Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 395/08
PDF · 269.72 KB
No categories available
III. ÚS 395/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2009
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť E. V., H., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., Advokátska kancelária,
D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 71/2003 a takto
rozhodol:
1. Základné právo E. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 71/2003
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 C 71/2003 konať bez zbytočných prieťahov.
3. E. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 600 € (slovom
tisícšesťsto eur), ktoré j e Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť E. V. trovy konania v sume
223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právneho
zástupcu advokáta JUDr. A. S., Advokátska kancelária, D., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti E. V. n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 395/08-13 z 25. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť E. V., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 71/2003.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ v konaní vedenom
pred okresným súdom pod sp. zn. 10 C 71/2003 vo veci návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) podaného 30. apríla 2003.
Dňa 9. marca 2005 sťažovateľ požiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania.
Okresný súd uskutočnil pojednávanie 24. mája 2005, 12. júna 2005, 4. októbra 2005,
29. novembra 2005 a 7. februára 2006. Uznesením z 10. novembra 2006 ustanovil okresný
súd znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností pre účely určenia
všeobecnej ceny nehnuteľností – pozemkov. S podaným znaleckým posudkom oboznámil
účastníkov konania na pojednávaní konanom 31. mája 2007, ktoré odročil na neurčito
na účel vykonania znaleckého dokazovania. Uznesením z 3. augusta 2007 bol ustanovený
znalec z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva, daňovníctva
a personalistiky pre účely určenia rozsahu a hodnoty obchodného majetku odporkyne.
S predmetným znaleckým posudkom oboznámil okresný súd účastníkov konania
na pojednávaní konanom 14. februára 2008. Pojednávanie konané 29. mája 2008, na ktorom
mal byť znalec vypočutý, okresný súd z dôvodu jeho neprítomnosti odročil na 31. júl 2008.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa súdne konanie ku dňu spísania sťažnosti trvá päť rokov
a štyri mesiace, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane sťažovateľa týkajúcej sa
vlastníckych vzťahov k majetku tvoriaceho BSM. Sťažovateľ je toho názoru, že
v predmetnom konaní dochádza k porušovaniu jeho základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe svojej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,
že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 71/2003 porušil jeho základné právo
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 000 Sk z dôvodov pretrvávajúceho stavu jeho právnej neistoty, ako aj náhradu trov
konania.
Na základe výzvy ústavného súdu z 3. decembra 2008 sa k sťažnosti vyjadril okresný
súd prostredníctvom sudkyne poverenej výkonom funkcie predsedu. List sp. zn. Spr 981/08
z 15. decembra 2008 doručený ústavnému súdu 22. decembra 2008 obsahoval podrobnú
chronológiu vykonaných procesných úkonov, ako aj vyjadrenie, v ktorom bolo okrem iného
uvedené: „Z uvedeného konštatujem, že sa jedná o dosť zložitú vec po skutkovej stránke a to
hlavne z dôvodu ustálenia masy a hodnoty BSM. Podľa vyjadrenia zákonného sudcu vo
veci, aj napriek vyššie popísanému pomerne rozsiahlemu dokazovaniu, doposiaľ nedošlo
k meritórnemu rozhodnutiu, pretože najmä žalobca neustále produkuje dôkazy, predkladá
vyjadrenia a spochybňuje vykonané dokazovanie. Žalobca tak svojim postojom neprispieva
k ukončeniu tejto veci, ale práve naopak, toto konanie predlžuje. Aj keď sa v priebehu
druhého pojednávania účastníci zhodli na väčšine hnuteľných vecí, že patria, resp. nepatria
do masy ich BSM a v prípade ich zaradenia do BSM aj na ich zostatkovej hodnote, žalobca
napriek tomu na ďalších nasledujúcich pojednávaniach neustále rozširoval masu BSM, čo
spôsobuje následné vyjadrenie zo strany druhého účastníka a rozhodovanie o hodnote vecí.
Medzi účastníkmi ďalej v priebehu konania bolo sporné, či pozemok k.ú. H. patrí do ich
BSM, keďže žalobca tvrdil že táto nehnuteľnosť je jeho výlučným vlastníctvom, takže ďalšie
dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie skutočností, či uvedený pozemok patrí do masy
BSM účastníkov. Po vyriešení tejto predbežnej otázky bola ďalej medzi účastníkmi konania
sporná cena nehnuteľností – pozemkov patriacich do BSM, takže vo veci bol ustanovený
znalec na zistenie všeobecnej ceny týchto nehnuteľností. Okrem toho žalobca tvrdil, že zo
spoločných prostriedkov nadobudnutých účastníkmi za trvania ich manželstva bol
zhodnocovaný rodinný dom nachádzajúci sa v Obci H., ktorý je výlučným vlastníctvom
žalovanej, takže dokazovanie bolo zamerané aj na zisťovanie týchto skutočností. Predmetom
vyporiadania je ďalej živnosť žalovanej, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia, takže vo veci bolo ďalej nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia
rozsahu a hodnoty obchodného majetku žalovanej ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov. Okrem vyššie uvedeného sú ďalej predmetom vyporiadania
finančné prostriedky na účtoch v bankách, pôžička zo spoločných prostriedkov účastníkov
v prospech žalobcu ako živnostníka, ktorý taktiež za trvania manželstva účastníkov podnikal
na základe živnostenského oprávnenia (živnosť ukončil ešte pred zánikom manželstva
účastníkov), ako aj ďalšie veci, ktorých existencia bola predmetom dokazovania v tomto
konaní.“
V závere vyjadrenia bola konštatovaná existencia zbytočných prieťahov vo veci
v období od 25. augusta 2003 do 9. novembra 2004, v ktorom nebol uskutočnený žiaden
úkon.
Súčasťou listu bolo aj oznámenie súhlasu s prerokovaním sťažnosti bez nariadenia
ústneho pojednávania.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k stanovisku okresného súdu vyjadril
sťažovateľ listom doručeným ústavnému súdu 27. januára 2009. V obsiahlej argumentácii,
v prevažnom rozsahu zameranej na analýzu skutkových okolností prerokúvanej veci,
sťažovateľ upozornil na skutočnosť podľa neho „700 dňového súdneho prieťahu“
od podania návrhu do určenia prvého termínu pojednávania. V ďalšom poukázal sťažovateľ
na neúmernú dobu od odročenia pojednávania z dôvodu vypracovania znaleckého posudku
pre účely ocenenia nehnuteľností až do vypracovania predmetného znaleckého posudku,
ktorú časovo vymedzil dobou 167 dní. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu pre účely
určenia rozsahu a hodnoty obchodného majetku odporkyne sťažovateľ uviedol, že uplynula
doba „559 dní“ odo dňa, keď bolo odročené pojednávania pre účely vypracovania tohto
posudku, do doby, keď okresný súd zistil, „že sa vypracovaný znalecký posudok nedá
použiť“.
Podaním doručeným ústavnému súdu 29. januára 2009 oznámil právny zástupca
sťažovateľa, že súhlasia s upustením od ústneho prerokovania veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu týkajúceho sa
posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení
účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zistil tento
priebeh a stav konania v predmetnej veci:
Sťažovateľ podal na okresnom súde 30. apríla 2003 návrh na vyporiadanie BSM.
Dňa 13. mája 2003 vyzval okresný súd odporkyňu na vyjadrenie sa k návrhu
sťažovateľa, sťažovateľa vyzval vyplniť a predložiť tlačivo pre účely posúdenia žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov. Na výzvu sťažovateľ reagoval 26. mája 2003.
Odporkyňa predložila svoje vyjadrenie 26. mája 2003.
Sťažovateľ predložil okresnému súdu 7. júla 2003 návrh na vydanie predbežného
opatrenia. Dňa 10. júla 2003 sťažovateľ doplnil podaný návrh vo veci a návrh na vydanie
predbežného opatrenia.
Okresný súd vyzval 24. júla 2003 odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu na vydanie
predbežného opatrenia. Odporkyňa reagovala na výzvu 31. júla 2003.
Okresný súd uzneseniami zo 4. augusta 2003 priznal sťažovateľovi oslobodenie
od súdnych poplatkov a zároveň zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného
opatrenia.
Sťažovateľ požiadal 4. novembra 2004 o ustanovenie právneho zástupcu. Okresný
súd rozhodol o jeho ustanovení uznesením z 11. novembra 2004.
Sťažovateľ 25. januára 2005 predložil okresnému súdu doplnenie návrhu vo veci.
Okresný súd vyzval 27. januára 2005 odporkyňu na vyjadrenie sa k stanovisku
sťažovateľa. Odporkyňa na výzvu reagovala 14. februára 2005.
Okresný súd uskutočnil v období od 24. mája 2005 do 10. augusta 2006 celkovo
7 pojednávaní (v termínoch 24. mája 2005, 12. júla 2005, 4. októbra 2005, 29. novembra
2005, 7. februára 2006, 30. mája 2006 a 10. augusta 2006), na ktorých vypočul účastníkov
konania a svedkov a v medziobdobiach medzi pojednávaniami zabezpečoval podklady
pre rozhodnutie vo veci.
Okresný súd uznesením z 10. novembra 2006 ustanovil znalca z odboru stavebníctva,
odvetvia oceňovania nehnuteľností. Znalecký posudok bol okresnému súdu predložený
12. januára 2007.
Dňa 27. februára 2007 predložil sťažovateľ okresnému súdu svoje vyjadrenie
a žiadosť o „bezodkladné konanie v predmetnej veci“.
Okresný súd uznesením z 21. mája 2007 rozhodol o priznaní odmeny pre znalca.
Okresný súd uskutočnil 31. mája 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili účastníci
konania a ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania.
Okresný súd uznesením z 3. augusta 2007 rozhodol o ustanovení znalca z odboru
ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva, daňovníctva a personalistiky.
Okresný súd požiadal 11. septembra 2007 o poskytnutie súvisiacich podkladov
Daňový úrad D., ktorý reagoval na výzvu 18. septembra 2007.
Okresný súd predložil 20. septembra 2007 znalcovi spisový materiál a 27. septembra
2007 podklady na vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 1. októbra 2007 bol okresnému súdu predložený vypracovaný znalecký posudok.
Sťažovateľ 11. januára 2008 požiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania.
Okresný súd uznesením z 25. januára 2008 rozhodol o priznaní odmeny pre znalca .
Okresný súd uskutočnil 14. februára 2008 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili
účastníci konania a bol uskutočnený výsluch znalca. Pojednávanie bolo odročené
na 10. apríl 2008.
Okresný súd 26. marca 2008 zrušil určený termín pojednávania a odročil ho
na 29. máj 2008 (z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu).
Okresný súd uskutočnil 29. mája 2008 pojednávanie, na ktorom rozhodol o uložení
poriadkovej pokuty znalcovi, a pojednávanie odročil na 31. júl 2008 z dôvodu opätovného
predvolania znalca.
Sťažovateľ predložil okresnému súdu 12. júna 2008 „návrh na vykonanie
dokazovania“.
Dňa 4. júla 2008 podal znalec proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty
odvolanie a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 31. júla 2008.
Okresný súd 14. júla 2008 zrušil určený termín pojednávania z dôvodu predloženia
spisového materiálu s opravným prostriedkom odvolacej inštancii.
Krajský súd v Žiline uznesením z 23. júla 2008 zrušil uznesenie okresného súdu
z 29. mája 2008. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 25. septembra 2008.
Okresný súd uskutočnil 10. decembra 2008 pojednávanie, na ktorom vykonal
výsluch znalca. Pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu predloženia spisového materiálu
ústavnému súdu.
V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo predmetné konanie na okresnom súde
právoplatne skončené.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Samosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd
považuje aj povahu prerokúvanej veci. Tieto tri kritéria zohľadňuje pri namietanom
porušení práva na prejednanie záležitosti súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Predmetom posudzovaného konania je vyporiadanie BSM po rozvode manželstva.
So zreteľom na početnú a ustálenú judikatúru všeobecných súdov však tento druh sporu
nemožno považovať za právne zložitý. Konanie o vyporiadanie BSM sa však obvykle
vyznačuje skutkovou náročnosťou, pretože sa v tomto prípade zisťuje celý majetok
bývalých manželov spravidla za dlhšie obdobie a tento majetok sa niekedy prelína aj
s výlučným majetkom niektorého z manželov. Pravidelne sa v takých sporoch vykonáva
znalecké dokazovanie zamerané na zistenie cien a hodnoty vyporiadavaných vecí a iných
majetkových hodnôt. Aj v danom prípade je skutková náročnosť veci daná potrebou
vykonania rozsiahlejšieho dokazovania týkajúceho sa špecifikácie vecí patriacich do BSM
a určenia ich hodnoty.
Ústavný súd však pripomína, že žiadna skutková zložitosť veci, ktorou sa spravidla
vyznačujú spory o vyporiadanie BSM, nemôže ospravedlniť, že po takmer šiestich rokoch
od podania žaloby nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.
2. Ústavný súd skúmal správanie sťažovateľa v posudzovanom konaní a hodnotil ho
ako aktívne a súčinnostné, sťažovateľ iniciatívne predkladal okresnému súdu návrhy
na objasnenie skutkového stavu a zúčastňoval sa nariadených pojednávaní. Vo svojom
vyjadrení okresný súd uviedol, že sťažovateľ neustále predkladá súdu nové dôkazy
a vyjadrenia a takýmto postupom prispieva k predĺženiu konania. Ústavný súd sa však
s tvrdením okresného súdu nestotožnil a je toho názoru, že návrhy sťažovateľa boli
predkladané priebežne, v niektorých prípadoch išlo o opakovanie tých istých návrhov
z dôvodu, že okresný súd na pôvodné návrhy nereagoval (napr. návrh sťažovateľa
na zabezpečenie výpisov z peňažných ústavov). Realizáciu procesných práv zo strany
sťažovateľa spôsobom, keď sťažovateľ svoje návrhy a dôkazy nepredložil naraz, ale
predkladal ich postupne s časovými odstupmi, možno síce hodnotiť ako faktor, ktorý prispel
v konečnom dôsledku k doterajšej dĺžke konania, ale nemožno tým ospravedlniť nečinnosť
okresného súd a jeho nesústredený postup pri prerokúvaní veci.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupoval v konaní v určitých fázach
plynulo, ale vyskytli sa v ňom aj obdobia, v ktorých bez toho, aby mu v tom bránila
zákonná prekážka nevykonal žiaden úkon. Ide najmä obdobie od 4. augusta 2003, keď
okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia,
do 11. novembra 2004, keď okresný súd rozhodol o ustanovení právneho zástupcu
sťažovateľa (zbytočné prieťahy v trvaní viac ako 14 mesiacov). Obdobne ústavný súd
zaznamenal v konaní kratšie obdobia nečinnosti okresného súdu, a to od 10. augusta 2006,
keď sa uskutočnilo pojednávanie, do 10. novembra 2006, keď okresný súd uznesením
ustanovil znalca (nečinnosť v trvaní 3 mesiacov), a od 1. októbra 2007, keď bol okresnému
súdu doručený znalecký posudok, do nariadeného termínu pojednávania na 31. január 2008
(nečinnosť takmer 4 mesiace), ktoré ústavný súd tiež hodnotí ako zbytočné prieťahy.
Ústavný súd pripomína, že aj nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky
v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty na prerokovanie konkrétnej veci, sú
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98,
Nesústredenosť postupu okresného súdu sa prejavila v mechanickom vykonávaní
nespočetného množstva výsluchov účastníkov konania a svedkov bez ich ďalšej analýzy
a vykonávania dokazovania v nadväznosti na jej výsledky. Navyše predmet týchto
výsluchov, ako aj nadväzujúceho dokazovania boli určované výlučne účastníkmi konania,
čo je v rozpore s prejednacím princípom charakteristickým pre civilný proces, podľa
ktorého pri zisťovaní skutkového stavu sa postupuje za dokonalej a nerozdielnej súčinnosti
všetkých subjektov konania, teda aj za aktívnej účasti súdu.
Ďalším momentom nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorý prispel tiež svojou
mierou k zbytočnému predĺženiu konania, je skutočnosť, že okresný súd pristúpil
k vykonaniu relevantného dôkazu smerujúcemu k objasneniu skutkového stavu – zisteniu
hodnoty nehnuteľností (pozemkov) a iných majetkových hodnôt (určenie hodnoty
obchodného majetku odporkyne), a to k ustanoveniu znalca až 10. novembra 2006
a 3. augusta 2007, teda s odstupom viac ako troch rokov od začiatku konania, a to i napriek
tomu, že potreba znaleckého dokazovania vyvstala už v počiatočnom štádiu konania.
Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj o vyslovenie
porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v predmetnom konaní pred okresným súdom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Ústavný súd si už pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto
dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu predstavujúce zbytočné prieťahy v trvaní
takmer 21 mesiacov, ako aj nesústredenú činnosť okresného súdu nemožno považovať
za akceptovateľné vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani vo vzťahu
k právu zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené
práva sťažovateľa boli porušené (1. bod výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby konal
vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (2. bod výroku nálezu).
III.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 1 000 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že v dôsledku neukončeného päť rokov
trvajúceho súdneho konania pretrváva u neho stav právnej neistoty.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie (obdobne
Ústavný súd priznal v tomto prípade finančné zadosťučinenie v sume 1 600 € (3. bod
výroku nálezu), ktorá podľa jeho názoru zohľadňuje predmet, charakter a dobu
posudzovaného konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú
nemajetkovú ujmu sťažovateľa.
Sťažovateľ prostredníctvom svojej právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súd
priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, pričom ich výšku nešpecifikoval.
Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16
ods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania
pred ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením
alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom
(napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu 190 Sk.
Sťažovateľ v danom prípade mohol požadovať náhradu trov právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004
Z. z. za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2 x 3 176 Sk +
2 x 190 Sk, spolu 6 732 Sk (223,46 eur).
Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 eur (4. bod výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2009