Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 247/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou – JUDr. Stanislav Kaščák,

s. r. o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Stanislav Kaščák, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 585,76 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatšesť centov)

na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie – JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o.,

Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 20. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou

(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie).

2. Sťažovateľ okrem podrobnej chronológie procesných úkonov doterajšieho

priebehu napadnutého konania zdôraznil, že do podania sťažnosti ústavnému súdu jeho

právna neistota trvá už takmer 24 rokov. Keďže ani po takej dlhej dobe nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené, navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a taktiež, aby okresnému súdu preukázal konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

Okrem uvedeného sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 € a úhradu trov konania.

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 1034/2018 z 24. júla 2018 doručeným ústavnému súdu 30. júla 2018, ktorého

súčasťou bolo aj vyjadrenie zákonného sudcu. V predmetnom prípise sa okrem iného

uvádza: „Pre úplnosť dodávame, že uvedenú právnu vec prejednávali viacerí sudcovia

v dôsledku častých personálnych zmien na súde, táto právna vec bola dvakrát súdom

I.stupňa rozhodnutá a opakovane zrušená.

Ide o skutkovo a právne náročnú vec a ojedinelý prípad. Vecná stránka sporu

je popísaná vo vyjadrení zákonnej sudkyne. Táto právna vec bola aj prerušená, pretože

v inom konaní sa riešila otázka , ktorá mala podstatný význam pre posúdenie tejto právnej

veci. V zrušujúcom uznesení bolo uvedené, že súd I.stupňa nemôže túto otázku riešiť

prejucidiálne , ale musí jej predchádzať iné rozhodnutie súdu. Uvedeným stanoviskom

je súd I. stupňa viazaný.

Pre úplnosť dodávame, že tunajší súd je dlhodobo personálne poddimenzovaný,

čo má výrazný vplyv na zaťaženosť sudcov a vybavovanie vecí . Mesačný nápad vecí

na sudcu civilného úseku je cca nad 40 vecí a sudcovia napriek vysokým výkonom, keďže

mesačne rozhodnú a vybavia aj 40 vecí, majú stále nerozhodnutých v senáte cca 400 vecí.

Okresný súd Vranov nad Topľou opakovane žiadal o zvýšenie počtu sudcov ako aj vyšších

súdnych úradníkov, o čom v prílohe predkladám poslednú žiadosť adresovanú Ministerstvu

spravodlivosti SR, ktorej doposiaľ nebolo vyhovené. Poukazujeme na vysoký nápad nových

vecí na jedného sudcu, napr. v roku 2017 je to vo všetkých agendách 919 vecí s tým,

že v hlavných agendách je nápad 412 vecí. Jeden sudca v priemere vybavil 435 vecí

pri počte 11 sudcov. Pre porovnanie Okresný súd Piešťany má nápad aj vybavenosť vecí

takmer o polovicu nižšiu, pri počte sudcov vo výkone 14. Nápad vecí na jedného sudcu

je v hlavných agendách 233 vecí a vybavených 289 vecí. Už z tohto jedného príkladu

je nepochybné, že zaťaženosť tunajšieho súdu je podstatne vyššia. Je to podobné

aj v porovnaní s inými súdmi, ako je zrejmé z výsledkov okresných súdov za rok 2017,

zverejnených na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.“

4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal písomné stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 4. septembra 2018, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ sa oboznámil s vyjadrením okresného súdu a nesúhlasí s jeho

tvrdeniami. Vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR bolo rozhodnuté, že personálne

dôvody na strane súdu nie sú ospravedlnením pre vznik alebo akceptáciu prieťahov

v súdnych konaniach ( napr. , , , ).

Veď ani sťažovateľ tento stav dlhodobého poddimenzovania obsadenia Okresného súdu

Vranov n. T. nevyvolal, ani nezapríčinil.

Konanie pred okresným súdom trvá tak dlho, že na pozemku, ktorý bol nezastavaným

pozemkom (na začiatku konania) vyrástla stavba (dnešný stav).

Okresný súd vo vyjadrení spomína, že sťažovateľ vraj marí priebeh konania tým,

že odchádza bezdôvodne z pojednávaní. Sťažovateľ považuje za potrebné podať ústavnému

súdu vysvetlenie : skutočne sťažovateľ jeden krát za celé trvanie konania odišiel

z pojednávania - ktoré sa konalo pred okresným súdom dňa 16.11.2017, pretože žalovaní

sústavne hovorili o inej stavbe, o iných nehnuteľnostiach (nie o tých - ktoré sú predmetom

súdneho konania) a súd v tejto téme (o úplne nesúvisiacom predmete) spolu so žalovanými

pokračoval. Preto sťažovateľ /žalobca/ sa dotazoval, či sa bude rozprávať o predmete

konania alebo nie, a keď zistil že stále sa hovorí o iných témach ako sa má, potom odišiel

preč z pojednávacej miestnosti. Toto sa stalo jeden jediný krát. Na preverenie tejto situácie,

sťažovateľ navrhuje, aby sa ústavný súd oboznámil so zvukovým záznamom zo spomínaného

pojednávania konaného dňa 16.11.2017. Skutočne okresný súd zastáva názor, že toto

zapríčinilo trvanie konania počas doby vyše 25 rokov, dokonca možno až skoro 27 rokov ?

Sťažovateľ neviní z tohto stavu tú sudkyňu okresného súdu, ktorá má spis k dnešnému

dňu pridelený, menovaná za súčasný stav nezodpovedá (je to už 7. sudca v poradí).

V každom ohľade súdne konanie trvá už veľmi dlho, a vznik prieťahov v konaní

je podľa názoru sťažovateľa dostatočne preukázaný aj z chronologického prehľadu, ktorý

vo svojom vyjadrení z 24.7.2018 podal okresný súd.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorého vo vzťahu k predmetu

sťažnosti boli relevantné tieto:

„- 20. jún 1991 – podaná žaloba podaná dňa 20.06.1991, vec bola pôvodné vedená

pod sp. zn.

- dňa 31.1.1992 vytýčení pojednávanie na deň 12.03.1992 čl. 15 dňa 12.3.1992

pojednávanie odročené na deň 31.03.1992 čl. 17

- dňa 31.03.1992 vyhlásený rozsudok čl. 20 , ktorý bol vyhotovený dňa 20.5.1992

po predĺžení lehoty na vyhotovenie rozsudku

- dňa 19.5.1992 bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia

- dňa 20.5.1992 vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia čl. 27

- podané odvolanie na čl. 31 zo dňa 8.6.1992 voči predbežnému opatreniu

a doplnené dňa 15.6.1992

- dňa 2.6.1992 bolo podané odvolanie žalovanými voči rozsudku

- dňa 22.6.1992 bol spis zaslaný odvolaciemu súdu Krajský súd Košice

- Krajský súd Košice dňa 29.6.1992 vytýčil pojednávanie na deň 21.07.1992 čl. 52

- zo dňa 21.07.1992 bol vydaný rozsudok KS KE sp. zn. na čl. 57

- predmetný spis s rozsudkom bol Okresnému súdu Vranov doručený dňa 4.8.1992

- dňa 4.9.1992 bolo podané dovolanie žalovanými na čl. 71, ktoré bolo dňa

11.9.1992 zaslané na vyjadrenie žalobcovi

- dňa 12.10.1992 bol spis zaslaný na Najvyšší súd SR. ktorý vydal Rozsudok sp. zn.

3 na čl. 79 zo dňa 24.11.1992

- z Najvyššieho súdu bol spis Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručený dňa

5.1.1993 a vec bola pridelená a vedená pod sp. zn.

- pojednávanie dňa 27.04.1993 odročené za účelom poskytnutia lehoty žalobcovi

na rozšírenie žaloby

- dňa 11.5.1193 bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia čl. 93, ktorý

bol zamietnutý uznesením zo dňa 19.7.1993 čl. 101

- dňa 5.8.1993 bolo podané odvolanie voči zamietnutiu návrh na vydanie PO

na čl. 103

- dňa 9.9.1993 bola podaná žiadosť o vylúčenie na čl. 110

- dňa 9.9.1993 bol spis predložený na Krajský súd Prešov o rozhodnutí o odvolaní

a vylúčení

- dňa 4.11.1993 bol vrátený spis Z KS Prešov, uznesením KS Prešov zo dňa

26.10.1993 bolo potvrdené napadnuté uznesenie a bola vylúčená

na čl. 112

- Dňa 1.6.1994 vydané uznesenie o prerušení konania do právopl. skončenia veci

vedenej pod sp. zn. . 118

- Dňa 1.10.1997. 8.12.97, 17.2.97, 20.9.2005 zisťovaný stav veci sp. zn.

- 21.11.2005 z dôvodu zistenia úmrtia pôvodného žalobcu boli vyzvaní dedičia

po žalobcovi, či vstupujú do konania po žalobcovi

- Pojednávanie v deň 12.5.2006 odročené na neurčito z dôvodu poskytnutia lehoty

žalovaným na podanie stanoviska

- 30.10.2006 podaný návrh na pokračovanie v konaní

- Dňa 25.1.2007 pojednávanie odročené na 28.2.2007 za účelom obhliadky

- pojednávanie dňa 28.02.2007 čl. 165 odročené za účelom znaleckého dokazovania

- 15.05.2007 vydané uznesenie o ustanovení znalca čl. 167 -

- 6.7.2007 uznesenie o odvolaní znalca a ustanovení nového znalca čl. 176

- 24.4.2008 uznesenie o uložení poriadkovej pokuty súdneho znalcovi čl. 181

pre nečinnosť

- 1.8.2008 podaný znalecký posudok čl. 198 a čl. 211

- 16.10.2008 doručený doplnený znalecký posudok

- 23.3.2009 odročené pojednávanie na neurčito

- 1.4.2009 uznesenie o ustanovení súdneho znalca - čl. 235 pre účely

doplnenia posudku

- 16.12.2009 uznesenie o znalečnom - – 266

- Pojednávanie v deň 6.4.2010 odročené na neurčito za účelom mimosúdnej

pokonávky

- Na pojednávaní dňa 28.5.2010 vydané uznesenie o prerušení konania do skončenia

dedičského konania po nebohom žalobcovi sp.zn. čl. 288

- 20.1.2011 zisťovaný stav konania sp.zn.

- pojednávanie dňa 09.09.2011 odročené na neurčito za účelom osvedčenia aktívnej

žalobcov z dôvodu úmrtia pôvodných žalobcov čl. 334

- 29.2.2012 predložená kópia žaloby o určenie nehnuteľnosti do dedičstva (sp.zn.

)

- 15.5.2012 Uznesenie o prerušení konania do právopl. skončenia konania

pod sp. zn. čl. 340

- 11.7.2012 Odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania na čl. 343

- 16.12.2013 doručené rozhodnutie o odvolaní KS Prešov a spis - potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa na čl. 358

- 7.1.2014 a 4.3.2014, 10.6.2014, 16.9.2014, 16.12.2014, 17.3.2015, 21.4.2015.

26.6.2015 zisťovaný stav spisu

- 8.10.2015 uznesenie o prerušení konania do konania vedeného na OS Vranov

nad Topľou sp.zn. (konanie o novo objavenom majetku).

- 16.12.2015 zisťovaný stav dedičského konania

- 17.5.2016 vytýčené pojednávanie na deň 05.08.2016 čl. 407

- Rozsudok -419 zo dňa 25.08.2016 - zamietnutie žaloby čl. 419

- 9.9.2016 Odvolanie žalobcu proti rozsudku na čl. 431

- 5.5.2017 predloženie spisu KSPO na rozhodnutie o odvolaní

- 6.9.2017 Uznesenie KS PO zo dňa 17.08.2017 na čl. 474 - zrušil

rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie

- Pojednávanie v deň 16.11.2017 odročené na neurčito za účelom upresnenia petitu

žaloby žalobcom v zmysle pokynu odvolacieho súdu

- Pojednávanie v deň 15.3.2018 odročené na 17.5.2018.

- pojednávanie zo dňa 17.05.2018 odročené na neurčito za účelom podania

znaleckého posudku

- uznesenie o ustanovení znalca zo dňa 11.06.2018 na čl. 510

- 29.6.2018 sťažnosť žalovaných voči uzneseniu o ustanovení súdneho znalca zo dňa

29.06.2018 na čl. 515

- Po rozhodnutí o sťažnosti spis bude zaslaný znalcovi“

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

9. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

13. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

20. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

21. Predmetom konania pred okresným súdom, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne

skončené ani po takmer 24 rokoch, je rozhodovanie o návrhu na vypratanie nehnuteľností.

Sťažovateľov právny predchodca zomrel 11. februára 2000, pričom sťažovateľ sa stal

právnym nástupcom na základe dedenia. V súvislosti s uvedeným ústavný súd

v okolnostiach danej veci pripúšťa určitú mieru vecnej zložitosti, čo však na druhej strane

okresný súd nezbavuje zodpovednosti za stav napadnutého konania v čase rozhodovania

o sťažnosti ústavným súdom. Ústavný súd konštatuje, že skutkovou ani právnou zložitosťou

veci nie je možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo právoplatne

skončené ani po takmer 24 rokoch od jeho začatia.

22. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, podľa ktorého

ústavný súd z pohľadu prieťahov posudzuje priebeh napadnutého konania. Ústavný súd

nezistil také okolnosti, ktoré by v súvislosti s dĺžkou konania bolo potrebné pripísať

na ťarchu sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ v priebehu napadnutého konania realizoval

pri hájení svojich práv rôzne procesné úkony, ústavný súd poukazuje na svoju štandardnú

judikatúru (napr. ), podľa ktorej za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu

v napadnutom konaní podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol samotný postup okresného súdu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že je z ústavnoprávneho hľadiska úplne

neakceptovateľné a ničím ospravedlniteľné, že napadnuté konanie nebolo právoplatne

skončené ani po takmer 24 rokoch od jeho začiatku, čo svedčí o tom, že celý priebeh

napadnutého konania bol neefektívny. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani

skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v určitých obdobiach prerušené do skončenia

dedičského konania. Touto skutočnosťou, podľa názoru ústavného súdu nie je možné

ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania

24. V rámci svojej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že napriek tomu, že jurisdikcia

ústavného súdu („rationae temporis“) sa vzťahuje na obdobie po 15. februári 1993, v rámci

posúdenia základnej otázky – či sa vec sťažovateľa prerokovala na okresnom súde v zmysle

bez zbytočných prieťahov – treba prihliadnuť aj na deň začatia konania

na okresnom súde a dobu, ktorá v konaní uplynula do 15. februára 1993 ().

Ústavný súd preto pri svojom rozhodovaní v súlade so spomínanou judikatúrou prihliadol

aj na skutočnosť, že do založenia jurisdikcie ústavného súdu 15. februára 1993 predmetné

konanie trvalo takmer 2 roky (návrh bol právnym predchodcom sťažovateľa podaný

na okresnom súde 20. júna 1991).

25. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako právny nástupca pôvodného

navrhovateľa, ktorý v priebehu konania zomrel (11. február 2000), vstúpil do konania

prebiehajúceho na okresnom súde od 20. júna 1991. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru (), podľa ktorej navrhovatelia

môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo zmene účastníkov.

26. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

27. Ako už bolo uvedené v súvislosti s posudzovaním dĺžky napadnutého konania,

ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že z ústavnoprávneho

hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola

odstránená ani po uplynutí takmer 24 rokov od jeho začatia (m. m. napr. ,

).

28. Pokiaľ okresný súd ospravedlňoval svoju nečinnosť opakovanou resp.

viacnásobnou zmenou zákonného sudcu, túto argumentáciu ústavný súd v zmysle svojej

stabilnej judikatúry neakceptoval, pretože uvedené nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

29. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného

práva na súdnu ochranu podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m.

, ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy,

pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

30. Základné právo na súdnu ochranu podľa má kľúčové

postavenie medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej hlavy nazvanom

„Právo na súdnu a inú právnu ochranu“ ( až ) a jeho ochrana v zásade

predchádza ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných práv ustanovených

v tomto oddiele . Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi týmito

základnými právami možno dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa ktorého

závažné porušenie niektorého zo základných práv ustanovených v až má

za následok aj porušenie iného základného práva zaručeného v siedmom oddiele druhej

hlavy . Osobitne tento záver podľa názoru ústavného súdu platí o potenciálnom

porušení základného práva podľa , a to vzhľadom na jeho spomínané

kľúčové postavenie v tejto skupine základných práv, a preto ak napr. porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp.

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prekročí

takú intenzitu, že to signalizuje zo strany príslušného všeobecného súdu až odmietnutie

možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť

záver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného

práva na súdnu ochranu podľa .

31. Opierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po takmer 24 rokoch od jeho začatia, ústavný

súd uzavrel, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, ktoré svojou

intenzitou nadobudlo aj charakter porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

IV.

32. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany

označených práv vo veci konal bez prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

35. Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na doterajšiu

z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľnú dĺžku napadnutého konania.

36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

37. S prihliadnutím najmä na doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku konania okresného

súdu vedeného pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

39. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.

40. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za tri úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 predstavuje spolu s režijným paušálom (3 x 9,21 €) sumu

488,13 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], preto bola

uvedená suma zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho

zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume

585,76 €.

41. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018