Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 7/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza

predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava V, zastúpeného predsedom

Okresného súdu Bratislava V JUDr. Dušanom Srogončíkom, na začatie konania podľa

a o súlade

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

s a 2, , s Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 7 Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava V o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. marca 2018

doručený návrh Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),

zastúpeného predsedom okresného súdu JUDr. Dušanom Srogončíkom, na začatie konania

podľa a (ďalej len

„ústava“) o súlade § 12 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s a 2, ,

s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a s čl. 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“).

2. Okresný súd v návrhu uvádza, že sa na tomto súde viedlo trestné konanie pod

sp. zn. , v rámci ktorého bolo 24. mája 2016 obvinenému

vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

, ,

v znení neskorších predpisov [ďalej len „“ (sadzba 10 – 15 rokov, obhajkyňa

, ustanovená 24. mája 2016)], spáchaný formou spolupáchateľstva,

a obvinenej za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), písm. d) (sadzba 3 – 10 rokov, obhajkyňa

, ustanovená 26. mája 2016), spáchaný formou spolupáchateľstva. Obvinená

bola 26. októbra 2016 upozornená na zmenu právnej kvalifikácie s tým,

že v ďalšom konaní bude jej skutok posudzovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného

zákona s poukazom na (sadzba 10 – 15 rokov). Predmetná

trestná vec bola právoplatne skončená schválením dohody o vine a treste 31. januára 2017.

3. Okresný súd ďalej uvádza, že 9. augusta 2017 si ustanovená obhajkyňa

uplatnila trovy obhajoby s tarifnou odmenou za jeden úkon určenou

podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky. S poukazom na § 12 ods. 6 vyhlášky jej však je možné

priznať tarifnú odmenu len podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky, pretože v čase jej

ustanovenia sa jej klientka nachádzala v trestnej sadzbe 3 – 10 rokov, a to vrátane úkonov

po 26. októbri 2016, teda po zmene právnej kvalifikácie, avšak

bola priznaná tarifná odmena podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky. Po 26. októbri 2016 sa

ustanovené obhajkyne zúčastnili celkovo 5 spoločných úkonov v tej istej trestnej veci a ich

klienti boli v rovnakej trestnej sadzbe, napriek tomu majú byť podľa platnej a účinnej

právnej úpravy odmeňované podľa odlišného kľúča.

4. Navrhovateľ konštatuje, že podľa znenia § 12 ods. 6 vyhlášky (ďalej aj

„napadnuté ustanovenie“ alebo „napadnutý právny predpis“) sa pri rozhodovaní o tarifnej

odmene advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní neprihliada na zmenu

kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní. Navrhovateľ tvrdí, že toto napadnuté

ustanovenie vyhlášky je v rozpore aj so základnými myšlienkami, na ktorých je spôsob

výpočtu odmeny obhajcu postavený. V § 12 ods. 3 písm. a) – c) vyhlášky je odstupňovaný

spôsob výpočtu odmeny podľa miery zodpovednosti obhajcu vzhľadom na hroziacu

sankciu, teda závažnosť trestného činu. Navrhovateľ poukazuje aj na českú právnu úpravu,

ktorá neobsahuje obdobné ustanovenie, a preto sa teda aj tarifná odmena počas doby

poskytovania právnej služby môže meniť a rozhodujúcim okamihom zmeny tarifnej

odmeny je upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie. Obdobný princíp odmeňovania platí

podľa navrhovateľa aj pri slovenskej právnej úprave týkajúcej sa netrestných vecí, kde pre

účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci

moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, a nie moment, keď advokát

začal poskytovať právne služby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. z 23. mája 2012).

5. S poukazom na § 12 ods. 6 vyhlášky je možné priznať

tarifnú odmenu len podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky (vo výške 95,37 € za úkon) vrátane

úkonov po 26. októbri 2016, avšak bola priznaná tarifná odmena

podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky (vo výške 127,16 € za úkon). Po 26. októbri 2016 sa

ustanovené obhajkyne zúčastnili celkovo 5 spoločných úkonov v tej istej trestnej veci a ich

klienti boli v rovnakej trestnej sadzbe, napriek tomu je odmena jednej z nich o 31,79 €

vyššia ako druhej, čo je evidentne v rozpore s legitímnym očakávaním ustanovenej

obhajkyne a v rozpore s čl. 7 paktu, podľa ktorého by mala za rovnakú prácu dostať rovnakú

odmenu ako druhá ustanovená obhajkyňa. Napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa

v tejto konkrétnej veci pred okresným súdom spôsobuje diskriminačný rozdiel

v zaobchádzaní, keďže podľa navrhovateľa nemá žiadne objektívne a rozumné vysvetlenie.

6. Navrhovateľ uvádza, že vzťah štátu a obhajcu je založený v tomto prípade

jednostranným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nárok obhajcu na odmenu a na náhradu

hotových výdavkov vzniká už okamihom poskytnutia právnej pomoci a súd následne

rozhoduje o rozsahu poskytnutej právnej pomoci a v závislosti na tom aj o výške odmeny

a náhrade hotových výdavkov. Navrhovateľ tvrdí, že dôvodom prijatia napadnutého

ustanovenia vyhlášky mohla byť snaha štátu o ušetrenie finančných prostriedkov, ale

v tomto prípade ide o dvojsečnú zbraň, lebo trestný čin môže byť prekvalifikovaný aj na

miernejší. Prípadný dopad na štátny rozpočet v prípade neexistencie § 12 ods. 6 vyhlášky by

bol podľa navrhovateľa minimálny alebo zanedbateľný.

7. Okresný súd konštatuje, že počas rozhodovania o priznaní odmeny a náhrady

jednej z ustanovených obhajkýň dospel k záveru, že § 12 ods. 6 vyhlášky je v rozpore

s ústavným princípom nediskriminácie, právom vlastniť majetok a právom na spravodlivé

a priaznivé pracovné podmienky, zabezpečujúce najmä spravodlivú mzdu za rovnakú prácu

rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania. Z uvedeného dôvodu okresný súd podal

tento návrh na začatie konania pred ústavným súdom.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení

vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy s .

9. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh

na začatie konania.

11. Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.

12. Podľa súdom podľa sa rozumie

príslušný senát alebo samosudca.

13. Podľa ak je účastníkom konania súd,

zastupuje senát jeho predseda.

14. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

15. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

16. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

18. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí

byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

20. Podľa čl. 7 paktu štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka

na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:

a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkých pracovníkom:

(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek

rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké

majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;

(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu;

b) bezpečné a zdravotne nezávadné pracovné podmienky;

c) rovnakú príležitosť pre všetky dosiahnuť v zamestnaní povýšenie

na zodpovedajúci vyšší stupeň, pričom sa nebudú uplatňovať iné kritériá, než dĺžka

zamestnania a schopnosti;

d) odpočinok, zotavenie a rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnú

platenú dovolenku, ako aj odmenu v dňoch verejných sviatkov.

21. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

22. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať

ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto

požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade

právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane všeobecného súdu. Návrh, ktorý

nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným

súdom a ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. ).

23. Nadväzujúc na uvedené, považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť aj svoju

doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane a konštantne zdôrazňuje, že nie je povinný

odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov. V prípadoch návrhov na začatie

konania podávaných fyzickými osobami a právnickými osobami na taký postup (resp. na

zaistenie podania kvalifikovaného návrhu) slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatky podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , , ,

, a iné).

24. Zmyslom požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom je, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán ochrany ústavnosti

nebol neúmerne zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným prístupom

účastníkov ku konaniu.

25. Napriek tomu, že spomínaná judikatúra ústavného súdu sa týka vymedzenia

úlohy kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, je nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade právnych

predpisov primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd, resp. príslušný

senát ( ), zastúpený predsedom senátu ( zákona

o ústavnom súde), teda osoba, ktorú možno z hľadiska znalosti práva nepochybne

považovať za kvalifikovaného zástupcu navrhovateľa (m. m. ,

).

26. Konanie ústavného súdu podľa je pritom zásadne založené

na uplatňovaní dispozičnej zásady, ktorá neumožňuje ústavnému súdu dopĺňať z vlastnej

iniciatívy procesne relevantným spôsobom nedostatky návrhu na začatie konania, a tým

suplovať zodpovednosť navrhovateľa, resp. jeho kvalifikovaného zástupcu za perfektnosť

návrhu.

27. Vychádzajúc z už uvedeného, možno zhrnúť, že aj vo vzťahu ku konaniu o súlade

právnych predpisov platí, že je zodpovednosťou zástupcu navrhovateľa (vrátane predsedu

senátu alebo samosudcu zastupujúcich všeobecný súd) realizovať zastupovanie

navrhovateľa kvalifikovane, t. j. tak, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán

ochrany ústavnosti nebol zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným

prístupom účastníkov ku konaniu. Ani v konaní o súlade právnych predpisov ústavný súd

preto nie je povinný odstraňovať nedostatky v podaní navrhovateľa, ktorým je všeobecný

súd, keďže za perfektnosť návrhu na začatie konania v plnej miere zodpovedá kvalifikovaný

zástupca, zastupujúci všeobecný súd, t. j. predseda senátu alebo samosudca.

28. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa a dospel k záveru, že návrh

nespĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať

a rozhodnúť o nej.

29. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, ,

, ) vyplýva, že spolu s ďalšími procesnými náležitosťami je

prerušenie konania, v ktorom mal súd aplikovať napadnutý právny predpis, procesným

predpokladom na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

všeobecným súdom. Tento procesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením,

ktoré obsahuje výrok o prerušení konania.

30. Podľa prvej vety podaniu návrhu na ústavnom súde

predchádza povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie („konanie preruší a podá návrh

na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1“). Ústavný súd už konštatoval, že za prerušené

konanie je potrebné považovať stav právne perfektného prerušenia konania, ktorý nastáva

až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prerušení konania ().

31. Podanie obsahujúce návrh na začatie konania bolo ústavnému súdu doručené

spolu s príslušným súdnym spisom. Posledným úkonom v predmetnom spise bol úradný

záznam z 26. februára 2018 v znení: „Uznesenie o prerušení trestného stíhania podľa § 283

ods. 5 sa nebude vyhotovovať, nakoľko sa vzťahuje len na súdne konanie, nie

vykonávacie. Predlož spis Ústavnému súdu SR spolu s návrhom predsedu súdu.“

32. Ústavný súd zdôrazňuje, že prvá veta stanovuje povinnosť

všeobecného súdu prerušiť konanie, ak sa domnieva, že ustanovenie iného všeobecne

záväzného právneho predpisu, ktoré má aplikovať v predmetnom konaní, odporuje ústave,

ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Okresný súd

správne identifikoval, že prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) nebolo v tomto prípade možné, pretože predmetné trestné stíhanie už bolo

právoplatne skončené schválením dohody o vine a treste 31. januára 2017. Navyše, v rámci

trestného stíhania okresný súd ani nemusel aplikovať napadnuté ustanovenie. Ak okresný

súd po právoplatnom skončení trestného stíhania rozhoduje o náhrade trov trestného

konania, koná v zákonnom rámci podľa šiestej časti (Trovy trestného

konania). Aj keď táto šiesta časť neobsahuje žiadne zákonné

ustanovenie o prerušení konania v prípade podania na ústavnom súde, takéto ustanovenie

o prerušení relevantného konania obsahuje priamo v . Po preskúmaní

pripojeného súdneho spisu je zrejmé, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

s ústavnou podmienkou podľa . Takto sa posudzované podanie

okresného súdu dostáva do rozporu s , podľa ktorého

návrh na začatie konania musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie návrhu a navrhované

dôkazy (v tomto prípade aj uznesenie o prerušení konania).

33. Okrem uvedeného písomné podanie navrhovateľa bolo podpísané iba predsedom

okresného súdu JUDr. Dušanom Srogončíkom. Podľa

o výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu orgán činný v trestnom konaní,

ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo; v prípravnom konaní môže

rozhodnutím poveriť prokurátor asistenta prokurátora a v konaní pred súdom rozhodne

predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdny úradník. V predmetnej

veci s ohľadom na a s poukazom na zákona

o ústavnom súde okresný súd v konaní podľa zastupuje predseda

senátu okresného súdu (ktorým je podľa pripojeného súdneho spisu sudca JUDr. René

Štepánik), ktorý toto podanie ale nepodpísal.

34. Ako z už uvedených zákonných ustanovení vyplýva, keďže podanie

navrhovateľa, ktorým je okresný súd, nie je v zmysle

podpísané príslušným predsedom senátu, ktorý zastupuje senát, ale predsedom okresného

súdu, ktorý nezastupuje okresný súd v konaní podľa , toto podanie

nespĺňa náležitosti podľa poslednej vety .

35. V tomto prípade ide o konkrétnu kontrolu ústavnosti, v rámci ktorej všeobecný

súd môže iniciovať konanie o súlade, ak má pochybnosti o ústavnosti aplikovanej normy.

36. Navrhovateľ je síce podľa obsahu podaného návrhu aktívne legitimovaným

subjektom na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade

napadnutého ustanovenia, ktoré má byť použité pri rozhodovaní v relevantnom štádiu

konania pred všeobecným súdom, s a s medzinárodnou zmluvou podľa

, ale samotný návrh tak, ako bol ústavnému súdu podaný, nespĺňa viaceré náležitosti

predpísané v , preto bolo podľa zákona

o ústavnom súde potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2018