Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 93/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť Ing. J. E., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. E. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. E. trovy konania

v sume 263,53 € (slovom dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 1. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. E., B. (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode

na základe návrhu podaného na okresnom súde 21. júla 2003. Sťažovateľ v sťažnosti

uviedol chronologický prehľad procesných úkonov konania.

Ďalej v sťažnosti poukázal na to, že od mája 2008 okresný súd nevykonal žiadny

úkon napriek tomu, že 5. októbra 2007 a opakovane aj v novembri 2008 podal sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu

vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 144 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd 23. apríla 2009 a 26. júna 2009 vyzval okresný súd, aby sa k sťažnosti

vyjadril.

Okresný súd prostredníctvom jeho predsedníčky predložil ústavnému súdu

vyjadrenie doručené 3. júla 2009, obsahom ktorého bol podrobný chronologický prehľad

vykonaných procesných úkonov a stanovisko k prijatej sťažnosti. Okresný súd skonštatoval,

že vo veci sťažovateľa ide o skutkovo zložitú vec „z dôvodu problematického ustálenia

masy majetku patriaceho do BSM“. Uviedol, že konanie bolo ovplyvnené aj dĺžkou

prebiehajúcich konaní sp. zn. a sp. zn. súvisiacich

s prerokúvanou vecou, a upozornil na skutočnosť, že k odstráneniu nedostatkov návrhu

došlo zo strany sťažovateľa až v auguste 2005, a túto skutočnosť považuje okresný súd

za prieťahy spôsobené sťažovateľom. Okresný súd vyjadril svoj názor, že vo veci sa konalo

priebežne a že dĺžku konania mohla ovplyvniť aj okolnosť, že „vo veci sa vystriedalo

niekoľko sudcov“. Ústavnému súdu preto navrhol, aby rozhodol o tom, že práva sťažovateľa

porušené neboli, a nepriznal sťažovateľovi požadované finančné zadosťučinenie.

Predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s prerokovaním sťažnosti

sťažovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania.

V podaní doručenom ústavnému súdu 5. októbra 2009 súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ a vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá

na podanej sťažnosti v plnom rozsahu a že stav právnej neistoty, v ktorej zotrváva, nemožno

ospravedlniť ani skutočnosťou zmeny v osobách zákonných sudcov prerokúvanej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, pričom

zistil, že v priebehu konania okresný súd (resp. aj účastníci konania) vykonali tieto,

pre posúdenie sťažnosti relevantné, úkony:

Dňa 6. júla 2001 podala navrhovateľka (v konaní vedenom pod sp. zn.

v postavení odporkyne) okresnému súdu návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu v konaní

vedenom pod sp. zn. , sťažovateľ v tomto konaní podal 17. februára 2003

vzájomný návrh na vyporiadanie BSM. Návrh sťažovateľa bol vylúčený uznesením sp. zn.

z 27. marca 2003 na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

Okresný súd vykonal 9. septembra 2003 „informatívny výsluch“, nedostavil sa naň

právny zástupca sťažovateľa napriek tomu, že mu predvolanie bolo doručené.

Dňa 11. júna 2004 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o spojenie vecí

sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie.

Dňa 24. júna 2004 okresný súd „pripojil“ spisy týkajúce sa konania sp. zn.

a sp. zn. (konanie, v ktorom sťažovateľ podal návrh

na vyporiadanie BSM 22. mája 2003, a toto konanie bolo uznesením z 18. septembra 2003

zastavené z dôvodu prekážky už začatej veci).

Okresný súd 22. júla 2004 vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podaný

návrh, ktorý sťažovateľ uhradil 9. augusta 2004.

Okresný súd listom z 3. novembra 2004 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či medzi

účastníkmi nedošlo k dohode o mimosúdnom vyporiadaní BSM.

Okresný súd 23. augusta 2005 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

podaného návrhu. Sťažovateľ reagoval na výzvu a opravený návrh predložil okresnému

súdu 23. augusta 2005.

Okresný súd 22. septembra 2005 predložil odporkyni návrh sťažovateľa z dôvodu

predloženia jej vyjadrenia k tomuto návrhu. Odporkyňa reagovala listom doručeným

okresnému súdu 21. októbra 2005.

Okresný súd 4. novembra 2005 určil termín pojednávania na 2. marec 2006.

Odporkyňa 23. februára 2006 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

v stanovenom termíne a požiadala o určenie nového termínu.

Okresný súd uskutočnil 2. marca 2006 pojednávanie, na ktorom bolo sťažovateľovi

doručené vyjadrenie odporkyne z 21. októbra 2005, pojednávanie bolo odročené na 25. apríl

2006.

Sťažovateľ opravil svoj návrh podaním doručeným okresnému súdu 24. apríla 2006.

Okresný súd uskutočnil 25. apríla 2006 pojednávanie, na ktorom sa odporkyňa

vyjadrila, že nesúhlasí s pojednávaním bez prítomnosti jej právnej zástupkyne, okresný súd

jej doručil opravu návrhu sťažovateľa z 24. apríla 2006. Pojednávanie bolo odročené

na 23. máj 2006. K doručenému opravenému návrhu sa odporkyňa vyjadrila 15. mája 2006.

Okresný súd uskutočnil 23. mája 2006 pojednávanie, na ktorom účastníci predniesli

svoje vyjadrenia, pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely predvolania svedkov,

obstarania dôkazov a ustanovenia znalca.

Uznesením z 13. júla 2006 okresný súd rozhodol o ustanovení znalca z odboru

stavebníctva, odvetvia oceňovanie nehnuteľností, ktorému uložil povinnosť vypracovať

znalecký posudok do 60 dní od doručenia spisového materiálu. Účastníci zložili určený

preddavok na znalecké dokazovanie – sťažovateľ 28. júla 2006 a odporkyňa 10. augusta

2006. Spisový materiál bol znalcovi doručený 2. októbra 2006. Znalec predložil posudok

okresnému súdu 18. decembra 2006. Uznesením z 22. januára 2007 okresný súd rozhodol

o priznaní znalečného.

Dňa 29. marca 2007 požiadal sťažovateľ okresný súd o určenie termínu

pojednávania.

Okresný súd určil 16. októbra 2007 termín pojednávania na 28. január 2008.

Okresný súd uskutočnil 28. januára 2008 pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 31. marec 2008 z dôvodu predloženia súvisiacich podkladov účastníkmi konania

a z dôvodu predvolania svedka.

Sťažovateľ predložil okresnému súdu 15. februára 2008 návrh na uzavretie dohody

o vyporiadaní BSM.

Právna zástupkyňa odporkyne doručila 27. februára 2008 okresnému súdu vyjadrenie

k sťažovateľom predloženému návrhu na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM.

Sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie z 31. marca 2008 spolu s návrhom

na doplnenie dokazovania.

Okresný súd uskutočnil 31. marca 2008 pojednávanie, ktoré bolo následne odročené

na neurčito, pričom odporkyňu zaviazal na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.

Takýto návrh odporkyňa predložila okresnému súdu 23. mája 2008.

Dňa 27. mája 2008 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či medzi

nimi nedošlo k dohode o mimosúdnom vyporiadaní BSM, a aby predložili návrhy

na doplnenie dokazovania nimi uvedených skutočností, právnemu zástupcovi sťažovateľa

sa zásielku podarilo doručiť až po opätovnom pokuse 19. júna 2008.

Dňa 4. júla 2008 predložil právny zástupca sťažovateľa návrh na doplnenie

dokazovania.

Okresný súd určil 11. decembra 2008 termín pojednávania na 16. január 2009.

Okresný súd uskutočnil 16. januára 2009 pojednávanie, na ktorom vypočul svedkov

a odročil ho na 23. február 2009 z dôvodu vypočutia ďalšieho svedka.

Dňa 15. januára 2009 predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie sťažovateľ.

Dňa 28. januára 2009 doručil okresný súd odporkyni vyjadrenie sťažovateľa.

Okresný súd uskutočnil 23. februára 2009 pojednávanie, na ktorom vypočul svedka

a pojednávanie odročil na 21. apríl 2009. Odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na tomto

pojednávaní a požiadala o určenie nového termínu.

Okresný súd 21. apríla 2009 vykonal pojednávanie, ktoré z dôvodu ospravedlnenia

sa odporkyne odročil na 23. jún 2009.

Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu predsedníčka okresného súdu uviedla,

že pojednávanie určené na 23. jún 2009, bolo zrušené z dôvodu predloženia spisového

materiálu ústavnému súdu.

Ústavný súd na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom zistil, že v čase jeho

rozhodovania o sťažnosti nebola predmetná vec sťažovateľa pred okresným súdom

meritórne skončená.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa v priebehu konania (2)

a napokon aj postup okresného súdu (3).

1. Predmetom konania je vyporiadanie BSM. Tento druh konania nemožno

považovať za právne zložitý vzhľadom na existenciu početnej a ustálenej judikatúry

týkajúcej sa sporov tohto charakteru. Konanie o vyporiadanie BSM sa však obvykle

vyznačuje skutkovou náročnosťou danou potrebou zisťovania celého majetku bývalých

manželov spravidla za dlhšie obdobie, pričom tento majetok sa niekedy prelína

aj s výlučným majetkom niektorého z manželov. Spravidla sa v takýchto sporoch vykonáva

znalecké dokazovanie zamerané na zistenie cien a hodnoty vecí a iných majetkových hodnôt

tvoriacich BSM. Aj v danom prípade je skutková náročnosť veci daná potrebou vykonania

rozsiahlejšieho dokazovania týkajúceho sa špecifikácie vecí patriacich do BSM a určenia

ich hodnoty.

Ústavný súd však pripomína, že žiadna skutková zložitosť veci, ktorou sa spravidla

vyznačujú spory o vyporiadanie BSM, nemôže ospravedlniť, že po viac ako šiestich rokoch

od podania návrhu nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa

čiastočne prispelo k zbytočnému predĺženiu posudzovaného konania. Aj keď sťažovateľ

reagoval na výzvy okresného súdu v primeraných lehotách, súdny poplatok uhradil

až po roku a pol a nedostatky podaného návrhu až po uplynutí dvoch rokov a šiestich

mesiacov od podania návrhu, a to na výzvu súdu. Najmä pokiaľ ide o podanie

neperfektného návrhu, zdĺhavejšie odstraňovanie jeho nedostatkov má objektívne vždy

vplyv na dĺžku konania. Na vrub sťažovateľovi treba pripočítať aj nedostavenia sa právneho

zástupcu sťažovateľa napriek riadnemu predvolaniu k „informatívnemu výsluchu“.

Celkovo teda možno konštatovať, že sťažovateľ má podiel na doterajšej dobe trvania

konania pred okresným súdom, na čo ústavný súd prihliadol pri priznaní finančného

zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

V predmetnom konaní zistil ústavný súd početné obdobia nečinnosti, keď okresný

súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.

Ide o obdobie od 27. marca 2003 (keď bol návrh sťažovateľa vylúčený na samostatné

konanie) do 9. septembra 2003 (keď okresný súd uskutočnil „informatívny výsluch“)

predstavujúce nečinnosť v trvaní takmer 5 mesiacov.

Potom nasledovalo obdobie od 9. septembra 2003 (keď okresný súd uskutočnil

„informatívny výsluch“) do 24. júla 2004 (keď okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu

súdneho poplatku) vykazujúce nečinnosť takmer 11 mesiacov.

Okresný súd bol nečinný po dobu takmer 10 mesiacov aj v období od 18. decembra

2006 (keď znalec predložil posudok okresnému súdu) do 16. októbra 2007 (keď okresný

súd určil termín pojednávania na 28. január 2008).

Nečinnosť v trvaní 6 mesiacov vykazuje aj obdobie od 4. júla 2008 (keď právny

zástupca sťažovateľa predložil návrh na doplnenie dokazovania) do 16. januára 2009

(keď okresný súd vykonal pojednávanie).

Ústavný súd pripomína, že aj nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky

v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty na prerokovanie konkrétnej veci,

sú porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ).

Nesústredenosť postupu okresného súdu sa podľa názoru ústavného súdu prejavila

v pasívnom vyčkávaní na právoplatné skončenie konania vo veci súvisiacej s prerokúvanou

vecou, keď okresný súd mohol po úhrade súdneho poplatku sťažovateľom bezprostredne

pristúpiť k vykonávaniu ďalších úkonov potrebných pre účely zistenia skutkového stavu

a zachovania plynulosti konania (napr. výzva sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

podania, uskutočnenie pojednávania – prvé pojednávanie vo veci sa totiž uskutočnilo

až po uplynutí takmer troch rokov od začiatku konania).

Ústavný súd sa pri posudzovaní sťažnosti vysporiadal aj s vyjadrením predsedníčky

okresného súdu, ktorá poukázala na početné zmeny v osobách zákonných sudcov v rámci

prerokúvania veci.

Táto obhajoba okresného súdu opierajúca sa o potrebu poskytnutia určitého časového

rámca v záujme preštudovania spisového materiálu pri početným zmenách v osobe

zákonného sudcu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť okresného súdu za rozhodnutie vo veci sťažovateľa, ktorý sa naň obrátil.

Ústavný súd túto obranu okresného súdu preto neakceptoval.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj o vyslovenie

porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že zistená dĺžka konania vedeného okresným súdom nebola

závislá od zložitosti veci a ani nebola vyvolaná správaním sťažovateľa. Naopak,

rozhodujúcim faktorom, ktorý mal vplyv na túto neprimeranú dobu konania, bol postup

okresného súdu a zbytočné prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku svojej nečinnosti

(v súhrne predstavujúca približne 2 roky a 8 mesiacov) a nesústredeného postupu.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľa

podľa a právo podľa dohovoru porušené boli.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že posudzované konanie pred okresným súdom nebolo ku dňu

rozhodovania ústavného súdu skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 144

000 Sk (v prepočte 4 779,92 €) a žiadosť odôvodnil tým, že od podania návrhu na začatie

konania ubehlo viac ako päť rokov a počas tohto obdobia bolo nariadených päť

pojednávaní. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že už v roku 2004 boli spôsobené prieťahy

v konaní v trvaní desiatich mesiacov, počas roku 2005 v trvaní deviatich mesiacov a v roku

2007 okresný súd vydal jediné rozhodnutie o priznaní odmeny znalcovi, pričom nevykonal

žiaden iný úkon. Konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené a jeho doterajší priebeh skoré

skončenie ani nenaznačuje. Sťažovateľ má sedemdesiat rokov a «Každým dňom „starne“

s pocitom pochybností v spravodlivý a právny štát, s pocitom neistoty a obáv, kedy už bude

vo veci samej rozhodnuté a on si bude môcť užívať časť svojho majetku, ku ktorému

mu teraz nie je umožnený prístup. Tento jeho stav „ducha“ ovplyvňuje aj životné a sociálne

podmienky jeho a jeho rodiny.».

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

1 500 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu

sťažovateľa, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku vyčíslil sumou 7 939 Sk (263,53 €).

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá predstavovala

sumu 19 056 Sk (632,54 €), a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena

v sume 105,42 € (3 176 Sk), k tomu tiež režijný paušál 6,31 € (190 Sk). Za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) vrátane režijného

paušálu a 19 % DPH v danom prípade prislúcha odmena v celkovej sume 265,92 €.

Vzhľadom na to, že sťažovateľom vyčíslená suma trov konania 263,53 € nepresahuje

takto určené trovy právneho zastúpenia, priznal mu ústavný súd trovy v ním požadovanej

sume.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009