Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)PL. ÚS 1/2020
PDF · 207.54 KB
No categories available
PL. ÚS 1/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v pléne
zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora
Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra
Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského (sudca
spravodajca) predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného
sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)
Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Bratislava I o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh navrhovateľa a jeho argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
23. apríla 2019 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo
„navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade
zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1,
čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu rekapituluje obsah zákona č. 66/2009
Z. z. i zodpovedajúcej dôvodovej správy. Nadväzne poukazuje na podstatné okolnosti ním
rozhodovanej kauzy o žalobe , (ďalej len
„žalobca“), proti hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, Primaciálne námestie 1,
Bratislava (ďalej len „žalovaný“), vedenej pod sp. zn. 19 C 209/2013, ktorej predmetom je
zaplatenie opakovanej náhrady za vecné bremeno zriadené priamo zákonom č. 66/2009 Z. z.
3. V dôsledku skutočnosti, že „zákon č. 66/2009 Z. z. výslovne neustanovuje spôsob,
prípadne formu poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva (článok 11 ods. 4
Základnej listiny práv a slobôd, článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia
§ 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka), Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie má
v predmetnej právnej veci... pochybnosti o tom, akú interpretáciu právneho predpisu má
zvoliť, aby táto bola ústavne konformná, keďže všeobecný súd je povinný interpretovať
právnu normu spôsobom ústavne konformným“. Zdôrazňujúc obsah napadnutého právneho
predpisu, okresný súd nepovažuje „za preukázané a všeobecne záväzným právnym
predpisom (zákonom) podložené, či má žalobca nárok na priznanie jednorazovej náhrady
(odplaty) alebo opakovanej náhrady (odplaty) (t. j. náhrady za určité obdobie obmedzenia
vlastníckeho práva) voči žalovanému a či tento peňažný nárok nie je premlčaný, ak nárok
žalobcu voči žalovanému plynutím času priebežne vzniká“.
4. Navrhovateľ osobitne poukazuje na ústavnú požiadavku primeranej náhrady
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva plynúcu z čl. 20 ods. 4 ústavy, ktorej účelom je
podľa jeho názoru «ochrana vlastníka, ktorý podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za nútené
obmedzenie svojho vlastníctva, kedy túto náhradu dostane a či vôbec túto náhradu dostane.
Napadnutý právny predpis (účinný od 01.07.2009) už takmer 10 rokov konzervuje stav
„bezprávia“ a právnej neistoty vlastníkov pozemkov, ktorí sa súdnou cestou domáhajú
zaplatenia náhrady (odplaty) za zriadenie zákonného vecného bremena». Nadväzne
navrhovateľ identifikáciou konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov poukazuje na prax
aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z., ktorá „je nejednotná a rozporná (diametrálne odlišná)“.
5. V závere dôvodov svojho návrhu okresný súd sumarizuje, že „absencia určenia
druhu, formy a podmienok vyplatenia náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena
titulom napadnutého právneho predpisu je taká závažná medzera v zákone (v napadnutom
predpise), ktorej odstránenie nemožno odstrániť rozhodovacou praxou všeobecných súdov
Slovenskej republiky (ktorá je navyše veľmi rozdielna a protichodná), pričom už tento
samotný nedostatok určenia náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena zakladá
dôvod na vyslovenie nesúladu takej právnej úpravy – napadnutého predpisu – s Ústavou
Slovenskej republiky a tiež dôvod na vyslovenie nesúladu napadnutého predpisu
s Dohovorom. Napadnutý právny predpis nespĺňa požiadavku legality. Zákonné vecné
bremeno je síce zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z., avšak napadnutý právny predpis
nevymedzuje jasne a zrozumiteľne, akým spôsobom a akou formou je povinná osoba
povinná poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena.
Napadnutý právny predpis neumožňuje jednoznačné určenie, či vlastníkovi pozemku
prináleží jednorazová alebo opakujúca sa náhrada..., ako sa určí primeraná náhrada,
čím je porušená požiadavka predvídateľnosti právnej normy, právnej istoty a princíp
právneho štátu. Absencia jednoznačnej právnej úpravy vedie k významnej právnej neistote
ako na strane vlastníka pozemku, tak na strane vlastníka stavby... V konečnom dôsledku tak
vzniká právna neistota a svojvoľné a rozporné rozhodovanie všeobecných súdov... vo veci
uplatnených náhrad za zriadenie zákonného vecného bremena podľa napadnutého
právneho predpisu... Znenie napadnutého predpisu... nenapĺňa podmienku jasnosti právnej
úpravy, nakoľko je nekonzistentné a vytvára priestor pre svojvoľnú interpretáciu.“.
6. Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho návrh na ďalšie konanie, aby
podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pozastavil účinnosť zákona č. 66/2009 Z. z. a aby vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2,
článkom 12 ods. 1, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 3, článkom 13 ods. 4, článkom 20
ods. 1 a článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a nie je v súlade s článkom 1
Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.“
II.
Právna úprava významná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľa
7. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
8. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný
právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej
veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.
Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
11. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrhom na začatie konania je návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa...
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže
ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie
konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2
písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
16. Podľa § 74 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods.
1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej
právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá
bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môžu podať:
a) najmenej pätina poslancov národnej rady,
b) prezident
c) vláda,
d) súd v súvislosti s prejednávanou vecou,
e) generálny prokurátor,
f) predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť
základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“).
17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.
III.
Právne závery ústavného súdu
18. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 3/98, PL. ÚS 16/02,
PL. ÚS 43/2015) vyplýva, že spolu s ďalšími procesnými náležitosťami je aj samotné
prerušenie konania procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný
súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.
19. Podľa čl. 144 ods. 2 prvej vety ústavy podaniu návrhu na ústavnom súde
predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh
na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Ústavný súd už konštatoval, že za prerušené
konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva
až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (PL. ÚS 7/2012).
20. Teda v prípadoch, ak návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov
podáva všeobecný súd, jediným účelom pripojenia právoplatného uznesenia o prerušení
konania vedeného pred všeobecným súdom je preukázať splnenie procesného predpokladu
na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom,
a to právoplatné prerušenie konania pred všeobecným súdom (PL. ÚS 46/2015).
21. V odôvodnení podania okresného súdu obsahujúceho návrh na začatie konania
nie je uvedená informácia o prerušení konania o žalobe žalobcu a okresný súd ani nepriložil
k svojmu návrhu na začatie konania uznesenie o prerušení konania vedeného o žalobe
žalobcu. Navrhovateľ teda splnenie ústavnej podmienky plynúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy
netvrdí ani nepreukazuje.
22. Informáciu na strane 8 návrhu na začatie konania, podľa ktorej „na pojednávaní
na Okresnom súde... dňa 08.10.2018 súd vyhovel návrhu žalobcu na prípravu a podanie
konceptu návrhu na začatie konania na Ústavnom súde... a o súlade zákona s Ústavou“,
nemožno vyhodnotiť ako tvrdenie navrhovateľa o právoplatnom prerušení konania
sp. zn. 19 C 209/2013 ku dňu podania návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, pretože jej
obsahom nie je vôľa okresného súdu konanie prerušiť, ale iba vôľa vyjsť v ústrety návrhu
žalobcu na predloženie veci ústavnému súdu.
23. Predloženie prílohy tvorenej fotokópiou zápisnice o pojednávaní okresného súdu
z 8. októbra 2018, z obsahu ktorej vyplýva, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní
predložil návrh, „aby súd ako oprávnený subjekt podal návrh na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavnom súde SR“, a že „súd je tomuto názoru naklonený“, taktiež
nie je na účel konania o návrhu navrhovateľa relevantné, a to tak z pohľadu jeho povinnosti
tvrdiť splnenie podmienky plynúcej z čl. 144 ods. 2 ústavy, ako ani v rovine jeho povinnosti
preukázať splnenie tejto podmienky.
24. Splnenie podmienky právoplatného prerušenia konania vedeného na okresnom
súde pod sp. zn. 19 C 209/2013 nevyplýva ani z ďalších príloh, ktoré navrhovateľ k svojmu
návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov priložil (fotokópie žaloby žalobcu,
informatívneho výpisu z dotknutého listu vlastníctva, potvrdenia okresného súdu o prijatí
žaloby, uznesenia okresného súdu, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu, uznesenia
okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania, znaleckého posudku, ako aj
rozhodnutí všeobecných súdov dokumentujúcich ich rozdielnu rozhodovaciu prax vo veci
aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z.). Žiadne ďalšie dôkazy navrhovateľ ústavnému súdu
nenavrhol.
25. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania návrhu okresného súdu
dospel k záveru, že tento neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde
v jeho § 43 ods. 1, a to náležité odôvodnenie jeho návrhu obsahujúce tvrdenie o prerušení
konania vedeného pod sp. zn. 19 C 209/2013, ako ani dôkaz o splnení ústavnej podmienky
plynúcej z čl. 144 ods. 2 prvej vety ústavy.
26. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať
ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto
požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade
právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane všeobecného súdu. Návrh, ktorý
nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným
súdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. PL. ÚS 32/2015).
27. Nadväzujúc na uvedené, považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť aj svoju
doterajšiu judikatúru viažucu sa na ustanovenia do 28. februára 2019 účinného zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“), v ktorej opakovane a konštantne
zdôrazňoval, že nie je povinný odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov.
V prípadoch návrhov na začatie konania podávaných fyzickými osobami a právnickými
osobami na zaistenie podania kvalifikovaného návrhu slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzoval nedostatky podaní účastníkov konania
(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010, IV. ÚS 134/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 234/2010, I. ÚS 594/2012 a iné).
28. Napriek tomu, že spomínaná judikatúra sa týkala vymedzenia úlohy
kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993
Z. z., ústavný súd považoval za nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade
právnych predpisov primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd,
resp. samosudca alebo príslušný senát (§ 19 zákona č. 38/1993 Z. z.), zastúpený
predsedom senátu (§ 21 ods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z.), teda osoby, ktoré možno z hľadiska
znalosti práva nepochybne považovať za kvalifikovaných zástupcov navrhovateľa
(m. m. PL. ÚS 3/2014, PL. ÚS 7/2014).
29. Počnúc 1. marcom 2019, citované judikatúrne názory ústavného súdu vzťahujúce
sa na nedostatky návrhov na začatie konaní o súlade právnych predpisov potvrdzuje
i samotná zákonná právna úprava konania pred ústavným súdom. Už citovaný § 56 ods. 3
zákona o ústavnom súde na druhovej báze exaktne identifikuje návrhy na začatie konania,
na odstránenie odstrániteľných nedostatkov ktorých môže ústavný súd navrhovateľa vyzvať
a určiť mu na to lehotu. Zároveň to isté ustanovenie zákona o ústavnom súde (jeho tretia
veta) taxatívnym výpočtom určuje druhy návrhov na začatie konania, na nedostatky ktorých
ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje, čo má pri použití systematického výkladu
(aplikačný vzťah prvej a druhej vety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej vety toho istého
ustanovenia na strane druhej) v spojení s ideou racionálneho zákonodarcu za následok,
že v prípade ich výskytu odmietne takéto návrhy pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov.
30. Návrh okresného súdu podaný podľa čl. 125 ods. 1 ústavy patrí do druhej
z popísaných druhových skupín návrhov na začatie konania. Ide totiž o návrh na začatie
konania podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde, pričom § 56 ods. 3 tretia veta
toho istého zákona kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa
na nedostatky jeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti.
31. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh okresného súdu na začatie konania
o súlade zákona č. 66/2009 Z. z. s ústavou a dodatkovým protokolom odmietol podľa § 56
ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí
(bod 25), tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to bez toho, aby okresný súd
na odstránenie chýbajúcich náležitostí jeho návrhu na začatie konania upozornil.
32. Vzhľadom na odmietnutie návrhu na začatie konania ako celku bolo
bez právneho významu zaoberať sa návrhom okresného súdu na rozhodnutie podľa čl. 125
ods. 2 ústavy, keďže pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu prichádza
do úvahy len v prípade prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na ďalšie konanie.
33. V závere odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd považuje za osožné
zdôrazniť, že po odstránení procesného nedostatku, ktorý viedol k odmietnutiu návrhu
navrhovateľa pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí, okresnému súd nič nebráni
obrátiť sa na ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade zákona č. 66/2009 Z. z.
s právnymi predpismi vyššej právnej sily opätovne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky