Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 43/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2015 v pléne

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej,

Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca)

a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Pezinok, zastúpeného

sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, na začatie konania o súlade § 23 ods. 5 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5

a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Pezinok o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. augusta 2015

doručený návrh Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),

zastúpeného sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, na začatie konania o súlade § 23 ods. 5

o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)

s a v spojení s (ďalej len

„ústava“).

Z návrhu okrem iného vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. sa

žalobcovia ako vlastníci pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce Pezinok

(parcela č. ) domáhajú proti žalovaným náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklo

k tomuto pozemku v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov. Vo februári 2011

Správa katastra Pezinok zapísala záznamom vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý bol postavený aj na pozemku vo vlastníctve

žalobcov. Žalobcovia následne požiadali Správu katastra Pezinok o výmaz uvedeného

záznamu vecného bremena, na základe čoho táto rozhodnutím č. XI 9/2011 z 12. júla 2011

návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte spôsobom výmazu záznamu vecného

bremena zamietla. Katastrálny úrad v Bratislave na základe podaného odvolania

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. Xo 43/12 BP z 30. júla 2012

rozhodnutie Správy katastra Pezinok zmenil tak, že opravil údaje v katastrálnom operáte

takto: «„na , k. ú. Pezinok v časti C: ťarchy: vymaže zápis: Vecné bremeno podľa

ust. § u 23 ods. 5 k časti pozemku parc. č. v prospech

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. “ a zapíše „Vecné

bremeno podľa ust. § u 23 ods. 5 k pozemku parc. č.

v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. .“ Ostatné

údaje na , k. ú. Pezinok zostávajú nezmenené.» Na základe uvedenej zmeny

Správa katastra Pezinok zapísala vecné bremeno v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve

bytov k celému pozemku  parcele č. v prospech vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome súpisné č. , na základe čoho sú žalobcovia toho názoru, že

došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru.

V návrhu sa k nesúladu napadnutého ustanovenia zákona o vlastníctve bytov

s navrhovateľom označenými ustanoveniami uvádza:

«Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov sa hrubo potiera zmysel

vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorým je právo vlastníka pozemku pozemok užívať,

požívať z neho plody, ako aj s pozemkom disponovať. Takýto hrubý zásah do vlastníckeho

práva vlastníkovi pozemku v prvom rade bráni alebo až znemožňuje pozemok ďalej užívať

a brať z neho plody a v druhom rade znemožňuje aj disponovať s pozemkom tak, aby to

nebolo za zjavne znevýhodnených finančných podmienok. Takýto hrubý zásah do

vlastníckeho práva je z pohľadu vlastníka pozemku ešte horší ako vyvlastnenie, pretože

vlastník pozemku za pozemok aj naďalej platí daň z pozemkov a pritom z pozemku vôbec

nemá alebo má len veľmi obmedzené úžitky. ...

Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Správa katastra Pezinok

vykonala zápis vecného bremena záznamom, pričom tak urobila v rozpore s verejnou

listinou, ktorá bola prílohou k návrhu na záznam vecného bremena do katastra

nehnuteľnosti zo dňa 8.12.2000 zo strany navrhovateľa. ...

Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Správa katastra Pezinok

vykonala zápis vecného bremena záznamom napriek tomu, že na predmetnú stavbu bolo

zrušené stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a bolo začaté konanie o dodatočnom

povolení stavby, ktoré bolo následne prerušené. ...

Ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov žalobcovia považujú za pozostatok

minulosti z obdobia neslobody, ktorý v dnešných demokratických podmienkach a pri

rešpektovaní medzinárodnoprávneho štandardu vlastníckeho práva nemá žiadne

opodstatnenie. V právom poriadku Slovenskej republiky absolútne absentuje moderná

právna úprava práva stavby ako samostatného, od vlastníckeho práva oddeleného

občianskoprávneho titulu na zriadenie trvalej stavby s charakterom nehnuteľnej veci na

cudzom pozemku. V základných občianskoprávnych úpravách členských štátov Európskej

únie patriacich ku kontinentálnemu právnemu systému vlastnícky režim nehnuteľnosti

spravidla určuje rímskoprávna zásada „superficies solo cedit“, podľa ktorej podstatnou

súčasťou pozemku je aj na ňom zriadená stavba. Táto zásada sa uplatňovala aj v česko

slovenských podmienkach do konca roku 1950. Až z roku 1950 (zákon

č. s účinnosťou od 1. januára 1951) v výslovne ustanovil, že stavby nie sú

súčasťou pozemku. Takáto úprava zrejme vychádzala zo zámeru režimu neslobody

a nedemokracie znížiť význam vlastníckeho práva k pozemkom a následne oddeliť faktickú

držbu a užívanie pozemkov od vlastníckeho práva. Napriek zmeneným spoločensko

ekonomickým podmienkam od novembra 1989 stále nedošlo v podmienkach Slovenskej

republiky k návratu právnej úpravy k zásade „superficies sólo cedit“ a z tohto dôvodu

žalobcovia majú za to, že zo strany Slovenskej republiky dochádza k porušovaniu

medzinárodno právneho štandardu ochrany vlastníckeho práva. Neustále posúvanie

rekodifikácie v podmienkach Slovenskej republiky, ktoré

so zavedením tejto zásady počíta, spôsobuje pretrvávanie tohto nemoderného

a protiprávneho prvku občianskeho práva Slovenskej republiky a odôvodňuje obavu

žalobcov z toho, že k náprave v tejto veci tak skoro nedôjde.»

Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol

o nesúlade § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení

s .

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na

začatie konania súd. V zmysle § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou

rozhodovacou činnosťou, pričom súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný

senát alebo samosudca. Podľa ak osoby uvedené v

ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie

konania.

Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, )

vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí je procesným predpokladom na podanie

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom aj prerušenie

konania. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje

výrok o prerušení konania.

Z dikcie už citovaného vyplýva, že podaniu návrhu ústavnému

súdu predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá

návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“), pričom ústavný súd vo svojej

doterajšej judikatúre už viackrát uviedol (, ), že za prerušené

konanie je podľa jeho názoru potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia

konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.

Ústavný súd nemá dôvod tento svoj názor meniť ani v súvislosti s predbežným

prerokovaním návrhu okresného súdu.

Zo zapožičaného spisu vzťahujúceho sa na konanie vedené okresným súdom pod

sp. zn. ústavný súd zistil, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 20. mája

2013, bol okresnému súdu žalobcami doručený „návrh na prerušenie konania sp. zn.

a na postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“ z 19. mája

2013. Okresný súd pojednávanie uskutočnené 6. novembra 2014 odročil na neurčito okrem

iného aj na účely rozhodnutia o návrhu žalobcov na prerušenie konania z 19. mája 2013.

Okresný súd však do dňa doručenia návrhu ústavnému súdu a ani do dňa jeho predbežného

prerokovania o návrhu žalobcov na prerušenie konania nerozhodol.

Na tomto základe ústavný súd, vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšej

judikatúry, konštatuje, že nie sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresného

súdu na ďalšie konanie, keďže okresný súd do dňa jeho predbežného prerokovania

právoplatne neprerušil konanie vedené pod sp. zn. . Ústavný súd preto návrh

okresného súdu odmietol podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015