Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 16/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 11. decembra

2013 predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava II, zastúpeného

sudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou, na začatie konania o súlade § 16 ods. 6 zákona

č. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, 3 a 4

a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava II o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. februára

2013 doručený návrh Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“), zastúpeného

sudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou, na začatie konania o súlade § 16 ods. 6 zákona

č. , o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dobrovoľných

dražbách“), s , , 3 a 4 (ďalej len

„ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Z obsahu návrhu vyplýva, že pred okresným súdom prebieha od 18. februára 2011

sp. zn. konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Návrh na určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby podali spoločnosť Y., a. s., B., a I. L., B. (ďalej len

„navrhovatelia“), proti spoločnosti D., a. s., B. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a proti

spoločnosti R., C. (ďalej len „odporca v 2. rade“).

Neplatnosť dražby konanej 29. novembra 2010 o 10,00 h videli navrhovatelia

„v podhodnotení nehnuteľností ocenených znaleckým posudkom, ktorý na účel dobrovoľnej

dražby obstaral odporca v 1./ rade“. Spočiatku bola totiž dražba určená na 15. jún 2010

so stanovením najnižšieho podania 8 000 000 €, od nej však odporca v 1. rade na žiadosť

odporcu v 2. rade upustil „pre námietky navrhovateľov k oceneniu nehnuteľností“. Na účely

spornej dražby boli potom nehnuteľnosti (záloh) znalcom ocenené na €. Napokon

boli nehnuteľnosti na dražbe 29. novembra 2010 „vydražené odporcom v 2./ rade za sumu

5.000.000 €, ktorá na základe rozhodnutia odporcu v 2./ rade tvorila najnižšie podanie“.

V predmetnom konaní potom „na otázku súdu, prečo bolo už pri prvej dražbe

najnižšie podanie stanovené pod cenu určenú znaleckým posudkom..., právni zástupcovia

odporcov uviedli, že takýto postup dovoľuje § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách,

ktorý umožňuje, aby výšku najnižšieho podania určil, resp. moderoval navrhovateľ dražby“.

Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu na podklade citovaného obsahu dôvodovej

správy k napadnutému ustanoveniu konštatuje, že «zákonodarca cielene pripustil a vytvoril

podmienky, ktoré záložnému veriteľovi umožňujú už v prvom kole dražby znížiť najnižšie

podanie pod hranicu stanovenú znaleckým posudkom, a to bez akýchkoľvek objektívnych

vedomostí o nepredajnosti nehnuteľností v cene určenej znaleckým posudkom. Zákon

záložnému veriteľovi už v procese prvej dražby (prvé kolo dražby) vytvoril priestor

na výlučnú dispozíciu s najnižším podaním, a to bez existencie legitímnych ústavných

dôvodov oprávňujúcich zákonodarcu na takýto postup. Zákon dáva záložnému veriteľovi

výhody na úkor vlastníka nehnuteľností, ktorý sa voči takémuto „legitímnemu

podhodnoteniu nehnuteľností“ nemôže brániť.». Podľa názoru okresného súdu „zákon

nemôže nedostatočnými, liberálnymi a nejasnými podmienkami umožňovať záložnému

veriteľovi ľubovoľné nakladanie s výškou najnižšieho podania už v prvom kole dražby.

Ustanovenie § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, v jeho platnom znení,

podľa názoru súdu umožňuje záložným veriteľom ústavne nekonformným spôsobom využiť

dolnú hranicu predajnej ceny nehnuteľnosti (ktorá mala slúžiť na ochranu vlastníkov)

vo svoj prospech tak, že znížením najnižšieho podania (prípustné už v prvom kole) dosiahnu

nadobudnutie nehnuteľnosti za výhodnejšiu cenu pri súčasnom vyššom zostatku dlhu,

ktorý má dlžník (vlastník nehnuteľnosti) povinnosť záložnému veriteľovi naďalej plniť.“».

Porovnávajúc dobrovoľnú dražbu s dražbou realizovanou pri výkone exekúcie

a citujúc vybrané rozhodnutia ústavného súdu okresný súd dôvodí, že napadnuté

ustanovenie «umožňuje záložnému veriteľovi rozhodovať o cene nehnuteľnosti napriek

tomu, že v zmysle tohto zákona záložný veriteľ môže byť nielen navrhovateľom dražby,

ale súčasne aj dražiteľom a vydražiteľom, ako tomu bolo v predmetnej právnej veci,

kde zmluvný záložný veriteľ (odporca v 2./ rade) bol jediným dražiteľom a vydražiteľom.

V súlade so „zákonným oprávnením“ si tak sám pre seba určil výšku najnižšieho podania,

od ktorého sa začínalo dražiť.». Kritizované ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách

tak podľa názoru okresného súdu garantuje záložnému veriteľovi právo, ktoré „nemožno...

považovať za legitímne a ústavne konformné oprávnenie, nakoľko toto ustanovenie v jeho

platnom a účinnom znení nevytvára žiaden garancie ani obmedzenia (kontrolný

mechanizmus) v okolnostiach, za akých ho záložný veriteľ môže použiť“.

Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd o predloženom návrhu nálezom takto

rozhodol:

„Ustanovenie o dobrovoľných dražbách

a o doplnení o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom od 1.1.2009 nie je v súlade s čl. 13 ods. 4,

, 3, 4 SR a s Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“

Ústavný súd 14. marca 2013 vyzval okresný súd na doplnenie návrhu o prílohy

preukazujúce postup podľa a súvislosť napadnutého ustanovenia

zákona o dobrovoľných dražbách s rozhodovacou činnosťou okresného súdu v označenom

konaní. Na ten účel si ústavný súd vyžiadal aj spis vo veci sp. zn. .

Okresný súd doplnil svoj návrh v súlade s výzvou ústavného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 25. marca 2013. Z jeho obsahu vyplýva, že okresný súd

uznesením č. k. -672 z 22. februára 2013 prerušil predmetné konanie

do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu podľa . Zároveň

okresný súd uviedol, že „ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, je nutné

v prejednávanej veci priamo aplikovať, a to v súvislosti s posudzovaním

žalobcami namietanej nesprávnosti ocenenia nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

dobrovoľnej dražby a následného zistenia, či v prípade správnosti ocenenia dražených

nehnuteľností, bola výška najnižšieho podania znížení v rozmedzí stanovenom § 16 ods. 6

cit. zák.“.

Odporca v 2. rade doručil 15. apríla 2013 ústavnému súdu „Stanovisko k návrhu

na zaujatie stanoviska k súladu právnych predpisov s SR“. Poukazuje v ňom

na nepresnosti návrhu okresného súdu, na nesplnenie procesných podmienok na konanie

o tomto návrhu, ako aj na jeho vecnú nedôvodnosť. Domnieva sa, „že tu existujú jasné

dôvody pre odmietnutie Návrhu Ústavným súdom...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej

právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať

ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde sa súdom podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona

rozumie príslušný senát alebo samosudca.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, )

vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí aj samotné prerušenie konania je procesným

predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením,

ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.

Z citovaného vyplýva, že podaniu návrhu na ústavnom súde

predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh

na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Ústavný súd už konštatoval, že za prerušené

konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva

až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Za prerušené totiž

nemožno považovať konanie, ak proti uzneseniu o prerušení konania je možné podať riadny

opravný prostriedok (odvolanie), účastník konania toto svoje právo využil a k času

predbežného prerokovania návrhu ústavným súdom nebolo o tomto odvolaní rozhodnuté

(). Ak je potom prerušenie konania procesným predpokladom na podanie

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, treba návrh trpiaci vadou

neprávoplatného prerušenia konania v čase rozhodovania ústavného súdu odmietnuť

z dôvodu nesplnenia predpísaných náležitostí.

Ústavný súd z obsahu vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. zistil,

že okresný súd rozhodol o prerušení konania uznesením č. k. -672

z 22. februára 2013, ktoré bolo v ten istý deň vypravené na doručenie účastníkom konania.

K doručeniu predmetného uznesenia všetkým účastníkom (resp. ich právnym zástupcom)

došlo 28. februára 2013. Odporca v 2. rade však 15. marca 2013 (teda v posledný deň

zákonnej lehoty) doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania,

v ktorom formuluje názor o potrebe najprv konanie prerušiť a až následne podať návrh

ústavnému súdu. Preto namieta, že okresný súd „postupoval v rozpore s... § 109 ods. 1

písm. b) . Vydanie Uznesenia odôvodnil tým, že Konanie

prerušil práve z dôvodu, že už podal na ÚS SR návrh na zaujatie stanoviska.“. Súdnej

kancelárii bol 19. marca 2013 daný pokyn na doručenie odvolania odporcu v 2. rade

ostatným účastníkom konania a na následné predloženie spisu na účel vypracovania

predkladacej správy. Okresný súd potom 25. marca 2013 doručil súdny spis ústavnému

súdu.

Z rekapitulovanej chronológie zistenej z vyžiadaného súdneho spisu považoval

ústavný súd za preukázané, že v čase doručenia návrhu okresného súdu ústavnému súdu

(27. februára 2013) nebolo konanie vedené pod sp. zn. právoplatne

prerušené. Tento stav pretrváva aj naďalej, keďže jeden z účastníkov konania podal

odvolanie majúce za následok odklad právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, dokiaľ

o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (

v znení neskorších predpisov). O podanom odvolaní nebolo ani

v čase rozhodovania ústavného súdu o návrhu v rámci jeho predbežného prerokovania

rozhodnuté.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že podaný návrh nespĺňa

predpísané náležitosti, a preto bolo podľa potrebné

rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013