Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 39/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014

predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Pezinok, zastúpeného sudcom Mgr. Jánom

Stančekom, na začatie konania podľa a

Slovenskej republiky o súlade

– prvej vety ustanovenia Občiansky súdny

poriadok s a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

– tretej vety ustanovenia Občiansky súdny

poriadok s a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

– štvrtej vety ustanovenia Občiansky súdny

poriadok s a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

– ustanovenia

s a , Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Pezinok o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

10. októbra 2014 doručený návrh Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

na začatie konania podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade

– prvej vety ustanovenia Občiansky súdny

poriadok (ďalej len „OSP“ alebo aj „“) s a

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“),

– tretej vety ustanovenia s a

dohovoru,

– štvrtej vety ustanovenia s a

dohovoru,

– ustanovenia s a ,

dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou.

Z návrhu vyplýva, že okresný súd podal predmetný návrh v súvislosti s konaním,

ktoré vedie pod sp. zn. o návrhu obchodnej spoločnosti NAUTILUS,

spol. s r. o., ktorým sa domáha náhrady škody v presne určenej finančnej sume voči mestu

Senec.

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Podľa výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej

sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

A. Namietaný nesúlad prvej vety , ktorá bola s účinnosťou

od 1. januára 2012 zakomponovaná do zákonnou novelou

č. , ktorou sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len

„dotknutá novela“), okresný súd odôvodnil jeho retroaktívnym (spätným) pôsobením,

pretože

«Podľa sa povinnosť zaplatiť preddavky na trovy podľa rozhodnutia

súdu určí aj pre konania začaté do 31.12.2011, pričom podľa bodu 58. Osobitnej časti

dôvodovej správy k návrhu „Prechodné ustanovenie

upravuje režim pôsobenia navrhovanej právnej úpravy (legi posterior) a platnej právnej

úpravy (legi priori)“, teda nie je z dôvodovej správy zrejmé, prečo predkladateľ zákona

zvolil tento neštandardný vstup do právnych vzťahov. ...

Máme však za to, že nie je žiaden (ani nevyjadrený) legitímny dôvod na to, aby sa

povinnosť platiť preddavky na trovy vzťahovala aj na konania už začaté, navyše bez ohľadu

na stav dokazovania a predpoklad ďalších trov konania v tom - ktorom konaní, čo sa plne

prejavilo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Uvedený zásah

do už vzniknutých procesných vzťahov narušil princíp právnej istoty a teda je rozporný

s materiálnym právnym štátom. V ustanovení veta prvá súdu určená

povinnosť uložiť („súd na návrh odporcu uloží“) navrhovateľovi zaplatenie peňažnej sumy

bez akejkoľvek možnosti úpravy tejto povinnosti prihliadajúc na osobitosti jednotlivých už

začatých súdnych konaní je potom rozporná s , keď

bez akéhokoľvek vyváženia, vyvoláva stav právnej neistoty z dôvodu priameho

a neočakávaného zásahu do minulých skutkových a právnych vzťahov.

Pokiaľ ide o rozpor s a s

Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd tento vyplýva z existencie súhrnu

viacerých faktorov vytvárajúcich obmedzenie prístupu navrhovateľa k súdu... Predovšetkým

ide o nemožnosť zohľadnenia individuálnych okolností jednotlivého prípadu pokiaľ ide

o stanovenie dĺžky lehoty, v ktorej sa má preddavok zložiť, keď z podstaty veci vyplýva, že

pri preddavkoch na trovy konania pôjde o vysoké sumy, ktoré majú vplyv na cash flow

navrhovateľov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a u fyzických osôb nie je predpoklad,

že lehota 60 dní bude postačujúca na zaobstaranie peňažnej sumy a to najmä v prípadoch,

ak účastník nebude spĺňať podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu veľkosti

majetku pri existujúcich priemerných príjmoch a majetok účastníka konania nebude

likvidný. Ďalší kumulatívny faktor je nemožnosť určenia primeranej výšky preddavkov, keď

zákon jednoznačne uvádza výšku preddavkov 5%, súd potom výšku preddavkov nemôže

určiť úvahou, ale len podľa aritmetického výpočtu. Spolu s týmto je potom potrebné

zohľadniť aj skutočnosť, že na neexistenciu povinnosti navrhovateľa nepostačuje čo len

čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, ale je potrebné oslobodenie od súdnych

poplatkov celkom, pričom čiastočné oslobodenie nemá vplyv na výšku, splatnosť a ani iné

podmienky platenia preddavkov na trovy. Neexistuje potom priamy vzťah medzi výškou

majetku navrhovateľa a výškou preddavku na trovy, keď vzťah je daný výlučne v hraničnej

situácii a to v prípade oslobodenia od súdnych poplatkov celkom. Predovšetkým

pri fyzických osobách žalujúcich štát pri náhrade škody vrátane nemajetkovej ujmy môže

v dôsledku uvedenej právnej úpravy nastať odmietnutie spravodlivosti... Nie je tiež zrejmé,

prečo zákonodarca vybral práve žaloby na peňažné plnenie a zaviedol pri nich povinnosť

platiť preddavky na trovy, keď napríklad pri žalobách na vydanie veci, na vypratanie

nehnuteľnosti, ale aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžu byť trovy

konania či trovy právneho zastúpenia ako aj na znalecké posudky relatívne vysoké. Nie je

teda zrejmé aký legitímny cieľ zákonodarca sledoval, pri vyňatí práve týchto typov sporov,

pričom sa nevyjadrujeme k tomu na základe čoho, t. j. akého prieskumu či štatistík dospel

zákonodarca k záveru z dôvodovej správy že je „odporca často v situácii, že je voči nej

uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny“.».

B. Argumentáciu o nesúlade tretej vety s

a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresný súd odôvodnil takto:

„Vyňatím vybraných subjektov z povinnosti platiť preddavky na trovy

( z. č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov) a to vrátane obcí, vyšších územných celkov, rozpočtových organizácií

a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa bezdôvodne bez

existencie legitímneho cieľa nastolili nerovnaké podmienky pre celky územnej samosprávy

a nimi zriadené právnické osoby, ktoré však môžu vystupovať v súkromnoprávnych

vzťahoch vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a môžu sa dostať do stavu platobnej

neschopnosti s tým, že by v reálnej dobe nedokázali plniť svoje záväzky a to vrátane

náhrady trov súdneho konania. Ustanovenie veta tretia je potom

v rozpore rovnosťou subjektov práva pred zákonom a to vrátane rovnosti práv a povinností

v súdnom konaní.“

C. Aj ustanovenie štvrtej vety , ktorá určuje následok nesplnenia

súdom určenej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, považuje okresný súd

za nesúladné s označenými článkami a dohovoru z dôvodu, že

„... majetkový status a to konkrétne likvidita majetku je rozhodujúcim faktorom

na poskytnutie súdnej ochrany, čo máme za neprimerané deliace kritérium medzi tým, komu

súdna ochrana poskytnutá bude a komu nebude. Uvedené potom vytvára v niektorých

prípadoch stav denegatio iustitiae, pričom nie je žiaden legitímny dôvod, aby schopnosť

transformovať vlastný majetok na peňažné prostriedky bolo kritériom toho, komu súdna

ochrana bude poskytnutá a komu nebude.“.

D. Napokon okresný súd namieta aj nesúlad kogentne určujúceho

výšku preddavku na trovy konania, pričom podľa okresného súdu

„Takéto znenie však neumožňuje rešpektovanie princípu proporcionality, ktorý

vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované

na najnižšiu možnú rozumnú mieru, a nie je možné zohľadniť predpokladanú výšku

budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania. Pri rozhodovaní

o preddavkoch na trovy nesmie ísť teda iba o mechanické určenie zálohy na trovy konania

vo výške 5 % z predmetu konania a mali by sa zohľadniť tiež osobitosti danej veci

(rozhodnutie ÚS SR č. k. -27 zo dňa 28.11.2012), čo však daný právny stav

neumožňuje. Aplikáciou uvedeného ustanovenia tak dochádza nielen k odňatiu práva

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,

ale aj k porušeniu práva vlastniť majetok, keď zásah do majetkových práv účastníka

konania v prípade stanovenia povinnosti súdom zaplatiť preddavky na trovy vo výške 5 %,

nezohľadniac ďalšie skutočnosti na strane tohto účastníka konania (navrhovateľa), nie je

proporcionálny... “.

Vzhľadom na uvedené okresný súd navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

«Ustanovenie veta prvá znejúce „Navrhovateľovi, u ktorého

nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom

rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby

v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania" nie je v súlade s čl. 1

ods. 1 a a s Dohovoru ochrane

ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke

a ).

Ustanovenie veta tretia znejúce „Povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní“ nie je v súlade s čl. 47 ods. 3

a s Dohovoru ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Ustanovenie veta štvrtá znejúce „Ak navrhovateľ preddavok

na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok,

ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy

konania zastaví“ nie je v súlade s a s

Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ustanovenie znejúce „Výška preddavku podľa odseku 1 je päť

percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa

neprihliada.“ nie je v súlade s a

a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa

na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa prvej vety ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo

zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.

Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Okresný súd podal predmetný návrh v súvislosti s konaním vedeným

pod sp. zn. , ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu z dôvodu podania návrhu

ústavnému súdu prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. z 3. októbra 2014,

ktoré však dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti tomuto uzneseniu podal v danej

veci 27. októbra 2014 právny zástupca navrhovateľa (obchodná spoločnosť NAUTILUS,

spol. s r. o., pozn.) odvolanie, ktoré bolo po jeho zaslaní na vedomie odporcovi postúpené

4. decembra 2014 na odvolacie konanie Krajskému súdu v Bratislave.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, ,

) vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí je procesným

predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

všeobecným súdom aj prerušenie konania. Tento procesný predpoklad všeobecný súd

preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o právoplatnom prerušení konania.

Z dikcie už citovaného vyplýva, že podaniu návrhu na ústavnom

súde predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá

návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“), pričom ústavný súd vo svojej

doterajšej judikatúre už viackrát uviedol (, ,

), že za prerušené konanie je podľa jeho názoru potrebné považovať stav

právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia o prerušení konania. Ústavný súd nemá dôvod tento svoj názor meniť ani

v súvislosti s predbežným prerokovaním návrhu okresného súdu.

Vzhľadom na to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ,

v súvislosti s ktorým okresný súd návrhom inicioval na ústavnom súde konanie o súlade

právnych predpisov, nebolo ku dňu podania tohto návrhu ústavnému súdu právoplatne

prerušené v zmysle zákonnej požiadavky vyjadrenej v citovanom ,

ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšej judikatúry konštatuje, že nie

sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresného súdu na ďalšie konanie, preto

tento návrh okresného súdu odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014