Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)PL. ÚS 7/2012
PDF · 135.71 KB
No categories available
PL. ÚS 7/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 9. mája 2012
predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného sudkyňou JUDr. G.
B., na začatie konania o súlade čl. I bodu 81 zákona č. 657/2007 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, a §
768db ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov s čl.
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisov
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. marca
2012 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo
„navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. G. B., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1
písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) o súlade čl. I bodu 81 zákona č. 657/2007 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších
predpisov, a § 768db ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) s čl. 1 ods. 1 ústavy.
2. Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uviedol:
«Zákon č. 657/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2008 zmenil pravidlá ochrany
akcionárov zakotvené v ustanovení § 218i zák. č. 513/1991 Zb. ... takým spôsobom, že
práva, ktoré pôvodne priznával len akcionárom zanikajúcich spoločností, nadobudli aj
akcionári nástupníckej spoločnosti v prípade zlúčenia akciových spoločností. Od 01. 01.
2008 preto platí, že ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené
zmluvou o zlúčení primerané, má každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej
zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení, právo na doplatenie primeraného peňažného
doplatku od nástupníckej spoločnosti za kumulatívneho splnenia podmienok stanovených
v ustanovení § 218i ods. 2 Obchodného zákonníka. Návrh na začatie konania o uplatnenie
práva na primeraný peňažný doplatok môžu oprávnení akcionári podať príslušnému súdu
najneskôr do jedného roka odo dňa, keď bolo zlúčenie spoločnosti zapísané do obchodného
registra...
Uvedené prechodné ustanovenie... (§ 768db ods. 2 Obchodného zákonníka, pozn.)
garantuje akcionárom nástupníckej spoločnosti aj v prípade zlúčenia, ktoré už bolo riadne
zapísané do obchodného registra a nadobudlo právne účinky, aby mohli uplatňovať svoje
práva podľa ustanovenia § 218i ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote jedného roka odo
dňa nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, t. j. do 01. 01. 2009. Prechodné
ustanovenie § 768db Obchodného zákonníka pôsobí retroaktívne, t. j. do minulosti, keď
upravuje právne vzťahy, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej úpravy, odlišným
spôsobom...
Zmena predmetných ustanovení mala... „zabezpečiť rovnaké práva a ich ochranu
všetkým akcionárom všetkých spoločností, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení bez
ohľadu na to, či sa jedná o akcionárov spoločnosti v dôsledku splynutia alebo zlúčenia
zanikajúcej alebo o akcionárov spoločnosti, na ktorú v rámci zlúčenia prechádza imanie
zanikajúcich spoločností“ Hoci účel predmetnej úpravy je zrejmý, zákonodarca žiadnym
spôsobom nešpecifikoval potrebu retroaktívneho pôsobenia dotknutých ustanovení zákona.»
3. Okresný súd preto vo svojom návrhu žiada, aby ústavný súd vyslovil nesúlad
„čl. I., bodu 81 zákona č. 657/2007 Z. z. a § 768db ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. s čl. I
ods. 1 Ústavy...“.
4. Keďže navrhovateľ neuviedol, akej jeho prerokúvanej veci sa návrh týka, a teda
predmetný návrh nespĺňal všetky zákonom predpokladané náležitosti, ústavný súd ho listom
z 11. apríla 2012 vyzval, aby v stanovenej lehote doručil kompletný súdny spis, v súvislosti
s prerokúvaním a rozhodovaním ktorého sa navrhovateľ obrátil na ústavný súd „s návrhom
podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy“.
5. Navrhovateľ podaním z 24. apríla 2012 (doručeným ústavnému súdu 30. apríla
2012) oznámil, že podaný návrh sa týka veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
28 Cb 84/2008, a zároveň doručil predmetný súdny spis.
6. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 28 Cb 84/2008 ústavný súd zistil, že
okresný súd uznesením č. k. 28 Cb 84/2008-123 zo 6. marca 2012 síce prerušil konanie až
do doby skončenia konania na ústavnom súde, avšak proti tomuto uzneseniu podal žalobca
26. marca 2012 odvolanie, ktoré doplnil podaním z 10. apríla 2012. O tomto odvolaní
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) do času rozhodovania ústavného súdu
nerozhodol.
II.
7. V zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
8. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy „ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.“.
9. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na
začatie konania súd. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde
ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou
činnosťou. Podľa ustanovenia § 19 zákona o ústavnom súde sa súdom podľa ustanovenia
§ 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný senát alebo samosudca. V zmysle
ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak je účastníkom konania súd, zastupuje
senát jeho predseda. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené
v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej
sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu
návrh na začatie konania.
10. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 3/98)
vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí aj samotné prerušenie konania je procesným
predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením,
ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.
12. Z dikcie citovaného čl. 144 ods. 2 ústavy (bod 8) vyplýva, že podaniu návrhu na
ústavný súd predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší
a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Za prerušené konanie je podľa
názoru ústavného súdu potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, t. j.
až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Za prerušené totiž
nemožno považovať konanie, ak proti uzneseniu o prerušení konania je možné podať riadny
opravný prostriedok (odvolanie), účastník konania toto svoje právo využil a k času
predbežného prerokovania návrhu ústavným súdom nebolo o tomto odvolaní rozhodnuté.
Vychádzajúc z uvedeného v bode 11, že prerušenie konania je procesným predpokladom na
podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, treba potom návrh trpiaci
vadou neprávoplatného prerušenia konania v čase rozhodovania ústavného súdu odmietnuť
z dôvodu nesplnenia náležitostí predpísaných zákonom.
13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že navrhovateľ v podanom návrhu
neuviedol, akej jeho prerokúvanej veci sa návrh týka (pozri bod 4). Uvedené ústavnému
súdu oznámil až na základe jeho výzvy, pričom z obsahu doručeného spisu okresného súdu
sp. zn. 28 Cb 84/2008 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že (i) proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 28 Cb 84/2008-123 zo 6. marca 2012 (ktorým bolo prerušené konanie)
je prípustné odvolanie, (ii) ktoré žalobca podal (26. marca 2012 a toto 10. apríla 2012
doplnil) a (iii) o tomto podanom odvolaní do času rozhodovania ústavného súdu odvolací –
krajský súd nerozhodol.
14. Na základe uvedených skutočností (bod 13) podaný návrh nespĺňa všetky
zákonom predpokladané náležitosti, a preto ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
15. Nad rámec vyššie uvedeného ústavný súd dodáva, že aj navrhovaný petit (ako
záväzné východisko pre rozhodovanie ústavného súdu) vykazuje v označení dotknutých
zákonných ustanovení (pozri bod 3) znaky zmätočnosti, neurčitosti, resp. duplicity.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2012