Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)PL. ÚS 39/2014
PDF · 190.24 KB
No categories available
PL. ÚS 39/2014
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014
predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Pezinok, zastúpeného sudcom Mgr. Jánom
Stančekom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy
Slovenskej republiky o súlade
– prvej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– tretej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd,
– štvrtej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd,
– ustanovenia § 141a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
s čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Pezinok o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
10. októbra 2014 doručený návrh Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) o súlade
– prvej vety ustanovenia § 141a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“ alebo aj „Občiansky súdny poriadok“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“),
– tretej vety ustanovenia § 141a ods. 1 OSP s čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru,
– štvrtej vety ustanovenia § 141a ods. 1 OSP s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru,
– ustanovenia § 141a ods. 2 OSP s čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1
dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).
Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou
činnosťou.
Z návrhu vyplýva, že okresný súd podal predmetný návrh v súvislosti s konaním,
ktoré vedie pod sp. zn. 9 Cb 16/08 o návrhu obchodnej spoločnosti NAUTILUS,
spol. s r. o., ktorým sa domáha náhrady škody v presne určenej finančnej sume voči mestu
Senec.
Podľa § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil
preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne
s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Podľa § 141a ods. 2 OSP výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej
sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.
A. Namietaný nesúlad prvej vety § 141a ods. 1 OSP, ktorá bola s účinnosťou
od 1. januára 2012 zakomponovaná do Občianskeho súdneho poriadku zákonnou novelou
č. 388/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len
„dotknutá novela“), okresný súd odôvodnil jeho retroaktívnym (spätným) pôsobením,
pretože
«Podľa § 372u O.s.p. sa povinnosť zaplatiť preddavky na trovy podľa rozhodnutia
súdu určí aj pre konania začaté do 31.12.2011, pričom podľa bodu 58. Osobitnej časti
dôvodovej správy k návrhu zákona prijatého pod č. 388/2011 Z. z. „Prechodné ustanovenie
upravuje režim pôsobenia navrhovanej právnej úpravy (legi posterior) a platnej právnej
úpravy (legi priori)“, teda nie je z dôvodovej správy zrejmé, prečo predkladateľ zákona
zvolil tento neštandardný vstup do právnych vzťahov. ...
Máme však za to, že nie je žiaden (ani nevyjadrený) legitímny dôvod na to, aby sa
povinnosť platiť preddavky na trovy vzťahovala aj na konania už začaté, navyše bez ohľadu
na stav dokazovania a predpoklad ďalších trov konania v tom - ktorom konaní, čo sa plne
prejavilo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9 Cb/l6/2008. Uvedený zásah
do už vzniknutých procesných vzťahov narušil princíp právnej istoty a teda je rozporný
s materiálnym právnym štátom. V ustanovení § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p. súdu určená
povinnosť uložiť („súd na návrh odporcu uloží“) navrhovateľovi zaplatenie peňažnej sumy
bez akejkoľvek možnosti úpravy tejto povinnosti prihliadajúc na osobitosti jednotlivých už
začatých súdnych konaní je potom rozporná s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď
bez akéhokoľvek vyváženia, vyvoláva stav právnej neistoty z dôvodu priameho
a neočakávaného zásahu do minulých skutkových a právnych vzťahov.
Pokiaľ ide o rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1
Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd tento vyplýva z existencie súhrnu
viacerých faktorov vytvárajúcich obmedzenie prístupu navrhovateľa k súdu... Predovšetkým
ide o nemožnosť zohľadnenia individuálnych okolností jednotlivého prípadu pokiaľ ide
o stanovenie dĺžky lehoty, v ktorej sa má preddavok zložiť, keď z podstaty veci vyplýva, že
pri preddavkoch na trovy konania pôjde o vysoké sumy, ktoré majú vplyv na cash flow
navrhovateľov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a u fyzických osôb nie je predpoklad,
že lehota 60 dní bude postačujúca na zaobstaranie peňažnej sumy a to najmä v prípadoch,
ak účastník nebude spĺňať podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu veľkosti
majetku pri existujúcich priemerných príjmoch a majetok účastníka konania nebude
likvidný. Ďalší kumulatívny faktor je nemožnosť určenia primeranej výšky preddavkov, keď
zákon jednoznačne uvádza výšku preddavkov 5%, súd potom výšku preddavkov nemôže
určiť úvahou, ale len podľa aritmetického výpočtu. Spolu s týmto je potom potrebné
zohľadniť aj skutočnosť, že na neexistenciu povinnosti navrhovateľa nepostačuje čo len
čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, ale je potrebné oslobodenie od súdnych
poplatkov celkom, pričom čiastočné oslobodenie nemá vplyv na výšku, splatnosť a ani iné
podmienky platenia preddavkov na trovy. Neexistuje potom priamy vzťah medzi výškou
majetku navrhovateľa a výškou preddavku na trovy, keď vzťah je daný výlučne v hraničnej
situácii a to v prípade oslobodenia od súdnych poplatkov celkom. Predovšetkým
pri fyzických osobách žalujúcich štát pri náhrade škody vrátane nemajetkovej ujmy môže
v dôsledku uvedenej právnej úpravy nastať odmietnutie spravodlivosti... Nie je tiež zrejmé,
prečo zákonodarca vybral práve žaloby na peňažné plnenie a zaviedol pri nich povinnosť
platiť preddavky na trovy, keď napríklad pri žalobách na vydanie veci, na vypratanie
nehnuteľnosti, ale aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžu byť trovy
konania či trovy právneho zastúpenia ako aj na znalecké posudky relatívne vysoké. Nie je
teda zrejmé aký legitímny cieľ zákonodarca sledoval, pri vyňatí práve týchto typov sporov,
pričom sa nevyjadrujeme k tomu na základe čoho, t. j. akého prieskumu či štatistík dospel
zákonodarca k záveru z dôvodovej správy že je „odporca často v situácii, že je voči nej
uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny“.».
B. Argumentáciu o nesúlade tretej vety § 141a ods. 1 OSP s čl. 47 ods. 3 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresný súd odôvodnil takto:
„Vyňatím vybraných subjektov z povinnosti platiť preddavky na trovy
(§ 2 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a to vrátane obcí, vyšších územných celkov, rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa bezdôvodne bez
existencie legitímneho cieľa nastolili nerovnaké podmienky pre celky územnej samosprávy
a nimi zriadené právnické osoby, ktoré však môžu vystupovať v súkromnoprávnych
vzťahoch vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a môžu sa dostať do stavu platobnej
neschopnosti s tým, že by v reálnej dobe nedokázali plniť svoje záväzky a to vrátane
náhrady trov súdneho konania. Ustanovenie § 141a ods. 1 veta tretia O.s.p. je potom
v rozpore rovnosťou subjektov práva pred zákonom a to vrátane rovnosti práv a povinností
v súdnom konaní.“
C. Aj ustanovenie štvrtej vety § 141a ods. 1 OSP, ktorá určuje následok nesplnenia
súdom určenej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, považuje okresný súd
za nesúladné s označenými článkami ústavy a dohovoru z dôvodu, že
„... majetkový status a to konkrétne likvidita majetku je rozhodujúcim faktorom
na poskytnutie súdnej ochrany, čo máme za neprimerané deliace kritérium medzi tým, komu
súdna ochrana poskytnutá bude a komu nebude. Uvedené potom vytvára v niektorých
prípadoch stav denegatio iustitiae, pričom nie je žiaden legitímny dôvod, aby schopnosť
transformovať vlastný majetok na peňažné prostriedky bolo kritériom toho, komu súdna
ochrana bude poskytnutá a komu nebude.“.
D. Napokon okresný súd namieta aj nesúlad § 141a ods. 2 OSP kogentne určujúceho
výšku preddavku na trovy konania, pričom podľa okresného súdu
„Takéto znenie však neumožňuje rešpektovanie princípu proporcionality, ktorý
vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované
na najnižšiu možnú rozumnú mieru, a nie je možné zohľadniť predpokladanú výšku
budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania. Pri rozhodovaní
o preddavkoch na trovy nesmie ísť teda iba o mechanické určenie zálohy na trovy konania
vo výške 5 % z predmetu konania a mali by sa zohľadniť tiež osobitosti danej veci
(rozhodnutie ÚS SR č. k. I. ÚS 207/2012-27 zo dňa 28.11.2012), čo však daný právny stav
neumožňuje. Aplikáciou uvedeného ustanovenia tak dochádza nielen k odňatiu práva
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,
ale aj k porušeniu práva vlastniť majetok, keď zásah do majetkových práv účastníka
konania v prípade stanovenia povinnosti súdom zaplatiť preddavky na trovy vo výške 5 %,
nezohľadniac ďalšie skutočnosti na strane tohto účastníka konania (navrhovateľa), nie je
proporcionálny... “.
Vzhľadom na uvedené okresný súd navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
«Ustanovenie § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p. znejúce „Navrhovateľovi, u ktorého
nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom
rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby
v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania" nie je v súlade s čl. 1
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane
ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.
a 102/1999 Z. z.).
Ustanovenie § 141a ods. 1 veta tretia O.s.p. znejúce „Povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno
usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní“ nie je v súlade s čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Ustanovenie § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p. znejúce „Ak navrhovateľ preddavok
na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok,
ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy
konania zastaví“ nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1
Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ustanovenie § 141a ods. 2 O.s.p. znejúce „Výška preddavku podľa odseku 1 je päť
percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada.“ nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»
II.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom
súde predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa
na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa prvej vety čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný
právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej
veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.
Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Okresný súd podal predmetný návrh v súvislosti s konaním vedeným
pod sp. zn. 9 Cb 16/08, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu z dôvodu podania návrhu
ústavnému súdu prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. 9 Cb 16/08 z 3. októbra 2014,
ktoré však dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti tomuto uzneseniu podal v danej
veci 27. októbra 2014 právny zástupca navrhovateľa (obchodná spoločnosť NAUTILUS,
spol. s r. o., pozn.) odvolanie, ktoré bolo po jeho zaslaní na vedomie odporcovi postúpené
4. decembra 2014 na odvolacie konanie Krajskému súdu v Bratislave.
Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 3/98,
PL. ÚS 25/2014) vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí je procesným
predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
všeobecným súdom aj prerušenie konania. Tento procesný predpoklad všeobecný súd
preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o právoplatnom prerušení konania.
Z dikcie už citovaného čl. 144 ods. 2 ústavy vyplýva, že podaniu návrhu na ústavnom
súde predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“), pričom ústavný súd vo svojej
doterajšej judikatúre už viackrát uviedol (PL. ÚS 7/2012, PL. ÚS 16/2013,
PL. ÚS 25/2014), že za prerušené konanie je podľa jeho názoru potrebné považovať stav
právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania. Ústavný súd nemá dôvod tento svoj názor meniť ani
v súvislosti s predbežným prerokovaním návrhu okresného súdu.
Vzhľadom na to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 9 Cb 16/08,
v súvislosti s ktorým okresný súd návrhom inicioval na ústavnom súde konanie o súlade
právnych predpisov, nebolo ku dňu podania tohto návrhu ústavnému súdu právoplatne
prerušené v zmysle zákonnej požiadavky vyjadrenej v citovanom čl. 144 ods. 2 ústavy,
ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšej judikatúry konštatuje, že nie
sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresného súdu na ďalšie konanie, preto
tento návrh okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2014