ústavného súdu k zásahu do tohto práva dôjde v exekučnom

konaní už tým, že „napriek „legitímnemu očakávaniu“ pri splnení podmienok

a predpokladov vymedzených procesnými predpismi (Exekučným poriadkom) sťažovateľ

ako oprávnený v exekúcii nemal k dispozícii ten druh zákonnej ochrany jeho vlastníckeho

práva, ktorý mu zákon pri takomto prejave vôle poskytuje“...

Predmetom exekučného konania bola peňažná suma, ktorá bola sťažovateľke

priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, a preto išlo v zmysle

judikatúry ÚS SR o jej „vlastníctvo v zmysle a protokolu k dohovoru“...

K prieťahom v konaní OS BA I dochádza aj pri (ne)konaní vo veci opravy uznesenia

o schválení príklepu...

Súčasne je v súvislosti s konaním o oprave uznesenia porušované právo sťažovateľky

podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, pretože napriek vlastníctvu vydraženého bytu

tento nemôže riadne užívať a nakladať s ním, nakoľko do dnešného dňa jej vlastnícke právo

nebolo zapísané do katastra nehnuteľností a sťažovateľka ho teda ani nemôže tretím

osobám preukázať...

Prieťahy v časti súdneho konania týkajúcej sa schválenia príklepu (t. j. v období

od 25. 06. 2004 do 12. 07. 2006 boli predmetom konania pred ÚS SR pod sp. zn.

-51. OS BA I však na svojom laxnom a nezákonnom prístupe ku konaniu nič

nezmenil ani po náleze ÚS SR...

Sťažovateľka sa ani po viac ako 6 rokoch od začatia exekúcie nedomohla svojej

pohľadávky, reálna ochrana jej majetkovým právam teda nebola poskytnutá.

Nečinnosťou OS BA I, ako aj jeho nesprávnymi a nezákonnými rozhodnutiami

v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na opravu uznesenia o schválení príklepu, o priznaní

trov exekúcie, o návrhu na odobratie cestovného dokladu povinnej, o odovzdanie spisov

a výťažku dražieb po zmene súdneho exekútora, ako aj počas celého exekučného konania

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva sťažovateľky

na majetok podľa a protokolu k dohovoru.»

3. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej

„právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na majetok podľa SR a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. a sp. zn. EX 628/2002,

002/2004, 226/06 porušené bolo“.

Ďalej žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 500 000 Sk (16 596,96 €) a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd,

aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal

ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Predsedníčka okresného súdu zastúpená

podpredsedníčkou okresného súdu v písomnom vyjadrení z 12. júna 2009 popísala priebeh

konania od 7. augusta 2002, keď bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá bola

prijatá na ďalšie konanie, sú relevantné tieto časti jej vyjadrenia:

,,Dňa 12. 07. 2006 súd uznesením č. k. -174 a č. k.

-177 rozhodol o návrhoch exekútora na schválenie príklepu...

Dňa 27. 11. 2006 doručená súdu žiadosť oprávnenej o opravu rozhodnutia...

Dňa 1. 12. 2006 súd doručil novému exekútorovi exekučné spisy a uznesenie súdu

č. k. -235...

Dňa 14. 12. 2006 doručené súdu odvolanie oprávneného...

Dňa 15. 02. 2007 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie...

Dňa 06. 07. 2007 bol vrátený spis tunajšiemu súdu spolu s rozhodnutím Krajského

súdu v Bratislave č. k. -249 zo dňa 30. 05. 2007.

Dňa 09. 07. 2007 pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom

konania.

Dňa 26. 07. 2007 doručené súdu dovolanie oprávneného.

Dňa 03. 08. 2007 doručené súdu podanie oprávneného.

Dňa 22. 08. 2007 pokyn na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Dňa 16. 10. 2007 vrátený spis Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Dňa 17. 10. 2007 súd vyzval uznesením č. k. -261 na odstránenie vád

podania.

Dňa 17. 10. 2007 prípis právnemu zástupcovi.

Dňa 29. 10. 2007 doručil oprávnený opravené podanie.

Dňa 22. 11. 2007 pokyn na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky. Dňa 30. 01. 2008 spis vrátený Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Dňa 06. 02. 2008 výzva JUDr. J. Č., oprávnenému a Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 19. 02. 2008 súdu doručené podanie JUDr. J. Č.

Dňa 20. 02. 2008 pokyn na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Dňa 25. 07. 2008 spis vrátený Najvyšším súdom Slovenskej republiky spolu

s rozhodnutím č. k. zo dňa 19. 06. 2008.

Dňa 30. 07. 2008 pokyn na doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky účastníkom konania.

Dňa 16. 01. 2009 súd uznesením č. k. -299 opravil uznesenie

č. k. -177 zo dňa 12. 07. 2006.

Dňa 12. 06. 2009 úradný záznam o tom, že predmetný spis bol dňa 09. 06. 2009

vrátený tunajšiemu súdu z Ústavného súdu Slovenskej republiky...

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že... v období odo dňa 15. 02. 2007 do 06. 07. 2007 sa predmetný spis nachádzal

na Krajskom súde v Bratislave, v období odo dňa 22. 08. 2007 do 16. 10. 2007

sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v období odo dňa

22. 11. 2007 do 30. 01. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej

republiky, v období odo dňa 20. 02. 2008 do 25. 7. 2008 sa predmetný spis nachádzal

na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Nepatrí do kompetencie predsedníčky Okresného

súdu Bratislava I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom

súde Slovenskej republiky a Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené

prieťahmi.

S poukazom na vykonané šetrenie musím konštatovať, že v predmetnom konaní

nedošlo k objektívnym prieťahom spôsobených zo strany súdu. Tunajší súd v predmetnej

veci priebežne konal. Naopak zo strany oprávnenej dochádzalo k spôsobovaniu prieťahov

v konaní. Oprávnená niekoľkokrát žiadala zmeniť súdneho exekútora. Oprávnená prvýkrát

žiadala zmeniť súdneho exekútora potom, ako pôvodný súdny exekútor doručil súdu návrh

na schválenie príklepu, t. z. potom ako pôvodný exekútor robil úkony smerujúce

k vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Predmetná vec sa niekoľkokrát nachádzala

na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,

na Krajskom súde v Bratislave.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy,

že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. Prosím,

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.“

5. Na výzvu ústavného súdu ku vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľky v prípise z 11. mája 2009 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Dňa 9. júla 2009, bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky

označené ako „Oznámenie o nových skutočnostiach“, v ktorom uviedol:

„V mene sťažovateľky si Vám dovoľujem oznámiť, že dňa 17. 06. 2009 jej bolo

doručené opravné uznesenie OS BA I zo dňa 16. 01. 2009 s vyznačením doložky

právoplatnosti.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2009, OS BA I jej však

napriek opakovaným ústnym žiadostiam právoplatnosť na uznesení nevyznačil.

Sťažovateľka preto dňa 09. 03. 2009 požiadala o vyznačenie právoplatnosti písomne, čomu

OS BA I vyhovel až dňa 12. 06. 2009; t. j. po 4 mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti,

ako je zrejmé aj z pečiatky, ktorou bolo právoplatnosť vyznačená.

Dražba bytu, na ktorej bol v prospech sťažovateľky udelený príklep, sa uskutočnila

dňa 03. 05. 2004. Až dňa 17. 06. 2009, t. j. v deň doručenia opravného uznesenia

s vyznačenou právoplatnosťou však sťažovateľka získala reálnu možnosť dosiahnuť zápis

svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a teda aj možnosť deklarovať svoje

vlastníctvo a s bytom neobmedzene nakladať. Viac ako 5 rokov trval stav, kedy

navrhovateľka bola de iure vlastníčkou bytu, de facto však mala iba holé vlastníctvo.“

6. Ústavný súd sa oboznámil so spisom okresného súdu sp. zn. a zistil,

že priebeh konania popísaný predsedníčkou okresného súdu v jej vyjadrení z 12. júna 2009

zodpovedá obsahu spisu.

7. Po podrobnom posúdení obsahu spisu okresného súdu, sťažnosti, vyjadrenia

k nej a podania právneho zástupcu sťažovateľky dospel ústavný súd na neverejnom

zasadnutí k záveru, že sťažnosť je v časti, v ktorej bola prijatá na ďalšie konanie, dôvodná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd

vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Je však prirodzené a ústavný súd

to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom

tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu

(napr. alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada

pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu

pre sťažovateľa (napr. , alebo ). Napokon ústavný súd

taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. ,

), resp. na celkovú dĺžku konania ().

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu ako exekučného súdu v konaní o právnej veci sťažovateľky

v období po 17. máji 2007 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pritom kládol dôraz najmä

na postup okresného súdu v súvislosti so schvaľovaním príklepu a vydávaním opravného

uznesenia. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľky z hľadiska

základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje toto:

Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením

z 12. júla 2006 schválil udelenie príklepu sťažovateľke ako vydražiteľke. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2006.

Sťažovateľka podala 27. novembra 2006 osobne na okresnom súde návrh na vydanie

opravného uznesenia, keďže príslušná správa katastra jej v konaní o zápis vlastníckeho

práva záznamom oznámila, že uznesenie o schválení príklepu z 12. júla 2006 nespĺňa

náležitosti podľa o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a vykonávacej vyhlášky

ku katastrálnemu zákonu [vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“)]. Z uvedeného

dôvodu ju príslušná správa katastra vyzvala na odstránenie nedostatkov a predloženie

verejnej listiny (uznesenia súdu), ktorá bude spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.

Podaním doručeným okresnému súdu 4. apríla 2007 sťažovateľka uviedla tie údaje,

ktoré žiadala okresný súd v uznesení z 12. júla 2006 opraviť tak, aby toto bolo spôsobilé

na zápis do katastra nehnuteľností.

Podaním doručeným okresnému súdu 3. augusta 2007 sťažovateľka informovala

okresný súd o stanovisku Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

k nespôsobilosti uznesenia z 12. júla 2006 na zápis do katastra nehnuteľností, ktoré v kópii

pripojila.

Prípisom z 29. septembra 2008 okresný súd vyzval súdneho exekútora Mgr. M. P.,

aby mu doručil doklady preukazujúce skutočnosti potrebné na vydanie opravného uznesenia

(účel žiadosti však v nej výslovne neuviedol).

Súdny exekútor Mgr. M. P. prípisom doručeným okresnému súdu 14. októbra 2008

uviedol, že žiadosti nemôže vyhovieť, pretože spisy predchádzajúceho súdneho exekútora

JUDr. J. J. sa nachádzajú v Slovenskej komore exekútorov v súvislosti s disciplinárnym

konaním vedeným proti JUDr. J. J.

Sťažovateľka (bez toho, aby na to bola vyzvaná) podaním doručeným okresnému

súdu 29. októbra 2008 oznámila, že doklady, z ktorých vyplývajú všetky údaje, ktoré

okresný súd prípisom z 29. septembra 2008 žiadal od súdneho exekútora, sa nachádzajú

v súdnom spise. Zároveň tieto údaje a doklady, v ktorých sú obsiahnuté, okresnému súdu

predmetným podaním rozpísala.

Okresný súd vydal opravné uznesenie 16. januára 2009.

11. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje,

že v súvislosti s vydaním uznesenia o schválení príklepu a opravného uznesenia z obsahu

spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by umožňovala urobiť záver o osobitnej právnej

či skutkovej zložitosti exekučnej veci. Ide o štandardné uznesenie súdu vydané

v exekučnom konaní, ktoré však má pre vydražiteľa mimoriadny právny význam

v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva k vydraženej nehnuteľnosti. Predpokladom

nadobudnutia vlastníctva vydraženej nehnuteľnosti sú podľa § 150 ods. 2 Exekučného

poriadku dve právne skutočnosti: zaplatenie najvyššieho podania a schválenie udelenia

príklepu súdom, pričom v prípade ich naplnenia sa vydražiteľ stáva vlastníkom

nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Riadne schválenie udelenia príklepu konajúcim

exekučný súdom je takto zároveň predpokladom zápisu vlastníckeho práva k vydraženej

nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania ústavný

súd nezistil zásadné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech. Obrana

okresného súdu obsiahnutá vo vyjadrení jeho predsedníčky poukazujúca na to,

že sťažovateľka ako oprávnená zmenou súdneho exekútora, ako aj uplatňovaním

jej procesných oprávnení (odvolanie na Krajský súd v Bratislave, dovolanie a mimoriadne

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky) spôsobila prieťahy v konaní, neobstojí.

Z obsahu spisu je zrejmé, že pri uplatňovaní procesných nástrojov ochrany subjektívnych

práv bola sťažovateľka úspešná v zásade až na dovolacom súde (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. marca 2006),

či dokonca na ústavnom súde (nález zo 17. mája 2007 sp. zn. , ako aj nález

z 29. apríla 2009 sp. zn. ). Pokiaľ ide o namietané žiadosti sťažovateľky

ako oprávnenej o zmenu súdneho exekútora, na túto obranu okresného súdu

ústavný súd neprihliadal, keďže oprávnená žiadala o zmenu súdneho exekútora v období

predchádzajúcom obdobiu po 17. máji 2007, ktoré bolo posudzované ústavným súdom

v súlade s jeho uznesením o čiastočnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

V postupe okresného súdu v súvislosti s opravou uznesenia o schválení príklepu

ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti, ktoré v kontexte celkovej dĺžky exekučného

konania pred okresným súdom vedú k jednoznačnému záveru o porušení práv sťažovateľky

garantovaných jej , ako aj dohovorom. Ústavný súd predovšetkým konštatuje,

že uznesenie okresného súdu o schválení udelenia príklepu z 12. júla 2006 objektívne

nerešpektovalo príslušné ustanovenia katastrálneho zákona (§ 34 a § 42) a vykonávacej

vyhlášky (§ 39) o formálnych a obsahových náležitostiach verejných listín. Z uvedeného

dôvodu sťažovateľka požiadala okresný súd už 27. novembra 2006 o vydanie opravného

uznesenia. V období po 17. máji 2007, ktoré bolo predmetom posudzovania ústavným

súdom v tomto konaní, mal okresný súd predmetný súdny spis v reálnej držbe v období

od 6. júla 2007 do 22. augusta 2007, v období od 16. októbra 2007 do 22. novembra 2007,

v období od 30. januára 2008 do 20. februára 2008 a v období od 25. júla 2008

do 16. januára 2009, keď bolo vydané opravné uznesenie, ktorým boli opravené chyby

v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v uznesení o schválení udelenia príklepu tak,

aby toto bolo spôsobilé na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Inými slovami,

spočítajúc uvedené obdobia, v ktorých sa spis reálne nachádzal na okresnom súde, okresný

súd potreboval viac ako 9 mesiacov na to, aby opravným uznesením opravil uznesenie

o schválení udelenia príklepu tak, aby toto bolo spôsobilé na vykonanie zápisu do katastra

nehnuteľností, a to napriek tomu, že potrebné údaje oznámila okresnému súdu samotná

sťažovateľka, resp. tieto boli zistiteľné zo súdneho spisu a exekučného spisu. Takto dlhá

doba je z ústavného hľadiska neakceptovateľná a neospravedlniteľná. Preto ústavný súd

1. výrokom tohto nálezu vyslovil, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po 17. máji 2007 porušil základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to,

že ústavný súd zistil a následne konštatoval porušenie práv sťažovateľky postupom

okresného súdu v súvislosti s vydávaním opravného uznesenia, ďalšími sťažnostnými

námietkami (vo vzťahu k porušeniu práv podľa a dohovoru)

sa bližšie nezaoberal.

Aj napriek tomu, že opravné uznesenie okresný súd vydal 16. januára 2009 a toto

nadobudlo právoplatnosť, exekučné konanie ako také ešte nie je skončené a z obsahu spisu

vyplýva, že okresný súd v tomto konaní ešte bude realizovať svoju rozhodovaciu právomoc.

Preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby ďalej v tomto konaní konal bez prieťahov

(3. výrok nálezu).

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Pokiaľ teda

ide o vlastnícke právo, jeho obsah nie je predmetom ústavnej úpravy, ale upravuje

ho na základe ústavného zmocnenia zákon (mutatis mutandis ). Týmto

zákonom je , ktorý obsah vlastníckeho práva vymedzuje tak, že vlastník

veci je predmet svojho vlastníctva oprávnený držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky

a nakladať s ním, čo vychádza z rímsko-právnej koncepcie obsahu vlastníckeho práva

(ius possidendi, ius utendi et fruendi, ius dispondendi).

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu má každá fyzická osoba a právnická osoba právo

pokojne užívať svoj majetok.

Ako už bolo uvedené, predpokladom zápisu vlastníckeho práva k vydraženej

nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je schválenie udelenia príklepu súdom, a to riadnym

uznesením, ktoré spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti verejnej listiny podľa

príslušných ustanovení katastrálneho zákona a vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu

zákonu. Pochybenie okresného súdu spočívajúce vo vydaní chybného uznesenia z 12. júla

2006 (nespôsobilého na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností) a následná ústavne

neakceptovateľná doba potrebná na vydanie opravného uznesenia umožňujú urobiť záver

o tom, že v dôsledku porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote okresný súd

porušil aj jej základné právo vlastniť majetok podľa a právo pokojne

užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu (2. výrok nálezu). Ústavne neprípustný

zásah do týchto práv sťažovateľky zhliadol ústavný súd v tom, že napriek tomu,

že sťažovateľke ako vydražiteľke bolo schválené udelenie príklepu uznesením z 12. júla

2006, jej vlastnícke právo bolo možné zapísať do katastrálnej evidencie až po vydaní

opravného uznesenia 16. januára 2009 a jeho právoplatnosti 13. februára 2009 (právoplatnosť

vyznačená 12. júna 2009). V období po schválení príklepu totiž sťažovateľka nemohla právne

relevantným spôsobom využívať všetky čiastkové oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti,

predovšetkým nemohla s nehnuteľnosťou právne relevantným spôsobom nakladať v dôsledku

absencie zápisu jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

IV.

13. Sťažovateľka v sťažnosti uplatnila a odôvodnila aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk (16 596,96 €). Z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie

ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (prieťahy

v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. ). Navrhovanú výšku však

ústavný súd aj vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru nepovažoval za primeranú, a preto

priznal sťažovateľke vychádzajúc z princípov spravodlivosti a potreby zavŕšenia ochrany

jej práv primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (bod 4 výroku nálezu). Táto

výška zohľadňuje aj skutočnosť, že v prípade sťažovateľky ide o opätovné vyslovenie

porušenia jej práv v tom istom konaní pred okresným súdom. V prevyšujúcej časti žiadosti

sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel

(6. výrok nálezu).

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky (5. výrok

nálezu). S poukazom na a a vyhlášku

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd

priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (2 úkony právnej

pomoci po 3 176 Sk, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti,

2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 190 Sk, spolu 6 732 Sk/223,46 €). Ústavný súd

nepriznal sťažovateľke nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním

jej právneho zástupcu z 11. mája 2009 (súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia

pojednávania), pretože v tomto prípade nemožno hovoriť, že išlo o úkon právnej pomoci

(podanie vo veci samej). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s ). Vzhľadom na , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009