Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 188/09
PDF · 205.07 KB
No categories available
I. ÚS 188/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 188/09-46
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť A. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. V. O., L., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 113/2004
a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 113/2004 p o r u š e n é
b o l o .
2. A. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 €
(slovom sto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť
ustanovenému advokátovi JUDr. V. O. odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej
sume 324,16 € (slovom tristodvadsaťštyri eur a šestnásť centov) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume
324,16 € (slovom tristodvadsaťštyri eur a šestnásť centov) na účet Kancelárie Ústavného
súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
sp. zn. I. ÚS 188/09 zo 14. októbra 2009 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť A. K.
(ďalej len ,,sťažovateľka“) z 19. januára 2009, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 113/2004.
2. Z obsahu sťažnosti doplnenej podaním sťažovateľky z 21. septembra 2009
vyplynulo, že konanie pred okresným súdom sa začalo návrhom sťažovateľky (ako
navrhovateľky) na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol okresnému súdu doručený
28. mája 2004. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo 17. decembra 2004,
ktorý bol z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi zrušený uznesením okresného
súdu zo 7. marca 2006. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) na odvolanie
sťažovateľky uznesením sp. zn. 5 Co 444/06 z 31. júla 2007 potvrdil napadnuté uznesenie
okresného súdu, ktorým bol platobný rozkaz zrušený.
3. Sťažovateľka poukázala taktiež na sťažnosti na prieťahy v konaní pred okresným
súdom, ktoré opakovane adresovala predsedníčke krajského súdu (sťažnosť z 15. augusta
2005, sťažnosť z 25. júla 2008) a na jej žiadosti prešetrenie vybavenia sťažnosti adresované
predsedníčke krajského súdu (žiadosť z 11. októbra 2007 a žiadosť z 3. novembra 2008),
ako aj na spôsob ich vybavenia zo strany predsedu okresného súdu (ktoré mu boli
postúpené), resp. priamo zo strany funkcionárov krajského súdu. Podpredsedníčka
okresného súdu v prípise z 25. novembra 2008 (sťažovateľke bol doručený
1. decembra 2008) konštatovala, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní je dôvodná.
Podpredsedníčka krajského súdu listom z 28. novembra 2008 (sťažovateľke bol doručený
5. decembra 2008) sťažovateľke oznámila, že skutočne zistila, že došlo k oneskorenému
vybaveniu jej sťažnosti.
4. Pokiaľ ide o namietané zbytočné prieťahy v konaní, tieto vidí sťažovateľka jednak
v nedodržaní zákonných lehôt na vybavenie jej sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 65
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) a taktiež v tom, že okresný súd
vo veci samej vôbec nekonal vo viacerých dlhých, presne určených obdobiach, ktoré
vo svojej sťažnosti popísala.
5. Napokon sťažovateľka uviedla, že ,,... konanie na okresnom súde bolo právoplatne
skončené až rozsudkom zo dňa 24. 02. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
01. 04. 2009 a vykonateľnosť dňa 06. 04. 2009 v spojení s opravným uznesením týkajúcim
sa výrokovej časti predmetného rozsudku zo dňa 08. 07. 2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05. 08. 2009 a vykonateľnosť dňa 10. 08. 2009, čo som zistila len
telefonicky od pracovníčky informačnej kancelárie okresného súdu...“.
Ďalej sťažovateľka na preukázanie zásahu do svojich práv postupom okresného súdu
v podstatnom uviedla: ,,Viacnásobne som žiadala príslušnými prostriedkami ochranu
svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pričom som apelovala na súd,
aby robil potrebné procesné úkony priebežne a plynulo, a to tak, aby smerovali
k odstráneniu mojej právnej neistoty, čo je hlavným účelom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napriek tomu boli procesné úkony zo strany
súdu uskutočňované v neúmerne veľkých časových odstupoch, čo podrobne opisujem
v predmetnej sťažnosti.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že od podania žaloby doručenej súdu dňa 28. 05. 2004
do právoplatného rozhodnutia uplynulo viac ako 5 rokov. Poukazujem zároveň
na skutočnosť, že účel a cieľ práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo
možné v čase podania mojej sťažnosti zo dňa 19. 01. 2009 na Ústavný súd Slovenskej
republiky dosiahnuť, nakoľko v čase keď došla sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, t. j. dňa 30. 01. 2009 ešte stále dochádzalo k porušovaniu namietaného práva,
nakoľko napadnuté konanie prvostupňového súdu v tom čase ešte nebolo právoplatne
skončené. Namietané porušenie môjho práva v čase podania sťažnosti ešte trvalo, a teda
nebola odstránená moja právna neistota v tomto konaní, čo odôvodňovalo potrebnosť,
dôvodnosť a opodstatnenosť predmetnej sťažnosti podanej Ústavnému súdu v Slovenskej
republike.
Poukazujem opätovne na to, že sa predmetné konanie o zaplatenie vedené pred
Okresným súdom Bratislava III nevyznačovalo právnou zložitosťou, nakoľko uvedená vec
patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a skutková či právna zložitosť nebola
preukázaná.“
6. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
,,Základné právo A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 113/2004 porušené bolo.
A. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.800,-Eur (slovom tisícosemsto
eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.
Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho
zastúpenia A. K. v sume 324,16 Eur (slovom tristodvadsaťštyri eur a šestnásť centov) na
účet advokáta JUDr. V. O. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 324,16 Eur (slovom tristodvadsaťštyri eur a šestnásť centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
7. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd, aby
sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému
súdu kompletný spisový materiál. Podpredsedníčka okresného súdu v písomnom
vyjadrení z 9. februára 2010 popísala priebeh konania s chronológiou procesných úkonov,
uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, a pripojila písomné vyjadrenie zákonnej
sudkyne Mgr. I. D. P. Táto uviedla, že vec napadla do jej súdneho oddelenia v júni 2008,
keď nastúpila na výkon funkcie sudcu po ukončení materskej dovolenky. Spis jej však bol
fakticky pridelený až 25. novembra 2008, keď stanovila deň verejného vyhlásenia rozsudku
na 9. december 2008, keď súd z dôvodov na strane navrhovateľky (sťažovateľky) rozsudok
nevyhlásil, ale k vyhláseniu rozsudku došlo 24. februára 2009. Zákonná sudkyňa v
závere uviedla, že za obdobie od pridelenia predmetnej veci do jej súdneho oddelenia k
prieťahom nedošlo a k prípadným predchádzajúcim prieťahom sa vyjadriť nevie.
8. Na výzvu ústavného súdu ku vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca
sťažovateľky v prípise datovanom 18. decembra 2009 uviedol, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
9. Po podrobnom posúdení obsahu spisu okresného súdu, sťažnosti a vyjadrenia k nej
dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
III.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
11. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil
ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný
súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom
tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu
(napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada
pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu
pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Napokon ústavný súd
taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. I. ÚS 92/97,
II. ÚS 21/01), resp. na celkovú dĺžku konania (III. ÚS 123/02).
12. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,
či postupom okresného súdu v konaní o právnej veci sťažovateľky v období
predchádzajúcom podaniu sťažnosti (t. j. pred 19. januárom 2009) došlo k porušeniu
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z chronológie procesných úkonov v konaní vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:
- 28. máj 2004 – podanie návrhu na súde, vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. I. P.,
- 7. júl 2004 – uznesenie o oslobodení navrhovateľky od súdneho poplatku,
- 17. december 2004 – vydaný platobný rozkaz,
- December 2004 až jún 2005 – pokusy o doručenie platobného rozkazu odporcovi
a reklamácia doručovania na pošte,
- 27. jún 2005 – zmena zákonnej sudkyne (vec pridelená JUDr. A. M.),
- 7. september 2005 – zmena zákonnej sudkyne (vec pridelená Mgr. J. W. B.),
- 7. marec 2006 – uznesenie o zrušení platobného rozkazu,
- 13. apríl 2006 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
zo 7. marca 2006 o zrušení platobného rozkazu,
- 18. september 2006 – spis bol zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
navrhovateľky,
- 4. október 2007 – okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu z 31. júla 2007,
ktorým bolo napadnuté uznesenie potvrdené,
- 12. október 2007 – bol doručovaný návrh s prílohami na vyjadrenie odporcovi,
- 27. november 2007 – referát v spise (pokyn na predloženie spisu konajúcej sudkyni),
- 25. november 2008 – spis bol predložený z Spr. a následne 26. novembra 2008 bol určený
termín verejného vyhlásenia rozsudku na 9. december 2008,
- 2. december 2008 – doručená bola okresnému súdu žiadosť navrhovateľky o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov,
- 11. december 2008 – uznesenie o ustanovení zástupcu z radov advokátov
pre navrhovateľku,
- 16. december 2008 – bol určený termín verejného vyhlásenia rozsudku
na 24. február 2009,
- 24. február 2009 – bol vyhlásený rozsudok (právoplatnosť v časti istiny 1. apríla 2009
a v časti náhrady trov konania v spojení s opravným uznesením z 8. júla 2009 právoplatnosť
5. augusta 2009).
13. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľky z hľadiska
základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:
Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že právna
vec sťažovateľky je jednoduchou občianskoprávnou vecou, a to tak po skutkovej stránke,
ako aj po právnej stránke. Táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku okresného
súdu z 24. februára 2009, z ktorého je zrejmé, že súd zistil skutkový stav dokazovaním
listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na začatie konania a vec právne posúdil podľa
tam uvedených zákonných ustanovení. Ústavný súd teda v právnej veci sťažovateľky
nezistil žiadne indikátory zvýšenej skutkovej či právnej zložitosti veci.
Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd nezistil
zásadné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech. Do istej miery možno
poukázať aj na skutočnosti, ktorými sama prispela k neprimeranej dĺžke konania. Ide jednak
o nepresné uvedenie adresy odporcu v návrhu a jednak o jej sťažnosti na prieťahy v konaní
a žiadosti o prešetrenie ich vybavenia, ich realizácia je však zákonným právom každého
účastníka konania pred všeobecným súdom, a ako už bolo uvedené, orgány štátnej správy
súdov konštatovali dôvodnosť týchto podaní sťažovateľky. Vo finálnom štádiu konania
sťažovateľka prispela k jeho predĺženiu podaním adresovaným okresnému súdu
2. decembra 2008 (teda sedem dní pred plánovaným verejným vyhlásením rozsudku),
ktorým žiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čomu súd vyhovel
11. decembra 2008 a 16. decembra 2008 určil nový termín verejného vyhlásenia rozsudku
na 24. február 2009. Tieto úkony sťažovateľky však nemohli (pri dodržaní zákonných lehôt
na vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní a žiadosti o prešetrenie ich vybavenia)
zásadným spôsobom ovplyvniť celkovú dĺžku konania pred okresným súdom.
V postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľky zistil ústavný súd viaceré
obdobia nečinnosti, ktoré v kontexte celkovej dĺžky (jednoduchého) konania pred okresným
súdom vedú k jednoznačnému záveru o porušení práv sťažovateľky garantovaných jej
ústavou, ako aj dohovorom. Na ťarchu okresného súdu boli ústavným súdom posúdené
najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:
- (i) od 7. júla 2004, keď bolo rozhodnuté o oslobodení navrhovateľky od súdneho poplatku,
do 17. decembra 2004, keď bol vydaný platobný rozkaz (viac ako 5 mesiacov nečinnosti),
- (ii) od 9. júna 2005, keď bolo ukončené reklamačné konanie v súvislosti s doručovaním
platobného rozkazu odporcovi, do 7. marca 2006, keď bol uznesením zrušený platobný
rozkaz, pričom zmena zákonnej sudkyne v tomto medziobdobí nemohla mať na zistenú
nečinnosť zásadný vplyv, pretože zo spisu je zrejmé, že v tomto štádiu konania realizovala
úkony v spise vyššia súdna úradníčka, resp. tajomníčka senátu (takmer 9 mesiacov
nečinnosti),
- (iii) od 21. apríla 2006, keď bol v spise urobený referát pre kanceláriu (vyzvať advokátku
na oznámenie aktuálnej adresy odporcu), do 10. júla 2006, keď bol predmetný prípis
konajúceho súdu vyhotovený (viac ako 2,5 mesiaca nečinnosti),
- (iv) od 12. októbra 2007, keď bol odporcovi zaslaný návrh spolu s prílohami, aby
sa k nemu vyjadril (nedoručená zásielka vrátená okresnému súdu 7. novembra 2007),
do 26. novembra 2008, keď bol určený termín verejného vyhlásenia rozsudku
na 9. december 2008 (viac ako jeden rok nečinnosti).
Ostatné kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd považuje za nevyhnutnú súčasť
každého súdneho konania, a preto neboli pričítané na ťarchu okresného súdu. Rovnako
ústavný súd nepričítal (a ani nemohol) na ťarchu okresného súdu obdobie, počas ktorého
sa spis nachádzal na krajskom súde v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní sťažovateľky,
a ani obdobie opakovaného doručovania platobného rozkazu (spojeného s reklamačným
konaním na pošte) odporcovi. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že zmeny zákonného sudcu
(sudkyne), ku ktorým v právnej veci sťažovateľky došlo z dôvodu nástupu pôvodnej
konajúcej sudkyne na materskú dovolenku, spravidla nemôžu byť exkulpačným dôvodom
na zbavenie sa zodpovednosti súdu za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.
14. Nad rámec potreby ústavný súd dodáva, že z obsahu spisu okresného súdu a jeho
písomného vyjadrenia k prijatej sťažnosti je zrejmé, že v rámci období jeho zistenej
nečinnosti (od 9. júna 2005 do 7. marca 2006 a od 12. októbra 2007 do 26. novembra 2008)
sa spis v určitých časových intervaloch nachádzal v dispozícii orgánov správy súdov, ktoré
posudzovali sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Keďže však ani z obsahu spisu a ani z písomného vyjadrenia
okresného súdu k prijatej sťažnosti nevyplýva, aké obdobie bol spis mimo dispozície
konajúcej sudkyne (resp. úradníkov jej súdneho oddelenia), celé tieto obdobia boli pričítané
na ťarchu okresného súdu.
15. Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu v kontexte s celkovou dĺžkou
jednoduchého občianskoprávneho konania v právnej veci sťažovateľky sú z ústavného
hľadiska neakceptovateľné a neospravedlniteľné. Ústavný súd preto 1. výrokom tohto
nálezu vyslovil, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 113/2004
porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
16. Sťažovateľka v sťažnosti uplatnila a odôvodnila aj svoj návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 800 €, čo bola suma takmer 6-násobne
vyššia, ako uplatnený nárok. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva,
že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky
porušenia práv sťažovateľa (prieťahy v konaní) už nemožno napraviť, či odstrániť
(napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Navrhovanú výšku však ústavný súd aj vzhľadom
na svoju doterajšiu judikatúru nepovažoval za primeranú, a preto priznal sťažovateľke
vychádzajúc z princípov spravodlivosti a potreby zavŕšenia ochrany jej práv primerané
finančné zadosťučinenie v sume 100 € (2. výrok nálezu). Táto výška podľa ústavného súdu
primerane vyjadruje ujmu sťažovateľky spôsobenú jej právnou neistotou vzhľadom
na predmet konania a jeho význam pre ňu samotnú. Taktiež zohľadňuje skutočnosť,
že v krátkom čase po podaní sťažnosti na ústavný súd, okresný súd rozsudkom
z 24. februára 2009 rozhodol a rozsudok nadobudol právoplatnosť (1. apríla 2009, resp.
5. augusta 2009).
17. Ústavný súd napokon rozhodol aj o odmene a náhradách ustanoveného zástupcu
sťažovateľky (3. výrok nálezu). S poukazom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
ústavný súd priznal ustanovenému advokátovi odmenu a náhradu hotových výdavkov
v sume 324,16 € [2 úkony právnej pomoci po 115,90 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,
doplnenie sťažnosti, 19 % DPH z odmeny advokáta – 44,04 €, 2 x paušálna náhrada
hotových výdavkov po 6,95 €, náhrada cestovných výdavkov advokáta v sume 11,24 €
a náhrada za stratu času v sume 23,18 € (cesta Zvolen – Banská Bystrica a späť vykonaná
10. septembra 2009)]. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje
inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 140 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky
a odmenu za zastupovanie štát. Keďže ústavný súd sťažovateľke na jej žiadosť ustanovil
advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu
zaplatiť na jeho účet v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu sumu
324,16 €.
18. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má štát podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie
sú predpoklady neoslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže ústavný súd uložil Kancelárii
ústavného súdu zaplatiť ustanovenému advokátovi sumu 324,16 €, tú istú sumu zaviazal
okresný súd ako neúspešného účastníka konania pred ústavným súdom uhradiť na účet
Kancelárie ústavného súdu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
(4. výrok nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2010