Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 564/2012
PDF · 411.02 KB
No categories available
II. ÚS 564/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
o prijatej sťažnosti obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B., a Mgr. J. S., L., zastúpených
advokátkou JUDr. D. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti V., s. r. o., a Mgr. J. S. na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti V., s. r. o., a Mgr. J. S. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Krajský súd
v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti V., s. r. o., a Mgr. J. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 430,65 € (slovom štyristotridsať eur a šesťdesiatpäť centov),
ktorú j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. D. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 564/2012-29 z 13. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B. (ďalej
len „sťažovateľka“), a Mgr. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“; spolu ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa spolu s ďalšou navrhovateľkou
B. T. (neskôr S.), L. (ďalej len „navrhovateľka v 3. rade“), žalobou podanou krajskému
súdu domáhali vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov a vrátenia sporných nehnuteľností
do konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti I., s. r. o., v konkurze, K., proti
žalovaným: 1. obchodná spoločnosť A., s. r. o., B. (ďalej len „odporkyňa v 1. rade“),
2. obchodná spoločnosť B., s. r. o., B. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“), 3. obchodnej
spoločnosti I., s. r. o. v konkurze, K. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“), a 4. Katastrálny úrad
v B., B. (ďalej len „odporca vo 4. rade“). Konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
„V čase podania žalobného návrhu... požívali štatút konkurzných veriteľov.
S otázkou postavenia sťažovateľa v 1. rade ako konkurzného veriteľa na podklade
judikovanej pohľadávky sa odmietol vyrovnať aj porušovateľ, čo malo za následok,
že v dôsledku závažných hmotnoprávnych a procesnoprávnych pochybení, ignorujúc
konkurzné právo a ustálenú judikatúru porušovateľ – Krajský súd v Košiciach až dňa
11. apríla 2008 vydal nezákonný rozsudok č. k. 4 Cbs 9/2003-581, ktorý sťažovatelia
v 1. a v 2. rade napadli odvolaním.
V dôsledku flagrantnej pasivity porušovateľa, ad hoc úkonov, porušenia zásady
rýchlosti konania... porušovateľ vinou vlastného neperfektného a nebezvadného konania
až dňa 6. 4. 2011 predložil spis č. k. 4 Cbs 9/2003 Najvyššiemu súdu SR na odvolacie
konanie, čo vyplýva aj z priloženého listu predsedu KS Košice č. k. Spr. 254/2011
zo dňa 19. 1. 2012 – odpovede na sťažnosť na prieťahy zo dňa 20. 12. 2011, ktorú predseda
súdu nevybavil v súlade so zákonom o súdoch.
V dôsledku prieťahov zavinených porušovateľom Najvyšší súd SR mohol vo veci
konať až po 6. 4. 2011... a rozhodnúť rozsudkom č. k. 2 Cbo 34/2011-663 zo dňa 27. marca
2012...
Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok vydaný porušovateľom zrušil, vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie...
Sťažovatelia podali listom zo dňa 26. 04. 2012 u predsedu Krajského súdu
v Košiciach opakovanú sťažnosť na prieťahy.
Podpredseda Krajského súdu v Košiciach listom Spr. 43/2012, Spr. 254/2011
zo dňa 7. 5. 2012... skonštatoval... viaceré procesnoprávne pochybenia zo strany Krajského
súdu v Košiciach, čo malo za následok, že spis bol vrátený 2 krát Najvyšším súdom SR
na rozhodnutie o odpustení lehoty na podanie odvolania. ... skonštatoval, že: prieťahy
v predmetnom konaní neboli zapríčinené subjektívnym zavinením zákonného sudcu.
Dňa 18. 6. 2012 sťažovatelia požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie
vybavenia... sťažnosti na prieťahy.
Listom zn. 1877/2012-151 zo dňa 16. 07. 2012... Ministerstvo spravodlivosti SR
vyhodnotilo žiadosť za nedôvodnú, tvrdiac, že postupom porušovateľa v rozhodnom období
po podaní odvolania voči rozsudku č. k . 4 Cbs 9/2003-581 zo dňa 11. 4. 2008 k prieťahom
nedošlo.
Sťažovatelia však zhodne tvrdia, že k prieťahom v konaní č. k. 4 Cbs 9/2003 vinou
porušovateľa zjavne došlo, pričom aj vydanie nezákonného rozsudku Krajským súdom
v Košiciach... prispelo k stavu právnej a majetkovej neistoty sťažovateľov o výsledok
konania, pričom v dôsledku nevykonania dokazovania..., vinou nezákonného postupu
porušovateľa, porušenia spravodlivosti súdneho konania... sa konanie vrátilo
do počiatočného štádia a to stavu v r. 2003 v podania žaloby...
Pasivita porušovateľa a jeho neefektívne konanie spočíva aj v tom, že Krajský súd
v Košiciach majúci vedomosť o neexistencii odporcu v 1. rade, konanie voči tomuto
subjektu uznesením nezastavil a na túto skutočnosť neupozornil ani Najvyšší súd SR...
Sťažovatelia zhodne tvrdia, že v danom konaní... nebola Krajským súdom v
Košiciach poskytnutá rýchla a efektívna ochrana.“
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti V. s. r. o. a Mgr. J. S., na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod č. k. 4 Cbs 9/2003 porušené bolo
2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod č. k. 4 Cbs 9/2003 sa prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov
3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5.000,- €..., ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu
4. Mgr. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €...,
ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu
6. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 313,48 €..., ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet advokáta
JUDr. D. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu
7. Mgr. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 313,48 €..., ktoré
je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. M. do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/750/2012 z 8. februára 2013 a právna
zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu listom
z 25. februára 2013.
2.1 Predseda krajského súdu vo vyjadrení okrem prehľadu niektorých vo veci
vykonaných úkonov uviedol:
„Po preskúmaní obsahu spisu ako aj podanej sťažnosti som dospel k záveru,
že napriek tomu, že v konaní došlo k prieťahom, nestalo sa to vinou Krajského súdu
v Košiciach.
Podľa môjho názoru, prieťahy v konaní spôsobili samotní sťažovatelia a to tým,
že menili návrh na začatie konania, doplňovali nekvalifikované odvolanie, ktoré bolo
podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania ďalej nepreberali listové zásielky od súdu,
nezúčastnili sa na pojednávaniach a od 6. 11. 2012 sťažovateľ nesplnil pokyn súdu
a neoznámil súdu mená a adresy svedkov, ktoré navrhoval vypočuť. Bez uvedenia dôvodu
nepredložil listinný dôkaz, o ktorom na pojednávaní dňa 6. 11. 2012 tvrdil, že ho má,
čo spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní.“
Predseda krajského súdu zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania vo veci sťažnosti sťažovateľov.
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov v stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského
súdu okrem iného uviedla:
„Sám KS Košice po podaní odvolania zo strany sťažovateľov maril riade a efektívne
konanie o odvolaní na Najvyššom súde SR, ktorý sa stotožnil s právnym názorom
sťažovateľov, nezákonný rozsudok zrušil a vec vrátil porušovateľovi na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Postup porušovateľa... nebol zákonný ani v procesnom postupe súdu, ktorý
na pojednávanie dňa 26. 6. 2012 nedoručoval sťažovateľom predvolanie na pojednávanie
v súlade s O. s. p., nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2
O. s. p.). Za prípadné pochybenia pošty pri doručovaní predvolaní sťažovatelia
nezodpovedajú.
Po zrušení nezákonného rozsudku porušovateľa zo strany NS SR sa sťažovatelia
zúčastnili len jediného ústavne konformného a v súlade s O. s. p. nariadeného pojednávania
dňa 6. 11. 2012, čoho dôkazom je prvá strana Zápisnice o pojednávaní..., ktorú súd doručil
sťažovateľom až dodatočne dňa 15. 11. 2012. Teda porušovateľ sám prispel k ďalším
prieťahom v konaní.
Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že vo vyjadrení porušovateľa doručenom
ÚS SR... sa porušovateľ odvoláva na neexistentné pojednávanie dňa 10. 10. 2012, ktorého
sa mal údajne zúčastniť iba sťažovateľ v II. rade (Mgr. J. S.), pričom sťažovateľ v II. rade
žiadnou zápisnicou z uvedeného termínu nedisponuje a navyše to odporuje sporu v označení
účastníkov konania, kde účasť štatutárneho zástupcu sťažovateľa v I. rade je totožná
s fyzickou osobou sťažovateľa v II. rade. Sťažovatelia poukazujú na to, že takéto tvrdenie
porušovateľa nemá oporu v obsahu spisu... a je nepravdivé.
Mailom zo dňa 10. 12. 2012 o 11:13 hod. a následne aj doporučeným listom
zaslaným KS Košice z pošty P. sťažovatelia zaslali súdu požadované listinné dôkazy
v súlade s pojednávaním zo dňa 6. 11. 2012 ako aj súdu navrhli obstaranie dôkazov
a súdnych spisov vzťahujúcich sa k veci potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci
samej aj bez vytýčenia ďalšieho termínu pojednávania.
Konanie ako celok je výsledkom odmietnutia spravodlivosti, pričom súd pokračuje
v porušovaní ust. §-u 6 O. s. p., pokračuje v porušovaní práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, pričom vec ku dnešnému dňu je stále v nerozhodnutom stave.
Stav neistoty sťažovateľov v I. a v II. rade o výsledok konania vo veci č. k. 4 Cbs 9/2003
(nie vinou sťažovateľov) stále trvá.“
Sťažovatelia taktiež netrvali na ústnom pojednávaní o ich sťažnosti.
3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie
na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená
povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný
prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
krajským súdom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003:
- 11. júl 2003 – sťažovatelia spolu s navrhovateľkou v 3. rade podali návrh na vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu (zmluvy o predaji časti podniku z 25. februára 1999 medzi
odporkyňami v 1. a 3. rade, kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
z 9. marca 1999 medzi odporkyňami v 1. a 3. rade a zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo 14. februára 2001 medzi odporkyňami v 1. a 2. rade) a na vydanie
predbežného opatrenia proti odporkyniam,
- 7. august 2003 – sťažovatelia žiadali o vydanie navrhovaného predbežného opatrenia;
krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-42 tento návrh zamietol,
- 22. august 2003 – krajskému súdu boli vrátené neprevzaté poštové zásielky (uznesenie
zo 7. augusta 2003 a návrh) adresované odporkyniam v 1. a 2. rade,
- 8. september 2003 – sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade podali proti uzneseniu
zo 7. augusta 2003 odvolanie,
- 11. november 2003 – krajský súd doručoval uznesenie zo 7. augusta 2003 sťažovateľke
na novú adresu,
- 28. november 2003 – sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu krajského súdu
zo 7. augusta 2003,
- 5. december 2003 – súdny spis bol doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov a navrhovateľky v 3. rade
proti uzneseniu krajského súdu zo 7. augusta 2003,
- 28. január 2004 – sťažovateľka doplnila odvolanie o ďalšie dôkazy,
- 29. január 2004 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obo 230/2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 20. apríla 2004, napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-42
zo 7. augusta 2003 zmenil tak, že odporkyni v 1. rade zakázal previesť vlastníctvo
k rozostavanej nehnuteľnosti a zriadiť k nej vecné bremeno alebo záložné právo v prospech
tretích osôb a odporkyni v 2. rade uložil zdržať sa uplatnenia výkonu záložného práva
k tejto nehnuteľnosti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
- 16. marec 2004 – súdny spis bol najvyšším súdom vrátený krajskému súdu,
- 18. marec 2004 – krajský súd doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom
konania,
- 24. marec 2004 – zásielky adresované odporkyni v 2. rade a sťažovateľke boli vrátené
krajskému súdu s poznámkou „adresát neznámy“ (sťažovateľke bolo zasielané
na neaktuálnu adresu),
- 31. marec 2004 – krajskému súdu bola vrátená zásielka adresovaná odporkyni v 1. rade,
ktorú prevzala konateľka obchodnej spoločnosti T., s. r. o., so sídlom na tej istej adrese,
- 1. apríl 2004 – krajskému súdu bolo doručené podanie konateľa obchodnej spoločnosti B.,
s. r. o., B. (odporkyňa v 2. rade), ktorý žiadal o vysvetlenie, pretože doteraz o žiadnom
konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 nevedel,
- 8. apríl 2004 – odporkyňa v 1. rade žiadala o urýchlené rozhodnutie vo veci samej,
- 13. apríl 2004 – krajský súd nariadil pojednávanie na 29. apríl 2004,
- 23. apríl 2004 – sťažovateľ a navrhovateľka v 3. rade ospravedlnili svoju neúčasť
na pojednávaní zo zdravotných dôvodov sťažovateľa (aj ako konateľa sťažovateľky),
pojednávanie žiadal odročiť asi o 4 mesiace,
- 26. apríl 2004 – odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila k veci, namietala nedostatok svojej
pasívnej legitimácie,
- 27. apríl 2004 – odporkyňa v 1. rade sa vyjadrila k veci, navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť,
- 29. apríl 2004 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia ani navrhovateľka v 3. rade,
správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade predložil krátkou cestou vyjadrenie
k návrhu a ďalšie listinné dôkazy, pojednávanie bolo odročené na 24. máj 2004,
- 5. máj 2004 – sťažovateľka predložila stanovisko k vyjadreniu odporkyne v 1. rade
a ďalšie listinné dôkazy; krajský súd zaslal stanovisko sťažovateľky na vyjadrenie
odporkyniam,
- 19. máj 2004 – odporkyňa v 1. rade podala proti uzneseniu najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Obo 230/2003 z 29. januára 2004 dovolanie,
- 20. máj 2004 – odporkyňa v 1. rade predložila ďalšie doklady k podanému dovolaniu;
sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade telefaxom (24. mája 2004 predložením originálu)
ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 24. máj 2004 z dôvodu kolízie
termínov,
- 24. máj 2004 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade,
pojednávanie bolo odročené z dôvodu predloženia spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o dovolaní,
- 26. máj 2004 – krajský súd zasielal dovolanie sťažovateľom a navrhovateľke v 3. rade,
- 31. máj 2004 – odporkyňa v 1. rade predložila ďalšie doklady k dovolaniu,
- 7. jún 2004 – súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,
- 17. jún 2004 – odporkyňa v 1. rade vzala dovolanie v celom rozsahu späť,
- 18. jún 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k dovolaniu,
- 30. jún 2004 – najvyšší súd uznesením č. k. 1 Obdo V 52/2004-163, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22. júla 2004, zastavil dovolacie konanie,
- 2. júl 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k dovolaniu a žiadala potvrdiť správnosť
dovolaním napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 230/03 z 29. januára
2004,
- 6. júl 2004 – krajskému súdu bol doručený návrh odporkyne v 1. rade na zrušenie
predbežného opatrenia,
- 7. júl 2004 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu,
- 12. júl 2004 – krajský súd doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania,
- 15. júl 2004 – najvyšší súd odstúpil krajskému súdu návrh odporkyne v 1. rade na zrušenie
predbežného opatrenia, ktorý mu bol krajským súdom predložený 12. júla 2004,
- 10. august 2004 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-253, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12. januára 2005, zamietol návrh na zrušenie predbežného opatrenia,
- 26. august 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k veci,
- 27. august 2004 – sťažovateľ sa vyjadril k veci,
- 6. september 2004 – navrhovateľka v 3. rade žiadala o zaslanie návrhu na zrušenie
predbežného opatrenia, v ten istý deň bol návrh zaslaný; odporkyňa v 1. rade podala proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-253 z 10. augusta 2004 odvolanie; krajský súd
doručoval odvolanie odporkyne v 1. rade sťažovateľom a navrhovateľke v 3. rade, zároveň
vyzval odporkyňu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,
- 10. september 2004 – odporkyňa v 1. rade zaplatila súdny poplatok,
- 20. september 2004 – krajský súd predložil najvyššiemu súdu súdny spis na rozhodnutie
o odvolaní odporkyne v 1. rade; sťažovateľka navrhla rozšíriť účastníkov na strane
odporcov o Katastrálny úrad v B., B. (odporca vo 4. rade); sťažovateľka sa vyjadrila k veci,
- 27. september 2004 – krajský súd podania sťažovateľky zaslal najvyššiemu súdu k spisu,
- 21. október 2004 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril k veci,
- 8. december 2004 – najvyšší súd uznesením č. k. 4 Obo 281/2004-301, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12. januára 2005, odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu
č. k. 4 Cbs 9/2003-253 z 10. augusta 2004 potvrdil,
- 23. december 2004 – súdny spis bol vrátený najvyšším súdom krajskému súdu,
- 3. január 2005 – krajský súd doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania,
- 20. január 2005 – sťažovatelia predložili návrh na vydanie predbežného opatrenia; krajský
súd doručoval tento návrh odporcom a Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“),
- 25. január 2005 – sťažovatelia doplnili návrh na vydanie predbežného opatrenia,
- 1. február 2005 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril k návrhu
na vydanie predbežného opatrenia,
- 7. február 2005 – ministerstvo vnútra sa vyjadrilo k návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, namietalo svoju pasívnu legitimáciu,
- 8. február 2005 – právny zástupca odporkyne v 1. rade sa vyjadril k návrhu na vydanie
predbežného opatrenia,
- 10. február 2005 – právny zástupca odporkyne v 1. rade podal návrh na zrušenie
predbežného opatrenia,
- 15. február 2005 – odporkyňa v 1. rade doplnila návrh na zrušenie predbežného opatrenia,
- 17. februára 2005 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-346, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30. mája 2005, návrh sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia
zamietol,
- 4. marec 2005 – zamestnanec sťažovateľky žiadal o zaslanie dôkazu o skutočnostiach
nachádzajúcich sa v odôvodnení uznesenia zo 17. februára 2005,
- 9. marec 2005 – sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty na podanie odvolania
proti rozhodnutiu zo 17. februára 2005; krajský súd zaslal sťažovateľom vyjadrenie správcu
konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade a ministerstva vnútra,
- 10. marec 2005 – krajský súd oznámil sťažovateľom, že nemôže predĺžiť zákonnú lehotu
na podanie odvolania, a zároveň uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-359 zamietol návrh
odporkyne v 1. rade na zrušenie predbežného opatrenia,
- 11. marec 2005 – navrhovateľka v 3. rade žiadala o zaslanie dôkazov o tvrdeniach správcu
konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade,
- 14. marec 2005 – sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu krajského súdu
zo 17. februára 2005; krajský súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku
za podané odvolanie, odporkyniam a ministerstvu vnútra zaslal odvolanie sťažovateľov
na vyjadrenie a navrhovateľke v 3. rade zaslal vyjadrenia správcu konkurznej podstaty
odporkyne v 3. rade a ministerstva vnútra,
- 29. marec 2005 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril k odvolaniu
sťažovateľov,
- 30. marec 2005 – sťažovateľka sa vyjadrila k uzneseniu krajského súdu z 10. marca 2005;
právny zástupca odporkyne v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu
z 10. marca 2005,
- 31. marec 2005 – sťažovateľ sa vyjadril k veci; navrhovateľka v 3. rade sa vyjadrila
k odvolaniu odporkyne v 1. rade,
- 1. apríl 2005 – ministerstvo vnútra sa vyjadrilo k odvolaniu sťažovateľov proti uzneseniu
krajského súdu zo 17. februára 2005,
- 4. apríl 2005 – krajský súd vyzval odporkyňu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku
za podané odvolanie,
- 5. apríl 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanie odvolania,
- 6. apríl 2005 – krajský súd zaslal sťažovateľom vyjadrenie ministerstva vnútra
k ich odvolaniu a odvolanie právneho zástupcu odporkyne v 1. rade,
- 8. apríl 2005 – odporkyňa v 1. rade zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie,
- 18. apríl 2005 – súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o opravných
prostriedkoch sťažovateľov a odporkyne v 1. rade,
- 4. máj 2005 – krajský súd predložil najvyššiemu súdu vyjadrenie sťažovateľky
k odvolaniu odporkyne v 1. rade, ktoré bolo krajskému súdu doručené 18. apríla 2005,
- 16. máj 2005 – krajský súd zaslal najvyššiemu súdu vyjadrenie sťažovateľky, ktoré
mu bolo doručené 5. mája 2005; najvyšší súd uznesením č. k. 5 Obo 140/2005-456, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2005, uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-359
z 10. marca 2005 zmenil tak, že uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4 Obo 230/2003-78
z 28. januára 2004 zrušil; najvyšší súd uznesením č. k. 6 Obo 150/2005-458,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2005, napadnuté uznesenie krajského súdu
č. k. 4 Cbs 9/2003-346 zo 17. februára 2005 potvrdil,
- 20. máj 2005 – súdny spis bol najvyšším súdom vrátený späť krajskému súdu,
- 23. máj 2005 – krajský súd doručoval rozhodnutia najvyššieho súdu účastníkom konania;
právny zástupca odporkyne v 2. rade sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľov zo 4. marca
2005,
- 2. jún 2005 – sťažovateľka podala návrh na odloženie vyznačenia právoplatnosti
a vykonateľnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 140/2005 zo 16. mája 2005;
krajský súd zaslal sťažovateľke ňou požadované kópie listín,
- 8. jún 2005 – krajský súd zaslal spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o návrhu
sťažovateľky na odloženie vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 140/2005 zo 16. mája 2005,
- 11. august 2005 – Krajská prokuratúra v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“) požiadala
o zapožičanie súdneho spisu; krajský súd odpovedal, že súdny spis sa nachádza
na najvyššom súde,
- 15. august 2005 – krajský súd zaslal najvyššiemu súdu návrh právneho zástupcu
sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol krajskému súdu doručený
10. augusta 2005,
- 13. október 2005 – krajská prokuratúra opäť žiadala o zapožičanie súdneho spisu,
- 26. október 2005 – krajský súd oznámil krajskej prokuratúre, že súdny spis sa nachádza
na najvyššom súde,
- 10. november 2005 – krajský súd odpovedal právnemu zástupcovi sťažovateľky na jeho
žiadosť o rozhodnutie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia, že súdny spis
sa nachádza na najvyššom súde,
- 16. november 2005 – krajský súd zaslal najvyššiemu súdu žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľky o rozhodnutie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorá bola
krajskému súdu doručená 16. septembra 2005,
- 24. november 2005 – najvyšší súd listom sp. zn. 1 Obdo V 59/2005 z 22. novembra 2005
vrátil súdny spis krajskému súdu, pretože na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia neboli
splnené predpoklady (neprebiehalo dovolacie konanie),
- 5. december 2005 – krajský súd vyzval právneho zástupcu odporkyne v 1. rade, právneho
zástupcu odporkyne v 2. rade a správcu konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade,
aby sa vyjadrili k podaniu sťažovateľky z 2. augusta 2005 (doručenému krajskému súdu
10. augusta 2005 – návrh na vydanie predbežného opatrenia),
- 6. december 2005 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-498, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 13. januára 2006, pripustil, aby do konania na strane odporcov pristúpil
odporca vo 4. rade,
- 15. december 2005 – právny zástupca odporkyne v 1. rade sa vyjadril k návrhu
sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia,
- 16. december 2005 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-501, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30. júna 2006, návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia
zamietol,
- 19. december 2005 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril
k návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia; právny zástupca sťažovateľky
podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005
(pripustenie ďalšieho účastníka na strane odporcu) a zároveň namietal zaujatosť zákonnej
sudkyne; krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-506, ktoré nadobudlo právoplatnosť
19. januára 2006, opravil uznesenie č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005, oprava
sa týkala označenia sťažovateľky a navrhovateľky v 3. rade, zároveň vyzval sťažovateľku
na zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne,
- 20. december 2005 – krajský súd zaslal súdny spis krajskej prokuratúre,
- 9. január 2006 – krajská prokuratúra vrátila súdny spis krajskému súdu; sťažovateľka
zaplatila súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne; právny zástupca
sťažovateľky podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-501
zo 16. decembra 2005 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia); k veci
sa vyjadrili Ing. J. S. – O. a navrhovateľka v 3. rade; zákonná sudkyňa sa vyjadrila
k námietke zaujatosti; krajský súd predkladal súdny spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005 a proti
uzneseniu č. k. 4 Cbs 9/2003-501 zo 16. decembra 2005,
- 19. apríl 2006 – najvyšší súd uznesením č. k. 3 Obo 22/2006-526, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30. júna 2006, potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-501
zo 16. decembra 2005,
- 15. jún 2006 – najvyšší súd listom č. k. 3 Obo 21/2006-525 z 19. apríla 2006, vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005, vrátil súdny spis
krajskému súdu s tým, že podľa obsahu nemožno podanie sťažovateľky posúdiť
ako odvolanie, návrhu na opravu už súd prvého stupňa vyhovel a o námietke zaujatosti
rozhodne nadriadený súd; krajský súd doručoval uznesenie najvyššieho súdu
č. k. 3 Obo 22/2006-526 z 19. apríla 2006 účastníkom konania,
- 7. september 2006 – krajský súd nariadil pojednávanie na 22. september 2006,
- 13. september 2006 – právny zástupca odporkyne v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní 22. septembra 2006 z dôvodu kolízie termínov, pojednávanie žiadal odročiť,
- 18. september 2006 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. september 2006 z dôvodu zahraničnej cesty;
sťažovateľ (resp. Ing. J. S. – O.) a navrhovateľka v 3. rade požiadali o odročenie tohto
pojednávania na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa a materskej dovolenky
navrhovateľky v 3. rade,
- 20. september 2006 – právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na 22. september 2006 z dôvodu jeho práceneschopnosti; krajský súd oznámil
odporcovi vo 4. rade, že pojednávanie nariadené na 22. september 2006 sa neuskutoční
z dôvodu ospravedlnenia neúčasti sťažovateľa, navrhovateľky v 3. rade a odporkýň
v 1. a 3. rade,
- 22. september 2006 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov a ich právnych zástupcov
nedostavil, preto krajský súd pojednávanie odročil na neurčito na účely doplnenia
dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,
- 4. október 2006 – krajský súd nariadil pojednávanie na 17. október 2006,
- 12. október 2006 – sťažovateľ a navrhovateľka v 3. rade žiadali o odročenie pojednávania
nariadeného na 17. október 2006 na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa
a materských povinností navrhovateľky v 3. rade,
- 13. október 2006 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní nariadenom na 17. október 2006 z dôvodu jeho práceneschopnosti a žiadal
o odročenie pojednávania,
- 17. október 2006 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov ani ich právnych zástupcov
nedostavil, preto krajský súd pojednávanie odročil na neurčito na účely doplnenia
dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,
- 25. október 2006 – právny zástupca sťažovateľky oznámil krajskému súdu vypovedanie
plnej moci,
- 20. september 2007 – krajský súd nariadil pojednávanie na 16. október 2007,
- 16. október 2007 – pojednávania sa nezúčastnili sťažovatelia ani navrhovateľka v 3. rade,
po vyjadrení správcu konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade bolo pojednávanie odročené
na neurčito na účely doplnenia dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne
pojednávanie, zároveň boli sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade vyzvaní na oznámenie,
či trvajú na predloženom návrhu v celom rozsahu,
- 17. október 2007 – Ing. J. S. – O. (sťažovateľ) ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
16. októbra 2007 z dôvodov na strane bývalého právneho zástupcu sťažovateľky,
pojednávanie žiadal odročiť na neurčito,
- 19. október 2007 – krajský súd vyzval sťažovateľov a navrhovateľku v 3. rade,
aby oznámili, či vzhľadom na ich neúčasť na súdnych pojednávaniach trvajú
na predloženom návrhu v celom rozsahu,
- 8. december 2007 – krajský súd nariadil pojednávanie na 11. január 2008,
- 8. január 2008 – sťažovateľka (resp. jej konateľ – sťažovateľ) a navrhovateľka v 3. rade
ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 11. január 2008,
a to zo zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa a materskej dovolenky navrhovateľky
v 3. rade, ako aj z dôvodu zadržiavania písomností bývalým právnym zástupcom
sťažovateľky, pojednávanie navrhli odročiť,
- 11. január 2008 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov a ich právnych zástupcov
nedostavil, pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely doplnenia dokazovania
a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,
- 15. január 2008 – krajskému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti zástupcu
odporcu vo 4. rade na pojednávaní 11. januára 2008,
- 6. február 2008 – krajský súd nariadil pojednávanie na 22. február 2008,
- 15. február 2008 – sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade ospravedlnili svoju neúčasť
na pojednávaní nariadenom na 22. február 2008 z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa
a materskej dovolenky navrhovateľky v 3. rade, ktorá zároveň opatruje manžela –
sťažovateľa, odročenie pojednávania nežiadali,
- 20. február 2008 – právny zástupca odporkyne v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní 22. februára 2008 z dôvodu práceneschopnosti, zároveň požiadal
o odročenie pojednávania,
- 22. február 2008 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov ani ich právnych zástupcov
nedostavil, pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely doplnenia dokazovania
a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,
- 27. marec 2008 – krajský súd nariadil pojednávanie na 11. apríl 2008,
- 11. apríl 2008 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia, navrhovateľka v 3. rade
a odporcovia v 3. a 4. rade, krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-578, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 14. júla 2008, pripustil zmenu návrhu (podľa návrhu sťažovateľov
zo 16. septembra 2004), po vyjadreniach zástupcov odporkýň v 1. a 2. rade krajský súd
uznesením skončil dokazovanie a rozsudkom žalobu zamietol,
- 14. apríl 2008 – sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade ospravedlnili svoju neúčasť
na pojednávaní konanom 11. apríla 2008 zo zdravotných dôvodov, konanie žiadali prerušiť
do uzdravenia sa sťažovateľa,
- 10. jún 2008 – krajský súd doručoval uznesenie z 11. apríla 2008 (pripustenie zmeny
návrhu) a rozsudok z 11. apríla 2008 účastníkom konania,
- 9. (telefaxom a e-mailom) a 14. (písomne poštou) júl 2008 – sťažovatelia podali odvolanie
proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,
- 28. júl 2008 – súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľov proti rozsudku z 11. apríla 2008 s poznámkou, že ide o odvolanie podané
po lehote (sp. zn. 3 Obo 112/2008),
- 28. september 2009 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu vzhľadom
na skutočnosť, že sťažovatelia požiadali ospravedlniť oneskorené podanie odvolania,
preto bolo potrebné zisťovať, či uvádzané skutočnosti treba považovať za žiadosť
o odpustenie zmeškania lehoty, o ktorej by rozhodoval súd prvého stupňa,
- 12. október 2009 – krajský súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či v odvolaní
proti rozsudku z 11. apríla 2008 požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie,
a ak áno, nech preukáže, že jej štatutár v čase doručovania rozsudku od 10. júna 2008
do 10. júla 2008 bol v nemocničnom ošetrení,
- 10. november 2009 – sťažovateľka reagovala na výzvu krajského súdu z 12. októbra 2009,
- 11. november 2009 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-614, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 2. decembra 2009, odpustil sťažovateľke zmeškanie lehoty na podanie
odvolania proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,
- 14. december 2009 – krajský súd predložil súdny spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,
- 18. február 2010 – najvyšší súd listom č. k. 3 Obo 134/2009-628 z 12. januára 2010 vrátil
súdny spis krajskému súdu z dôvodu, že krajský súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľa
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania (rozhodol iba vo vzťahu
k sťažovateľke),
- 1. marec 2010 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-629, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 25. marca 2010, rozhodol, že odpúšťa sťažovateľovi zmeškanie lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,
- 9. apríl 2010 – krajský súd predložil súdny spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,
- 17. december 2010 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu z dôvodu potreby
vydania uznesenia o vyrubení poplatkovej povinnosti sťažovateľom za podané odvolanie,
- 21. december 2010 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-637, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. januára 2011, uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie a uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-638, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. februára
2011, uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,
- 22. február 2011 – krajský súd zasielal odvolanie sťažovateľov na vyjadrenie odporcom,
- 8. marec 2011 – odporca vo 4. rade sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľov,
- 11. apríl 2011 – krajský súd predložil súdny spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,
- 23. február 2012 – sťažovateľka doplnila svoje odvolanie,
- 24. február 2012 – sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade žiadali predsedu najvyššieho
súdu o prešetrenie vybavenia ich sťažnosti na prieťahy v postupe krajského súdu predsedom
krajského súdu,
- 27. február 2012 – krajský súd zaslal najvyššiemu súdu doplnenie odvolania sťažovateľky
k spisu,
- 28. február 2012 – najvyššiemu súd bola doručená poštou žiadosť (ktorá už bola doručená
24. februára 2012) sťažovateľov a navrhovateľky v 3. rade o prešetrenie vybavenia
ich sťažnosti na prieťahy v postupe krajského súdu predsedom krajského súdu,
- 21. marec 2012 – najvyšší súd určil termín vyhlásenia rozhodnutia na 27. marec 2012,
- 27. marec 2012 – najvyšší súd rozsudkom č. k. 2 Obo 34/2011-663 potvrdil rozsudok
krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-581 z 11. apríla 2008 v časti odporcov v 2. a 4. rade,
- 30. marec 2012 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu; krajský súd doručoval
rozsudok najvyššieho súdu účastníkom,
- 4. máj 2012 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila k namietaným prieťahom v konaní,
- 14. máj 2012 – rozsudok krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-581 z 11. apríla 2008
nadobudol právoplatnosť v časti proti odporkyniam v 2. a 4. rade,
- 25. máj 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2012,
- 20. jún 2012 – právny zástupca odporkyne v 1. rade požiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na 26. jún 2012 z dôvodu čerpania dovolenky v zahraničí,
- 25. jún 2012 – sťažovatelia sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní 26. júna 2012
z dôvodu opatery maloletých detí, namietali nedodržanie lehoty 5 dní na prípravu
na pojednávanie, zároveň uviedli adresu na doručovanie písomností sťažovateľke (Mgr. J.
S. – konateľ, V., s. r. o., L.), úkony žiadali vykonať cestou dožiadania Okresného súdu
Pezinok; správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade požiadal o odročenie
pojednávania nariadeného na 26. jún 2012, pretože sa ho nemôže zúčastniť zo zdravotných
dôvodov,
- 26. jún 2012 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov ani ich právnych zástupcov
nedostavil; pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely predvolania účastníkov,
- 21. august 2012 – odporca vo 4. rade žiadal predložiť krajským súdom potrebné
písomnosti,
- 27. august 2012 – krajský súd zaslal odporcovi vo 4. rade požadované písomnosti,
- 28. august 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 5. október 2012,
- 1. október 2012 – sťažovatelia ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom
na 5. október 2012 z dôvodu kolízie termínov a žiadali o odročenie pojednávania,
- 3. október 2012 – krajský súd oznámil ostatným účastníkom konania, že pojednávanie
nariadené na 5. október 2012 sa neuskutoční z dôvodov na strane sťažovateľov,
- 10. október 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 6. november 2012,
- 15. október 2012 – odporca vo 4. rade oznámil krajskému súdu, že jemu doručené
písomnosti nie sú spôsobilé na vykonanie zápisu poznámky do katastra nehnuteľností,
- 5. november 2012 – sťažovateľka žiadala oznámiť, či sa pojednávanie nariadené
na 6. november 2012 uskutoční,
- 6. november 2012 – na pojednávanie sa nedostavili odporcovia (v 1. a 3. rade), krajský súd
konal v ich neprítomnosti, po vyjadrení sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na neurčito
s tým, že sťažovateľ oznámi potrebné skutočnosti, predloží relevantné doklady a oznámi
adresy navrhovaných svedkov,
- 8. november 2012 – krajský súd zaslal sťažovateľovi zápisnicu z pojednávania.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním
veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto
právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd poznamenáva, že konania
o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle svojej judikatúry nepovažuje vzhľadom
na právnu úpravu a skutočnosť, že tieto tvoria bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov, za právne zložité (napr. I. ÚS 62/08, I. ÚS 116/2011), avšak možno ich za istých
podmienok považovať za skutkovo zložité (napr. IV. ÚS 205/05). V danej veci však
doterajšia celková dĺžka konania nebola významnejšie závislá od faktickej zložitosti veci.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľov
ako účastníkov konania, ústavný súd konštatuje, že títo svojím správaním nesporne prispeli
k predĺženiu trvania konania. Dňa 23. apríla 2004 žiadali o odročenie pojednávania
nariadeného na 29. apríl 2004 o 4 mesiace zo zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa.
Nezúčastnili sa ani pojednávania konaného 24. mája 2004 z dôvodu kolízie termínu
s pojednávaním na inom súde. Svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. september
2006 ospravedlnili 18. septembra 2006 práceneschopnosťou sťažovateľa a materskou
dovolenkou navrhovateľky v 3. rade. Právny zástupca sťažovateľky požiadal aj o odročenie
tohto pojednávania. Sťažovateľ a navrhovateľka v 3. rade 12. októbra 2006 a právny
zástupca sťažovateľky 13. októbra 2006 žiadali odročiť pojednávanie nariadené
na 17. október 2006 na neurčito opäť zo zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa
a materských povinností navrhovateľky v 3. rade. Dňa 8. januára 2008 sťažovatelia
ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 11. január 2008 znovu
zo zdravotných dôvodov sťažovateľa a zároveň žiadali pojednávanie odročiť. Podobne
15. februára 2008 oznámili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. február 2008,
ktorú ospravedlnili práceneschopnosťou sťažovateľa, aj keď v tomto prípade nežiadali
odročenie pojednávania. Sťažovatelia 14. apríla 2008 spolu s navrhovateľkou v 3. rade
navrhli prerušiť konanie do uzdravenia sťažovateľa. Svoju neúčasť sťažovatelia
ospravedlnili aj na pojednávaní nariadenom na 26. jún 2012. Bolo to zapríčinené potrebou
opatery o maloleté deti, ako aj nedodržaním 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie.
Napokon sa z dôvodov na strane sťažovateľov neuskutočnilo pojednávanie nariadené
na 5. október 2012, a to z dôvodu kolízie termínu s pojednávaním v inej veci.
Aj keď ústavný súd uznáva, že práceneschopnosť účastníka konania je relevantným
dôvodom na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi,
nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľa) na prieťahy
v konaní neprihliadnuť na tieto okolnosti, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad
na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného krajského súdu.
Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 začalo v júli 2003
a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Trvá teda viac ako 9 a pol roka. Už len samotná
dĺžka trvania konania signalizuje, že v konaní nedochádza k naplneniu účelu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej
neistoty účastníkov konania. Navyše, z prehľadu procesných úkonov krajského súdu
vyplýva, že krajský súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť
v období od 17. októbra 2006 do 20. septembra 2007, t. j. viac ako 11 mesiacov. Za túto
dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa sťažovatelia v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzali.
Krajskému súdu je však potrebné vytknúť najmä jeho nesústredenú činnosť,
keď 28. júla 2008 predložil najvyššiemu súdu súdny spis na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľov proti rozsudku z 11. apríla 2008 s tým, že ide o odvolanie podané po lehote,
avšak bez toho, aby predtým rozhodol o žiadosti sťažovateľov o odpustenie zmeškania
lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku. Spis bol následne najvyšším súdom
vrátený krajskému súdu, ktorý 11. novembra 2009 síce rozhodol o odpustení zmeškania
lehoty na podanie odvolania, avšak iba vo vzťahu k osobe sťažovateľky. Preto potom,
ako krajský súd opätovne zaslal súdny spis najvyššiemu súdu (14. december 2009), tento
ho znova (18. februára 2010) vrátil z dôvodu absencie rozhodnutia o tejto otázke
aj vo vzťahu k osobe sťažovateľa. Po rozhodnutí krajského súdu o odpustení zmeškania
lehoty na podanie opravného prostriedku aj sťažovateľovi uznesením z 1. marca 2010
a po zaslaní súdneho spisu najvyššiemu súdu, ho však odvolací súd opäť vrátil
prvostupňovému súdu z dôvodu potreby rozhodnutia o vyrubení poplatkovej povinnosti
obom sťažovateľom za podané odvolanie. O tom krajský súd rozhodol 21. decembra 2010
a po vyjadrení sa protistrany k odvolaniu sťažovateľov predložil spis najvyššiemu súdu
11. apríla 2011. O odvolaní sťažovateľov bolo napokon najvyšším súdom rozhodnuté
až rozsudkom č. k. 2 Obo 34/2011-663 z 27. marca 2012, čo od podania odvolania 9. júla
2008 (resp. jeho doplnenia predložením originálu 14. júla 2008) predstavuje neúmerne dlhú
dobu významne zapríčinenú aj nesústredeným postupom krajského súdu.
Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dobu, resp. obdobia, počas
ktorých sa spis nachádzal na druhostupňovom (najvyššom) súde z titulu konania
o odvolaniach, nemožno pripočítať na ťarchu krajského súdu, ktorý v tomto čase objektívne
nemohol ovplyvniť priebeh ani plynulosť skúmaného konania.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal krajskému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
po 5 000 € každému z nich.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na celkový čas trvania
konania, ktoré nebolo právoplatne ukončené ani po viac ako 9 a pol roku, a na zistený
rozsah nečinnosti krajského súdu a na jeho nesústrednú činnosť, ale aj s prihliadnutím
na správanie sťažovateľov v konaní vedenom krajským súdom považuje za primerané
v sume 1 000 € každému, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si ju uplatnila v celkovej
sume 626,96 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €, základná sadzba
odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota
režijného paušálu je 7,81 €.
S poukazom na výsledok konania sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov
konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a príprava
zastúpenia a vypracovanie sťažnosti zo 6. augusta 2012) pri zastupovaní dvoch
sťažovateľov v sume 284,86 € vrátane režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby
v uskutočnený v roku 2013 (vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľov z 25. februára
2013) pri zastupovaní dvoch sťažovateľov v sume 145,79 € vrátane režijného paušálu, teda
v celkovej sume 430,65 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania
pred ústavným súdom v sume 430,65 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2013