Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 13/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, Rooseveltova 6, Košice, vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

(slovom desaťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. Tatiany Jánošikovej, Rooseveltova 6, Košice, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, Rooseveltova 6,

Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalovanej

účastníčkou konania, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe vo veci (pôvodne)

„... odstránenia prekážok z prístupovej cesty“, resp. „po viacerých zmenách žaloby“ ide

aktuálne o rozhodovanie „o spore o určenie vecného bremena“. Konanie začalo doručením

(pôvodnej) žaloby okresnému súdu 8. novembra 1990 a pôvodne bolo vedené pod sp. zn.

6 C 1063/1990, v súčasnosti je vedené pod sp. zn. . Sťažovateľka zdôrazňuje,

že v napadnutom konaní „nebolo vydané ešte žiadne meritórne rozhodnutie“, hoci trvá už

viac ako 27 rokov.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že napadnuté konanie bolo v období rokov 1995 až 2002

prerušené, ale i tak je „doba trvania súdneho konania neprimerane dlhá“, v dôsledku čoho

dochádza podľa sťažovateľky k porušovaniu jej práv garantovaných a dohovorom.

Sťažovateľka v doterajšom priebehu konania opakovane podala sťažnosti na prieťahy

v súdnom konaní podľa príslušných ustanovení o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V odpovedi na prvú sťažnosť zo 14. decembra 2015 predsedníčka okresného súdu

okrem iného v prípise z 12. februára 2016 uviedla, že „Vzhľadom na priebeh vykonávaných

procesných úkonov súdu v konaní od začatia konania do marca 2014 a viaceré zistené

obdobia nečinnosti súdu, hodnotím Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní ako dôvodnú.

Vzhľadom ku skutočnosti, že výsledkami vybavenia Vášho podnetu vo veci ochrany

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. verejnou ochrankyňou práv, JUDr. Janou Dubovcovou,

bolo preukázané, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, bol dňa 31. 3. 2014 nad ďalšou plynulosťou konania nariadený dohľad

predsedníčky súdu, a to každé dva mesiace.

Od nariadenia dohľadu predsedníčkou súdu nad plynulosťou konania dňa 31. 3.

2014, sú úkony vykonávané priebežne a bez prieťahov. Priebeh vykonávaných úkonov bude

naďalej sledovaný.“.

Na v poradí druhú sťažnosť sťažovateľky z 8. septembra 2016 reagovala

predsedníčka okresného súdu v prípise z 10. októbra 2016, v ktorom okrem iného uviedla,

že „Listom zo dňa 12. 2. 2016 Vám bolo oznámené, že vzhľadom na priebeh vykonávaných

úkonov súdu v konaní od začatia konania do marca 2014 v súvislosti s Vaším podnetom

verejnej ochrankyni práv, JUDr. Jane Dubovcovej, bol nad ďalšou plynulosťou konania

nariadený dohľad predsedníčky súdu. Zároveň Vám bolo oznámené, že od nariadenia

dohľadu predsedníčkou súdu dňa 31. 3. 2014 boli úkony v konaní ku dňu vybavenia Vašej

sťažnosti vykonávané priebežne a bez prieťahov.

Vzhľadom na uvedené, pri hodnotení dôvodnosti tejto sťažnosti bol prešetrovaný

priebeh vykonávaných úkonov v konaní v období od februára 2016 doposiaľ.

... Z obsahu spisu bolo zistené, že v sledovanom období boli vykonávané nasledovné

procesné úkony:

1. 3. 2016 – uznesenie o priznaní odmeny znalcovi,

31. 3. 2016 – pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom zadováženia

predmetného mapového operátu a súd zváži potrebu nariadenia ďalšieho znaleckého

dokazovania,

7. 4. 2016 – odstraňovanie závady v doručovaní uznesenia zo dňa 10. 2. 2016,

12. 5. 2016 – uznesenie o nepriznaní náhrady trov konania žalovaného 2/ vo vzťahu

k žalobkyni,

30. 9. 2016 – uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania.

To, že v konaní nebol od posledného pojednávania vo veci dňa 31. 3. 2006 vytýčený

termín pojednávania neznamená, že súd vo veci nekoná.

Vzhľadom na vyššie uvedený priebeh vykonávaných procesných úkonov súdu

v konaní od februára 2016 doposiaľ, hodnotím Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní ako

nedôvodnú. Priebeh vykonávaných úkonov bude v rámci nariadeného dohľadu

predsedníčkou súdu naďalej sledovaný.“.

Podľa názoru sťažovateľky sťažnosti podané predsedníčke okresného súdu neviedli

k náprave, pričom okresný súd postupuje v napadnutom konaní naďalej neefektívne.

Za neefektívny postup sťažovateľka považuje „... aj to, že súd opakovane v priebehu

konania umožňoval žalobcovi meniť žalobný návrh, naposledy žalobca menil žalobný návrh

podaním zo dňa 23. 03. 2017, t. j. po 27 rokoch vedenia súdneho konania, predtým bol petit

žaloby menený aj písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 14. 12. 2016, predtým

písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 17. 12. 2015 a sú súčasťou súdneho spisu

a tiež podaním žalobkyne zo dňa 26. 05. 2015 (čiastočné späťvzatie), podaním doručeným

súdu dňa 20. 11. 2015 (špecifikácia žalobného petitu). Pôvodná žaloba znela na

odstránenie prekážok z prístupovej cesty, po viacerých zmenách žaloby zo strany žalobcu je

teraz vedený spor o určenie vecného bremena, teda absolútne iný predmet sporu, než aký

bol na počiatku súdneho konania. V dôsledku zmien žaloby zo strany žalobcu sa menila aj

dôkazná situácia, pričom súd neaplikoval ust. § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho konania,

podľa ktorého súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.“.

Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €,

poukazujúc na zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania, pocity krivdy

a nespravodlivosti, ako aj na to, že „Doba vedenia súdneho konania znemožnila vykonať vo

veci riadne dokazovanie, pretože vymierajú svedkovia, strácajú sa listiny z archívov úradov

v dôsledku organizačných zmien, pri presúvaní agendy.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny základných

práv a slobôd, právo sťažovateľky na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo

sťažovateľky na súdnu ochranu vyplývajúce z

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľky na spravodlivý súdny

proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod č. k.

porušené bolo.

II. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000,- EUR, ktoré je

povinný Okresný súd Košice-okolie zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

IV. Okresný súd Košice-okolie je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania

v sume 312,34 EUR na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od

doručenia nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

zo 17. januára 2018 ju v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu sa v prípise sp. zn. 1 Spr

z 27. marca 2018 vyjadrila k podanej sťažnosti a predložila ústavnému súdu prehľad

procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní. Konštatovala, že v namietanom

konaní od jeho začatia do marca 2014 bola zistená nečinnosť okresného súdu, pričom túto

skutočnosť konštatovala už pri vybavení podnetu verejnej ochrankyne práv JUDr. Jany

Dubovcovej. Z tohto dôvodu bol od 31. marca 2014 nariadený dohľad predsedníčky súdu

nad plynulosťou konania, a to každé dva mesiace.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uvádza, že „Od

nariadenia dohľadu predsedníčkou súdu nad plynulosťou konania sú úkony vykonávané

v konaní priebežne a bez prieťahov.

Tunajší súdu eviduje aj sťažnosť sťažovateľky vedenej pod , ktorá bola

vzhľadom na priebeh vykonávaných úkonov po nariadení dohľadu predsedníčkou súdu

zhodnotená ako nedôvodná. Zároveň nad ďalšou plynulosťou konania vzhľadom na dĺžku

konania vo veci je aj naďalej vykonávaný dohľad predsedníčky súdu, a to

každé dva mesiace.

Zároveň podotýka, že v priebehu konania spis bol na základe skutočností, že zákonná

sudkyňa sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1. 10. 2017 pridelený

sudkyni tunajšieho súdu dňa 6. 10. 2017 a následne pri

opätovnom prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp. zn.

16 C/465/1995 dňa 4. 12. 2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho

súdu , ktorá v tomto konaní začala priebežne konať.

Postup súdu v tomto konaní je sťažený aj ospravedlniteľnými neúčasťami žalovaných

na pojednávaniach. V priebehu konania žalobcovia v 2. a 7. rade, ako aj žalovaná v 1. rade

zomreli, na základe čoho súd musel zisťovať okruh dedičov po zomrelých. V priebehu

konania súd rozhodoval o pripustení žalovaných do konania, o pripustení zmeny žaloby,

o čiastočnom späťvzatí návrhu, o predbežnom opatrení.

... Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje

proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo.“.

Predsedníčka okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd v zmysle požiadal o vyjadrenie

k sťažnosti aj žalovaného v druhom rade – obec (ďalej len „dotknutá

osoba“). Dotknutá osoba vo svojom vyjadrení z 2. mája 2018 uviedla, že „... podľa môjho

názoru Okresný súd Košice-okolie pochybil na 30 % v konaní č. 16

a sťažovateľka pani so svojim advokátom pochybili pre obštrukcie a prieťahy 70 %

v konaní č. 16 C/465/1195“. Zároveň vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania.

Dňa 18. júna 2018 ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa

vyjadrila ku vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu a dotknutej osoby k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 26. júna 2018 ústavnému súdu oznámila, že

súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania a vo vzťahu k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu oponovala predovšetkým neprimeranou (extrémnou) dĺžkou

napadnutého konania a poukazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu, aplikovateľnú

na vec sťažovateľky. Vo vzťahu k vyjadreniu dotknutej osoby právna zástupkyňa

sťažovateľky vo svojej reakcii uviedla, že tá časť vyjadrenia dotknutej osoby, v ktorej sa

poukazuje na prieťahy spôsobené sťažovateľkou, je nepravdivá, pričom dotknutá osoba

zastúpená starostom obce podľa jej názoru nedisponuje informáciami ani spôsobilosťou

na to, aby mohla posudzovať efektívnosť postupu súdu alebo sporových strán v konaní.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil nasledujúci priebeh napadnutého konania

(vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdne konanie začaté už v roku 1990, sú v nasledujúcom

prehľade uvedené len najvýznamnejšie procesné úkony okresného súdu, ako aj účastníkov

konania, pozn.):

1. Dňa 8. novembra 1990 bola okresnému súdu doručená žaloba o určenie

vlastníckeho práva o odstránenie prekážok z prístupovej cesty podaná pôvodnými

žalobcami proti pôvodným žalovaným. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6 C 187/1990.

2. Uznesením okresného súdu z roku 1994 bola vylúčená na samostatné konanie časť

žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti a odstránenie prekážok

z prístupovej cesty. Vylúčená vec je vedená pod sp. zn. a postup okresného

súdu v tomto konaní je predmetom sťažnosti sťažovateľky.

3. Dňa 28. septembra 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.

6 C 187/1990. Vo veci sp. zn. 6 C 187/1990 okresný súd rozhodol rozsudkom zo 6. apríla

2001.

4. Okresný súd uznesením zo 6. februára 2002 zrušil uznesenie o prerušení konania.

5. Dňa 18. marca 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, pričom ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo až 24. septembra 2004 (viac ako dva a pol roka po predchádzajúcom

pojednávaní).

6. Dňa 9. septembra 2005 okresný súd vydal predbežné opatrenie.

7. Uznesením z 8. decembra 2016 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

zrušil uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

8. Dňa 17. mája 2016 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.

9. V dňoch 23. februára 2007 a 27. marca 2007 sa uskutočnili pojednávania.

10. Uznesením zo 6. septembra 2007 okresný súd nariadil predbežné opatrenie.

11. V dňoch 18. januára 2008, 18. februára 2008, 18. apríla 2008, 11. septembra 2008

a 13. novembra 2008 sa uskutočnili ďalšie pojednávania v napadnutom konaní.

12. Dňa 18. februára 2009 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.

13. Dňa 14. mája 2009 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie.

14. Uznesením z 11. augusta 2009 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.

15. V dňoch 5. marca 2010, 8. apríla 2010, 21. mája 2010, 27. septembra 2010,

22. októbra 2010, 18. februára 2011, 12. apríla 2011 a 18. októbra 2011 sa uskutočnili

ďalšie pojednávania.

16. Dňa 23. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

účel nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil až uznesením

z 10. októbra 2013.

17. Dňa 25. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. júl

2014, ktoré sťažovateľka podaním z 8. júla 2014 žiadala odročiť.

18. V dňoch 26. septembra 2014, 24. októbra 2014, 12. decembra 2014, 20. februára

2015, 15. mája 2015, 25. júna 2015 a 29. októbra 2015 sa uskutočnilo ďalšie pojednávania.

Pojednávanie uskutočnené 17. decembra 2015 bolo odročené na účel nariadenia ďalšieho

(tretieho) znaleckého dokazovania.

19. Uznesením z 10. februára 2016 okresný súd zastavil konanie proti žalovanému

v 2. rade.

20. Dňa 31. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo okrem iného

odročené aj z dôvodu zváženia potreby nariadenia ďalšieho (štvrtého) znaleckého

dokazovania.

21. Uznesením z 30. septembra 2016 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie,

znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 1. februára 2017.

22. Dňa 2. marca 2017 okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. apríl 2017.

23. Dňa 19. apríla 2017 sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania určeného

na 20. apríl 2017 z dôvodu jej ochorenia. Pojednávanie nariadené na 20. apríl 2017 okresný

súd preto odročil na 1. jún 2017.

24. Dňa 28. júna 2017 sťažovateľka predložila súdu súkromný znalecký posudok

a vyjadrenie vo veci samej. Okresný súd následne vyzval sťažovateľku na predloženie

ďalších vyhotovení podania a znaleckého posudku.

25. Dňa 4. júla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 14. september 2017.

26. Dňa 9. októbra 2017 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni z dôvodu, že

pôvodná zákonná sudkyňa sa vzdala výkonu funkcie sudcu.

27. Dňa 5. decembra 2017 bola vec opätovne pridelená novej (ďalšej) zákonnej

sudkyni.

28. Uznesením z 12. februára 2018 okresný súd čiastočne zastavil napadnuté konanie

v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyne, ktoré doručila súdu ešte 31. marca

2010 a zároveň pripustil zmenu žaloby podľa podania žalobkyne, ktoré bolo doručené

okresnému súdu 24. marca 2017.

29. Dňa 20. februára 2018 žalobkyňa doručila okresnému súdu vyjadrenie vo veci

samej.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou primárne domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj svojho práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Zároveň sa z rovnakých dôvodov sťažovateľka domáha aj vyslovenia porušenia

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a . ods. 1 listiny,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, argumentujúc

extrémne neprimeranou dĺžkou napadnutého konania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní

Vychádzajúc z podstaty sťažnostnej argumentácie, ústavný súd sa najprv zaoberal

namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej

opakovane konštatuje, že medzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a obsahom práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné odlišnosti (,

), čo umožňuje ich namietané porušenie preskúmavať spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. podľa listiny (rovnako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (,

, , , , , , ,

, , , ). Ústavný súd v tejto súvislosti

opakovane zdôraznil, že (obdobne aj dohovoru)

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

(). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vyplývala do 30. júna 2016 z príslušných ustanovení (ďalej

aj „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, pričom od tohto dňa je táto

povinnosť súdu a sudcov v civilnom sporovom konaní upravená v príslušných

ustanoveniach (ďalej aj „“).

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala predovšetkým z , ktorý súdu prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná

a rozhodnutá. V bolo ustanovené, že sudca je povinný robiť vhodné

opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov,

a v bolo ustanovené, že pojednávanie môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia účastníkom oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla

2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení , v ktorých sa

zohľadňujú osobitostí jednotlivých druhov civilných konaní. Ústavný súd upozorňuje v tejto

súvislosti predovšetkým na povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývajúcu z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Rovnako možno poukázať aj na ustanovenia až , ktoré upravujú predbežné

prejednanie sporu a následky neprítomnosti strán, ako aj na , podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa , resp. aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe podanej proti sťažovateľke, ktorou sa žalobcovia pôvodne domáhali

„... odstránenia prekážok z prístupovej cesty“. Po viacerých zmenách žaloby pripustených

okresným súdom je predmetom napadnutého konania rozhodovanie „o spore o určenie

vecného bremena“. Po právnej stránke ústavný súd nepovažuje vec za zložitú, a to

s poukazom na to, že obdobné spory tvoria súčasť štandardnej rozhodovacej agendy

okresných súdov. Zo skutkového hľadiska však ústavný súd považuje napadnuté konanie

za zložité s poukazom na opakované zmeny petitu žaloby, viacero zmien v osobách

účastníkov (strán) konania, a to jednak v dôsledku úmrtí, ako aj v dôsledku rozširovania

žaloby proti ďalším žalovaným (obec ). Zo skutkového hľadiska

ústavný súd považuje vec za zložitejšiu, a to okrem iného aj z dôvodu, že pre rozhodnutie

vo veci je nevyhnutné znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, odvetvia

geodézie, kartografie a fotogrametrie. Rešpektujúc skutkovú zložitosť napadnutého konania,

ústavný súd pripomína, že ňou nemožno v žiadnom prípade ospravedlňovať jeho zjavne

neprimeranú dĺžku, obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ani jeho

neefektívny postup. Túto skutočnosť však môže zohľadniť pri rozhodovaní o výške

primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, t. j. k správaniu sťažovateľky (v spore žalovanej)

ako účastníčky napadnutého konania ústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu skutočnosť,

ktorou mohla prispieť k predĺženiu doterajšieho priebehu napadnutého konania. Z dôvodu

na jej strane bolo podľa zistenia ústavného súdu pojednávanie odročené len jedenkrát,

pričom sťažovateľka opakovane aktívne využívala právne prostriedky, ktorými usilovala

o urýchlenie postupu okresného súdu (podnety a sťažnosti na odstránenie prieťahov

v konaní adresované predsedníčke okresného súdu, ako aj verejnej ochrankyni práv).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Vychádzal pritom zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle

ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že okresný súd bol v napadnutom konaní

v období od jeho začatia do marca 2014 dlhodobo neodôvodnene nečinný, čo priznala aj

predsedníčka okresného súdu, a to už v súvislosti s vybavovaním podnetu verejnej

ochrankyne práv JUDr. Jany Dubovcovej, a preto od 31. marca 2014 nariadila dohľad

predsedníčky okresného súdu nad plynulosťou konania v pravidelných dvojmesačných

intervaloch. Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že nad plynulosťou preskúmavaného

súdneho konania je už viac ako štyri roky nariadený dohľad predsedníčky okresného súdu,

nedošlo ešte k odstráneniu právnej neistoty účastníkov tohto súdneho konania.

Základnou skutočnosťou, z ktorej ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti musel

vychádzať, je fakt, že napadnuté konanie začalo v roku 1990, resp. po vylúčení časti žaloby

na samostatné konanie v roku 1995, pričom vo vylúčenej časti (konanie o určení vecného

bremena) okresný súd ani jedenkrát meritórne nerozhodol, čo je samo osebe nezlučiteľné

s požiadavkami vyvoditeľnými zo základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. podľa listiny.

Na tomto závere nemôže nič zmeniť skutočnosť, že v období od 28. septembra 1995

do 6. februára 2002 bolo napadnuté konanie právoplatne prerušené (k prerušeniu konania

došlo z dôvodu, že v konaní sp. zn. 6 C 187/1990 sa riešila predbežná otázka vlastníckeho

práva k spornému pozemku, pozn.), a to napriek konštantnej judikatúre ústavného súdu,

v ktorej opakovane uvádza, že odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania

spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo

v súlade so zákonom. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom

predvídaným v (resp. v súčasnosti v Civilnom sporovom

poriadku), nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako aj

v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. napr.

, , , ). Ide o obdobie 6 rokov a 4 mesiacov.

Samotná skutočnosť, že konanie o určenie vecného bremena práva prechodu trvá ku dňu

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti k dnešnému dňu, aj bez zohľadnenia obdobia,

v ktorom bolo konanie prerušené, takmer 22 rokov (resp. od vylúčenia veci na samostatné

konanie takmer 17 rokov), je totiž z ústavného hľadiska bez ďalšieho neakceptovateľná.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že

okresný súd vykonal množstvo pojednávaní (30), opakovane nariadil a vykonal ohliadku

na mieste samom a nariadil viacero znaleckých dokazovaní a ich doplnení (dosiaľ boli

predložené 3 znalecké posudky vypracované na základe uznesenia okresného súdu

a 1 súkromný znalecký posudok). Zo všetkých skutočností zjavne vyplýva, že postup

okresného súdu bol neefektívny a nesústredený, keďže neviedol dosiaľ k meritórnemu

rozhodnutiu sporu.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou

neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou nečinnosťou v napadnutom konaní spôsobil

vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj jej

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

K sťažovateľkou namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a podľa listiny (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru), ku ktorému malo dôjsť doterajšou extrémnou dĺžkou napadnutého

konania, ústavný súd poznamenáva, že v systematike , ako aj listiny sú primeraná

celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

listiny a nie základného práva podľa , resp. listiny.

K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z týchto dôvodov však napriek

tomu môže dôjsť, v prípade ak namietané zbytočné prieťahy (spôsobené neodôvodnenou

nečinnosťou, alebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou), ako aj celková doterajšia

dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo

k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej

veci (najmä predmetu konania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať

o odmietnutí spravodlivosti (pozri m. m. – a contrario). Ústavný súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že vykonanie spravodlivosti s neprimeraným (extrémnym)

oneskorením vo svojej podstate ohrozuje základné právo na súdnu ochranu, a tým aj

dôveryhodnosť justície (m. m. , alebo ).

Aplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že

stav, keď okresný súd v konaní, ktoré z hľadiska predmetu tvorí štandardnú súčasť jeho

rozhodovacej agendy, v jeho doterajšom priebehu trvajúcom od vylúčenia príslušnej časti

pôvodnej žaloby na samostatné konanie, viac ako 23 rokov ani raz meritórne nerozhodol (aj

pri zohľadnení skutočnosti, že ide o skutkovo zložité konanie, ktoré bolo takmer 7 rokov

právoplatne prerušené), je nezlučiteľný s požiadavkami vyplývajúcimi z podstaty

základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. listiny,

a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Extrémne dlhé súdne

konanie bez rozhodnutia vo veci samej totiž vo svojej podstate možno kvalifikovať

vo vzťahu k sťažovateľke ako odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Ústavný súd

preto rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo aj k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

30 000 € z dôvodov, že po 27 rokov je kvalita jej života znižovaná účasťami

na opakovaných súdnych pojednávaniach, početnými návštevami a poradami u advokáta

a platbami advokátovi. Sťažovateľka sa 27 rokov nevie domôcť spravodlivosti a spor

považuje vo vzťahu k nej za šikanózny, pričom trpí pocitmi márnosti, krivdy

a nespravodlivosti.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc predovšetkým z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého

konania, prihliadajúc na charakter zistených zbytočných prieťahov a rešpektujúc skutkovú

zložitosť napadnutého konania, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej

veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Tatianou Jánošíkovou, Rooseveltova 6, Košice. Úhradu trov konania priznal

v požadovanom rozsahu (312, 34 €), keďže požadovaná suma nepresahuje sumu vypočítanú

podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018