Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 460/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na inú právnu ochranu podľa postupom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č.

a jeho prípisom z 27. júla 2011 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2011

doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) vo veci vedenej pod č. a jeho prípisom z 27. júla 2011

súvisiacim s vybavovaním jeho žiadosti z 31. januára 2011, ktorou sa domáhal predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dolupodpísaný J. P. podávam týmto sťažnosť podľa

Slovenskej republiky vo veci porušenia môjho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1

a ods. 3 a . Tieto moje práva boli porušené

postupom sudkyne Okresného súdu Bratislava I (OS BA I), ktorý viedol k zbytočným

prieťahom v konaní č. k. a postupom Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR),

vo veci predbežného prerokovania nároku na náhrady škody podľa

na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) č. zo dňa

27. 7. 2010.

Dňa 5. 3. 2007 som podal na Okresný súd Košice I žalobu o zaplatenie 810 000 Sk

s prísl. = 26 887,07 EUR s prísl. Žaloba bola na námietky žalovaného preložená na konanie

na Okresný súd Bratislava I pod č. k. . Keďže OS BA 1 vo veci dlhodobo

nekonal podal som dňa 20. 1. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní s poukázaním na

skutočnosť, že aj keď od podania mojej žaloby uplynuli takmer 3 roky neprebehlo do

vtedajšieho dňa vo veci žiadne konanie. Listom zo dňa 5. 2. 2010 predseda OS BA I

odpovedal na moju sťažnosť a uznal jej opodstatnenosť.

Dňa 27. 1. 2011 som v súvislosti s kladným posúdením mojej sťažnosti na prieťahy

v konaní u predsedu OS BA I podlal na MS SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhrady škody podľa zák. Dňa 3. 8. 2011 mi bolo z MS SR doručené

oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhrady škody podľa zákona

č. č. zo dňa 27. 7. 2011. MS SR v oznámení konštatuje, že

moja žiadosť bola vyhodnotená ako právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia

základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č.

Aj keď od podania mojej žlaoby č. k. ubehlo už takmer 54 mesiacov OS

BA I do dnešného dňa nedokázal právoplatne skončiť vec aj keď podľa viacerých advokátov

je vec jednoduchá nakoľko žalovaný svoj záväzok viac krát uzal a to dokonca v trestnom

konaní ale aj v disciplinárnom konaní Slovenskej advokátskej komory pred 6 rokmi

v auguste 2005 zaviazal, že svoj záväazok v krátkej lehote vyrovná, Vzhľadom na to, že

žalovaný vo veci č. k. bol a stále je advokátom so sídlom v Košiciach a mne

ako sťažovateľovi viac krát s výsmechom tvrdil, že ako advokát má výborné konexia a teda

zabezpečí to, aby som sa nikdy nedočkal právoplatného rozsudku a aj za týmto účelom

nemá trvalé bydlisko v Košiciach ale v Bratislave, na ktorom sa nikdy nezdržiava mám ako

sťažovateľ za to, že súd stále bezdôvodne spôsobuje vo veci zbytočné prieťahy s cieľom

zabezpečiť inej osobe neoprávnenú výhodu na úkor mňa.

Svoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávam z toho dôvodu, že

o ochrane mnou v tejto sťažnosti označeného základného práva nerozhoduje iný súd...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo domáhať sa zákonom upraveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR

upravené v ods. I postupom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky v konaní č. zo dňa 27. 7. 2010, vo veci predbežného

prerokovania nároku na náhrady škody podľa porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 postupom sudkyne Okresného súdu Bratislava I,

v konaní č. k. porušené bolo.

3. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav

pred porušením základného práva a práva upraveného v a

Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi J. P. priznáva finančné zadosťučinenie 10 000 EUR (slovom

desaťtisíc EUR), ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné sťažovateľovi vyplatiť do

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažovateľovi J. P. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyčíslenia

advokáta, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné zaplatiť na účet advokáta,

ktorého sťažovateľovi pridelí Ústavný súd SR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa

postupom ministerstva vo veci vedenej pod č.

a jeho prípisom z 27. júla 2011

Ústavný súd zo sťažnosti, k nej priloženej dokumentácie a spisu okresného súdu

sp. zn. zistil, že sťažovateľ sa žiadosťou doručenou ministerstvu 31. januára

2011 domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) odškodnenia za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo ako orgán konajúci v mene štátu podľa

oznámilo sťažovateľovi prípisom z 27. júla 2011, že jeho žiadosť

z 31. augusta 2011 o odškodnenie za škodu spôsobenú mu porušením práva na spravodlivé

konanie a prieťahmi v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I „... bola predbežne

prerokovaná v zmysle pričom žiadosti nebolo

vyhovené...“, pričom ju posúdilo ako právne neopodstatnenú „... z dôvodu nesplnenia

základných

Z. z.“.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (m. m. ).

Podstatou tejto časti sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že k porušeniu jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa malo dôjsť postupom

ministerstva „... v konaní o predbežnom prejednaní škody...“ a jeho prípisom z 27. júla

2011, ktorým mu ministerstvo oznámilo výsledok predbežného prerokovania nároku

v zmysle

Podľa ak príslušný orgán (v danom prípade

ministerstvo, pozn.) neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal právo podať proti namietanému prípisu

opravný prostriedok (žalobu) podľa na miestne

príslušný okresný súd, ktorého právomoc rozhodnúť o takejto žalobe vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ sa ďalej domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Predmetom

označeného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa doručenej okresnému súdu

5. marca 2007 o zaplatenie sumy 26 887,07 €.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Z priloženej dokumentácie, ako aj zo spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd

v namietanom konaní rozhodol rozsudkom č. k. -57 z 12. marca 2010 tak, že

žalobe sťažovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Proti označenému rozsudku podal 11. mája

2010 odvolanie odporca, ktorý následne 22. júna 2010 podal odvolanie aj proti uzneseniu

okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a zároveň požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po zadovážení písomností potrebných pre rozhodnutie

o oslobodení od súdnych poplatkov okresný súd uznesením z 21. septembra 2010 rozhodol

o žiadosti odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že tejto žiadosti nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca 4. novembra 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 27. apríla 2011 tak, že

uznesenie okresného súdu z 21. septembra 2010 potvrdil. Po doručení označeného

uznesenia krajského súdu odporcovi okresný súd vyhotovil predkladaciu správu a 30. júna

2011 doručil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti rozsudku

okresného súdu z 12. marca 2010.

V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považoval za potrebné poukázať

na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. ,

, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v danom prípade okresným súdom, pozn.) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu sťažovateľom

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ). Tento právny názor ústavného súdu

akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie

vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

V súvislosti s uvedeným právnym názorom ústavný súd zdôrazňuje, že jedným

z pojmových znakov sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci

nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Aplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sťažnosťou

doručenou ústavnému súdu 9. augusta 2011, teda v čase, keď v sťažovateľovej právnej veci

okresný súd už v merite veci rozhodol (rozsudkom z 12. marca 2010) a spis sa od 30. júna

2011 nachádza na krajskom súde na rozhodnutie o odvolaní odporcu, t. j. v čase doručenia

sťažnosti okresný súd už zjavne nemohol porušovať sťažovateľom označené základné

právo.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť

sťažnosti sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011