Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora

Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra

Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského (sudca

spravodajca) predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava I, zastúpeného

sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

o súlade o niektorých opatreniach

pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu

na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, a 2, a 4 a a 4

a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava I o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh navrhovateľa a jeho argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

23. apríla 2019 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo

„navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, na začatie konania

podľa (ďalej len „“) o súlade

o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), s ,

, a 2, a 4 a a 4 a s Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu rekapituluje obsah

Z. z. i zodpovedajúcej dôvodovej správy. Nadväzne poukazuje na podstatné okolnosti ním

rozhodovanej kauzy o žalobe , (ďalej len

„žalobca“), proti hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, Primaciálne námestie 1,

Bratislava (ďalej len „žalovaný“), vedenej pod sp. zn. , ktorej predmetom je

zaplatenie opakovanej náhrady za vecné bremeno zriadené priamo

3. V dôsledku skutočnosti, že „ výslovne neustanovuje spôsob,

prípadne formu poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva (článok 11 ods. 4

Základnej listiny práv a slobôd, , ustanovenia

), Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie má

v predmetnej právnej veci... pochybnosti o tom, akú interpretáciu právneho predpisu má

zvoliť, aby táto bola ústavne konformná, keďže všeobecný súd je povinný interpretovať

právnu normu spôsobom ústavne konformným“. Zdôrazňujúc obsah napadnutého právneho

predpisu, okresný súd nepovažuje „za preukázané a všeobecne záväzným právnym

predpisom (zákonom) podložené, či má žalobca nárok na priznanie jednorazovej náhrady

(odplaty) alebo opakovanej náhrady (odplaty) (t. j. náhrady za určité obdobie obmedzenia

vlastníckeho práva) voči žalovanému a či tento peňažný nárok nie je premlčaný, ak nárok

žalobcu voči žalovanému plynutím času priebežne vzniká“.

4. Navrhovateľ osobitne poukazuje na ústavnú požiadavku primeranej náhrady

za nútené obmedzenie vlastníckeho práva plynúcu z , ktorej účelom je

podľa jeho názoru «ochrana vlastníka, ktorý podľa článku 20 ods. 4 Slovenskej

republiky nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za nútené

obmedzenie svojho vlastníctva, kedy túto náhradu dostane a či vôbec túto náhradu dostane.

Napadnutý právny predpis (účinný od 01.07.2009) už takmer 10 rokov konzervuje stav

„bezprávia“ a právnej neistoty vlastníkov pozemkov, ktorí sa súdnou cestou domáhajú

zaplatenia náhrady (odplaty) za zriadenie zákonného vecného bremena». Nadväzne

navrhovateľ identifikáciou konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov poukazuje na prax

aplikácie , ktorá „je nejednotná a rozporná (diametrálne odlišná)“.

5. V závere dôvodov svojho návrhu okresný súd sumarizuje, že „absencia určenia

druhu, formy a podmienok vyplatenia náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena

titulom napadnutého právneho predpisu je taká závažná medzera v zákone (v napadnutom

predpise), ktorej odstránenie nemožno odstrániť rozhodovacou praxou všeobecných súdov

Slovenskej republiky (ktorá je navyše veľmi rozdielna a protichodná), pričom už tento

samotný nedostatok určenia náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena zakladá

dôvod na vyslovenie nesúladu takej právnej úpravy – napadnutého predpisu – s

Slovenskej republiky a tiež dôvod na vyslovenie nesúladu napadnutého predpisu

s Dohovorom. Napadnutý právny predpis nespĺňa požiadavku legality. Zákonné vecné

bremeno je síce zriadené , avšak napadnutý právny predpis

nevymedzuje jasne a zrozumiteľne, akým spôsobom a akou formou je povinná osoba

povinná poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena.

Napadnutý právny predpis neumožňuje jednoznačné určenie, či vlastníkovi pozemku

prináleží jednorazová alebo opakujúca sa náhrada..., ako sa určí primeraná náhrada,

čím je porušená požiadavka predvídateľnosti právnej normy, právnej istoty a princíp

právneho štátu. Absencia jednoznačnej právnej úpravy vedie k významnej právnej neistote

ako na strane vlastníka pozemku, tak na strane vlastníka stavby... V konečnom dôsledku tak

vzniká právna neistota a svojvoľné a rozporné rozhodovanie všeobecných súdov... vo veci

uplatnených náhrad za zriadenie zákonného vecného bremena podľa napadnutého

právneho predpisu... Znenie napadnutého predpisu... nenapĺňa podmienku jasnosti právnej

úpravy, nakoľko je nekonzistentné a vytvára priestor pre svojvoľnú interpretáciu.“.

6. Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho návrh na ďalšie konanie, aby

podľa pozastavil účinnosť a aby vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„ o niektorých

opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2,

článkom 12 ods. 1, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 3, článkom 13 ods. 4, článkom 20

ods. 1 a článkom 20 ods. 4 a nie je v súlade s článkom 1

Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.“

II.

Právna úprava významná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľa

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

8. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo

zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.

Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

.

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa...

14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2

písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

16. Podľa návrh na začatie konania podľa ods.

1 o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej

právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá

bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môžu podať:

a) najmenej pätina poslancov národnej rady,

b) prezident

c) vláda,

d) súd v súvislosti s prejednávanou vecou,

e) generálny prokurátor,

f) predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť

základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“).

17. Podľa

v znení neskorších predpisov súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel

k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade

podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.

III.

Právne závery ústavného súdu

18. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, ,

) vyplýva, že spolu s ďalšími procesnými náležitosťami je aj samotné

prerušenie konania procesným predpokladom na podanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný

súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.

19. Podľa prvej vety podaniu návrhu na ústavnom súde

predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh

na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Ústavný súd už konštatoval, že za prerušené

konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva

až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ().

20. Teda v prípadoch, ak návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

podáva všeobecný súd, jediným účelom pripojenia právoplatného uznesenia o prerušení

konania vedeného pred všeobecným súdom je preukázať splnenie procesného predpokladu

na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom,

a to právoplatné prerušenie konania pred všeobecným súdom ().

21. V odôvodnení podania okresného súdu obsahujúceho návrh na začatie konania

nie je uvedená informácia o prerušení konania o žalobe žalobcu a okresný súd ani nepriložil

k svojmu návrhu na začatie konania uznesenie o prerušení konania vedeného o žalobe

žalobcu. Navrhovateľ teda splnenie ústavnej podmienky plynúcej z

netvrdí ani nepreukazuje.

22. Informáciu na strane 8 návrhu na začatie konania, podľa ktorej „na pojednávaní

na Okresnom súde... dňa 08.10.2018 súd vyhovel návrhu žalobcu na prípravu a podanie

konceptu návrhu na začatie konania na Ústavnom súde... a o súlade zákona s “,

nemožno vyhodnotiť ako tvrdenie navrhovateľa o právoplatnom prerušení konania

sp. zn. ku dňu podania návrhu podľa , pretože jej

obsahom nie je vôľa okresného súdu konanie prerušiť, ale iba vôľa vyjsť v ústrety návrhu

žalobcu na predloženie veci ústavnému súdu.

23. Predloženie prílohy tvorenej fotokópiou zápisnice o pojednávaní okresného súdu

z 8. októbra 2018, z obsahu ktorej vyplýva, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní

predložil návrh, „aby súd ako oprávnený subjekt podal návrh na začatie konania o súlade

právnych predpisov na Ústavnom súde SR“, a že „súd je tomuto názoru naklonený“, taktiež

nie je na účel konania o návrhu navrhovateľa relevantné, a to tak z pohľadu jeho povinnosti

tvrdiť splnenie podmienky plynúcej z , ako ani v rovine jeho povinnosti

preukázať splnenie tejto podmienky.

24. Splnenie podmienky právoplatného prerušenia konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. nevyplýva ani z ďalších príloh, ktoré navrhovateľ k svojmu

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov priložil (fotokópie žaloby žalobcu,

informatívneho výpisu z dotknutého listu vlastníctva, potvrdenia okresného súdu o prijatí

žaloby, uznesenia okresného súdu, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu, uznesenia

okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania, znaleckého posudku, ako aj

rozhodnutí všeobecných súdov dokumentujúcich ich rozdielnu rozhodovaciu prax vo veci

aplikácie ). Žiadne ďalšie dôkazy navrhovateľ ústavnému súdu

nenavrhol.

25. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania návrhu okresného súdu

dospel k záveru, že tento neobsahuje náležitosti ustanovené

v jeho § 43 ods. 1, a to náležité odôvodnenie jeho návrhu obsahujúce tvrdenie o prerušení

konania vedeného pod sp. zn. , ako ani dôkaz o splnení ústavnej podmienky

plynúcej z prvej vety .

26. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať

ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto

požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade

právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane všeobecného súdu. Návrh, ktorý

nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným

súdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. ).

27. Nadväzujúc na uvedené, považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť aj svoju

doterajšiu judikatúru viažucu sa na ustanovenia do 28. februára 2019 účinného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), v ktorej opakovane a konštantne

zdôrazňoval, že nie je povinný odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov.

V prípadoch návrhov na začatie konania podávaných fyzickými osobami a právnickými

osobami na zaistenie podania kvalifikovaného návrhu slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzoval nedostatky podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ,

, , a iné).

28. Napriek tomu, že spomínaná judikatúra sa týkala vymedzenia úlohy

kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle

Z. z., ústavný súd považoval za nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade

právnych predpisov primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd,

resp. samosudca alebo príslušný senát ( ), zastúpený

predsedom senátu ( ), teda osoby, ktoré možno z hľadiska

znalosti práva nepochybne považovať za kvalifikovaných zástupcov navrhovateľa

(m. m. , ).

29. Počnúc 1. marcom 2019, citované judikatúrne názory ústavného súdu vzťahujúce

sa na nedostatky návrhov na začatie konaní o súlade právnych predpisov potvrdzuje

i samotná zákonná právna úprava konania pred ústavným súdom. Už citovaný § 56 ods. 3

na druhovej báze exaktne identifikuje návrhy na začatie konania,

na odstránenie odstrániteľných nedostatkov ktorých môže ústavný súd navrhovateľa vyzvať

a určiť mu na to lehotu. Zároveň to isté ustanovenie (jeho tretia

veta) taxatívnym výpočtom určuje druhy návrhov na začatie konania, na nedostatky ktorých

ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje, čo má pri použití systematického výkladu

(aplikačný vzťah prvej a druhej vety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej vety toho istého

ustanovenia na strane druhej) v spojení s ideou racionálneho zákonodarcu za následok,

že v prípade ich výskytu odmietne takéto návrhy pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov.

30. Návrh okresného súdu podaný podľa patrí do druhej

z popísaných druhových skupín návrhov na začatie konania. Ide totiž o návrh na začatie

konania podľa , pričom tretia veta

toho istého zákona kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa

na nedostatky jeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti.

31. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh okresného súdu na začatie konania

o súlade s a dodatkovým protokolom odmietol podľa

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí

(bod 25), tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to bez toho, aby okresný súd

na odstránenie chýbajúcich náležitostí jeho návrhu na začatie konania upozornil.

32. Vzhľadom na odmietnutie návrhu na začatie konania ako celku bolo

bez právneho významu zaoberať sa návrhom okresného súdu na rozhodnutie podľa čl. 125

ods. 2 , keďže pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu prichádza

do úvahy len v prípade prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

na ďalšie konanie.

33. V závere odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd považuje za osožné

zdôrazniť, že po odstránení procesného nedostatku, ktorý viedol k odmietnutiu návrhu

navrhovateľa pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí, okresnému súd nič nebráni

obrátiť sa na ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade

s právnymi predpismi vyššej právnej sily opätovne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky