Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 207/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka

a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti F. s. r. o., K., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., za ktorú koná advokát JUDr. A. B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného

súdu Košice II sp. zn. zo 6. februára 2012 a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti F. s. r. o. na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu

Košice II sp. zn. zo 6. februára 2012 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 6. februára 2012 z r u š

u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý spoločnosti F. s. r. o. uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet

advokáta JUDr. A. B., konateľa Advokátskej kancelárie I., s. r. o., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 9. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti F. s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. februára 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne

domáha žalobou z 13. júla 2007 od žalovanej (T., a. s., pozn.) zaplatenia sumy 482 695,91 €

s prísl. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. . Žalovaná svojím

písomným podaním z 1. februára 2012, ktoré bolo okresnému súdu doručené 6. februára

2012 navrhla s poukazom na ustanovenie a

(ďalej len „OSP“), aby okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania vo výške 5 % zo žalovanej sumy. O tomto návrhu rozhodol okresný súd

uznesením sp. zn. zo 6. februára 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“),

ktorým uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume

24 134,79 €.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie sa v odôvodnení

obmedzilo iba na strohé uvedenie príslušných zákonných ustanovení, ktoré upravujú inštitút

preddavku na trovy konania, a na konštatovanie, že súd rozhodol na ich základe. Okresný

súd však vôbec neskúmal u sťažovateľky ako žalobkyne, či spĺňa alebo nespĺňa

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ako jednej

zo základných podmienok pre vydanie uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania v zmysle . V odôvodnení napadnutého uznesenia totiž absentuje

vyjadrenie súdu o skúmaní predpokladov na oslobodenie sťažovateľky od súdnych

poplatkov v celom rozsahu. Tento nedostatok podľa sťažovateľky spôsobuje

nepreskúmateľnosť a zjavnú arbitrárnosť napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľky

okresný súd ignoroval skúmanie zákonných predpokladov na vydanie uznesenia

o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle . Uvedeným postupom

okresného súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia, v konečnom dôsledku

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý

súdny proces zaručených v ústave, resp. dohovore.

Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla:

„Uvedenú podmienku splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov

súd vôbec neskúmal a jej absencia, resp. nevysporiadanie sa s touto podmienkou

v odôvodnení rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a zjavnú arbitrárnosť. Bez

toho, aby sa súd vo svojom rozhodnutí zaoberal touto skutočnosťou nemohol dospieť

k správnemu záveru a vydať predmetné uznesenie ignorujúc skúmanie zákonných

predpokladov na jeho vydanie.“

3. Sťažovateľka preto navrhla, aby o jej sťažnosti rozhodol ústavný súd takýmto

nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa F. s.r.o., so sídlom K., IČO: ... na súdnu ochranu

zaručené a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Košice U zo dňa 06.02.2012, č. k. -369, čo do časti výroku o

uložení povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 06.02.2012, č. k. -369,

čo do časti výroku o uložení povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania sa

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 323,50 € na účet advokáta JUDr. A. B., K., konateľa Advokátske

kancelárie I., s.r.o., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril predseda

okresného súdu listom zo 6. júna 2012. Predseda okresného súdu sa v ňom vyjadril, že ako

orgán riadenia a správy súdu je oprávnený sledovať rozhodovaciu činnosť sudcov iba

z hľadiska plynulosti súdneho konania. Z toho dôvodu však predseda okresného súdu

predložil ústavnému súdu vyjadrenie zákonného sudcu k prijatej sťažnosti. Predseda

okresného súdu zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením

od neho.

Zákonný sudca vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako neopodstatnenú. Podľa neho je

napadnuté uznesenie procesným rozhodnutím vydaným na základe návrhu žalovanej,

ktorému musel okresný súd vyhovieť, pretože u sťažovateľky neboli splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. V tejto súvislosti ďalej zákonný

sudca uviedol:

„... o skutočnosti, že žalobca nespĺňa podmienky na oslobodenie povinnosti platiť

súdny poplatok v celom rozsahu už bolo v konaní právoplatne rozhodnuté Uznesením

Okresného súdu Košice I sp. značka zo dňa 11.9.2006, ktoré bolo žalobcovi

(sťažovateľovi) riadne doručené. Žalobca teda o tejto skutočnosti mal vedomosť, preto sa

konajúci súd vo svojom ďalšom rozhodnutí s touto podmienkou na vydanie predmetného

rozhodnutia ako so skutočnosťou dostatočne zrejmou už nezaoberal.“

Ústavnému súdu bolo zároveň doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky,

ktorý oznámil, že tiež netrvá na ústnom pojednávaní.

5. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

7. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie otázky, či napadnutým

uznesením okresného súdu zo 6. februára 2012 bolo porušené základné právo sťažovateľky

na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v ústave, resp. dohovore,

z dôvodu, že z neho nie je zrejmé, či súd skúmal splnenie jednej zo základných podmienok

na vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorou je záver o tom, že u sťažovateľky ako

žalobkyne nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138

v celom rozsahu. Sťažovateľka v sťažnosti vyjadrila názor, že okresný súd túto

podmienku vôbec neskúmal, čo spôsobuje arbitrárnosť napadnutého uznesenia.

8. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade

so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje

preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo

nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.

V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či

závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym

dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. , ,

, ). S ohľadom na tieto atribúry ústavný súd preskúmal napadnuté

uznesenie okresného súdu.

9. Okresný súd takto odôvodnil sťažnosťou napadnuté uznesenie:

«Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorým si uplatňuje voči žalovanému

zaplatenie pohľadávky vo výške 482.695,91 eur s príslušenstvom titulom nároku

na nahradenie škody.

Žalovaný svojim písomným podaním zo dňa 1.2.2012 doručeným konajúcemu súdu

dňa 6.2.2012 s poukazom na znenie , navrhol, aby bola

žalobcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5% zo žalovanej

sumy.

Podľa : „Navrhovateľovi, u ktorého nie

sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu

a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie

dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej

vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.

Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako

dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak

navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má

povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty

na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“

Podľa : „Výška preddavku podľa

odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom

na príslušenstvo sa neprihliada.“

Podľa (Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. januára 2012): „Na konania začaté do 31. decembra 2011 sa

použijú predpisy účinné od 1. januára 2012.“

Na základe vyššie uvedeného podania žalovaného zo dňa 1.2.2012 súd v zmysle

, uložil obom účastníkom konania povinnosť

zložiť preddavok na trovy tohto súdneho konania...»

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti vyplýva záver, že § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde má na mysli hlavne procesné prostriedky proti meritórnemu rozhodnutiu,

a nie proti čiastočným, procesným, hoci samostatným rozhodnutiam. Na druhej strane však

judikatúra ústavného súdu (m. m. ) toto pravidlo o neprípustnosti sťažnosti

proti uzneseniu procesnej povahy neabsolutizuje a pripúšťa z nej výnimky hlavne na tie

rozhodnutia, ktoré sú spôsobilé bezprostredne a citeľne zasiahnuť do základných práv

sťažovateľa a ktoré tvoria samostatnú uzavretú súčasť konania, aj keď sa konanie vo veci

samej doteraz neskončilo. Inak by nebola efektívnou a účinnou ochrana poskytovaná

základným právam fyzickým a právnickým osobám ústavným súdom, ak by tento nemohol

zasiahnuť a následky porušenia základných práv odstrániť skôr, než skončí konanie vo veci

konečným rozhodnutím. Pôjde však len o prípady, keď k tvrdenému porušeniu základných

práv došlo práve v dôsledku tohto rozhodnutia, resp. časti konania vedúceho k jeho

vydaniu, pričom odstránenie tohto porušenia nebude možné dosiahnuť inak, než práve jeho

zrušením.

11. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd sa obmedzil iba na citáciu

príslušných zákonných ustanovení upravujúcich inštitút preddavku na trovy konania, no bez

akejkoľvek zmienky o reálnom skúmaní splnenia podmienok na jeho uloženie.

Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ustanovenia však

vyplýva podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch

základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním

predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle a jednak aj

preskúmaním výšky žalovaného nároku vzhľadom na sumu životného minima. Napadnuté

uznesenia nemožno považovať za presvedčivo odôvodnené, pretože nedáva odpoveď

na základnú otázku, ako súd dospel k záveru, že u sťažovateľky nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, čo je jedným zo základných

predpokladov na rozhodnutie o preddavku na trovy konania. Rovnako Európsky súd

pre ľudské práva pripomína, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať

dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).

Odôvodnenie v požadovanej kvalite v napadnutom uznesení okresného súdu chýba, pretože

z neho nie je jasný myšlienkový proces, ktorý súd doviedol k záveru o splnení podmienok

na rozhodnutie o preddavku na trovy konania v zmysle .

12. Zákonný sudca vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu uviedol, že k záveru

o tom, že u sťažovateľky nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

dospel súd na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 11. septembra 2006, ktorým bolo sťažovateľke priznané čiastočné oslobodenie od súdneho

poplatku vo výške 862 496 Sk z celkového súdneho poplatku v sume 872 496 Sk. Uvedené

uznesenie bolo vydané Okresným súdom Košice I ešte predtým, ako bola vec sťažovateľky

postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti okresnému súdu. V odôvodnení napadnutého

uznesenia chýba akékoľvek vyjadrenie, že si súd pri posudzovaní predpokladov

na oslobodenie od súdnych poplatkov osvojil závery, ktoré vyplývajú z tohto rozhodnutia

Okresného súdu Košice I.

Pomery sťažovateľky z hľadiska predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov

tak boli skúmané iným súdom, navyše v období, od ktorého uplynulo už 6 rokov, čo je

doba, v priebehu ktorej mohlo dôjsť k zmenám majetkových pomerov sťažovateľky.

Odhliadnuc od nedostatkov v odôvodnení napadnutého uznesenia považuje ústavný súd

za potrebné skúmať aktuálne majetkové pomery na strane dotknutého účastníka konania

(v danom prípade sťažovateľky), na základe ktorých potom možno vyvodiť záver o splnení

predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania zložiť preddavok na trovy

konania. V prípade rozhodovania o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle

totiž suma uloženého preddavku môže výrazne obmedziť právo dotknutého

účastníka konania na prístup k súdu.

13. Porušením práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je postup okresného súdu,

ktorý jej nedal procesnú príležitosť vyjadriť sa k možnej aplikácii , a to ani

k prípadným dôkazom, ktorými mohla byť preukázaná neodôvodnenosť aplikácie tohto

ustanovenia.

14. Ústavný súd v neposlednom rade zdôrazňuje v súvislosti s inštitútom preddavku

na trovy konania v zmysle potrebu rešpektovania princípu proporcionality,

ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované

na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho

priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie ísť teda iba o mechanické určenie

zálohy na trovy konania vo výške 5 % z predmetu konania tak, ako to urobil okresný súd

(m. m. ). Uvedený princíp vyžaduje zohľadniť tiež osobitosti danej veci.

V prípade sťažovateľky ide o skutočnosť, že žalovanú v konaní na okresnom súde

pri niektorých úkonoch zastupovali zamestnanci jej právneho oddelenia, a nie jej zvolený

právny zástupca. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že zvolený právny zástupca

vykonal doteraz v priebehu konania na okresnom súde v mene žalovanej 6 úkonov právnej

pomoci, ktoré by v prípade úspechu žalovanej v spore mohli byť súčasťou priznanej

náhrady trov konania. Okresný súd uložil sťažovateľke zaplatiť sumu 24 134,79 € ako

preddavok na trovy konania, čo zodpovedá zhruba odmene za 17 úkonov právnej pomoci,

čo je zjavne neproporcionálne a zároveň arbitrárne, pretože okresný súd v myšlienkovom

procese vôbec neodôvodnil, prečo bolo nutné preddavkom zabezpečiť takýto objem

možných trov konania.

15. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení adresovanom ústavnému súdu uviedol, že

v danom prípade musel vyhovieť návrhu žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania, a preto postupoval plne so zákonom, v tomto prípade s ustanovením

. Úloha sudcu v občianskom súdnom konaní sa nemôže v žiadnom prípade

ponímať ako akési „mechanické“ rozhodovanie bez možnosti posúdenia možného vplyvu

požadovaného rozhodnutia na práva ostatných účastníkov konania. Ústavný súd stabilne

pripomína, že sú to práve všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť

princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. V posudzovanom prípade mal preto súd

aplikovať ustanovenia s akcentom na rešpektovanie práva účastníkov vrátane

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd uložil sťažovateľke zaplatiť ako

preddavok na trovy konania sumu, ktorá svojou výškou (24 134,79 €) reálne obmedzuje

právo sťažovateľky na prístup k súdu ako imanentnú zložku základného práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa , resp. dohovoru. Napadnuté

uznesenie okresného súdu považuje ústavný súd za prejav formalistického prístupu

k interpretácii ako relevantnej právnej normy, ktorý má v konečnom dôsledku

za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia.

16. Vzhľadom na uvedené je napadnuté uznesenie okresného súdu

sp. zn. zo 6. februára 2012 arbitrárne a zjavne neodôvodnené, a tým aj

z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku na presvedčivé odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neudržateľné. Ústavný súd preto v bode 1 výroku tohto rozhodnutia vyslovil, že

napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Sťažovateľka v sťažnosti tiež žiadala, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie

okresného súdu sp. zn. zo 6. februára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Ústavný súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateľky dospel k záveru, že

na dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil svoju právomoc podľa čl. 127

ods. 2 , a preto vyhovel návrhu sťažovateľky a zrušil napadnuté uznesenie okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

Okresný súd bude v ďalšom konaní vo veci podľa § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom

súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.

18. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v plnej požadovanej výške, teda 323,50 €

vrátane DPH (2 x 127,16 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie ústavnej sťažnosti, spolu 254,32 € a 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov

po 7,63 €, spolu 269,58 € + 20 % DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia v sume

323,50 € vrátane DPH (právny zástupca sťažovateľky predložil osvedčenie platiteľa DPH)

je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ; bod 3 výroku rozhodnutia).

19. Nadobudnutím právoplatnosti tohto nálezu ústavného súdu sa zrušuje dočasné

opatrenie nariadené uznesením ústavného súdu č. k. -11 z 9. mája 2012.

20. Podľa sudkyňa Marianna Mochnáčová

dopĺňa odôvodnenie rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012