Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)PL. ÚS 43/2015
PDF · 365.67 KB
No categories available
PL. ÚS 43/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2015 v pléne
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej,
Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca)
a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Pezinok, zastúpeného
sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, na začatie konania o súlade § 23 ods. 5 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Pezinok o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. augusta 2015
doručený návrh Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),
zastúpeného sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, na začatie konania o súlade § 23 ods. 5
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“).
Z návrhu okrem iného vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 29/2008 sa
žalobcovia ako vlastníci pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce Pezinok
(parcela č. ) domáhajú proti žalovaným náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklo
k tomuto pozemku v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov. Vo februári 2011
Správa katastra Pezinok zapísala záznamom vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý bol postavený aj na pozemku vo vlastníctve
žalobcov. Žalobcovia následne požiadali Správu katastra Pezinok o výmaz uvedeného
záznamu vecného bremena, na základe čoho táto rozhodnutím č. XI 9/2011 z 12. júla 2011
návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte spôsobom výmazu záznamu vecného
bremena zamietla. Katastrálny úrad v Bratislave na základe podaného odvolania
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. Xo 43/12 BP z 30. júla 2012
rozhodnutie Správy katastra Pezinok zmenil tak, že opravil údaje v katastrálnom operáte
takto: «„na , k. ú. Pezinok v časti C: ťarchy: vymaže zápis: Vecné bremeno podľa
ust. § u 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. k časti pozemku parc. č. v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. “ a zapíše „Vecné
bremeno podľa ust. § u 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. k pozemku parc. č.
v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. .“ Ostatné
údaje na , k. ú. Pezinok zostávajú nezmenené.» Na základe uvedenej zmeny
Správa katastra Pezinok zapísala vecné bremeno v súlade s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve
bytov k celému pozemku parcele č. v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome súpisné č. , na základe čoho sú žalobcovia toho názoru, že
došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru.
V návrhu sa k nesúladu napadnutého ustanovenia zákona o vlastníctve bytov
s navrhovateľom označenými ustanoveniami ústavy uvádza:
«Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov sa hrubo potiera zmysel
vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorým je právo vlastníka pozemku pozemok užívať,
požívať z neho plody, ako aj s pozemkom disponovať. Takýto hrubý zásah do vlastníckeho
práva vlastníkovi pozemku v prvom rade bráni alebo až znemožňuje pozemok ďalej užívať
a brať z neho plody a v druhom rade znemožňuje aj disponovať s pozemkom tak, aby to
nebolo za zjavne znevýhodnených finančných podmienok. Takýto hrubý zásah do
vlastníckeho práva je z pohľadu vlastníka pozemku ešte horší ako vyvlastnenie, pretože
vlastník pozemku za pozemok aj naďalej platí daň z pozemkov a pritom z pozemku vôbec
nemá alebo má len veľmi obmedzené úžitky. ...
Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Správa katastra Pezinok
vykonala zápis vecného bremena záznamom, pričom tak urobila v rozpore s verejnou
listinou, ktorá bola prílohou k návrhu na záznam vecného bremena do katastra
nehnuteľnosti zo dňa 8.12.2000 zo strany navrhovateľa. ...
Aplikáciou ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov Správa katastra Pezinok
vykonala zápis vecného bremena záznamom napriek tomu, že na predmetnú stavbu bolo
zrušené stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a bolo začaté konanie o dodatočnom
povolení stavby, ktoré bolo následne prerušené. ...
Ust. § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov žalobcovia považujú za pozostatok
minulosti z obdobia neslobody, ktorý v dnešných demokratických podmienkach a pri
rešpektovaní medzinárodnoprávneho štandardu vlastníckeho práva nemá žiadne
opodstatnenie. V právom poriadku Slovenskej republiky absolútne absentuje moderná
právna úprava práva stavby ako samostatného, od vlastníckeho práva oddeleného
občianskoprávneho titulu na zriadenie trvalej stavby s charakterom nehnuteľnej veci na
cudzom pozemku. V základných občianskoprávnych úpravách členských štátov Európskej
únie patriacich ku kontinentálnemu právnemu systému vlastnícky režim nehnuteľnosti
spravidla určuje rímskoprávna zásada „superficies solo cedit“, podľa ktorej podstatnou
súčasťou pozemku je aj na ňom zriadená stavba. Táto zásada sa uplatňovala aj v česko
slovenských podmienkach do konca roku 1950. Až Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon
č. 141/1950 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1951) v § 25 výslovne ustanovil, že stavby nie sú
súčasťou pozemku. Takáto úprava zrejme vychádzala zo zámeru režimu neslobody
a nedemokracie znížiť význam vlastníckeho práva k pozemkom a následne oddeliť faktickú
držbu a užívanie pozemkov od vlastníckeho práva. Napriek zmeneným spoločensko
ekonomickým podmienkam od novembra 1989 stále nedošlo v podmienkach Slovenskej
republiky k návratu právnej úpravy k zásade „superficies sólo cedit“ a z tohto dôvodu
žalobcovia majú za to, že zo strany Slovenskej republiky dochádza k porušovaniu
medzinárodno právneho štandardu ochrany vlastníckeho práva. Neustále posúvanie
rekodifikácie Občianskeho zákonníka v podmienkach Slovenskej republiky, ktoré
so zavedením tejto zásady počíta, spôsobuje pretrvávanie tohto nemoderného
a protiprávneho prvku občianskeho práva Slovenskej republiky a odôvodňuje obavu
žalobcov z toho, že k náprave v tejto veci tak skoro nedôjde.»
Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol
o nesúlade § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení
II.
V zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na
začatie konania súd. V zmysle § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou
rozhodovacou činnosťou, pričom súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný
senát alebo samosudca. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18
ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade
s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie
konania.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 3/98)
vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí je procesným predpokladom na podanie
návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom aj prerušenie
konania. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje
výrok o prerušení konania.
Z dikcie už citovaného čl. 144 ods. 2 ústavy vyplýva, že podaniu návrhu ústavnému
súdu predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“), pričom ústavný súd vo svojej
doterajšej judikatúre už viackrát uviedol (PL. ÚS 7/2012, PL. ÚS 16/2013), že za prerušené
konanie je podľa jeho názoru potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia
konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.
Ústavný súd nemá dôvod tento svoj názor meniť ani v súvislosti s predbežným
prerokovaním návrhu okresného súdu.
Zo zapožičaného spisu vzťahujúceho sa na konanie vedené okresným súdom pod
sp. zn. 4 C 29/2008 ústavný súd zistil, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 20. mája
2013, bol okresnému súdu žalobcami doručený „návrh na prerušenie konania sp. zn.
4 C/29/2008 a na postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“ z 19. mája
2013. Okresný súd pojednávanie uskutočnené 6. novembra 2014 odročil na neurčito okrem
iného aj na účely rozhodnutia o návrhu žalobcov na prerušenie konania z 19. mája 2013.
Okresný súd však do dňa doručenia návrhu ústavnému súdu a ani do dňa jeho predbežného
prerokovania o návrhu žalobcov na prerušenie konania nerozhodol.
Na tomto základe ústavný súd, vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšej
judikatúry, konštatuje, že nie sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresného
súdu na ďalšie konanie, keďže okresný súd do dňa jeho predbežného prerokovania
právoplatne neprerušil konanie vedené pod sp. zn. 4 C 29/2008. Ústavný súd preto návrh
okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015