Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 11/2017
PDF · 179.91 KB
No categories available
PL. ÚS 11/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. septembra
2017 predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Bratislave na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 28 ods. 8 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších
predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh Krajského súdu v Bratislave o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. marca 2017
doručený návrh Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „navrhovateľ“)
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) o súlade § 28 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z.
o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) s čl. 1 ods. 1,
čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“).
2. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľ informuje, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 S 270/2015 sa spoločnosť
(ďalej len „žalobca“), domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)
č. 3061/2015 z 12. novembra 2015. Týmto rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. 604/2015 z 10. augusta 2015,
a to tak, že žalobcovi podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách uložil pokutu 1 000 000 €
za opakované spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
3. Popisujúc v § 28 zákona o potravinách zakotvený systém zvyšovania pokút
pri opakovanom spáchaní správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách,
krajský súd vyhodnocuje, že «v prípade tretieho porušenia zákona o potravinách
v stanovenom čase je orgán úradnej kontroly potravín... vždy povinný bez ohľadu
na akékoľvek iné okolnosti prípadu uložiť pokutu, ktorej dolná hranica je 1 milión eur...,
t. j. dolná hranica je o 99.900% (1.000 násobne) vyššia ako dolná hranica pokuty v prípade
tzv. „druhého“ a „prvého“ porušenia zákona o potravinách».
4. Navrhovateľ následne v dôvodoch svojho návrhu testuje primeranosť sumy
zákonom určenej dolnej hranice pokuty do označených základných práv a slobôd.
5. Konštatuje absenciu dostatočne dôležitého cieľa, pretože „miliónová pokuta
svojim dôsledkami vybočuje z medzí ňou sledovaného účelu, pretože dopadá aj na prípady,
v ktorých racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným normatívnym prostriedkom zjavne
absentuje. Miliónová pokuta sa vzťahuje aj na prípady, v ktorých nemožno nájsť rozumný
dôvod, pre ktorý by príslušné konanie právnickej osoby, t. j. predajcu potravín malo byť
postihnuté tak výrazne zvýšenou dolnou sadzbou pokuty.“.
6. V druhom kroku testu primeranosti sa navrhovateľ inšpiruje závermi ústavného
súdu vo veci PL. ÚS 106/2011 (asperačná zásada v trestnom práve). Uvádza,
že „na dosiahnutie cieľa zákona o potravinách, ktorým je preventívne pôsobenie, nie je
nevyhnutne potrebné ustanoviť tak vysokú dolnú hranicu pokuty za správny delikt
podľa § 28 ods. 8 v spojení s § 28 ods. 4 tohto zákona. Pre účely prevencie je postačujúcou
aj nižšia dolná hranica tejto pokuty, ak bude zjavná neodvrátiteľnosť takejto pokuty.
Preventívne pôsobenie tohto zákona by bolo možné dosiahnuť šetrnejšími prostriedkami ako
je miliónová pokuta, a to najmä umožnením ukladania aj nižších pokút.“. Krajský súd
odmieta, „že by každý podnikateľ, ktorý opakovane spácha správny delikt podľa § 28 ods. 4
zákona o potravinách, t. j. dopustí sa recidívy v zmysel § 28 ods. 8 tohto zákona, bola
automaticky takým nebezpečným páchateľom správneho deliktu, že v záujme ochrany
spoločnosti musí byť postihnutý tak neprimerane vysokou pokutou, t. j. minimálne
miliónovou pokutou“.
7. Pri skúmaní proporcionality v užšom slova zmysle krajský súd poukazuje
na zákonné limity peňažného trestu (od 1 500 € do 1 600 000 €) ukladaného právnickým
osobám podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dôvodí, že „dolná hranica
peňažného trestu pre právnické osoby je tak približne 670 krát nižšia ako je miliónová
pokuta. Samotná miliónová pokuta ako najnižšia prípustná dolná hranica pokuty
za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách sa nachádza
v hornej polovici sadzby peňažného trestu podľa zákona o trestnej zodpovednosti
právnických osôb. Toto samo osebe poukazuje na zjavnú neprimeranosť miliónovej
pokuty.“.
8. Vo väzbe na konkrétneho žalobcu krajský súd zdôrazňuje, že mu „bola miliónová
pokuta uložená už v 6 prípadoch“, a tak „celková výška miliónových pokút uložených
žalobcovi predstavuje sumu 6 000 000 €, čo môže byť aj pre veľkého podnikateľa, akým je
žalobca, likvidačné a neprimerane prísne. Je neprijateľné, aby sa pri opakovaných
porušeniach zákona o potravinách obligatórne ukladali miliónové pokuty bez zohľadnenia
jednotlivých kritérií pre ich ukladanie, a to predovšetkým kritéria závažnosti daného
porušenia zákona. Účelom ukladania sankcií za iné správne delikty by mal byť
predovšetkým prevencia a ochrana spotrebiteľa a nie likvidácia predávajúceho,
a s tým prepojené zníženie konkurencieschopnosti a menšia možnosť výberu predajne
pre spotrebiteľa.“.
9. Navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:
„Ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších
predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13
ods. 4 Ústavy SR, ako aj s čl. 1. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.“
10. Ústavnému súdu bolo 1. augusta 2017 doručené podanie žalobcu označené
ako „Stanovisko osoby s právnym záujmom na výsledku konania o súlade právnych
predpisov“, v ktorom na podklade rozsiahlej právnej argumentácie dôvodí v prospech
záveru o nezákonnosti navrhovateľom preskúmavaných administratívnych rozhodnutí,
ale aj v prospech záveru o nesúlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s ústavou. V podaní
tiež žalobca zdôvodňuje svoj právny záujem o výsledok konania na ústavnom súde,
neformuluje však v tomto smere žiaden procesný návrh adresovaný ústavnému súdu.
II.
11. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou...
12. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný
právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej
veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5
alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.
Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
13. Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak osoby
uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily
nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu
návrh na začatie konania.
14. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie,
ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona
o ústavnom súde súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát
alebo samosudca. Podľa § 21 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak je účastníkom konania súd,
zastupuje senát jeho predseda.
15. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho
podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
16. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
17. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí
dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...
19. Podľa čl. 20 ods. 4 ústav vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.
20. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania
a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
21. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
22. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
23. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať
ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto
požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade
právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane všeobecného súdu. Návrh, ktorý
nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným
súdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. PL. ÚS 32/2015).
24. Nadväzujúc na uvedené, považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť aj svoju
doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane a konštantne zdôrazňuje, že nie je povinný
odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov. V prípadoch návrhov na začatie
konania podávaných fyzickými osobami a právnickými osobami na taký postup
(resp. na zaistenie podania kvalifikovaného návrhu) slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatky podaní účastníkov konania
(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010, IV. ÚS 134/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 234/2010, I. ÚS 594/2012 a iné).
25. Zmyslom požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom je, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán ochrany
ústavnosti nebol neúmerne zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným
prístupom účastníkov ku konaniu.
26. Napriek tomu, že spomínaná judikatúra ústavného súdu sa týka vymedzenia
úlohy kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, je nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade právnych
predpisov primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd, resp. príslušný
senát (§ 19 zákona o ústavnom súde), zastúpený predsedom senátu (§ 21 ods. 5 zákona
o ústavnom súde), teda osobou, ktorú možno z hľadiska znalosti práva nepochybne
považovať za kvalifikovaného zástupcu navrhovateľa (m. m. PL. ÚS 3/2014,
27. Konanie ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je pritom zásadne založené
na uplatňovaní dispozičnej zásady, ktorá neumožňuje ústavnému súdu dopĺňať z vlastnej
iniciatívy procesne relevantným spôsobom nedostatky návrhu na začatie konania, a tým
suplovať zodpovednosť navrhovateľa, resp. jeho kvalifikovaného zástupcu za perfektnosť
návrhu.
28. Vychádzajúc z už uvedeného, možno zhrnúť, že aj vo vzťahu ku konaniu o súlade
právnych predpisov platí, že je zodpovednosťou zástupcu navrhovateľa (vrátane predsedu
senátu alebo samosudcu zastupujúcich všeobecný súd) realizovať zastupovanie
navrhovateľa kvalifikovane, t. j. tak, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán
ochrany ústavnosti nebol zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným
prístupom účastníkov ku konaniu. Preto ani v konaní o súlade právnych predpisov ústavný
súd nie je povinný odstraňovať nedostatky v podaní navrhovateľa, ktorým je všeobecný súd,
keďže za perfektnosť návrhu na začatie konania v plnej miere zodpovedá kvalifikovaný
zástupca zastupujúci všeobecný súd, t. j. predseda senátu alebo samosudca.
29. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí
pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh
nespĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať
a o nej rozhodnúť.
30. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 3/98, PL. ÚS 16/02,
PL. ÚS 43/2015) vyplýva, že spolu s ďalšími procesnými náležitosťami je aj samotné
prerušenie konania procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný
súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.
31. Podľa čl. 144 ods. 2 prvej vety ústavy podaniu návrhu na ústavnom súde
predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh
na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Ústavný súd už konštatoval, že za prerušené
konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva
až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (PL. ÚS 7/2012).
32. Teda v prípadoch, ak návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov
podáva všeobecný súd, jediným účelom pripojenia právoplatného uznesenia o prerušení
konania vedeného pred všeobecným súdom je preukázať splnenie procesného predpokladu
na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom,
a to právoplatné prerušenie konania pred všeobecným súdom (PL. ÚS 46/2015).
33. Podanie obsahujúce návrh na začatie konania bolo ústavnému súdu doručené
bez akýchkoľvek príloh. V odôvodnení podania nie je uvedená informácia o prerušení
konania o žalobe žalobcu, krajský súd nepriložil k svojmu návrhu na začatie konania
uznesenie o prerušení konania vo veci žaloby žalobcu. Ústavnému súdu ani nedoručil
dotknutý súdny spis.
34. Ústavný súd vyhodnotil, že podanie navrhovateľa neobsahuje dostatočne
konkrétne tvrdenie o splnení neodpustiteľnej ústavnej podmienky podľa čl. 144 ods. 2
ústavy a ani dôkaz, ktorý by ústavnému súdu umožnil prijať záver o jej splnení. Takto sa
posudzované podanie dostáva do rozporu s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
podľa ktorého návrh na začatie konania musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy.
35. Okrem uvedeného, písomné podanie obsahujúce odôvodnenie a návrh
na rozhodnutie vo veci samej bolo ústavnému súdu doručené bez podpisu zástupcu
navrhovateľa. Podľa § 21 ods. 5 zákona o ústavnom súde je na základe obsahu ústavnému
súdu doručeného podania navrhovateľom krajský súd rozhodujúci o správnej žalobe, preto
ho v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy zastupuje predseda senátu.
36. V závere podania sú síce uvedené mená členov senátu, ktorí zrejme rozhodujú
o žalobe žalobcu (aj s uvedením postavenia v senáte), chýba však vlastnoručný podpis
predsedu senátu, ktorý sa nenachádza ani na prvej strane podania.
37. Ústavný súd tak vyhodnotil, že predložené podanie nie je v súlade s § 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde, pretože návrh nie je podpísaný zástupcom (predsedom senátu
v zmysle § 21 ods. 5 zákona o ústavnom súde) navrhovateľa (krajského súdu).
38. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že podaný návrh
nespĺňa náležitosti predpísané v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto bolo podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017