Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 478/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17

ods. 3, a 2, a 2 a práv podľa

ods. 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej

prokuratúry Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 12. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 3, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“) a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej

prokuratúry Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením povereného príslušníka

Obvodného oddelenia Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov

(ďalej len „poverený príslušník“) bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) a súčasne podľa vznesené obvinenie

sťažovateľovi pre prečin výtržníctva podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľ bol

povereným príslušníkom 11. mája 2018 zadržaný, pričom 12. mája 2018 sa oboznámil

s výsledkami skráteného vyšetrovania a 13. mája 2018 bolo skrátené vyšetrovanie v jeho

trestnej veci skončené návrhom na podanie obžaloby, ktorú toho istého dňa na sťažovateľa

podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov pod sp. zn. . V ďalšom

bol sťažovateľ 14. mája 2018 predvedený pred sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

Trebišov, ktorý ho trestným rozkazom sp. zn. zo 14. mája 2018 uznal vinným

z prečinu výtržníctva podľa .

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti koncentroval svoje sťažnostné námietky

proti zadržaniu, ku ktorému došlo 11. mája 2018 povereným príslušníkom, k čomu v súhrne

skonštatoval: „Neexistoval žiaden dôvod na zadržanie sťažovateľa. Ten mal 11.5.2018

poškodenému dať facku. Za čo sa mu ale na mieste ospravedlnil. Teda reálna obava, že

sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti v skutočnosti neexistovala. Čo sa týka

dokonania trestného činu, facku poškodenému mal dať. Nie je preto zrejmé, o aké

dokonanie by sa ešte malo jednať. Rovnako je absurdné odôvodnenie zadržania sťažovateľa

tým, že sťažovateľ vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil. Je zrejmé, že

sťažovateľ dal facku poškodenému v afekte. Nepripravoval to a ani fackami poškodenému

nehrozil. Tieto skutočnosti zo spisu nevyplývajú.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresná prokuratúra Trebišov... v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.:

porušila základné právo na nedotknuteľnosť osoby a jej

súkromia, ktorá môže byť obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom, garantované

, základné právo na oboznámenie sa s dôvodmi

zadržania a právo na prepustenie v lehote do 48 hodín od jeho zadržania garantované

v , základné právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života garantované v čl. 19

ods. 1,2 a SR, a 2 . A že boli porušené jeho

základné práva a slobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Trebišov... v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ktorá môže byť

obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom, garantovaná

Slovenskej republiky, základné právo na oboznámenie sa s dôvodmi zadržania a právo na

prepustenie v lehote do 48 hodín od jeho zadržania garantované v

Slovenskej republiky, základné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života garantované v ,2 a SR, a 2

. A že boli porušené jeho základné práva a slobody zaručené

v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1. 000 €, ktoré

mu je povinná Okresná prokuratúra Trebišov... vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1. 000 €, ktoré

mu je povinný Okresný súd Trebišov... vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Právo na primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodňuje tým, že bol

nezákonne v cele predbežného zadržania. Podľa jeho názoru facka ani nie trestným činom,

ale ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Po takmer troch dňoch zadržania

sťažovateľ ani nebol v stave sa brániť v konaní pred súdom. Preto odpor proti trestnému

rozkazu ani nepodal. Trestný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným

14.5.2018. Ako na násilníka teraz bude hľadieť na sťažovateľa rodina, známy a klienti jeho

spoločnosti. Títo všetci už majú vedomosť o tom, že bol v celel predbežného zadržania.

Laická verejnosť nerozlišuje medzi väzbou, výkonom trestu, zadržaním.

Okresná prokuratúra Trebišov... je povinná vyplatiť 325,42 € do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky sťažovateľa JUDr. Dariny Solárovej...

Okresný súd Trebišov... je povinný vyplatiť 325,42 € do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet advokátky sťažovateľa JUDr. Dariny Solárovej...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.1 Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva.

7.2 Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

7.3 Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti

(v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od

ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na

začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd

má v ústave a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých

je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie

konania ( , a ). Vzhľadom na uvedené

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(, , , ). Text uvedený mimo petitu

pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (,

, , , , ,

), môže však v určitých prípadoch slúžiť ako interpretačná pomôcka

na zistenie obsahu inak úplného petitu, ktorý nejednoznačným slovným vyjadrením

pripúšťa viac významov.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

9. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa

, , a 2, a 2 a práv podľa

a čl. 6 dohovoru postupom Okresnej prokuratúry Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.

.

10.1 Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu

alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných

trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej

prepustení na slobodu.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

10.2 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

11.1 Podľa osobná sloboda sa zaručuje. Podľa

nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na

čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

11.2 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený

slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď

predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej

právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.

12. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na súdnu ochranu

podľa ústavný súd poznamenáva, že s prihliadnutím na svoju judikatúru

už opakovane konštatoval (, , , ,

, , , ), že ide o všeobecné

ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo

veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe (taktiež aj na konanie a postup orgánov

verejnej moci v súvislosti so zadržaním podľa , ktorým sa zasahuje

do osobnej slobody), na ktoré je aplikovateľný a 5 , ktorý je vo vzťahu

k v pomere špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež

procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu

v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou vrátane obmedzenia osobnej slobody

zadržaním podľa . Sťažovateľom namietané porušenie základného

práva podľa sa apriori vzťahuje na postup a rozhodovaciu právomoc

všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, a teda sa taktiež svojím vecným

vyjadrením vymyká z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti.

13.1 Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal porušenie .

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že

z okolností sťažovateľovej trestnej veci vyplýva realizácia postupu podľa § 204 ods. 1

.

13.2 Podľa ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu

so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon

ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov,

bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania

najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju

najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom.

Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby.

13.3 Zo znenia (bod 10.1) vyplýva, že jeho obsahovým

vyjadrením je ustanovenie lehôt umožňujúcich zadržanie osôb obvinených alebo

podozrivých z trestného činu z dôvodu realizácie úkonov trestného konania, resp.

prípravného konania. Z obsahu sťažovateľom predostretej argumentácie, ako aj okolností

jeho trestnej veci nevyplýva, že došlo k prekročeniu lehoty 48 hodín, a to ani lehoty, do

ktorej musí byť zadržaná osoba obvinená z trestného činu odovzdaná sudcovi pre prípravné

konanie alebo prepustená na slobodu, ani prekročenie lehoty 48 hodín v konaní pred

sudcom pre prípravné konanie. Zo záveru o dodržaní lehôt predpokladaných čl. 17 ods. 3

v sťažovateľovom prípade dospieva ústavný súd už explicitne k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti sťažovateľom tvrdených námietok vo vzťahu k tomuto článku

a odmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

13.4 Predpokladom zadržania sťažovateľa povereným príslušníkom bol dôvod väzby

podľa , teda preventívna väzba, ktorej materiálnym

predpokladom je obava z pokračovania v trestnej činnosti. V tomto smere je z pohľadu

ústavného súdu potrebné konštatovať, že sťažovateľ bol 11. mája 2018 zadržaný

zo zákonného dôvodu, a to z dôvodu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

, pričom skúmať dôvodnosť tohto zákonného dôvodu nie je možné

v rámci , ale v rámci , ktorého porušenie však

sťažovateľ v petite podanej sťažnosti nenamieta.

13.5 Vo vzťahu k sťažovateľom označenému čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavný súd musí

opätovne konštatovať vecnú nesúvislosť tohto článku so sťažovateľovým zadržaním, ku

ktorému došlo 11. mája 2018. Sťažovateľom označený čl. 5 ods. 4 dohovoru chráni právo

jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby (po tom, ako sa osoba

vo väzbe už nachádza) a žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté

urýchlene, a teda vecne nedopadá na okolnosti sťažovateľovho zadržania, ktoré, naopak,

spadajú pod ochranu čl. 5 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 dohovoru (bod 11.2).

14. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol sťažovateľom podanú sťažnosť v časti namietaného porušenia základných

práv podľa a 2, a práva podľa dohovoru

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže tieto články a dohovoru vecne nesúvisia

s obmedzením jeho osobnej slobody zadržaním podľa v spojení

s . Vychádzajúc z okolností sťažovateľovho

zadržania (11. mája 2018) a ním predostretej argumentácie, sa mal sťažovateľ domáhať

ochrany práva na osobnú slobodu podľa a 5 , a nie podľa a 2

a , a tiež domáhať sa ochrany práva na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 dohovoru, a nie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

15.1 Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal aj porušenie čl. 6 dohovoru, avšak bez

akejkoľvek bližšej konkretizácie príslušného odseku, resp. bližšej konkretizácie niektorého

z tam uvedených práv.

15.2 Vo vzťahu k označenému a a 2 sťažovateľ

bližšie nekonkretizoval, v čom má porušenie týchto článkov v nadväznosti na jeho

zadržanie 11. mája 2018 spočívať. Ústavnému súdu teda nepredložil v naznačenom smere

žiadnu argumentáciu (okrem vo všeobecnej rovine deklarovaného nesúhlasu s jeho

zadržaním 11. mája 2018), ktorá by mohla byť východiskom pre posúdenie ústavným

súdom, pričom subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným

dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu.

16.1 Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

16.2 Podľa sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva

alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať

nielen právne označením článkov alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.

17. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.

Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania

skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty

a právne posúdenie veci/predmetu konania pred ústavným súdom (,

). Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je vznesenie

relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností

svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,

procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu

verejnej moci (, ). Vznesenie takýchto námietok však podanie

sťažovateľa vo vzťahu k a a 2 neobsahuje.

18. Z už uvedených dôvodov vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 1 a čl. 19

ods. 1 a 2 a dohovoru ústavný súd podľa

odmieta sťažovateľom podanú sťažnosť z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí.

19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v petite sťažnosti namietal len postup

v konaní orgánov činných v trestnom konaní, nie však samotné rozhodnutie (trestný

rozkaz), k vydaniu ktorého uvedený predchádzajúci postup smeroval, pričom ani nevyužil

riadny opravný prostriedok (odpor), na základe čoho sa stal trestný rozkaz právoplatným

a vykonateľným 14. mája 2018, čím rezignoval na preskúmanie sťažnosťou namietaného

porušenia jeho základných a iných práv všeobecným súdom, ktorý by bol po podaní odporu

pokračoval v konaní. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo vzťahu k vydanému trestnému

rozkazu aj v prípade jeho napadnutia v petite sťažnosti konštatuje, že by sťažnosť aj

v takom prípade musel odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

( ), pretože sťažovateľ sa mohol domôcť ochrany svojich

práv využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred podaním ústavnej

sťažnosti pred iným (všeobecným ) súdom.

20. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd záverom pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn.

z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018