Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 18/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 1. júna 2000 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, Eduarda Báránya a Juraja Babjaka (sudcu

spravodajcu) vo veci podnetu , bytom

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Fiizerom, Advokátska kancelária, Trebišov,

Štefánikova ulica č. 232, na začatie konania o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v konaní Okresného súdu v Humennom vedenom pod sp. zn. 9

C 658/90 takto

rozhodol:

Okresný súd v Humennom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode vedenom pod sp. zn. p o r u š i 1 základné právo

podľa ods: 2 na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhom z 28. 2. 2000 sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd") obrátila prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ďalej len

„podnecovateľka") a požiadala ho, aby po vykonaní dokazovania vydal nález: „Okresný súd

Humenné svojím postupom v konaní pod sp. zn. porušil základné právo

na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2

".

Vo svojom návrhu predovšetkým uviedla, že na Okresný súd v Humennom (ďalej len

„okresný súd") podala dňa 31. 5. 1990 návrh o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode. Konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. , trvá

v podstate už 10 rokov. Je toho názoru, že konajúci sudca nevenuje veci dostatočnú

pozornosť, koná skôr náhodile až po jej urgenciách, a nie sústredene a priebežne za účelom

zistenia skutkového stavu a spravodlivého rozhodnutia vo veci.

V čase podania návrhu mala po rozvode manželstva s odporcom v starostlivosti dve

maloleté deti a domáhala sa preto najmä prikázania nehnuteľnosti, rodinného domu, do

svojho vlastníctva. Za dobu konania sa rodinného domu nedomohla, bývať v ňom ostal

odporca. V súčasnosti už oň nemá ani záujem, keďže deti sú plnoleté.

K návrhu pripojila aj „Podanie na preskúmanie správnosti postupu OS - Humenné" z

13. 9. 1994, adresované predsedovi okresného súdu a zaslané tiež Krajskému súdu v

Košiciach a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Vytýka v ňom najmä, že po

podaní návrhu 31. 5. 1990 sa vo veci konal len jeden viac-menej predbežný výsluch

účastníkov dňa 15. 2. 1991 a ďalej sa vo veci nekoná. V pripojenej odpovedi

podpredsedníčky okresného súdu z 10. 10. 1994 (Spr. 1126/94) sa uvádza, že jej sťažnosť

považuje za dôvodnú, sudca nariadi vo veci znalecké dokazovanie a „Za účelom

zabezpečenia plynulého vybavovania Vašej veci budem sledovať mesačne úkony, ktoré

budú vo veci vykonané".

Podnecovateľka v návrhu ďalej uviedla, že v roku 1995 boli vo veci podané znalecké

posudky, po čom mohol súd vec ukončiť. Prešlo však niekoľko rokov a okresný súd vec

prvýkrát ukončil až 1 S. 4. 1998. Z dôvodu podania odvolania odporcom Krajský súd v

Prešove uznesením z 8. 2. 1999 sp. zn. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ani po pojednávaní dňa 24. 2. 2000

vec nebola ukončená.

Podnecovateľka napokon tvrdí, že ona už ďalšie návrhy nemá, všetko napísala,

povedala a súd by mal rozhodnúť. Nemôže donekonečna odročovať pojednávania, nútiť ju,

aby sa v ďalšej lehote vyjadrila v podstate k tomu, k čomu sa už písomne vyjadrila a

ozrejmila vo svojich podaniach. Súdne konanie je neúmerne zdĺhavé a nepostupuje sa v

zmysle a nasl. .

Ústavný súd kvalifikoval návrh podnecovateľky ako podnet na začatie konania pre

porušenie práv podľa (ďalej len „"), resp.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde") a uznesením č. k. -8 z 5. 4. 2000 ho prijal na ďalšie konanie.

Po jeho zaslaní na vyjadrenie podľa okresnému

súdu ako účastníkovi v konaní pred ústavným súdom (§ 21 ods. 1) sa tento vyjadril listom

podpredsedníčky dňa 28. 4. 2000 (Spr 2212/00).

V liste sa napríklad uvádza, že pred nariadením znaleckého dokazovania v roku 1994

zákonný sudca skutočne vo veci nekonal a sťažnosť podnecovateľky bola vyhodnotená ako

dôvodná. Ďalej však sudca priebežne konal, o čom svedčia pojednávania (1. 4. 1996, 25. 11.

1996, 17. 10. 1997, 7. 4. 1998, 15. 4. 1998). Medzi jednotlivými pojednávaniami

zabezpečoval dôkazy listinné, ale najmä vyjadrenia účastníkov konania k celkovému

predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM"), lebo ich tvrdenia pred

súdom boli veľmi rozporné. Dňa 25. 11. 1996 bola žalobkyňa na pojednávaní

indisponovaná, čo tiež bránilo vykonávaniu dôkazov. Po vynesení rozsudku 15. 4. 1998,

jeho zrušení Krajským súdom v Prešove a vrátení spisu okresnému súdu 25. S. 1999 sudca

konal v zmysle pokynov nadriadeného súdu a dňa 24. 2. 2000 pojednávanie odročil s

uložením povinností účastníkom konania.

Podpredsedníčka okresného súdu ďalej uvádza najmä, že vec vyporiadania BSM je

náročná na dokazovanie, účastníci konania sú špecifickí svojou rivalitou a neústupnosťou,

sudca sa neustále pokúšal o ich zmierenie, resp. uzavretie dohody, vyjadruje svoj názor na

ďalší účelný postup vo veci a dodáva, že „v tomto smere bol urobený aj osobný pohovor so

sudcom, vzhľadom na opakované, najmä telefonické urgencie žalobkyne".

II.

Za účelom vyhodnotenia tvrdení účastníkov v konaní pred ústavným súdom

(podnecovateľka a okresný súd, voči ktorému podnet smeruje), ako aj posúdenia

rozhodných skutočností si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu 9 C 658/90.

„Ústavný súd chráni ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje a zákon o ústavnom

súde. Tento nadobudol účinnosť 15. februára 1993. Neobsahuje ustanovenie o spätnej

účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať podľa čl. 130 ods. 3

o porušení práv fyzickej osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993" (pozri

napr. a ).

Jurisdikcia ústavného súdu sa preto aj v tejto veci vzťahuje na obdobie po

15. februári 1993. V rámci posúdenia základnej otázky - či sa vec podnecovateľky

prerokovala na okresnom súde v zmysle bez zbytočných prieťahov -

však musel nevyhnutne prihliadnuť aj na také skutočnosti, ako sú deň začatia konania na

tomto súde, stav, v akom sa vec k 15. februáru 1993 nachádzala, a doba, ktorá do tohto dňa

v konaní uplynula.

Návrh podnecovateľky proti odporcovi na začatie konania o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 31. 5. 1990 došiel na okresný súd

5. 6. 1990 (č. 1. 1-2). Sú v ňom uvedené: nehnuteľnosť (rodinný dom postavený na

identifikovanej parcele a právo osobného užívania k tejto parcele), pôžičky, investície,

hnuteľný majetok (špecifikovaný podľa miest, kde sa nachádza: denná izba, kuchyňa,

vstupná hala, obývacia izba, spálňa, detská izba, chodba) a konkrétny návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom. Prílohou návrhu sú: list vlastníctva,

snímka z pozemkovej mapy a stavebné povolenie.

Po 15. 2. 1993 j e prvým úkonom súdu vo veci (evidentne na základe sťažnosti

podnecovateľky z 13. 9. 1994) uznesenie z 12. 10. 1994 o pribratí dvoch znalcov, jedného

na nehnuteľnosti a druhého na hnuteľné veci. Toto nadobudlo právoplatnosť 31. 10. 1994

(č. 1. 16-17). Podnecovateľka zložila zálohu na znalecký posudok v sume 2 500,- Sk 11. 11.

1994.

Znalecký posudok ohľadne hnuteľných vecí došiel na súd 26. 1. 1995 a účastníkom

bol zaslaný 14. 2. 1995. V tento deň bol tiež zaslaný spis znalcovi na nehnuteľnosti. Jeho

znalecký posudok došiel na súd 13. 4. 1995. Treba poznamenať, že znalcom boli v uznesení

z 12. 10. 1994 stanovené lehoty na podanie posudkov, a to 40, resp. 50 dní od doručenia

uznesenia.

Odporca sa k veci, najmä k znaleckému posudku ohľadne hnuteľných vecí, vyjadruje

5. 3. 1995. Namieta o. i., že predmetom znaleckého ocenenia neboli veci uvedené v jeho

vyjadrení zo 16. 7. 1990.

18. 4. 1995 samosudca určuje termín pojednávania na 3. 5. 1995 a zároveň

účastníkom doručuje znalecký posudok na nehnuteľnosti. Pojednávanie, na ktorom boli

vypočutí obaja účastníci, samosudca odročil na neurčito. Zároveň účastníkom uložil, aby sa

v lehote 30 dní vyjadrili k hnuteľným veciam v znaleckom posudku, a podnecovateľku

vyzval, aby oznámila údaje ohľadne kupca osobného motorového vozidla. Súd mal

vyžiadať od sporiteľne údaje týkajúce sa zostatkov troch pôžičiek a pripojiť rozvodový spis

(č. 1. 48-52).

Podnecovateľka sa vyjadruje až 4. 12. 1995, avšak zároveň sa ospravedlňuje za

nedodržanie lehoty z dôvodu veľmi vážnych zdravotných problémov. Odporca sa

nevy]adril.

Samosudca žiada údaje od sporiteľne za pôžičky až 15. 1. 1996.

, Mestská pobočka Rumenné odpovedá 8. 2. 1996.

Po obdržaní tejto odpovede dňa 9. 2. 1996 samosudca určuje 15. 3. 1996 termín

pojednávania na 1. 4. 1996. Toto je odročené, keďže sa ho pre úraz nezúčastnil odporca

(ospravedlnil sa písomne 26. 3. 1996, pretože utrpel vážny úraz a nemôže chodiť).

Samosudca sa listom z 1. 4. 1996 informuje u odporcu na jeho zdravotný stav a

možnosť účasti na pojednávaní, na čo tento odpovedá neurčito 9. 4. 1996 a súdu odporúča

obrátiť sa na „chirurgiu v Snine".

V spise sa nenachádzajú ďalšie písomnosti, resp. správy o zdravotnom stave odporcu.

Samosudca určuje 24. 10. 1996 pojednávanie na 25. 11. 1996. Toto bolo odročené na

neurčito po vyjadreniach odporcu, jeho právneho zástupcu a podnecovateľky, ako aj z

dôvodu jej indispozície. Odporcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo uložené, aby v lehote

25 dní podali súdu vyjadrenia, ktoré budú doručené podnecovateľke. Táto mala v označenej

lehote doložiť súdu výpisy z účtov, pokiaľ také vlastní. Súd sa obráti na Mestský úrad v

Trebišove so žiadosťou o informácie ohľadne pridelenia bytu podnecovateľke (č. 1. 66-70).

V spise sa ďalej nachádza žiadosť zástupcu odporcu z 18. 2. 1997 o vytýčenie

termínu pojednávania. Samosudca dňa 26. 9. 1997 určuje pojednávanie na 17. 10. 1997 (bez

vykonania iných úkonov vo veci vrátane tých, ktoré vyplývali z odročenia posledného

pojednávania). Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito po vyjadreniach účastníkov a

ich právnych zástupcov. Odporcovi a jeho zástupcovi samosudca uložil v lehote 10 dní

písomne oznámiť súdu navrhnuté dôkazy, resp. skutočnosti, ktoré boli predložené na

pojednávaní (č.1. 76-9).

V dňoch 24. 10., 2. 12. 1997 a 29. 1. 1998 podali k predmetu dokazovania vyjadrenia

(aj vzájomné) odporca, podnecovateľka a odporca.

16. 2. 1998 určuje samosudca pojednávanie na 7. 4. 1998, ktoré bolo po výsluchu

účastníkov odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 15. 4. 1998 (č. 1. 913). 15. 4. 1998

bol vyhlásený rozsudok (č. 1. 99-103), ktorý samosudca písomne vyhotovil 15. 6. 1998 (s

predĺžením 30-dňovej zákonnej lehoty na jeho vyhotovenie súhlasil predseda okresného

súdu). Keďže došlo k chybe v záhlaví rozsudku, 29. 6. 1998 bolo vyhotovené opravné

uznesenie.

Odporca podal 26. 8. 1998 odvolanie, ktoré súd zaslal na vyjadrenie podnecovateľke

10. 9. 1998. Tá sa k nemu vyjadrila 13. 10. 1998. Spis bol zaslaný 16. 10. 1998 Krajskému

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd") na rozhodnutie o odvolaní, kam došiel 5. 11. 1998.

Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. z 8. 2. 1999 (č. 1. 121-5),

ktorým zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uložil

mu predovšetkým presne vymedziť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a

vyčísliť jeho hodnotu, odstrániť rozpory v tom, že niektoré veci boli prikázané do

vlastníctva obidvom účastníkom (položky 3, 17, 33, 34, 35), vysporiadať sa s námietkou

odporcu, že ešte počas trvania manželstva si podnecovateľka zariadila byt v Trebišove, s

podnikovým sporením manželov v sume 11 700,- Sk a ďalej zohľadniť pôžičku v celkovej

výške 25 000,- Sk.

Spis sa vrátil na okresný súd 25. 5. 1999. Samosudca urobil úkony voči účastníkom

nasledujúci deň, resp. 11. 6. 1999 (doručenie uznesenia krajského súdu, stanovenie 30-

dňovej lehoty na vyjadrenie, navrhnutie ďalších dôkazov a spresnenie vecí patriacich do

BSM). Odporca sa vyjadril 12. 7. 1999 (o. i. trval na svojich viacerých podaniach z

minulosti, ktoré aj pripojil) a toto vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi

podnecovateľky 22. 7. 1999.

15. 2. 2000 určil samosudca pojednávanie na 24. 2. 2000. Po vypočutí účastníkov

bolo pojednávanie opätovne odročené na neurčito. Zároveň bolo nariadené, že

podnecovateľke bude doručené vyjadrenie odporcu z 12. 7. 1999 (č. 1. 129-134), pričom

táto má v lehote 40 dní o. i. podrobne uviesť veci tvoriace BSM, t. j. nehnuteľnosť a

hnuteľné veci do sumy 400-tisíc Sk, vyjadriť sa ohľadne vkladných knižiek (pokiaľ sú jej

známe) alebo zaujať (hoci aj negatívne stanovisko). Potom nech prípadne zaujme

stanovisko aj odporca.

Ďalší úkon súdu, okrem uloženia spisu (Kal. 60 dní), sa v ňom v čase jeho doručenia

na ústavný súd dňa 3. 5. 2000 nenachádzal.

Ku spisu bol pripojený aj rozvodový spis okresného súdu 5 C 355/89. Z

rozsudku z 21. 8. 1998 (č. k. S C 355/89-38), ktorý nadobudol právoplatnosť 29. 9. 1989,

vyplýva, že manželstvo podnecovateľky s odporcom sa rozvádza, dve maloleté deti (

a ) sa zverujú na čas po rozvode do výchovy podnecovateľky a odporca

je povinný prispievať na ich výživu mesačne po 650 a 550 korún.

III.

Podľa (veta prvá): Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd už vo viacerých konaniach o podnetoch namietajúcich porušenie čl. 48

ods. 2 vyslovil, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdneho orgánu, pričom k naplneniu tohto práva dochádza až právoplatným súdnym

rozhodnutím" (napr. , a ).

„Rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania je objektívne podmienená

charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním sa

samotného účastníka (ov) súdneho konania a napokon aj činnosťou (súčinnosťou) štátnych a

iných orgánov zúčastňujúcich sa súdneho konania. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je

však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Takáto povinnosť je konkretizovaná jednak v , ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej v , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby bola

vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a napokon v § 114 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné

rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní" ().

Konanie na okresnom súde, voči ktorému podnet smeruje (nie teda vrátane konania

na krajskom súde), trvá od 15. 2. 1993 do súčasnosti, t. j. 6 rokov a 8 mesiacov, pričom

posledné pojednávanie dňa 24. 2. 2000 bolo odročené na neurčito.

Toto konanie už ku dňu 15. 2. 1993 trvalo 2 roky a 8 a pol mesiaca (návrh bol

podaný 31. 5: 1990), avšak prvý významnejší úkon, pribratie znalcov na ohodnotenie

hnuteľných vecí a nehnuteľnosti, bol vykonaný (aj to na základe sťažnosti podnecovateľky)

až 12. 10 1994, tzn. 20 mesiacov po 15. 2. 1993 a 4 roky a 4 a pol mesiaca po začatí

konania, čo je už samo o sebe neospravedlniteľné.

Počiatočná nesústredenosť sudcu na vec sa prejavuje aj v ďalšom období vo

viacerých prípadoch. Nezabezpečil napr., aby boli znalecké posudky podané v lehotách,

ktoré sám znalcom určil (40, resp. 50 dní). Hoci na pojednávaní dňa 3. 5. 1995 stanovuje pri

jeho odročení účastníkom 30-dňovú lehotu na vyjadrenia, sám žiada sporiteľňu, o

poskytnutie informácií až 15. 1. 1996. Napriek tomu, že sa odporca vôbec nevyjadril,

neprijal žiadne opatrenie a aj bez tohto vyjadrenia určil najbližšie pojednávanie na 1. 4.

1996. Pri odročení ďalšieho pojednávania 25. 11. 1996 uložil povinnosti účastníkom v

lehote 25 dní, pričom súd sa mal obrátiť na Mestský úrad v Trebišove so žiadosťou o

informácie ohľadne pridelenia bytu podnecovateľke. Ďalšie pojednávanie bolo určené až na

17. 10. 1997, avšak bez toho, že by mal samosudca k dispozícii odpovede od účastníkov a

že by sa sám bol obrátil na Mestský úrad v Trebišove s uvedenou žiadosťou (s takouto

žiadosťou sa naň neobrátil ani do súčasnosti, hoci neobjasnenie otázky bytu

podnecovateľky, ktorý mala nadobudnúť ešte počas trvania manželstva, bol jedným z

dôvodov zrušenia rozsudku okresného súdu z 15. 4. 1998 krajským súdom). Krajský súd pri

zrušovaní rozsudku okresného súdu v uznesení z 8. 2. 1999 (to znamená takmer 9 rokov po

začatí konania) konštatuje tiež nedostatočne presné vymedzenie predmetu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a v piatich prípadoch prikázanie tých istých vecí do vlastníctva

obom účastníkom.

Nedostatočná sústredenosť samosudcu na vec sa prejavila aj v neefektívnom

vykonávaní dôkazov, najmä opakovanými výsluchmi účastníkov a žiadosťami o ich

vyjadrenia (často k tým istým skutočnostiam), čomu sa dalo pri správnej organizácii práce

predísť.

Vec, ktorá je predmetom konania (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode), nie je zložitá skutkovo a ani právne za predpokladu, že si sudca plní

náležite svoje povinnosti podľa . „Nesprávna organizácia

práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty na

prerokovanie konkrétnej veci, sú porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov" ().

Skutočnosti, ktoré sa vyskytli na strane podnecovateľky a určitým spôsobom prispeli

k dĺžke konania (pozri napr. jej oneskorené vyjadrenie zo 4. 12. 1995 a indispozíciu na

pojednávaní 25. 11. 1996), nie sú podstatné z hľadiska jeho zbytočných prieťahov, ktoré idú

primárne na vrub samosudcu.

Podnecovateľka sa obrátila na súd, aby vyriešil jej spor s odporcom (bývalým

manželom) ohľadne majetkových záležitostí. Označila veci, ktoré podľa nej patria do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a navrhla aj spôsob ich vyporiadania. Keďže jej

boli po rozvode manželstva zverené do výchovy maloleté deti, išlo jej najmä o prikázanie

do vlastníctva rodinného domu postaveného za trvania manželstva. Najmä táto konkrétna

situácia podnecovateľky (opustila už skôr spoločnú domácnosť) a jej detí vyžadovala, aby

súd postupoval pri riešení sporu rýchlo. Pretože sa tak nestalo, sama žiadala o urýchlenie

súdneho konania. Išlo nielen o sťažnosť z 13. 9. 1994, ale aj viaceré opakované, najmä

telefonické urgencie, ktoré potvrdzuje nielen ona samotná, ale aj podpredsedníčka

okresného súdu v liste z 28. 4. 2000 (v spise sa o tom žiadne záznamy nenachádzajú). Keď

podnecovateľka videla, že súdne konanie nevyrieši urýchlene jej oprávnené nádeje a deti sa

stávajú plnoletými, zmenila svoj pôvodný zámer a namiesto rodinného domu žiadala

príslušnú finančnú čiastku (pojednávanie dňa 17. 10. 1997). Súčasný stav je však taký, že po

desiatich rokoch sporu nie je tento vyriešený, pričom nemá ani dom a ani peniaze zaň.

Na základe doposiaľ uvedených skutočností, ktoré spôsobili zbytočné prieťahy v

konaní, potom ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo podnecovateľky podľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Podľa sa o prijatom podnete koná ústne

pojednávanie. Pretože však účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania a

ústavný súd dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci, upustil od neho podľa a konal a rozhodol na

neverejnom zasadnutí senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2000

Ľubomír Dobrík v. r.

predseda senátu