Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť J. E., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom,

Lužická 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. E. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. E. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 € (slovom

tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Jozefa Holiča do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 22. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode

na základe návrhu podaného na okresnom súde 21. marca 2003. Sťažovateľ v sťažnosti

poukázal na to, že nálezom ústavného súdu sp. zn. z 13. októbra 2009 bolo

konštatované, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru a ústavný súd prikázal okresnému súdu konať ďalej

bez zbytočných prieťahov.

3. Keďže po právoplatnosti tohto nálezu ústavného súdu ani na výzvu okresného

súdu nedošlo k mimosúdnej dohode účastníkov konania, súd uznesením z 22. júla 2010

ustanovil znalca pre účely vypracovania znaleckého posudku na určenie všeobecnej

hodnoty nehnuteľností, ktoré tvoria BSM. Pojednávania nariadené na 8. november 2011

a 14. február 2012 boli odročené na žiadosť právneho zástupcu odporkyne. Na základe

prejavov obidvoch účastníkov konania znalec vyhotovil 16. septembra 2012 nový znalecký

posudok, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril 22. októbra 2012. Od 5. novembra 2012, keď

súd určil znalcovi znalečné, nebol vo veci vykonaný žiadny úkon.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 668,04 €.

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a pripojil chronológiu procesných úkonov. Okresný súd v liste

doručenom 31. marca 2014 poukázal na priebeh konania a požiadal ústavný súd,

aby pri rozhodovaní vzal do úvahy dôvody zdĺhavého konania (zmena zákonných sudcov,

znalecké dokazovanie, procesné rozhodovanie odvolacieho súdu). Okresný súd zároveň

uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľa v prípise doručenom 7. marca 2014 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

7. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľa, sťažnosti

a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť

je dôvodná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa , resp.

dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné

kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ,

alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom

rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania

pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. došlo opäť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

- 21. marca 2003 bol podaný sťažovateľom návrh na vyporiadanie BSM,

- 13. októbra 2009 bol vydaný nález ústavného súdu sp. zn. , ktorým

bolo konštatované, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu práv sťažovateľa

podľa a dohovoru a ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať ďalej bez zbytočných prieťahov,

- pojednávanie nariadené na 18. marec 2010 bolo odročené na neurčito pre účely

pokusu o mimosúdnu dohodu účastníkov konania,

- 28. apríla 2010 bolo súdu doručené oznámenie od sťažovateľa o tom, že k dohode

nedošlo,

- 22. júla 2010 bolo vydané uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,

- 25. augusta 2010 odporkyňa požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,

následne súd zisťoval jej majetkové a zárobkové pomery,

- 25. októbra 2010 súd uznesením nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 23. decembra 2010 odporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov,

- 20. januára 2011 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“),

- 8. februára 2011 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok,

- 25. marca 2011 bolo uznesením krajského súdu potvrdené uznesenie okresného

súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov,

- 12. júla 2011 súd rozhodol o priznaní znalečného,

- pojednávanie nariadené na 8. november 2011 bolo odročené na žiadosť právneho

zástupcu odporkyne,

- 29. novembra 2011 sa konalo meritórne pojednávanie, kde boli vypočutí účastníci

konania,

- 8. decembra 2011 sa konalo pojednávanie bez účasti účastníkov konania,

- pojednávanie nariadené na 14. február 2012 bolo opäť odročené na žiadosť

právneho zástupcu odporkyne,

- 3. apríla 2012 sa konalo pojednávanie – výsluch znalca,

- 17. mája 2012 bolo uznesením súdu uložené znalcovi dopracovať a aktualizovať

znalecký posudok,

- 18. septembra 2012 znalec odovzdal znalecký posudok, ktorý bol následne

doručený účastníkom konania na vyjadrenie,

- sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku 23. októbra 2012,

- odporkyňa sa k znaleckému posudku vyjadrila až 11. júna 2013, a to na základe

opakovanej výzvy (urgencie) okresného súdu,

- 1. augusta 2013 zmena zákonného sudcu,

- 10. februára 2014 bolo pojednávanie odročené pre účely vyhlásenia rozsudku,

- 26. februára 2014 bol vyhlásený rozsudok,

- 12. marca 2014 bolo podané odvolanie odporkyne,

- 14. marca 2014 bolo podané odvolanie sťažovateľa.

11. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľa z hľadiska základných

kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje,

že predmetná vec je občianskoprávnou vecou, ktorá za štandardných okolností nevykazuje

zvýšenú právnu náročnosť, a to aj vzhľadom na existenciu početnej a ustálenej judikatúry

týkajúcej sa sporov tohto charakteru. Konanie o vyporiadanie BSM sa však obvykle

vyznačuje skutkovou náročnosťou danou potrebou zisťovania celého majetku bývalých

manželov spravidla za dlhšie obdobie, pričom tento majetok sa niekedy prelína

aj s výlučným majetkom niektorého z manželov. Spravidla sa v takýchto sporoch vykonáva

znalecké dokazovanie zamerané na zistenie cien a hodnoty vecí a iných majetkových hodnôt

tvoriacich BSM. Aj v danom prípade je skutková náročnosť veci daná potrebou vykonania

rozsiahlejšieho dokazovania týkajúceho sa špecifikácie vecí patriacich do BSM a určenia

ich hodnoty. Ústavný súd však opäť pripomína, že žiadna skutková zložitosť veci, ktorou sa

spravidla vyznačujú spory o vyporiadanie BSM, nemôže ospravedlniť, že po viac ako

jedenástich rokoch od podania návrhu nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil

podstatné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech pri posudzovaní

dĺžky konania. Napokon na takéto okolnosti nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení k sťažnosti.

V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd aj po právoplatnosti

skoršieho nálezu sp. zn. viaceré, spravidla však kratšie obdobia nečinnosti.

Pre rozhodnutie ústavného súdu však bola rozhodujúcou nečinnosť, resp. neefektívna

činnosť okresného súdu po doručení znaleckého posudku v septembri 2012, keď súd márne

(opakovane) vyzýval odporkyňu na vyjadrenie k znaleckému posudku, pričom mu pri jej

ne/spolupráci nič nebránilo v nariadení pojednávania a ďalšom plynulom postupe v konaní.

Uvedené platí o to viac, že už v tom čase išlo dávno o reštančnú vec, kde boli aj ústavným

súdom konštatované zbytočné prieťahy a zároveň bolo okresnému súdu prikázané ďalej

konať bez zbytočných prieťahov. Táto nečinnosť spojená aj so zmenou zákonného sudcu

trvala až do februára 2014, keď sa uskutočnili dve pojednávania, a na druhom z nich

26. februára 2014 bol vo veci vyhlásený zatiaľ neprávoplatný rozsudok. Úkony okresného

súdu teda v napadnutom konaní ani po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. nesmerovali vždy priamo k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch

a dohovoru. V tomto období síce okresný súd vo veci priebežne konal, nič to však

nemení na závere, že celková dĺžka konania v merite veci (zatiaľ iba na súde prvého stupňa)

presiahla jedenásť (!!!) rokov, a okresný súd ani napriek príkazu konať bez zbytočných

prieťahov vyjadreného v náleze ústavného súdu sp. zn. nedokázal vec

právoplatne rozhodnúť ani za ďalšie viac než štyri roky. Obhajoba okresného súdu

opierajúca sa o zmeny v osobe zákonných sudcov, resp. krátky čas, po ktorý bol spis

na krajskom súde, nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť okresného súdu za rozhodnutie vo veci sťažovateľa, ktorý sa naň obrátil.

Ústavný súd preto túto obranu okresného súdu neakceptoval.

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom

okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

IV.

13. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil aj svoj návrh na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy,

keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Na odôvodnenie tejto časti sťažnosti

sťažovateľ uviedol, že ,,... Každým dňom starne s pocitom pochybností v spravodlivý

a právny štát, s pocitom neistoty a obáv, kedy už bude vo veci samej rozhodnuté a on si

bude môcť užívať časť svojho majetku, ku ktorému mu teraz nie je umožnený prístup.

Tento stav sčasti ovplyvnil aj rozklad jeho rodiny.“.

14. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ním samým, ako aj Európskym súdom pre ľudské

práva, podľa ktorých sa spravodlivé finančné zadosťučinenie priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané

priznať sťažovateľovi sumu 3 000 €, pričom táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku

posudzovaného konania s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa,

dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu sťažovateľa.

15. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho

zastúpenia spolu v sume 668,04 €. S poukazom na

a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), a to za 2 úkony právnej pomoci

po 130,16 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť, 2 x paušálna náhrada hotových

výdavkov po 7,81 € a 20 % DPH v sume 55,19 €, ktoré zaviazal okresný súd zaplatiť

na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014