Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 106/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , , ,

a , , zastúpených advokátkou JUDr. Ingrid

Kovalčukovou, Štúrova 22, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

, a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom o náhrade trov

konania uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. -77 zo 17. marca 2016

a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28. novembra 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , ,

a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca

2018 doručená sťažnosť , ,

a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) výrokom o náhrade trov konania

uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. -77 zo 17. marca 2016 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 28. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia boli

v právnej pozícii žalovaných účastníkmi konania na okresnom súde, ktorý napadnutým

uznesením rozhodol o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom

za podaný návrh na začatie konania. Žaloba bola na súde podaná 13. júla 2015. Uznesením

z 28. júla 2015 okresný súd uložil sťažovateľom, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia

tohto uznesenia písomne vyjadrili k návrhu na začatie konania a v prípade, že uplatnený

nárok v celom rozsahu neuznajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, a označili dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Sťažovatelia si po doručení tohto uznesenia ustanovili na zastupovanie právneho

zástupcu z radov advokátov, prostredníctvom ktorého riadne a včas splnili povinnosti

uložené im súdom, a 17. augusta 2015 doručili súdu podrobné písomné vyjadrenie k žalobe

spolu s listinnými dôkazmi. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil z dôvodu,

že žalobca nezaplatil súdny poplatok. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrok o trovách konania súd

odôvodnil len odkazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“). Proti výroku okresného súdu o trovách konania podali

sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že

potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a rovnako nepriznal stranám sporu náhradu trov

konania.

3. Ústavnou sťažnosťou sťažovatelia napádajú rozhodnutia všeobecných súdov,

ktorými tieto rozhodovali o náhrade trov konania, a to predovšetkým z dôvodu absencie

riadneho odôvodnenia a ich rozporu s ustálenou právnou praxou. Sťažovatelia namietajú

arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí a nevysporiadanie sa so zásadnou argumentáciu

sťažovateľov uvedenou v odvolaní zo strany krajského súdu. Sťažovatelia namietajú aj

postup okresného súdu, keď tento podľa nich suploval nečinnosť žalobcu po podaní žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj skutočnosť, že neboli okresným súdom vyzvaní

na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.

Sťažovatelia namietajú predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom,

keď tento rozhodol, že v dôsledku zastavenia konania nemá s poukazom na § 146 ods. 1

písm. c) žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Trovy konania, ktoré

sťažovateľom vznikli (ku dňu ich vyčíslenia v konaní na súde prvej inštancie vo výške

2 821,30 eur na každého), vychádzajú z hodnoty sporu, ktorú zadefinoval žalobca, keď len

súdny poplatok predstavoval sumu 26 437,50 eur, vo vzťahu ku ktorému dospel súd prvej

inštancie k záverom o neexistencii dôvodov na strane žalobcu pre oslobodenie od súdnych

poplatkov. Podľa sťažovateľov mal okresný súd v danej veci aplikovať ustanovenie § 146

ods. 2 , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy. Sťažovatelia sú toho názoru, že v danom prípade zastavenie

konania jednoznačne zavinil žalobca, ktorý nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh na

začatie konania. Podľa sťažovateľov došlo zo strany žalobcu k účelovému iniciovaniu

súdneho konania proti sťažovateľom, zjavne bez skutočného záujmu na meritórnom

rozhodnutí, o čom svedčí aj špekulatívne predlžovanie lehôt v konaní o oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov. V tejto súvislosti sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Za daného

stavu a v dôsledku rozhodovania všeobecných súdov nastala situácia, kedy na jednej strane

ten, čo celý proces spustil a v danom prípade podľa všetkého len zneužil právo na súdnu

ochranu, zostal bez akéhokoľvek postihu, pričom na strane druhej – sťažovatelia, ktorí boli

spustením tohto procesu prinútení vynaložiť významné finančné prostriedky na svoju

obranu, týmto súd náhradu trov nepriznal, čím pre správanie sa žalobcu oni jediní utrpeli

priamo ekonomickú ujmu. Výsledkom súdneho konania a rozhodovania všeobecných súdov

je preto stav hrubej nespravodlivosti a porušenia princípov právneho štátu, keď takýto

postup súdu je spôsobilý podporovať takú prax zneužívania práva na súdnu ochranu, kedy

ktokoľvek a kedykoľvek môže bez najmenšieho postihu iniciovať proti inému súdne konanie

o akékoľvek závratné sumy, zaťažiť ho tým v jeho majetkovej sfére a následne jednoduchým

nesplnením výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku, počítajúc len s následkom v podobe

zastavenia konania, sa zbaviť akejkoľvek zodpovednosti a poškodiť subjekt, voči ktorému

nasmeroval takéto svojvoľné aktivity bez reálneho právneho opodstatnenia.“ Sťažovatelia

nesúhlasia s názorom krajského súdu, ktorý preniesol zodpovednosť za zavinenie na

zastavení konania zo žalobcu na okresný súd, keď konštatoval, že procesné úkony vykonané

súdom prvej inštancie pred vyzvaním žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (výzva z 19.

januára 2016, pozn.) nezavinil žalobca, a uzavrel, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo

najprv vyrubiť žalobcovi súdny poplatok za návrh a až následne robiť ďalšie procesné

úkony.

4. Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že

napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu, ktorými

tieto súdy rozhodovali o trovách konania, boli porušené sťažovateľmi označené práva (bod

1), aby napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zrušil a priznal sťažovateľom

náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

K namietanému porušeniu označených práv (bod 1) uznesením okresného súdu

8. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

9. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov

mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu

vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovatelia právo podať

odvolanie ako riadny opravný prostriedok aj využili.

10. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

označených práv sťažovateľov napadnutým uznesením okresného súdu odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

K namietanému porušeniu označených práv (bod 1) uznesením krajského súdu

11. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a a práva podľa dohovoru uznesením krajského

súdu.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa

rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

15. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že

pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú

intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov

konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania

sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu

extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (,

, , , , ,

). Vychádzajúc z uvedených ústavne relevantných úvah, ústavný súd

pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.

16. Vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným súdom (pozri bod 3) ide o prípad

posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadov už

samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry

ústavného súdu (porovnaj , ako aj , ,

, , ) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny

poriadok v § 238 ods. 5 upravuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je

prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce

trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva

zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide

o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, a bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Uvedený právny názor je aktuálny aj za účinnosti novej

právnej úpravy, ktorá za tzv. bagateľnú vec pre dovolací prieskum považuje spory vo

veciach, kde napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy [ ]. Aj

preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej

moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu

sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo

k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu ‒intenzite

(, , ). Vo veci sťažovateľov o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (pozri bod 3), ústavný súd na

základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci

sťažovateľov nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie

ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

18. Napokon ochrany svojich práv sa v danom prípade sťažovatelia môžu domáhať

postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže samotný

krajský súd v bode 22 napadnutého uznesenia implicitne konštatoval nezákonný postup

okresného súdu, ktorý bol povinný po podaní žaloby v prvom rade vyrubiť žalobcovi súdny

poplatok za návrh a až následne robiť ďalšie procesné úkony, ako doručiť návrh na

vyjadrenie žalovanej strane. Vecným zaoberaním sa sťažnosťou v tomto ohľade ústavnému

súdu bráni princíp subsidiarity zakotvený v in fine za čiarkou „ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“.

19. Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že v posudzovanom

prípade nemá právomoc na poskytnutie ústavnej ochrany vo veci sťažovateľov, keďže

ochrana ich právam môže byť poskytnutá v rámci systému všeobecného súdnictva. Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v tejto časti aj pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018