Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 225/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom , , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 21. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. decembra 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. mája 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Uvedenie nesprávnej

spisovej značky napadnutého rozsudku sťažovateľom v petite sťažnosti ústavný súd

považoval len za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc z prílohy sťažnosti vymedzil predmet

konania pred ústavným súdom uvedením správnej spisovej značky tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto uznesenia.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynul tento sťažovateľom tvrdený skutkový stav:

„Sťažovateľ bol spolu s odporcom (ktorý je najmladším súrodencom sťažovateľa),

a ďalšími dvomi bratmi... podielovým spoluvlastníkom... nehnuteľností zapísaných na

(Katastrálne územie ), ktorých súčasťou je aj

dotknutý drevený rodinný dom ...

Odporca bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov poistil

dňa 05.06.2008 uvedenú schátranú drevenicu poistkou č. (Kooperativa

poisťovňa, a.s.) na poistnú sumu 10.414.780,- SK (t. j. 345.707,36 EUR). K tejto zjavne

absurdnej poistnej zmluve dohol odporca ešte aj bezdôvodnú a enormne vysokú fixnú ročnú

indexáciu vo výške 7,90%...

Sťažovateľ sa dodatočne v roku 2009 dozvedel o uzatvorení inkriminovanej poistnej

zmluvy a až v roku 2010 sa s ňou mohol riadne oboznámiť, nakoľko ju odporca

spoluvlastníkom sprístupnil až koncom decembra 2009. Dodatočne tak vyšlo najavo, že

odporca pri uzatváraní inkriminovanej poistnej zmluvy uviedol zjavne nepravdivé údaje,

na základe čoho podvodne dosiahol uvedenú vykonštruovane vysokú poistnú sumu.

... Daná poistná zmluva tak bola zo zákona neplatná... Po námietkach sťažovateľa

odporca danú poistnú zmluvu bez vyzvania spoluvlastníkov vypovedal a odporca následne

v júni 2010 uzatvoril súvisiacu korektnú poistnú zmluvu na základe objektívnych údajov

o príslušných technických a funkčných parametroch dotknutého rodinného domu, kde bola

dohodnutá poistná suma 152.768,-EUR (t.j. 4.602.288,70,-Sk)...

Keďže odporca nechcel dobrovoľne napraviť uvedené nezákonné a dobrým mravom

odporujúce konanie, sťažovateľ bol v danej veci donútený podať žalobu zo dňa 27.08.2011,

ktorou sa na Okresnom súde Čadca domáhal náhrady škody, ktorú mu odporca spôsobil

uzatvorením uvedenej enormne predraženej poistnej zmluvy a z nej vyplývajúceho vysokého

poistného.

... Napriek tomu, že v súvisiacom bezdôvodne zdĺhavom a značne neefektívnom

prvostupňovom súdnom konaní bola relevantnými listinnými dôkazmi nesporne preukázaná

zjavná oprávnenosť a dôvodnosť podanej žaloby, konajúci súd ju zamietol a odporcovi

priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľ sa proti zjavne nesprávnemu prvostupňovému rozsudku č. k.

zo dňa 05.09.2014 odvolal odvolaním zo dňa 09.12.2014, v ktorom komplexne zdôvodnil

nesprávnosť zistenia skutkového stavu i nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany

konajúceho súdu. V odvolaní poukázal aj na zjavne účelovo vykonštruovaný postup súdu,

ktorý ignorujúc spoľahlivo preukázaný skutkový stav veci nezákonne konal na prospech

odporcu. K pochybnému pojednávaniu zo dňa 05.09.2014, na ktorom bol uvedený

nesprávny rozsudok vyhlásený, podal sťažovateľ svoje písomné vyjadrenie zo dňa

03.02.2015, ktoré... poštou doručil aj Krajskému súdu v Žiline.

Krajský súd v Žiline, ako príslušný odvolací orgán, svojim úplne nesprávnym

a zjavne nespravodlivým rozsudkom č. k. zo dňa 21.05.2015 napadnutý

rozsudok Okresného súdu Čadca potvrdil, pričom odporcovi priznal aj náhradu trov

právneho zastúpenia v odvolacom konaní...“

3. Sťažovateľ svoje tvrdenie o porušení svojich v petite sťažnosti označených práv

napadnutým rozsudkom odôvodnil takto:

„Výklad a závery odvolacieho súdu sú absolútne svojvoľné a zjavne neodôvodnené,

pričom príslušné ustanovenia súvisiacich všeobecne záväzných predpisov súd aplikuje tak,

že úplne popiera ich podstatu i zmysel.

V rozpore s vykonaným dokazovaním i skutkovým stavom predmetnej veci je

odôvodnenie rozsudku nelogické a úplne odchylne od veci samej i všetkých jej vzájomných

súvislostí.

Všeobecné súdy nepochybne postupovali aj v rozpore s ,

pretože rozhodli na základe skutkového stavu, ktorý nebol v súlade s vykonanými dôkazmi

a na odôvodnené tvrdenia sťažovateľa nebrali ohľad. Porušovateľ sa argumentáciou

sťažovateľa vôbec nezaoberal. Konanie v rozpore s procesnými povinnosťami stanovenými

súdu zákonom je na základe ústavného odkazu v zároveň konaním

ústavne nekonformným, resp. arbitrárnym, preto je daná právomoc Ústavného súdu

takémuto porušovaniu zamedziť.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

vydal nález, ktorým vysloví porušenie základného práva podľa a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 21. mája 2015, napadnutý rozsudok zruší, vráti vec na ďalšie konanie a prizná

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Ústavný súd zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,

že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, nespĺňa

zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v a .

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právne

označením článkov alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.

10. Z obsahu sťažnosti nie je zrejmé, v čom sťažovateľ vidí porušenie svojich v petite

sťažnosti označených práv; obmedzuje sa iba na všeobecné konštatovanie o svojvoľnosti

a zjavnej neodôvodnenosti záverov odvolacieho súdu, ktorého výklad a aplikácia

príslušných všeobecne záväzných predpisov popiera ich podstatu i zmysel a ktorého

odôvodnenie je nelogické a úplne odchýlne od veci samej, resp. na tvrdenie o ústavne

nekonformnom či arbitrárnom konaní odvolacieho súdu.

11. Bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia sťažovateľ tieto svoje tvrdenia nijako

neozrejmuje vo väzbe na konkrétny prípad. Argumentácia sťažovateľa sa teda zúžila iba

na samotné konštatovanie o porušení jeho označených práv v dôsledku arbitrárnosti záverov

a postupu odvolacieho súdu bez bližšieho zdôvodnenia, v čom konkrétne má podľa neho

toto porušenie spočívať. Keďže sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne výhrady voči

napadnutému rozsudku, nemožno mu ani oponovať konkrétnymi argumentmi.

12. Pretože, ako už bolo uvedené, sťažovateľ okrem všeobecnej konštatácie

o arbitrárnosti záverov a postupu odvolacieho súdu ničím konkrétne neodôvodnil namietané

porušenie svojich označených práv, nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 21. mája 2015 a namietaným porušením

označených práv. Už z tohto samotného faktu možno vyvodiť záver o zjavnej

neopodstatnenosti jeho sťažnosti.

13. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.

Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania

skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty

a právne posúdenie predloženého sporu ().

14. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je vznesenie

relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností

svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,

procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu

verejnej moci (m. m. ). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa

neobsahuje.

15. Subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom

na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti,

ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

16. Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, neobsahuje kvalifikované

odôvodnenie, a preto nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú

v .

17. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

18. Napokon ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom

s prihliadnutím aj na rozsudok okresného súdu sp. zn. z 5. septembra 2014

dodáva, že všeobecné súdy sa podľa neho so skutkovou a právnou problematikou súvisiacou

s posudzovanou vecou vysporiadali z hľadiska ústavných aspektov spôsobom ústavne

akceptovateľným.

19. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto

rozhodnutia neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa

uplatnených v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016