Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 11/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. septembra

2017 predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Bratislave na začatie konania

podľa o súlade zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o potravinách v znení neskorších

predpisov s , a 4, v spojení s

Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Krajského súdu v Bratislave o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. marca 2017

doručený návrh Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „navrhovateľ“)

na začatie konania podľa (ďalej len

„ústava“) o súlade

o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) s čl. 1 ods. 1,

a 4, v spojení s a s Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“).

2. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľ informuje, že v konaní vedenom

pod sp. zn. sa spoločnosť

(ďalej len „žalobca“), domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)

č. 3061/2015 z 12. novembra 2015. Týmto rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie

Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. 604/2015 z 10. augusta 2015,

a to tak, že žalobcovi podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách uložil pokutu 1 000 000 €

za opakované spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

3. Popisujúc v § 28 zákona o potravinách zakotvený systém zvyšovania pokút

pri opakovanom spáchaní správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách,

krajský súd vyhodnocuje, že «v prípade tretieho porušenia zákona o potravinách

v stanovenom čase je orgán úradnej kontroly potravín... vždy povinný bez ohľadu

na akékoľvek iné okolnosti prípadu uložiť pokutu, ktorej dolná hranica je 1 milión eur...,

t. j. dolná hranica je o 99.900% (1.000 násobne) vyššia ako dolná hranica pokuty v prípade

tzv. „druhého“ a „prvého“ porušenia zákona o potravinách».

4. Navrhovateľ následne v dôvodoch svojho návrhu testuje primeranosť sumy

zákonom určenej dolnej hranice pokuty do označených základných práv a slobôd.

5. Konštatuje absenciu dostatočne dôležitého cieľa, pretože „miliónová pokuta

svojim dôsledkami vybočuje z medzí ňou sledovaného účelu, pretože dopadá aj na prípady,

v ktorých racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným normatívnym prostriedkom zjavne

absentuje. Miliónová pokuta sa vzťahuje aj na prípady, v ktorých nemožno nájsť rozumný

dôvod, pre ktorý by príslušné konanie právnickej osoby, t. j. predajcu potravín malo byť

postihnuté tak výrazne zvýšenou dolnou sadzbou pokuty.“.

6. V druhom kroku testu primeranosti sa navrhovateľ inšpiruje závermi ústavného

súdu vo veci (asperačná zásada v trestnom práve). Uvádza,

že „na dosiahnutie cieľa zákona o potravinách, ktorým je preventívne pôsobenie, nie je

nevyhnutne potrebné ustanoviť tak vysokú dolnú hranicu pokuty za správny delikt

podľa § 28 ods. 8 v spojení s § 28 ods. 4 tohto zákona. Pre účely prevencie je postačujúcou

aj nižšia dolná hranica tejto pokuty, ak bude zjavná neodvrátiteľnosť takejto pokuty.

Preventívne pôsobenie tohto zákona by bolo možné dosiahnuť šetrnejšími prostriedkami ako

je miliónová pokuta, a to najmä umožnením ukladania aj nižších pokút.“. Krajský súd

odmieta, „že by každý podnikateľ, ktorý opakovane spácha správny delikt podľa § 28 ods. 4

zákona o potravinách, t. j. dopustí sa recidívy v zmysel § 28 ods. 8 tohto zákona, bola

automaticky takým nebezpečným páchateľom správneho deliktu, že v záujme ochrany

spoločnosti musí byť postihnutý tak neprimerane vysokou pokutou, t. j. minimálne

miliónovou pokutou“.

7. Pri skúmaní proporcionality v užšom slova zmysle krajský súd poukazuje

na zákonné limity peňažného trestu (od 1 500 € do 1 600 000 €) ukladaného právnickým

osobám podľa o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dôvodí, že „dolná hranica

peňažného trestu pre právnické osoby je tak približne 670 krát nižšia ako je miliónová

pokuta. Samotná miliónová pokuta ako najnižšia prípustná dolná hranica pokuty

za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách sa nachádza

v hornej polovici sadzby peňažného trestu podľa zákona o trestnej zodpovednosti

právnických osôb. Toto samo osebe poukazuje na zjavnú neprimeranosť miliónovej

pokuty.“.

8. Vo väzbe na konkrétneho žalobcu krajský súd zdôrazňuje, že mu „bola miliónová

pokuta uložená už v 6 prípadoch“, a tak „celková výška miliónových pokút uložených

žalobcovi predstavuje sumu 6 000 000 €, čo môže byť aj pre veľkého podnikateľa, akým je

žalobca, likvidačné a neprimerane prísne. Je neprijateľné, aby sa pri opakovaných

porušeniach zákona o potravinách obligatórne ukladali miliónové pokuty bez zohľadnenia

jednotlivých kritérií pre ich ukladanie, a to predovšetkým kritéria závažnosti daného

porušenia zákona. Účelom ukladania sankcií za iné správne delikty by mal byť

predovšetkým prevencia a ochrana spotrebiteľa a nie likvidácia predávajúceho,

a s tým prepojené zníženie konkurencieschopnosti a menšia možnosť výberu predajne

pre spotrebiteľa.“.

9. Navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„Ustanovenie o potravinách v znení neskorších

predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13

ods. 4 SR, ako aj s . Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.“

10. Ústavnému súdu bolo 1. augusta 2017 doručené podanie žalobcu označené

ako „Stanovisko osoby s právnym záujmom na výsledku konania o súlade právnych

predpisov“, v ktorom na podklade rozsiahlej právnej argumentácie dôvodí v prospech

záveru o nezákonnosti navrhovateľom preskúmavaných administratívnych rozhodnutí,

ale aj v prospech záveru o nesúlade zákona o potravinách s . V podaní

tiež žalobca zdôvodňuje svoj právny záujem o výsledok konania na ústavnom súde,

neformuluje však v tomto smere žiaden procesný návrh adresovaný ústavnému súdu.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

12. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5

alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.

Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu

návrh na začatie konania.

14. Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát

alebo samosudca. Podľa ak je účastníkom konania súd,

zastupuje senát jeho predseda.

15. Podľa návrh na začatie konania

sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho

podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

16. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

17. Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí

dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

18. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

19. Podľa čl. 20 ods. 4 ústav vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

20. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

21. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

22. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

23. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať

ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto

požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade

právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane všeobecného súdu. Návrh, ktorý

nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným

súdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. ).

24. Nadväzujúc na uvedené, považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť aj svoju

doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane a konštantne zdôrazňuje, že nie je povinný

odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov. V prípadoch návrhov na začatie

konania podávaných fyzickými osobami a právnickými osobami na taký postup

(resp. na zaistenie podania kvalifikovaného návrhu) slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatky podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ,

, , a iné).

25. Zmyslom požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom je, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán ochrany

ústavnosti nebol neúmerne zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným

prístupom účastníkov ku konaniu.

26. Napriek tomu, že spomínaná judikatúra ústavného súdu sa týka vymedzenia

úlohy kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, je nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade právnych

predpisov primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd, resp. príslušný

senát ( ), zastúpený predsedom senátu ( zákona

o ústavnom súde), teda osobou, ktorú možno z hľadiska znalosti práva nepochybne

považovať za kvalifikovaného zástupcu navrhovateľa (m. m. ,

).

27. Konanie ústavného súdu podľa je pritom zásadne založené

na uplatňovaní dispozičnej zásady, ktorá neumožňuje ústavnému súdu dopĺňať z vlastnej

iniciatívy procesne relevantným spôsobom nedostatky návrhu na začatie konania, a tým

suplovať zodpovednosť navrhovateľa, resp. jeho kvalifikovaného zástupcu za perfektnosť

návrhu.

28. Vychádzajúc z už uvedeného, možno zhrnúť, že aj vo vzťahu ku konaniu o súlade

právnych predpisov platí, že je zodpovednosťou zástupcu navrhovateľa (vrátane predsedu

senátu alebo samosudcu zastupujúcich všeobecný súd) realizovať zastupovanie

navrhovateľa kvalifikovane, t. j. tak, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán

ochrany ústavnosti nebol zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným

prístupom účastníkov ku konaniu. Preto ani v konaní o súlade právnych predpisov ústavný

súd nie je povinný odstraňovať nedostatky v podaní navrhovateľa, ktorým je všeobecný súd,

keďže za perfektnosť návrhu na začatie konania v plnej miere zodpovedá kvalifikovaný

zástupca zastupujúci všeobecný súd, t. j. predseda senátu alebo samosudca.

29. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa a dospel k záveru, že návrh

nespĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať

a o nej rozhodnúť.

30. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, ,

) vyplýva, že spolu s ďalšími procesnými náležitosťami je aj samotné

prerušenie konania procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný

súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.

31. Podľa prvej vety podaniu návrhu na ústavnom súde

predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh

na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Ústavný súd už konštatoval, že za prerušené

konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva

až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ().

32. Teda v prípadoch, ak návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

podáva všeobecný súd, jediným účelom pripojenia právoplatného uznesenia o prerušení

konania vedeného pred všeobecným súdom je preukázať splnenie procesného predpokladu

na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom,

a to právoplatné prerušenie konania pred všeobecným súdom ().

33. Podanie obsahujúce návrh na začatie konania bolo ústavnému súdu doručené

bez akýchkoľvek príloh. V odôvodnení podania nie je uvedená informácia o prerušení

konania o žalobe žalobcu, krajský súd nepriložil k svojmu návrhu na začatie konania

uznesenie o prerušení konania vo veci žaloby žalobcu. Ústavnému súdu ani nedoručil

dotknutý súdny spis.

34. Ústavný súd vyhodnotil, že podanie navrhovateľa neobsahuje dostatočne

konkrétne tvrdenie o splnení neodpustiteľnej ústavnej podmienky podľa čl. 144 ods. 2

a ani dôkaz, ktorý by ústavnému súdu umožnil prijať záver o jej splnení. Takto sa

posudzované podanie dostáva do rozporu s ,

podľa ktorého návrh na začatie konania musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy.

35. Okrem uvedeného, písomné podanie obsahujúce odôvodnenie a návrh

na rozhodnutie vo veci samej bolo ústavnému súdu doručené bez podpisu zástupcu

navrhovateľa. Podľa je na základe obsahu ústavnému

súdu doručeného podania navrhovateľom krajský súd rozhodujúci o správnej žalobe, preto

ho v konaní podľa zastupuje predseda senátu.

36. V závere podania sú síce uvedené mená členov senátu, ktorí zrejme rozhodujú

o žalobe žalobcu (aj s uvedením postavenia v senáte), chýba však vlastnoručný podpis

predsedu senátu, ktorý sa nenachádza ani na prvej strane podania.

37. Ústavný súd tak vyhodnotil, že predložené podanie nie je v súlade s § 20 ods. 1

, pretože návrh nie je podpísaný zástupcom (predsedom senátu

v zmysle ) navrhovateľa (krajského súdu).

38. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že podaný návrh

nespĺňa náležitosti predpísané v , preto bolo podľa

ods. 2 potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017