Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 463/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AKTÍV 2000, spol. s r. o.,

Dukelská 7, Modra, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, Zámocká 26,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AKTÍV 2000, spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AKTÍV 2000, spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. mája 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou

Okresnému súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) 20. apríla 2012 domáhala

rozhodnutia o určení odporovateľnosti právneho úkonu, a to odmietnutia dedičstva

vykonaného odporcom v I. rade v dedičskom konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. . Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že odporca v I. rade

bol sťažovateľke na základe rozsudku okresného súdu zo 16. marca 2004 povinný zaplatiť

sumu 12 565,29 € s príslušenstvom. Pretože odporca v I. rade túto pohľadávku sťažovateľky

neuspokojil, bola táto pohľadávka v rámci exekučného konania prihlásená do dedičského

konania, v ktorom odporca v I. rade odmietol dedičstvo.

Okresný súd vo veci žaloby sťažovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 8. júna 2015 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala

sťažovateľka odvolanie.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„ Dňa 31.7.2015, teda v zákonnej lehote som podal odvolanie voči Rozsudku súdu

prvej inštancie na KS BA, cestou súdu prvej inštancie a od tej doby vo veci nie je

rozhodnuté.

Ostatným úkonom, ktorý bol v tejto veci súdom vykonaný smerom k mojej osobe bolo

doručenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.9.2015 k môjmu odvolaniu, pričom toto

vyjadrenie mi bolo doručené dňa 18.12.2015. Od tej doby žiaden úkon voči mojej osobe

učinený nebol a až lustráciou na odvolacom súde som zistil, že spisový materiál bol

doručený na odvolací súd dňa 21.4.2016 a vec má pridelenú sp. zn. .

Ako z uvedeného vyplýva, odvolací súd je v konaní nečinný (vo veci nekoná) konanie

neúmerne predlžuje, teda ani po vyše 2 rokoch od doručenia spisového materiálu

na rozhodnutie odvolaciemu súdu nerozhodol, čím porušil základné právo žalobcu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Slovenskej

republiky.

... Na základe vyššie uvedených skutočností má sťažovateľ za to, že vo veci sa riadne

nekoná, čím dochádza k porušovaniu práva na spravodlivý proces a neodôvodneným

prieťahom v konaní.

... sme toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná

a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní. Taktiež máme za to, že správanie

sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní.

Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom súdu. Nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.“

4. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovateľka ústavnému súdu navrhla

vydať tento nález:

„1. Základné právo spoločnosti AKTÍV 2000, spol. s r. o., IČO... so sídlom...

upravené v postupom Krajského súdu Bratislava

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať tak, aby bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Spoločnosti AKTÍV 2000, spol. s r. o., IČO... priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur (slovom päťtisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ukladá

zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 325,42 Eur za zastupovanie v konaní

pred Ústavným súdom SR, na účet právneho zástupcu do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. , a to z dôvodu, že ani

po 2 rokoch od podaného odvolania vo veci nerozhodol.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci

podľa citovaného ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené

podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým

na skutočnosť, že v prípadoch ústavných sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku nápravy (bod 9),

na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka v okolnostiach danej veci právo podľa § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu. Splnenie uvedenej podmienky pritom

ústavný súd zásadne vyžaduje vo veciach, ktoré sa nachádzajú v počiatočnej fáze konania,

t. j. vo veciach, ktoré netrvajú viac rokov, ako je to v danej záležitosti.

11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky, ktoré mal podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,

že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). V súvislosti

s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného

aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi

krajského súdu nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

().

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľky odmietnuť už

podľa ako neprípustnú.

16. Ústavný súd však v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné

predmetnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , ). V posudzovanej veci ústavný súd vlastným šetrením, a to

dopytom na krajskom súde zistil, že 27. júla 2018 bolo v odvolacom konaní vydané

uznesenie pod sp. zn. .

18. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny a možno ho

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. , ).

19. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ) a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného

súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké závery ústavný

súd vyslovil taktiež napr. v , alebo ).

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľky podľa , a preto sťažnosť

sťažovateľky podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018