Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 116/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť D. Š., T., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou, s. r. o., Ž.,

konajúcou JUDr. Ing. J. L., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo D. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o.

2. D. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

jedentisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. D. Š. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri

eur a tridsaťjeden centov), ktorú j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť na

účet JUDr. M. P., advokátky, s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V prevyšujúcej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

sp. zn. zo 6. apríla 2011 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť D. Š. (ďalej

len „sťažovateľka“) z 23. decembra 2010, ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C

165/2008.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 18. októbra 2007

podanou na Okresnom súde Dolný Kubín domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu –

kúpnej zmluvy. Vec bola vedená pod sp. zn. . S účinnosťou od 1. januára 2008

bola vec prevedená na novozriadený okresný súd, kde je vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej v podstatnom uviedla: „Od podania žaloby dňa 18. 10. 2007

až doposiaľ (teda viac ako tri roky) Okresný súd v Námestove neuskutočnil ani jedno

pojednávanie ani vo veci nevykonal žiadny procesný úkon vo veci samej, dvakrát vytýčil

pojednávanie, ktoré následne vopred odročil, napriek tomu, že v súčasnosti ide už o 3 roky

trvajúci spor.“ Sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorá bola doručená okresnému súdu 24. mája

2010. K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu 18. júna 2010 tak, že

konštatovala čiastočné prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. . Zároveň

sa zaviazala sledovať priebeh konania v tejto veci v trojmesačných lehotách a dbať na to,

aby v budúcnosti k neodôvodneným prieťahom nedochádzalo. Ako ďalej sťažovateľka

uviedla: ,,Napriek tomu, že predsedníčka súdu na moju sťažnosť odpovedala 18.6.2010, do

dnešného dňa (23.12.2010) uplynul viac ako polrok, čo možno považovať za primeranú

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom, avšak k žiadnym opatreniam v tomto

zmysle nedošlo, nakoľko súd vo veci naďalej nekoná.“

3. Sťažovateľka preto navrhla vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie

označených základných práv sťažovateľky a prikáže okresnému súdu vo veci konať bez

zbytočných prieťahov, a zároveň požiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 30 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd, aby sa

k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému

súdu kompletný spisový materiál. Predsedníčka okresného súdu v písomnom vyjadrení

z 2. mája 2011 popísala priebeh konania s chronológiou procesných úkonov a uviedla, že

netrvá na ústnom prejednaní veci. Ďalej uviedla: ,,Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé,

že súd v roku 2008 nekonal priebežne. Aj keď ústavný súd neprihliada na nedostatok

sudcov, musím poukázať na skutočnosť, že po vytvorení okresného súdu bol tento vo veľmi

kritickej situácii. Z Okresného súdu Dolný Kubín prevzal veľké množstvo spisov, niektoré

staršie ako10 rokov, ktoré bolo potrebné naštudovať a až následne vo veci konať. Okrem

toho na počet sudcov, ktorí boli pridelení na tento súd, napadalo množstvo nových vecí.

Zákonná sudkyňa nastúpila v júni 2008 na materskú dovolenku, takže aj jej spisy boli

prerozdelené do senátov, ktoré už boli enormne zaťažené. Nebolo v schopnostiach

a v možnostiach sudcu, ktorému bola vec pridelená konať v tejto veci priebežne. Toto je

jediný dôvod, pre ktorý sa vo veci nekonalo. V súčasnej dobe je konanie prerušené

z dôvodu, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty

nedal súhlas na pokračovanie v konaní... Zákonná sudkyňa pravidelne žiada správcu

konkurznej podstaty o podanie správy o priebehu konkurzného konania, naposledy dňa 4.

marca 2011, kedy bolo zistené, že toto ešte nie skončené.“

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľky v prípise datovanom 27. apríla 2011 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní

vo veci.

6. Po podrobnom posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľky,

sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že

sťažnosť je dôvodná.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Rovnaké právo garantuje aj čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

8. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Je však prirodzené a ústavný

súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva

podľa sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom

tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr.

, alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom

rozhodovaní patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre

sťažovateľa (napr. , alebo ). Napokon ústavný súd

taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. ,

), resp. na celkovú dĺžku konania ().

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či

postupom okresného súdu v konaní o právnej veci sťažovateľky došlo k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. Z chronológie procesných úkonov v konaní vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

- 22. októbra 2007 podala sťažovateľka na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu

o neúčinnosť právneho úkonu,

- 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva v právnej veci

sťažovateľky z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd,

- 9. januára 2009 bolo vydané uznesenie okresného súdu o spojení právnej veci

sťažovateľky s inou súvisiacou vecou na spoločné konanie. Uznesenie o spojení veci

nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2009,

- 26. marca 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. máj 2009, ktoré bolo

27. apríla 2009 zrušené z dôvodu účasti sudkyne na trestnom školení,

- 28. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. august 2009, ktoré bolo bez

prejednania veci odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenej neúčasti žalovanej

a žiadosti jej právneho zástupcu o odročenie pojednávania,

- 12. apríla 2010 bol uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -60

vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, v dôsledku čoho došlo ex lege k prerušeniu

konania,

- 30. júna 2010 správca okresnému súdu oznámil, že nedáva súhlas ani nenavrhuje

pokračovať v konaní.

10. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľky z hľadiska

základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že právna

vec sťažovateľky - odporovacia žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu - je bežnou

občianskoprávnou vecou, a to tak po skutkovej stránke ako aj po právnej stránke a z obsahu

vyžiadaného súdneho spisu nebolo zistené nič, čo by indikovalo zvýšenú zložitosť veci.

Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech, a teda nemožno jej

pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o jej právnej veci.

V postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľky zistil ústavný súd viaceré

obdobia nečinnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru o porušení práv sťažovateľky

garantovaných jej , listinou, ako aj dohovorom. Na ťarchu okresného súdu boli

ústavným súdom posúdené najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:

(i) od 1. januára 2008, keď prešiel výkon súdnictva v právnej veci sťažovateľky na

okresný súd do 9. januára 2009, keď bolo vydané uznesenie o spojení vecí na spoločné

konanie (viac než 12 mesiacov nečinnosti),

(ii) od 19. januára 2009, keď bolo uznesenie súdu o spojení vecí na spoločné konanie

právoplatné, do 28. mája 2009, keď okresný súd nariadil pojednávanie na 4. august 2009

(viac než 4 mesiace nečinnosti),

(iii) od 4. augusta 2009, keď bolo nariadené pojednávanie odročené na neurčito, do

12. apríla 2010, keď došlo k prerušeniu konania podľa

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov [(ďalej len „zákon o konkurze

a vyrovnaní“) viac než 8 mesiacov nečinnosti].

11. Z uvedeného je zrejmé, že v postupe okresného súdu možno vidieť zbytočné

prieťahy nielen v roku 2008 (ako uviedla predsedníčka súdu vo vyjadrení k prijatej

sťažnosti), ale aj v rokoch 2009 a 2010. Navyše možno zvýrazniť, že za celkovú dobu,

počas ktorej mal okresný súd právomoc vo veci konať (od 1. januára 2008 do 12. apríla

2010), zistené zbytočné prieťahy predstavujú viac než 24 mesiacov, teda takmer celú dobu,

počas ktorej bolo v právomoci okresného súdu konať a odstrániť tak právnu neistotu na

strane sťažovateľky. Reagujúc na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu ústavný súd

dodáva, že zmena zákonného sudcu, ku ktorej v právnej veci sťažovateľky došlo z dôvodu

odchodu na materskú dovolenku (m. m. ) ani množstvo vecí, v ktorých súd

vykonáva súdnictvo (m. m. , ), spravidla nemôžu byť

exkulpačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti súdu za spôsobené zbytočné prieťahy

v konaní.

12. Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu v kontexte s celkovou dĺžkou

občianskoprávneho konania v právnej veci sťažovateľky, sú z ústavného hľadiska

neakceptovateľné a neospravedlniteľné. Ústavný súd preto výrokom v bode 1 tohto nálezu

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny

a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže však v dôsledku vyhlásenia konkurzu došlo podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii k prerušeniu konania a správca nedal súhlas na pokračovanie v konaní,

neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal

bez zbytočných prieťahov (výrok v bode 4 nálezu).

IV.

13. Sťažovateľka v sťažnosti uplatnila a odôvodnila aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €, ktorú celkom zjavne stotožňuje

so škodou, ktorá jej mala vzniknúť tým, že odporovateľným právnym úkonom, ktorého

neúčinnosti sa v konaní pred okresným súdom domáhala, bolo ukrátené uspokojenie jej

vymáhateľnej pohľadávky podľa právoplatného platobného rozkazu. Z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie

ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľov (zbytočné

prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. , ).

Primerané finančné zadosťučinenie však nemožno zamieňať s právom sťažovateľky na

náhradu škody spôsobenej nečinnosťou okresného súdu (pozri napr. ,

), ktoré má iný ústavný základ ( v spojení s

) a o ktorom rozhodujú príslušné všeobecné súdy v konaní podľa

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Ústavný súd preto výrokom v bode 2 nálezu priznal sťažovateľke

vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jej práv a zo

zodpovednosti okresného súdu za zistené zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu

sťažovateľky spôsobenú jej právnou neistotou vzhľadom na predmet konania a jeho význam

pre ňu samotnú.

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky (bod 3

výroku nálezu). S poukazom na a

a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume

303,31 € (2 úkony právnej pomoci po 120,23 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,

sťažnosť podaná ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,21 € a daň

z pridanej hodnoty v sume 48,43 €).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011