Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 25/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2014

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Ľudmily

Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza (sudca spravodajca)

a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Trenčín, zastúpeného

sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou, na začatie konania o súlade § 230 ods. 4 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov s , , , a 4 a

Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Trenčín o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. júna 2014

doručený návrh Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),

zastúpeného sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou, na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) (ďalej len „“) a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o súlade zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

s , , , a 4 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Z návrhu okrem iného vyplýva, že okresný súd pod sp. zn. vedie

konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáha proti Slovenskej komore exekútorov (ďalej len

„žalovaná“) za účasti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej určenia, že výkon jej exekútorského úradu trvá, a zároveň si

uplatňuje náhradu škody. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že na základe rozhodnutia ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) č. 5122/1995-

30/46 z 28. novembra 1995 bola vymenovaná za súdnu exekútorku s účinnosťou od

4. decembra 1995. Dňa 4. decembra 1995 žalobkyňa zložila sľub exekútorky a exekútorskú

prax vykonávala nepretržite do 31. januára 2002. Žalovaná písomne oznámila súdnemu

exekútorovi JUDr. J. K., že exekútorský úrad žalobkyne zanikol v zmysle § 230 ods. 4

Exekučného poriadku 9. novembra 2001, a v zmysle § 17 ods. 5 Exekučného poriadku ho

ustanovila za jej náhradníka, na základe čoho jej mala byť odňatá možnosť vykonávať

funkciu súdnej exekútorky. V dňoch 6. novembra 1995 a 7. novembra 1995 žalobkyňa

vykonala odbornú skúšku a bolo jej vydané osvedčenie č. -30 o ukončení

špecializovaného štúdia a vykonaní odbornej skúšky pre súdnych exekútorov podľa § 230

Exekučného poriadku, na základe čoho jej bola udelená výnimka zo vzdelania a mohla byť

vymenovaná za súdnu exekútorku.

Z § 230 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 9. novembra 1999 vyplýva,

že výnimka zo vzdelania prestane platiť, ak ten, komu bola výnimka udelená, nezačne

štúdium na právnickej fakulte do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona a do

ďalších 5 rokov toto štúdium úspešne neukončí. V prípade žalobkyne výkon exekútorského

úradu zanikol uplynutím týchto lehôt, ktoré začali plynúť s účinnosťou

Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobkyni bolo následne listom

ministerstva spravodlivosti č. 11320/02-52/253-E z 10. júna 2002 oznámené, že výkon jej

exekútorského úradu zanikol priamo zo zákona dňom 10. novembra 2001, keďže si

nesplnila podmienku uvedenú v § 10 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a do

9. novembra 2001 ani nezačala štúdium na právnickej fakulte. Žalovaná neuznáva nároky

uplatňované žalobkyňou a je toho názoru, že výkon exekútorského úradu žalobkyne zanikol

zo zákona márnym uplynutím lehoty z dôvodu, že žalobkyňa v zákonom určenej lehote

nezačala študovať na právnickej fakulte.

V priebehu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. žalobkyňa

navrhla, aby okresný súd prerušil konanie a podal návrh ústavnému súdu na začatie konanie

podľa . Okresný súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania

nevyhovel a uznesením z 10. januára 2013 ho zamietol. Proti označenému uzneseniu podala

žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu uznesením sp. zn.

z 10. septembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie. Okresný súd do dňa

podania svojho návrhu ústavnému súdu o návrhu žalobkyne na prerušenie konania opätovne

nerozhodol, pričom v samotnom návrhu vyslovuje názor, že „v prípade, ak bude

Ústavnému súdu Slovenskej republiky postúpený návrh na zaujatie stanoviska, vznikne

dôvod na prerušenie konania vo chvíli, keď tento návrh bude prijatý na ďalšie konanie.

Následne bude konanie pred okresným súdom prerušené do skončenia prejednania

uvedeného návrhu Ústavným súdom Slovenskej republiky.“.

Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu okrem iného uvádza:

„Žalobkyňa poukazovala na to, že Uznesením Krajského súdu v Trenčíne v konaní

sp. zn. -55 zo dňa 30. 06. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. 8. 2005, bolo

proti žalovaným Slovenská komora exekútorov, Bratislava a Slovenská republika -

Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava rozhodnuté, že Slovenská komora exekútorov je

povinná rozhodnúť o žiadosti žalobkyne zo dňa 13. 3. 2002 a zo dňa 3. 3. 2004 do jedného

mesiaca od právoplatnosti uvedeného uznesenia. V tomto konaní sa žalobkyňa konkrétne

domáhala toho, aby žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť vydať rozhodnutie o odvolaní

žalobkyne z funkcie súdnej exekútorky, tiež toho, že ustanovenie náhradníka súdneho

exekútora JUDr. J. K. je neplatné a výkon jej exekútorského úradu naďalej trvá. Mala za to,

že žalovaní nedodržali zákonný postup, nebolo vydané konkrétne rozhodnutie o jej odvolaní

z funkcie exekútora, v ktorom by sa mohlo konštatovať nenaplnenie zákonných

predpokladov na výkon exekútorského úradu, proti ktorému by sa zákonnými opravnými

prostriedkami mohla brániť. Mala za to, že k zániku jej exekútorského úradu nepostačuje

len písomné oznámenie Slovenskej komory exekútorov č. SKE 1234/05 a následne

oznámenie z 26. 10. 2001. Aj napriek uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne

Slovenská komora exekútorov, ani SR - Ministerstvo spravodlivosti SR si súdom uloženú

povinnosť nesplnili, obmedzili sa len na konštatovanie, že výkon jej exekútorského úradu

zanikol priamo zo zákona.

Žalobkyňa mala za to, že uvádzaný § 280 ods. 4 Exekučného poriadku nie je v súlade

s a ďalšími , zároveň mala za to, že je povinnosťou vec

prejednávaného súdu tento návrh postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky za účelom

posúdenia možného nesúladu týchto ustanovení. Poukázala na to, že bola vymenovaná za

súdnu exekútorku rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR, len tento je oprávnený ju na

základe zákonných dôvodov odvolať. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , podľa ktorého nikomu nemožno odňať jeho riadnym

spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Pri

obmedzovaní základných práv a slobôd občana sa musí dbať na ich podstatu a zmysel,

princípom právneho štátu je právna istota, ktorá zahŕňa dôveru občana v právo a navyše aj

ochranu už nadobudnutých práv osobitne majetkových. Namietané znenie § 230 ods. 4

Exekučného poriadku je právnou úpravou, ktorou sa spätne menia podmienky realizácie už

existujúcich právnych vzťahov a nadobudnuté práva, čo nie je v súlade s právnou istotou.

Podľa názoru žalobkyne v danom prípade síce zákonodarca môže uplatniť svoje

zákonodarné oprávnenie autonómne a suverénne, na druhej strane ale výkon týchto

oprávnení má trvalý limit, spočívajúci v ochrane základných práv a slobôd a povinnosti

dodržiavať ďalšie princípy právneho štátu. Ide o riešenie kolízie, vychádzajúcej

z dôsledného rešpektovania nadobudnutých práv na jednej strane a z nutnosti zmeny

právneho poriadku, reagujúceho na spoločenský vývoj na strane druhej. Treba mať na

zreteli poznanie, že oprávneným subjektom, ktoré už nadobudli určité práva skôr a v súlade

s platným právom, môžu vzniknúť v budúcnosti zmenou právnych pravidiel nové podmienky,

ktorých splnenie je nevyhnutné, ak chcú aj v zmenených právnych podmienkach zostať

v pozícii oprávnených osôb. Tieto nové podmienky však musia byť reálne splniteľné. Vo veci

sp. zn. Ústavný súd uviedol, že s uplatňovaním princípu právnej istoty

v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,

racionálnosti a spravodlivému obsahu právnych noriem. Odvolanie exekútora je

v skutočnosti odvolaním splnomocnenia pre osobu, ktorá v mene štátu vykonávala súdnu

moc z dôvodov, upravených zákonom.

V inom prípade už bolo konštatované nálezom Ústavného súdu sp. zn. ,

že , Exekučného poriadku nie je v súlade s SR. Išlo

o ustanovenie, podľa ktorého exekútor, ktorý k 1. 9. 2003 nemá vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy SR, alebo nemá uznaný doklad

o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa, vydaný zahraničnou vysokou

školou, je povinný ministerstvu spravodlivosti preukázať, že začal do 31. 12. 2004 študovať

na právnickej fakulte vysokej školy. Ak exekútor v tejto lehote nepreukáže splnenie tejto

povinnosti, minister ho bez zbytočného odkladu odvolá. Uvedeným nálezom bolo citované

ustanovenie zrušené dňa 12. 4. 2005. Žalobkyňa mala za to, že jej prípad je obdobný,

nakoľko podľa , ktorý bol doplnený do Ex. poriadku

obsahuje znenie, podľa ktorého výnimka zo vzdelania udelená podľa ods. 1 prestane platiť,

ak ten, komu bola táto výnimka udelená, nezačne do dvoch rokov od nadobudnutia

účinnosti tohto zákona štúdium na právnickej fakulte a do ďalších 5 rokov toto štúdium

úspešne neskončí. Výkon exekútorského úradu zaniká uplynutím týchto lehôt. Žalobkyňa

poukázala na to, že toto ustanovenie zákona dodnes platí a nebolo zrušené, hoci obdobné,

ako je vyššie uvedené, zrušené bolo. Ustanovenie § 230 ods. 4 podľa názoru žalobkyne

nebolo reálne splniteľnou podmienkou, a to v súvislosti so znením všeobecne záväzných

právnych predpisov upravujúcich vysoké školstvo v Slovenskej republike, v rozhodnom čase

išlo o o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktoré sa

vzťahujú na prijímanie na vysokoškolské štúdium, dĺžku magisterského štúdia, možnosť,

prípadne nutnosť prerušenia štúdia a ďalšie okolnosti spoluurčujúce predpokladanú dĺžku

štúdia. Keďže v priebehu výkonu exekútorskej činnosti žalobkyne došlo novelou Exekučného

poriadku k zmene podmienok, ktoré mala splniť k tomu, aby mohla svoj úrad naďalej

vykonávať, navyše k zmene podmienok, ktoré nie sú splniteľné bez toho, aby sa nepoužil iný

zákon, ktorého normy nedovoľujú splnenie povinností v uvádzaných lehotách, teda

povinnosti v konkrétnej lehote začať študovať a v konkrétnej lehote štúdium ukončiť, môže

situáciu žalobkyne vyriešiť len Ústavný súd Slovenskej republiky posúdením toho, či je

Exekučného poriadku v súlade s SR.“

Vzhľadom na uvedené okresný súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí návrhu na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„ (správne má byť , pozn.)

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení novely,

realizovanej , účinnej od 9. 11. 1999, nie je v súlade s ,

, , , 4,

a s článkom 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na

začatie konania súd. V zmysle v spojení s

ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou, pričom súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát alebo

samosudca. Podľa ak osoby uvedené v ustanovení

ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie

konania.

Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, )

vyplýva, že okrem iných procesných náležitostí je procesným predpokladom na podanie

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom aj prerušenie

konania. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje

výrok o prerušení konania.

Z dikcie už citovaného vyplýva, že podaniu návrhu na ústavný

súd predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá

návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“), pričom ústavný súd vo svojej

doterajšej judikatúre už viackrát uviedol (, ), že za prerušené

konanie je podľa jeho názoru potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia

konania, ktorý nastáva až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.

Ústavný súd nemá dôvod tento svoj názor meniť ani v súvislosti s predbežným

prerokovaním návrhu okresného súdu.

Z už v časti I tohto uznesenia uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný

súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania nevyhovel a uznesením sp. zn.

z 10. januára 2013 ho zamietol. Na základe ňou podaného odvolania krajský súd označené

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorý však do dňa

doručenia návrhu ústavnému súdu a ani do dňa jeho predbežného prerokovania o návrhu

žalobkyne na prerušenie konania nerozhodol. Navyše z návrhu vyplýva, že samotná

sudkyňa okresného súdu z hľadiska časovej následnosti rozhodnutie o prerušení konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. viaže na rozhodnutie ústavného súdu

o prijatí návrhu na ďalšie konanie.

Na tomto základe ústavný súd, vychádzajúc zo svojich zistení a svojej doterajšej

judikatúry, konštatuje, že nie sú splnené procesné predpoklady na prijatie návrhu okresného

súdu na ďalšie konanie, keďže okresný súd do dňa jeho predbežného prerokovania

právoplatne neprerušil konanie vedené pod sp. zn. . Ústavný súd preto návrh

okresného súdu odmietol podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2014