Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)I. ÚS 207/2012
PDF · 245.16 KB
No categories available
I. ÚS 207/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka
a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti F. s. r. o., K., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., za ktorú koná advokát JUDr. A. B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného
súdu Košice II sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti F. s. r. o. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu
Košice II sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012 z r u š
u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý spoločnosti F. s. r. o. uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet
advokáta JUDr. A. B., konateľa Advokátskej kancelárie I., s. r. o., K., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 207/2012-11 z 9. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti F. s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne
domáha žalobou z 13. júla 2007 od žalovanej (T., a. s., pozn.) zaplatenia sumy 482 695,91 €
s prísl. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 36 Cb 90/2006. Žalovaná svojím
písomným podaním z 1. februára 2012, ktoré bolo okresnému súdu doručené 6. februára
2012 navrhla s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), aby okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na
trovy konania vo výške 5 % zo žalovanej sumy. O tomto návrhu rozhodol okresný súd
uznesením sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“),
ktorým uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume
24 134,79 €.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie sa v odôvodnení
obmedzilo iba na strohé uvedenie príslušných zákonných ustanovení, ktoré upravujú inštitút
preddavku na trovy konania, a na konštatovanie, že súd rozhodol na ich základe. Okresný
súd však vôbec neskúmal u sťažovateľky ako žalobkyne, či spĺňa alebo nespĺňa
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ako jednej
zo základných podmienok pre vydanie uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy
konania v zmysle § 141a OSP. V odôvodnení napadnutého uznesenia totiž absentuje
vyjadrenie súdu o skúmaní predpokladov na oslobodenie sťažovateľky od súdnych
poplatkov v celom rozsahu. Tento nedostatok podľa sťažovateľky spôsobuje
nepreskúmateľnosť a zjavnú arbitrárnosť napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľky
okresný súd ignoroval skúmanie zákonných predpokladov na vydanie uznesenia
o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a OSP. Uvedeným postupom
okresného súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia, v konečnom dôsledku
malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
súdny proces zaručených v ústave, resp. dohovore.
Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla:
„Uvedenú podmienku splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov
súd vôbec neskúmal a jej absencia, resp. nevysporiadanie sa s touto podmienkou
v odôvodnení rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a zjavnú arbitrárnosť. Bez
toho, aby sa súd vo svojom rozhodnutí zaoberal touto skutočnosťou nemohol dospieť
k správnemu záveru a vydať predmetné uznesenie ignorujúc skúmanie zákonných
predpokladov na jeho vydanie.“
3. Sťažovateľka preto navrhla, aby o jej sťažnosti rozhodol ústavný súd takýmto
nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa F. s.r.o., so sídlom K., IČO: ... na súdnu ochranu
zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Košice U zo dňa 06.02.2012, č. k. 36Cb/90/2006-369, čo do časti výroku o
uložení povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 06.02.2012, č. k. 36Cb/90/2006-369,
čo do časti výroku o uložení povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania sa
zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 323,50 € na účet advokáta JUDr. A. B., K., konateľa Advokátske
kancelárie I., s.r.o., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril predseda
okresného súdu listom zo 6. júna 2012. Predseda okresného súdu sa v ňom vyjadril, že ako
orgán riadenia a správy súdu je oprávnený sledovať rozhodovaciu činnosť sudcov iba
z hľadiska plynulosti súdneho konania. Z toho dôvodu však predseda okresného súdu
predložil ústavnému súdu vyjadrenie zákonného sudcu k prijatej sťažnosti. Predseda
okresného súdu zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením
od neho.
Zákonný sudca vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako neopodstatnenú. Podľa neho je
napadnuté uznesenie procesným rozhodnutím vydaným na základe návrhu žalovanej,
ktorému musel okresný súd vyhovieť, pretože u sťažovateľky neboli splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. V tejto súvislosti ďalej zákonný
sudca uviedol:
„... o skutočnosti, že žalobca nespĺňa podmienky na oslobodenie povinnosti platiť
súdny poplatok v celom rozsahu už bolo v konaní právoplatne rozhodnuté Uznesením
Okresného súdu Košice I sp. značka 32 Cb 27/2006 zo dňa 11.9.2006, ktoré bolo žalobcovi
(sťažovateľovi) riadne doručené. Žalobca teda o tejto skutočnosti mal vedomosť, preto sa
konajúci súd vo svojom ďalšom rozhodnutí s touto podmienkou na vydanie predmetného
rozhodnutia ako so skutočnosťou dostatočne zrejmou už nezaoberal.“
Ústavnému súdu bolo zároveň doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky,
ktorý oznámil, že tiež netrvá na ústnom pojednávaní.
5. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
7. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie otázky, či napadnutým
uznesením okresného súdu zo 6. februára 2012 bolo porušené základné právo sťažovateľky
na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v ústave, resp. dohovore,
z dôvodu, že z neho nie je zrejmé, či súd skúmal splnenie jednej zo základných podmienok
na vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorou je záver o tom, že u sťažovateľky ako
žalobkyne nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138
OSP v celom rozsahu. Sťažovateľka v sťažnosti vyjadrila názor, že okresný súd túto
podmienku vôbec neskúmal, čo spôsobuje arbitrárnosť napadnutého uznesenia.
8. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade
so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje
preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo
nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.
V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd
rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha
pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu, resp. práva
na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či
závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym
dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). S ohľadom na tieto atribúry ústavný súd preskúmal napadnuté
uznesenie okresného súdu.
9. Okresný súd takto odôvodnil sťažnosťou napadnuté uznesenie:
«Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorým si uplatňuje voči žalovanému
zaplatenie pohľadávky vo výške 482.695,91 eur s príslušenstvom titulom nároku
na nahradenie škody.
Žalovaný svojim písomným podaním zo dňa 1.2.2012 doručeným konajúcemu súdu
dňa 6.2.2012 s poukazom na znenie § 141a ods. 1, 2 Zákona č. 99/1963 navrhol, aby bola
žalobcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5% zo žalovanej
sumy.
Podľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Navrhovateľovi, u ktorého nie
sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu
a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie
dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej
vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.
Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako
dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak
navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má
povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty
na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“
Podľa § 141a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „Výška preddavku podľa
odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom
na príslušenstvo sa neprihliada.“
Podľa § 372u ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2012): „Na konania začaté do 31. decembra 2011 sa
použijú predpisy účinné od 1. januára 2012.“
Na základe vyššie uvedeného podania žalovaného zo dňa 1.2.2012 súd v zmysle
§141a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku uložil obom účastníkom konania povinnosť
zložiť preddavok na trovy tohto súdneho konania...»
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti vyplýva záver, že § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde má na mysli hlavne procesné prostriedky proti meritórnemu rozhodnutiu,
a nie proti čiastočným, procesným, hoci samostatným rozhodnutiam. Na druhej strane však
judikatúra ústavného súdu (m. m. II. ÚS 105/09) toto pravidlo o neprípustnosti sťažnosti
proti uzneseniu procesnej povahy neabsolutizuje a pripúšťa z nej výnimky hlavne na tie
rozhodnutia, ktoré sú spôsobilé bezprostredne a citeľne zasiahnuť do základných práv
sťažovateľa a ktoré tvoria samostatnú uzavretú súčasť konania, aj keď sa konanie vo veci
samej doteraz neskončilo. Inak by nebola efektívnou a účinnou ochrana poskytovaná
základným právam fyzickým a právnickým osobám ústavným súdom, ak by tento nemohol
zasiahnuť a následky porušenia základných práv odstrániť skôr, než skončí konanie vo veci
konečným rozhodnutím. Pôjde však len o prípady, keď k tvrdenému porušeniu základných
práv došlo práve v dôsledku tohto rozhodnutia, resp. časti konania vedúceho k jeho
vydaniu, pričom odstránenie tohto porušenia nebude možné dosiahnuť inak, než práve jeho
zrušením.
11. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd sa obmedzil iba na citáciu
príslušných zákonných ustanovení upravujúcich inštitút preddavku na trovy konania, no bez
akejkoľvek zmienky o reálnom skúmaní splnenia podmienok na jeho uloženie.
Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ustanovenia § 141a ods. 1 OSP však
vyplýva podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch
základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním
predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP a jednak aj
preskúmaním výšky žalovaného nároku vzhľadom na sumu životného minima. Napadnuté
uznesenia nemožno považovať za presvedčivo odôvodnené, pretože nedáva odpoveď
na základnú otázku, ako súd dospel k záveru, že u sťažovateľky nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, čo je jedným zo základných
predpokladov na rozhodnutie o preddavku na trovy konania. Rovnako Európsky súd
pre ľudské práva pripomína, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).
Odôvodnenie v požadovanej kvalite v napadnutom uznesení okresného súdu chýba, pretože
z neho nie je jasný myšlienkový proces, ktorý súd doviedol k záveru o splnení podmienok
na rozhodnutie o preddavku na trovy konania v zmysle § 141a OSP.
12. Zákonný sudca vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu uviedol, že k záveru
o tom, že u sťažovateľky nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
dospel súd na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 32 Cb 27/2006
z 11. septembra 2006, ktorým bolo sťažovateľke priznané čiastočné oslobodenie od súdneho
poplatku vo výške 862 496 Sk z celkového súdneho poplatku v sume 872 496 Sk. Uvedené
uznesenie bolo vydané Okresným súdom Košice I ešte predtým, ako bola vec sťažovateľky
postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti okresnému súdu. V odôvodnení napadnutého
uznesenia chýba akékoľvek vyjadrenie, že si súd pri posudzovaní predpokladov
na oslobodenie od súdnych poplatkov osvojil závery, ktoré vyplývajú z tohto rozhodnutia
Okresného súdu Košice I.
Pomery sťažovateľky z hľadiska predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov
tak boli skúmané iným súdom, navyše v období, od ktorého uplynulo už 6 rokov, čo je
doba, v priebehu ktorej mohlo dôjsť k zmenám majetkových pomerov sťažovateľky.
Odhliadnuc od nedostatkov v odôvodnení napadnutého uznesenia považuje ústavný súd
za potrebné skúmať aktuálne majetkové pomery na strane dotknutého účastníka konania
(v danom prípade sťažovateľky), na základe ktorých potom možno vyvodiť záver o splnení
predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania zložiť preddavok na trovy
konania. V prípade rozhodovania o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle
§ 141a OSP totiž suma uloženého preddavku môže výrazne obmedziť právo dotknutého
účastníka konania na prístup k súdu.
13. Porušením práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je postup okresného súdu,
ktorý jej nedal procesnú príležitosť vyjadriť sa k možnej aplikácii § 141a OSP, a to ani
k prípadným dôkazom, ktorými mohla byť preukázaná neodôvodnenosť aplikácie tohto
ustanovenia.
14. Ústavný súd v neposlednom rade zdôrazňuje v súvislosti s inštitútom preddavku
na trovy konania v zmysle § 141a OSP potrebu rešpektovania princípu proporcionality,
ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované
na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho
priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie ísť teda iba o mechanické určenie
zálohy na trovy konania vo výške 5 % z predmetu konania tak, ako to urobil okresný súd
(m. m. I. ÚS 112/2012). Uvedený princíp vyžaduje zohľadniť tiež osobitosti danej veci.
V prípade sťažovateľky ide o skutočnosť, že žalovanú v konaní na okresnom súde
pri niektorých úkonoch zastupovali zamestnanci jej právneho oddelenia, a nie jej zvolený
právny zástupca. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že zvolený právny zástupca
vykonal doteraz v priebehu konania na okresnom súde v mene žalovanej 6 úkonov právnej
pomoci, ktoré by v prípade úspechu žalovanej v spore mohli byť súčasťou priznanej
náhrady trov konania. Okresný súd uložil sťažovateľke zaplatiť sumu 24 134,79 € ako
preddavok na trovy konania, čo zodpovedá zhruba odmene za 17 úkonov právnej pomoci,
čo je zjavne neproporcionálne a zároveň arbitrárne, pretože okresný súd v myšlienkovom
procese vôbec neodôvodnil, prečo bolo nutné preddavkom zabezpečiť takýto objem
možných trov konania.
15. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení adresovanom ústavnému súdu uviedol, že
v danom prípade musel vyhovieť návrhu žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania, a preto postupoval plne so zákonom, v tomto prípade s ustanovením
§ 141a OSP. Úloha sudcu v občianskom súdnom konaní sa nemôže v žiadnom prípade
ponímať ako akési „mechanické“ rozhodovanie bez možnosti posúdenia možného vplyvu
požadovaného rozhodnutia na práva ostatných účastníkov konania. Ústavný súd stabilne
pripomína, že sú to práve všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť
princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. V posudzovanom prípade mal preto súd
aplikovať ustanovenia § 141a OSP s akcentom na rešpektovanie práva účastníkov vrátane
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd uložil sťažovateľke zaplatiť ako
preddavok na trovy konania sumu, ktorá svojou výškou (24 134,79 €) reálne obmedzuje
právo sťažovateľky na prístup k súdu ako imanentnú zložku základného práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa ústavy, resp. dohovoru. Napadnuté
uznesenie okresného súdu považuje ústavný súd za prejav formalistického prístupu
k interpretácii § 141a OSP ako relevantnej právnej normy, ktorý má v konečnom dôsledku
za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia.
16. Vzhľadom na uvedené je napadnuté uznesenie okresného súdu
sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012 arbitrárne a zjavne neodôvodnené, a tým aj
z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku na presvedčivé odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neudržateľné. Ústavný súd preto v bode 1 výroku tohto rozhodnutia vyslovil, že
napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Sťažovateľka v sťažnosti tiež žiadala, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie
okresného súdu sp. zn. 36 Cb 90/2006 zo 6. februára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ústavný súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateľky dospel k záveru, že
na dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil svoju právomoc podľa čl. 127
ods. 2 ústavy, a preto vyhovel návrhu sťažovateľky a zrušil napadnuté uznesenie okresného
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku
tohto rozhodnutia.
Okresný súd bude v ďalšom konaní vo veci podľa § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom
súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.
18. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľky.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd priznal
sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v plnej požadovanej výške, teda 323,50 €
vrátane DPH (2 x 127,16 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie ústavnej sťažnosti, spolu 254,32 € a 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov
po 7,63 €, spolu 269,58 € + 20 % DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia v sume
323,50 € vrátane DPH (právny zástupca sťažovateľky predložil osvedčenie platiteľa DPH)
je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP; bod 3 výroku rozhodnutia).
19. Nadobudnutím právoplatnosti tohto nálezu ústavného súdu sa zrušuje dočasné
opatrenie nariadené uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 207/2012-11 z 9. mája 2012.
20. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudkyňa Marianna Mochnáčová
dopĺňa odôvodnenie rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012