Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 298/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. arch. P. Ch., B., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou H., K., s. r. o., B., konajúcou advokátom Mgr. P. K., ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. arch. P. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er

1518/2006 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. arch. P. Ch. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. arch. P. Ch. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 121,20 €

(slovom stodvadsaťjeden eur a dvadsať centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I p

o v i n n ý zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie H., K., s. r. o., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-17 z 24. augusta 2011 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť Ing. arch.

P. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“) zo 4. marca 2011, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava

I (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ ako povinný je účastníkom

exekučného konania vedeného na okresnom súde, pričom 17. mája 2010 podal návrh na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), ktorý zdôvodnil tým, že:

,,Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci, ktorá bola exekučným titulom

pre vykonanie exekúcie – rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 20. mája 2002 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,rozsudok krajského súdu“) – vydal 26. februára

2010 uznesenie, ktorým rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave voči

povinnému zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) skonštatoval, že neboli

splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka sťažovateľovi, a preto rozsudok

nenadobudol právoplatnosť. Po uplynutí troch mesiacov nečinnosti súdu podal sťažovateľ

20. augusta 2010 urgenciu a žiadal okresný súd o urýchlené konanie a rozhodnutie o jeho

návrhu na zastavenie exekúcie, pretože exekúcia naďalej prebieha, i keď je z právoplatného

rozhodnutia súdu zrejmé, že je neoprávnená. Napriek urgencii zostal okresný súd nečinný.

3. Sťažovateľ poukázal taktiež na sťažnosť na prieťahy v konaní pred okresným

súdom, ktorú adresoval predsedníčke okresného súdu 19. októbra 2010. Predsedníčka

okresného súdu v prípise z 20. decembra 2010 konštatovala, že sťažnosť sťažovateľa na

prieťahy v konaní je dôvodná a za spôsobené prieťahy v konaní sa ospravedlnila. V petite

sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa porušené bolo, a aby

prikázal okresnému súdu, aby v jeho veci konal bez ďalších prieťahov. Žiadal priznať aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € a náhradu trov konania v sume 121,20

€. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že (i)

neoprávnený výkon exekúcie je zásadným zásahom do jeho súkromného života, (ii) že ide

o flagrantné odmietanie spravodlivosti okresným súdom, keďže s ohľadom na zrušujúce

rozhodnutie najvyššieho súdu je rozhodnutie o zastavení exekúcie formálnym úkonom, (iii)

že ide o zásah do jeho cti, pretože v dôsledku výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy je svojím

zamestnávateľom vnímaný ako človek, ktorý si neplní svoje záväzky, a napokon tým,

(iv) že takmer rok od zrušenia exekučného titulu musí strpieť, že z jeho mzdy sú neustále

vykonávané zrážky a prípadné vrátenie či už bezdôvodného obohatenia, alebo náhrady

škody bude sťažené tým, že súčasným oprávneným je spoločnosť so sídlom na S.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál.

Podpredsedníčka okresného súdu v písomnom vyjadrení z 20. júna 2011 popísala priebeh

konania s chronológiou procesných úkonov a uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania. Ďalej uviedla: „Dňa 9.3.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu účastníka

konania. Dňa 18.5.2010 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 20.8.2010

bola súdu doručená urgencia. Dňa 10.11.2010 súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu

osoby oprávnenej. Dňa 5.5.2011 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril, či si uplatňuje

trovy konania v danom exekučnom konaní... Z vyjadrenia zákonnej sudkyne som zistila, že

ihneď ako sa súdny exekútor vyjadrí bude vo veci rozhodnuté. Predmetné konanie je

poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol

spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení 2Er vyššieho súdneho úradníka

a zákonnej sudkyne... Zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov

v konaní. Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie ústavného súdu.“

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľa v prípise datovanom 4. októbra 2011 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

6. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľa, sťažnosti

a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť

je dôvodná.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

8. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Je však prirodzené a ústavný

súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa čl. 48

ods. 2 sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné

kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ,

alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom

rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre

sťažovateľa (napr. , alebo ).

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či

postupom okresného súdu v predmetnom exekučnom konaní, resp. v tej jeho časti, ktorá

nasledovala potom, ako sťažovateľ 18. mája 2010 doručil súdu návrh na zastavenie

exekúcie, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . Z obsahu súdneho spisu vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

- 18. mája 2010 bol súdu doručený návrh sťažovateľa ako povinného na zastavenie

exekúcie, ktorého prílohou bolo aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 26. februára 2010, ktorým bol zrušený rozsudok krajského súdu, ktorý bol exekučným

titulom,

- 20. augusta 2010 bola súdu doručená urgencia sťažovateľa – žiadosť o urýchlené

konanie vo veci,

- 10. novembra 2010 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu

oprávneného, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. decembra 2010,

- 5. mája 2011 súd vyzval súdneho exekútora, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či si

uplatňuje trovy konania v tomto exekučnom konaní. Súdny exekútor výzvu prevzal 12. mája

2011,

- 15. júla 2011 súd opätovne vyzval súdneho exekútora, aby sa v lehote 10 dní

vyjadril, či si uplatňuje trovy konania v tomto exekučnom konaní. Súdny exekútor výzvu

prevzal 20. júla 2011.

10. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľa z hľadiska

základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje nasledovné.

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

predmetná exekučná vec sťažovateľa – v časti rozhodovania o jeho návrhu na zastavenie

exekúcie je bežnou občianskoprávnou vecou a z obsahu vyžiadaného súdneho spisu

a vyjadrenia okresného súdu nebolo zistené nič, čo by indikovalo zvýšenú zložitosť veci.

Malo teda ísť o rutinné rozhodovanie príslušného exekučného súdu na podklade uznesenia

najvyššieho súdu, ktorým bol zrušený exekučný titul.

Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka exekučného konania ústavný súd

nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda

nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o návrhu na

zastavenie exekúcie. Návrh sťažovateľa doručený súdu 18. mája 2010 spĺňal všetky

požadované náležitosti a v kópii k nemu bolo pripojené aj zrušujúce uznesenie najvyššieho

súdu.

V postupe okresného súdu v predmetnej exekučnej veci zistil ústavný súd viaceré

obdobia nečinnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru o porušení označeného základného

práva sťažovateľa garantovaného mu . Na ťarchu okresného súdu boli ústavným

súdom posúdené najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:

(i) od 18. mája 2010, keď bol súdu doručený kvalifikovaný návrh na zastavenie

exekúcie, a teda súdu nič nebránilo o jeho návrhu rozhodnúť, do 11. novembra 2010, keď

bolo vydané uznesenie o zmene osoby oprávnenej,

(ii) od 13. decembra 2010, keď uznesenie súdu o zmene osoby oprávnenej nadobudlo

právoplatnosť, do 4. marca 2011, keď sťažovateľ datoval sťažnosť adresovanú ústavnému

súdu (podaná na poštovú prepravu 7. marca 2011),

(iii) a taktiež nemožno opomenúť nečinnosť okresného súdu trvajúcu v podstate až

do meritórneho rozhodnutia ústavného súdu, keďže, ako vyplýva z doručeného súdneho

(exekučného) spisu, o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie stále nie je rozhodnuté.

Okresný súd pritom neefektívne a nesústredene uprednostňuje viacnásobné vyzývanie

nereagujúceho súdneho exekútora na vyčíslenie jeho trov pred efektívnou a účinnou

ochranou práv sťažovateľa, ktorú mu mohol (môže) poskytnúť jedine rozhodnutím o jeho

návrhu na zastavenie exekúcie. Ústavnému súdu sa javí neprijateľné, aby o tak

jednoduchom procesnom návrhu sťažovateľa, okresný súd, ktorý od 30. mája 2011 mal

vedomosť aj o podanej sťažnosti ústavnému súdu - nerozhodol ani za ďalšie viac ako štyri

mesiace, počas ktorých mal súdny spis k dispozícii (do 3. októbra 2011).

11. Reagujúc na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu ústavný súd dodáva, že

v zmysle jeho stabilnej judikatúry množstvo vecí, v ktorých súd vykonáva súdnictvo

(m. m. , ), spravidla nemôže byť exkulpačným dôvodom na

zbavenie sa objektívnej zodpovednosti súdu za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

Z pohľadu sťažovateľa a jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (o ktorom ústavný súd rozhodoval), je taktiež irelevantné, že konajúca sudkyňa

(podľa názoru podpredsedníčky súdu) subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov

v konaní. Podstatné je to, že ústavný súd v predmetnej exekučnej veci zbytočné prieťahy

zistil, tieto možno pričítať len na ťarchu konajúceho súdu a z ústavnoprávneho hľadiska ide

o prieťahy, ktoré sú neospravedlniteľné.

12. Ústavný súd preto výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , a okresnému súdu prikázal, aby vo veci ďalej konal bez

zbytočných prieťahov.

IV.

13. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 25 000 €, ktoré nepriamo stotožňuje so

škodou, ktorá mu vzniká tým, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu takmer rok (ku dňu

podania sťažnosti) od podania návrhu na zastavenie exekúcie musí trpieť vykonávanie

zrážok zo mzdy. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv

sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr.

, ). Primerané finančné zadosťučinenie však nemožno zamieňať

s právom sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou okresného súdu (pozri

napr. , , ), ktoré má iný ústavný základ (čl. 46

ods. 3 v spojení s ) a o ktorom rozhodujú príslušné všeobecné

súdy v konaní podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd preto výrokom nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc

z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jeho práv a zo zodpovednosti

okresného súdu za zistené zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu sťažovateľa

spôsobenú jeho právnou neistotou vzhľadom na predmet konania a dobu zistenej nečinnosti

okresného súdu.

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.

S poukazom na viazanosť petitom sťažnosti ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania v ním požadovanej výške 121,20 €, aj keď vychádzajúc z ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb mal sťažovateľ nárok na náhradu trov konania

pred ústavným súdom v sume 261,82 € (2 úkony právnej pomoci po 123,50 €, t. j. prevzatie

a príprava zastúpenia, sťažnosť adresovaná ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových

výdavkov po 7,41 €). Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu

ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda

právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011