Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/39/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej M. G., bývajúcej v B.,

zastúpenej M. Š., advokátom, so sídlom Z., proti povinnej A. R., bývajúcej v B., o uspokojenie

peňažnej pohľadávky 1.000.000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

30. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. decembra 2006 č. k. -235 uložil

oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške

35.062,- Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vecne tým, že vzhľadom

k zmene súdneho exekútora v priebehu exekučného konania na návrh oprávnenej, pôvodnému

súdnemu exekútori končiacemu exekučnú činnosť v danej veci vzniklo právo na odmenu

spôsobom, ako keby prišlo k zastaveniu exekúcie. Uloženie povinnosti oprávnenej nahradiť

súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie odôvodnil zavinením oprávnenej na zmene

súdneho exekútora v zmysle ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a výšku trov určil

v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. mája 2007 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil uložiac oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 22.977,- Sk a o práve na náhradu trov odvolacieho

konania vyslovil, že žiadny z účastníkov a ani súdny exekútor nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že právne a skutkové závery súdu prvého

stupňa sú správne základom ktorých je uloženie povinnosti oprávnenej zaplatiť náhradu trov

exekúcie súdnemu exekútorovi. Nesprávny bol ale postup pri určení prisúdenej výšky tejto

náhrady v časti dane z pridanej hodnoty, o ktorú nesprávne zvýšil aj náhradu hotových výdavkov

a náhradu za stratu času, hoci z ust. jednoznačne vyplýva, že o daň

z pridanej hodnoty sa zvyšuje, za splnenia aj ďalších podmienok, len odmena súdneho exekútora.

Nesprávny bol aj postup, ktorým prisúdil súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v celej

ním uplatnenej výške, keď z vyúčtovania cestovného vyplýva náhrada za stratu času len 420,- Sk

za 21 polhodín.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia , ktoré

odôvodnila tým, že odvolací súd mal na prejednanie jej odvolania nariadiť odvolacie

pojednávanie, i keď mu táto povinnosť nevyplýva z , vzhľadom

na predmet konania a najmä skutkovú zložitosť veci, mal svoj procesný postup organizovať tak,

aby v konaní predchádzajúcom uloženiu tejto povinnosti umožnil oprávnenej primerané

vyjadrenie ku prípadnému uloženiu povinnosti. Neprejednaním veci verejne porušil čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Oba súdy podľa dovolateľky porušili aj ust. ,

pretože bez ústavne akceptovateľného dôvodu uložili oprávnenej povinnosť zaplatiť trovy

exekučného konania, nakoľko nezohľadnili zmysel a účel náhrady trov konania a použili výklad

zákona odkloniac sa od jeho výslovného znenia a rozhodli spôsobom zjavne vybočujúcim

z medzí zákona. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za arbitrárne a neodôvodnené.

Napokon nesprávne priznali oba súdy súdnemu exekútorovi v rozpore so znením Exekučného

poriadku do 31.08.2005 okrem odmeny, na ktorú mal nárok, aj náhradu ďalších výdavkov.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti uzneseniu odvolacieho

súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci smeruje dovolanie oprávnenej proti uzneseniu. V zmysle § 239

platí, že pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme je dovolanie

proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ) alebo

potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací

súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie

zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako

aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej

rozhoduje uznesením ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebným, prípad odňatia možnosti účastníkovi

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už

tým, že dovolateľka tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou v ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanou zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na oprávnenou tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdení dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

), pričom naplnenie tejto skutkovej podstaty videla v neprejednaní vecí verejne na

pojednávaní a v neodôvodnení, resp. neúplnom odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva.

O vadu, ktorá je z hľadiska ust. významná, ide len v tom prípade, ak išlo

o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.

O takéto odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípadoch, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania, keď išlo o prípady uvedené v § 214 ods. 2

tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci.

Dovolateľka porušenie svojho práva konať pred súdom videla v tom, že odvolací súd vec

neprejednal verejne v súlade s ust. a Slovenskej

republiky.

Predovšetkým bolo potrebným ustáliť obsah základného práva na verejné prerokovanie

veci podľa a potom zistiť, či namietaným konaním

Krajského súdu v Bratislave sa vôbec vytvorila možnosť jeho porušenia v dôsledku existencie

priamej príčinnej súvislosti medzi označeným konaním tohto súdu a základným právom

oprávnenej.

Za "prerokovanie veci" podľa nemožno

považovať aj také konanie, v ktorom súd vecne (meritórne) neprerokováva takú vec, o súdnu

ochranu ktorej ho oprávnený subjekt požiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov o takýchto

"iných" (nie meritórnych) otázkach sa preto ani nevyžaduje prítomnosť účastníkov súdneho

konania, nakoľko len pre "prvostupňové konania, ako aj pre odvolacie konania, v ktorých súd

meritórne rozhoduje o veci, ráta s prítomnosťou účastníkov súdneho

konania [, resp. ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 02.12.1997)]. Uvedený záver potvrdzuje aj ,

podľa ktorého pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Oprávnená tvrdila, že uznesenie odvolacieho súdu je neodôvodneným. Neodôvodnené

a tým nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, pretože podľa čl. 46

ods. 1 sa ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom - teda

v súlade s poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho

súdneho konania. Vždy však musí byť predmetom veľmi starostlivej úvahy, kedy o taký prípad

pôjde; oň by išlo napr. vtedy, ak by sa odvolacie súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne

odôvodnenie, že sa „stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa“,

ale bez toho, že by sa čo len zmienilo o námietkach odvolateľa, ktorými tento brojil proti

prvostupňovému rozhodnutiu, a nezaujal by k nim svoj názor, o ktorý prípad však

v preskúmavanej veci nejde.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorá súd

zaväzuje, platí zásada, aby svoje rozhodnutia odôvodňovali; tento záväzok nemôže byť chápaný

tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (Van Hurk v. Holandsko, 1994 ), a preto

rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný

s ohľadom na okolnosti každého prípadu (Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko, 1994).

V danej veci je odvolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorý rozhodol

o trovách konania a vzhľadom k povahe rozhodnutia a ku charakteru predmetu konania, je

potrebné primerane aplikovať ust. ( a ).

Odvolací súd pri zmene uznesenia súdu prvého stupňa, ktorého predmetom sú trovy

exekučného konania, ktoré zmenil v prisúdenej výške znížením (čiastočne v prospech

oprávnenej), súhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že účastníčkou povinnou zaplatiť

náhradu trov konania súdnemu exekútorovi je oprávnená vzhľadom k jej procesnému zavineniu

spôsobenému jej dispozičným úkonom – návrhom na zmenu exekútora bez uvedenia dôvodu

navrhovanej zmeny, v zmysle a nesúhlasil len s výškou

prisúdených trov, ktorý nesúhlas aj odôvodnil právne ust. § 196 cit. zák. a vecne tým, že o daň

z pridanej hodnoty sa zvyšuje len odmena súdneho exekútora, nie aj iné zložky jeho trov.

Nesúhlasil ani s výškou súdom prvého stupňa prisúdenej časti náhrady za stratu času, ktorý aj

právne odôvodnil ust. vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov, ktorý právny predpis, ako vyplýva už z jeho názvu, rieši výšku odmeny a náhrad

súdnych exekútorov pri výkone exekučnej činnosti.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že (ne)majú význam pre

rozhodnutie vo veci samej (porov. Krasko v. Švajčiarsko, 1993).

S poukazom na vyššie uvedené preto nedošlo v danej veci k vade konania podľa § 237

písm. f/

Nakoľko prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovenia

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

V dovolacom konaní nebola oprávnená úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo úspešnej povinnej ( v spojení s a

ods. 1 ). Vzhľadom k tomu, že jej v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy, dovolací

súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: