Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 709/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

Advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,

Advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 22. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

Sťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

na základe ním podanej žaloby z 12. júna 2012, predmetom ktorej je sťažovateľom

uplatnený nárok na náhradu škody voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, konkrétne predčasným vyznačením právoplatnosti

a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. -13 z 8. januára 2004, v dôsledku

čoho žiada náhradu škody v sume 14 882,46 eur s ročným úrokom 9,5 % od 9. augusta 2010

do zaplatenia a uhradenie trov konania a právneho zastúpenia.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uvádza, že: „Posledné pojednávanie vo veci

samej sa uskutočnilo na Okresnom súde Bratislava III dňa 22. 01. 2013(...) – pojednávanie

odročené na 19.03.2013 bolo zrušené(...) pričom za viac ako 3 roky a jeden mesiac

neuskutočnilo žiadne pojednávanie vo veci samej, hoc Okresnému súdu Bratislava III nič

nebránilo, aby vo veci riadne a účinne, bez zbytočných prieťahov konal a rozhodol,

predvolal sťažovateľa na pojednávanie a zabezpečil jeho účasť na pojednávaní(...)“

Následne sťažovateľ poukazuje na to, že listom z 24. februára 2016 podal sťažnosť

na prieťahy predsedovi okresného súdu, „hoc na intenzitu a absolútnu nečinnosť Okresného

súdu Bratislava III od 22.01.2013, teda viac ako 3 ROKY a 1 MESIAC (ku dňu podania

tejto ústavnej sťažnosti) sa porušovateľ o vec riadne nestaral, so sťažovateľom riadne

nekonal, vo veci nerozhodol ani len v prvom stupni, sťažovateľovi nedoručil účinne do

vlastných rúk žiadne písomnosti ani do ÚVV a ÚVTOS a ani na jeho adresu, čo

sťažovateľ ustálil nahliadnutím do spisu dňa 03.03.2016 na Okresnom súde Bratislava III.“.

Sťažovateľ tiež uvádza, že sám k prieťahom neprispel, pričom vec považuje za

jednoduchú po právnej aj skutkovej stránke, a to najmä vzhľadom na to, že „hodnoverne

preukázal súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu odškodnenia“, pričom vec

má preňho mimoriadny význam.

Svoju argumentáciu podporuje aj odkazmi na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. Cocchiarella proti Taliansku, Sartory proti Francúzsku, Simaldone proti

Taliansku) a uvádza, že podľa „judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa

odškodnenie za prieťahy v kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie“.

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 750 eur, ktorá

je podľa neho „primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade

kompenzačných vecí proti Slovenskej republike, teda 1.000,- EURO a viac za každý rok

stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete

porušenia práva zo strany Slovenskej republiky, čo judikoval aj Najvyšší súd SR (uznesenie

č.k. zo dňa 25. apríla 2012), ktorý sa prihlásil k rozhodovacej praxi

štrasburských orgánov.“.

2.1 Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto „rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave

v kompenzačnom konaní č.k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava III v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č.k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.750,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 EUR, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3680/2016 zo 7. novembra

2016, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov

vykonaných v napadnutom konaní.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 09.03.2016 ku

sťažnosti sťažovateľa a vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti zo dňa 18.10.2016

ako aj súdny spis sp. zn. vzťahujúci sa k veci. Vzhľadom k tomu, že v rámci

môjho vyjadrenia nežiadate uviesť okolnosti, ktoré mali podľa môjho názoru vplyv na

prieťahy v konaní v súvislosti s otázkami zaťaženosti súdu a organizácie práce /ktoré

dôvody vzniku prieťahov na tunajšom súde považujem za ťažiskové vzhľadom na

neprimerane vysokú zaťaženosť súdu za jeho súčasného personálneho poddimenzovania/,

stotožňujem sa s vyjadrením zákonnej sudkyne.

Súhlasím s tým, aby ústavný súd vo vecí rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.“

3.2 Zákonná sudkyňa sa k sťažnosti na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní

vyjadrila najprv 9. marca 2016 takto:

«Z podanej sťažnosti vyplýva, že navrhovateľ sa v danej veci sťažuje na

neopodstatnené prieťahy v konaní, k čomu uvádzam nasledovné:

Uvedená vec mi bola prerozdelená spolu s ďalšími vecami dňa 15.07.2014, (č. l. 100

spisu), po mojom nástupe do práce z rodičovskej dovolenky (Dodatok č. 7 Rozvrhu práce

OS Bratislava III na rok 2014, účinného od 03.07.2014).

Od pridelenia veci v nej konám priebežne a to aj s ohľadom na množstvo vecí

v oddelení ktoré vybavujem, pričom posledným úkonom bolo procesné rozhodnutie podľa

o prerušení konania uznesením zo dňa 17.02.2016.

Pre úplnosť uvádzam, že po mojom nástupe do práce z rodičovskej dovolenky, mi

bolo na základe Dodatku č. 7 Rozvrhu práce OS Bratislava III, na rok 2014 od 15.07.2014

do súdneho oddelenia ,,16C“, ktoré vybavujem, naraz pridelené (prerozdelené) všetky

nevybavené veci k 30.06.2014, ktoré boli do jednotlivých oddelení prerozdelené po sudkyni

Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej a nerozhodnuté veci k 30.6.2014 zo súdneho oddelenia

43C, Cpr, sudkyni JUDr. Anny Klepáčovej, a to pomerom 50 % z vecí od 1 roka do 2 rokov,

50 % z vecí od 2 rokov do 4 rokov a 50 % z vecí starších ako 4 roky, celkom 158

nevybavených vecí (z toho viac ako 40 reštančných nad 3 roky). Zároveň od 01.08.2014 do

31.08.2014 som mala zvýšený nápad nových vecí v porovnaní s ostatnými aktívnymi senátmi

občiansko-právneho oddelenia a to v pomere 100/70 % nápadu vecí do jednotlivých

oddelení podľa programu elektronickej podateľne, pričom k 12/2014 stav oddelenia bol 283

nevybavených vecí.

Nakoľko mi k 15.07.2014 bolo naraz pridelených množstvo spisov a z toho väčšie

množstvo reštančných (nad 3 roky), bolo potrebné aby som tieto spisy naštudovala, čo

samozrejme nie je možné vykonať naraz vo všetkých pridelených veciach, pričom

zdôrazňujem, že v mnohých prípadoch sa jedná o veci náročné a rozsiahle tak po skutkovej

ako aj právnej stránke a ktoré práve z tohto dôvodu neboli doposiaľ rozhodnuté, resp.

právoplatne skončené (vybavené), navyše v ktorých sa opakovane menila osoba sudcu, čo

sa negatívne odrazilo aj na spôsobe a plynulosti konania v týchto veciach.

V súvislosti so zmenami v organizácii súdnych oddelení (zrušenie súd. registrov

„Ro“, „Rob“), sa od 01/2015 do oddelenia ktoré vybavujem, zvýšil nápad nových vecí,

za 10/2015 priemerne na cca 86 vecí mesačne a k 10/2015 bol stav môjho oddelenia 548

nevybavených vecí (z toho 273 nerozh.), pričom som k 12/2015 rozhodla 697+61 vecí

(z toho 492 vecí vybavených), pri nápade 733 vecí.

Ku dnešnému dňu som znížila stav oddelenia, ktoré k 02/2016 je 486 nevybavených

veci (z toho 226 nerozh.).

Tiež dávam do pozornosti, že k 01.07.2015 v senáte „16C“ došlo aj k zmene vyššieho

súdneho úradníka (Dodatok č. 7k RP Mgr. Hradský namiesto Mgr. Šmondrk) a to aj

v súvislosti s absolútne nedostačujúcou prácou VSÚ Mgr. Šmondrka, tak po odbornej

stránke ako aj z hľadiska precíznosti a dôslednosti, čo sa rovnako odrazilo na možnosti

plynule a bez zbytočných prieťahov konať vo všetkých pridelených veciach, nakoľko som

bola nútená vykonávať úkony, ktoré za bežných okolností vykonáva VSÚ podľa poverenia,

príp. stále činnosť VSÚ kontrolovať a opravovať,

V mesiaci december 2014, január, máj, august a december 2015, január 2016 som

čerpala dovolenku (, ; ,

a 21.12.2015 až 08.01.2016) a tiež voľno v súvislosti ošetrovaním maloletého dieťaťa

(OČR).

K predloženej sťažnosti záverom uvádzam, že od pridelenia veci v nej konám plynule,

priebežne a to s ohľadom na stav konania, v akom mi bola táto vec pridelená a aj na

množstvo a obtiažnosť vecí v oddelení 16C, ktoré vybavujem. K úkonom súdu pred

pridelením veci sa nevyjadrujem.

Na základe takéhoto stavu, Vás pán predseda súdu, zároveň týmto upozorňujem

v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 a § 34 ods. 3 zákona 385/00 Z. z. o sudcoch a prísediacich

v znení neskorších predpisov, že nie som s ohľadom na daný stav, objektívne schopná

vybavovať mne pridelenú agendu plynulo a bez zbytočných prieťahov.»

3.3 Zákonná sudkyňa sa k predmetnej sťažnosti vyjadrila 18. októbra 2016 takto:

„Z podanej sťažnosti vyplýva, že navrhovateľ sa v danej veci sťažuje na

neopodstatnené prieťahy v konaní, k čomu poukazujem na pripojené vyjadrenie

z 09.03.2016 a dopĺňam, že vo veci od jej pridelenia (júl 2014) konám priebežne a to aj

s ohľadom na množstvo a obtiažnosť vecí v oddelení, ktoré vybavujem.

Posledným úkonom bolo procesné rozhodnutie podľa

o prerušení konania uznesením zo dňa 17.02.2016, voči ktorému sťažovateľ podal dňa

15.04.2016 odvolanie a z ktorého dôvodu bola dňa 26.07.2016 vec predložená na

rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave o odvolaní doposiaľ nerozhodol.

K veci samej uvádzam nasledovné:

V danom prípade ide o sťažovateľa, ktorý najskôr ako konateľ a jediný spoločník

spoločnosti , s.r.o.(...), resp. fyzická osoba - živnostník (

– ...) a neskôr ako fyzická osoba podával množstvo žalôb, najmä voči

spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.(...), na ktorú bol v dôsledku úpadku uznesením

z 07.12.2004 vyhlásený konkurz a dňa 27.05.2010 bola z obchodného registra vymazaná

a neskôr voči štátu (SR zastúpená MS SR), avšak založených takmer na rovnakom

skutkovom základe (základ veci vychádza z neuhradených faktúr, ktoré eviduje spoločnosť

sťažovateľa voči predĺženej spol. LIVAK PLAST, s.r.o.).

Na základe toho sťažovateľ ako spoločník a konateľ spoločnosti

, s.r.o., neúspešnej v uvedených konaniach, podal viacero žalôb voči štátu

o náhradu majetkovej škody, opätovne ako konateľ menom tejto spoločnosti a zároveň ako

fyzická osoba, na základe postúpenia sporných pohľadávok od tejto spoločnosti (v ktorej je

jediným spoločníkom a konateľom) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

06.06.2012.

Jedným z týchto konaní je aj predmetná vec (žaloba z 12.06.2012), ktorej skutkovým

základom je sťažovateľom namietaný nesprávny úradný (postup, pozn.) Okresného súdu

Bratislava III v obchodnoprávnom spore, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

, v ktorom sa spoločnosť , s.r.o., domáhala voči

spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., zaplatenia pohľadávky vo výške 14.882,46 Euro

s príslušenstvom. Uvedené konanie (sp. zn. ), bolo z dôvodu vyhláseného

konkurzu na LIVAK PLAST, s.r.o., prerušené, pričom v konkurznom konaní vedenom na

Krajskom súde v Bratislave voči úpadcovi LIVAK PLAST s.r.o. (sp. zn. ) správca

konkurznej podstaty dňa 12.03.2007 poprel predmetnú spornú pohľadávku voči spoločností

voči LIVAK PLAST, s.r.o., vo výške 14,882,46 Euro.

Následne sťažovateľ ako konateľ neúspešnej spoločnosti

, s.r.o., podal dňa 12.06.2012 voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti SR žalobu o náhradu nemajetkovej škody (vzniknutej morálnej ujmy) vo

výške 10.500 Euro, titulom nesprávneho úradného postupu tunajšieho v totožnom

obchodnoprávnom spore (sp. zn. ), založenej na rovnakých skutkových

okolnostiach ako v predmetnom konaní. I keď ide o nároky samostatné, ktoré môžu

a nemusia byť priznané súčasne a táto súvisiaca vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn.

. V ten istý deň (12.06.2012) podal sťažovateľ aj predmetnú žalobu voči SR

zastúp. MS SR zároveň ako fyzická osoba. V súvisiacej veci sp. zn. ,

prvostupňový súd rozhodol dňa 22.11.2013 rozsudkom č. k. -109, ktorým

návrh zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že na majetok úpadcu

(dlžníka) LIVAK PLAST, s.r.o. bol konkurz vyhlásený v roku 2004 a v konkurze nedošlo

k uspokojeniu žiadnej pohľadávky veriteľov I. triedy pre nedostatok prostriedkov a preto nie

je daná žiadna príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom

a nárokom navrhovateľa, keď predmetné súdne konanie nebolo spôsobilé ovplyvniť

postavenie navrhovateľa v žiadnom smere. Toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo

právoplatnosť, nakoľko sa sťažovateľ, ako konateľ LIVAK PLAST, s.r.o. voči rozsudku

odvolal.

V predmetnom spore vzhľadom na uvedené okolnosti súd konanie, podľa v tom čase

účinného prerušil(...), pričom rozhodnutie z dôvodu

sťažovateľom podaného odvolania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

O prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného pred OS

Bratislava III, sp. zn. , rozhodol súd z dôvodu účelnosti a hospodárnosti

konania, nakoľko otázka existencie/neexistencie základu nároku (nesprávneho úradného

postupu a príčinnej súvislosti medzi ním a žalovanou náhradou škody - majetkovou

i nemajetkovou) je otázkou zásadnou pre posúdenie sporného nároku aj v prejednávanej

veci, pričom túto otázku prejudiciálne už vyriešil súd v konaní sp. zn. ,

založenom na totožných skutkových okolnostiach a dôvodoch.

Podľa môjho názoru aj z popísaných okolností je možné odvodiť, že sťažovateľ,

ktorého spoločnosť bola neúspešná v súdnych sporoch o zaplatenie neuhradených faktúr,

má snahu nielen uplatňovať svoje legitímne práva prostredníctvom súdu, ale podávaním

viacerých žalôb aj vytvoriť priestor na prípadné odškodnenie od štátu za prieťahy,

ku ktorým uvedeným spôsobom sám prispieva. (...)“

3.4 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na

uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval, ústavnému

súdu iba oznámil:

„(...) dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho

pojednávania danej veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. :

Dňa 12. júna 2012 podal sťažovateľ (ako fyzická osoba) na okresnom súde žalobný

návrh proti Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „odporca“), na náhradu škody vo výške 14 882,46 € s prísl. z titulu

nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v predčasnom vyznačení právoplatnosti

a vykonateľnosti na označenom platobnom rozkaze. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

Dňa 15. augusta 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. október 2012.

Dňa 19. septembra 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k podanému návrhu.

Dňa 9. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. október

2012, a to na návrh sťažovateľa, ktorému bolo vyjadrenie odporcu doručené s minimálnym

časovým odstupom od termínu pojednávania.

Dňa 11. októbra 2012 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu

odporcu.

Dňa 22. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. január

2013 na účely zaujatia stanoviska odporcom k skutkovým okolnostiam uvedených

sťažovateľom.

Dňa 9. januára 2013 bolo súdu doručené stanovisko odporcu k vyjadreniam

sťažovateľa.

Dňa 22. januára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. marec

2013.

Dňa 1. marca 2013 súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu pridelenia

zákonnej sudkyne Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej na Krajský súd v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“).

Dňa 5. apríla 2013 vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. Mariánovi Degmovi.

Dňa 11. októbra 2013 vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Márii

Zbyňovcovej.

Dňa 6. marca 2014 vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Dáši Onuferovej.

Dňa 15. júla 2014 vec bola pridelená zákonnej sudkyni Mgr. Ivane Fekete.

Dňa 4. marca 2015 zákonná sudkyňa vydala pokyn na pripojenie spisov okresného

súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. .

Dňa 12. marca 2015 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyhotovenie fotokópií

z pripojených spisov.

Dňa 17. februára 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. -216 (pod

chybným označením č. k. -216), ktorým prerušil napadnuté konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 25. februára 2016 bola súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy, ktorú

súd uznal ako opodstatnenú.

Dňa 15. apríla 2016 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-216, v ktorom upozornil súd na to, že nie je účastníkom konania vedeného

pod uvedenou spisovou značkou.

Dňa 18. apríla 2016 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -221.

Dňa 13. júna 2016 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

podané odvolanie a vyzval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa 18. júla 2016 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podané odvolanie.

Dňa 26. júla 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -216.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o náhradu škody vo výške 14 882,46 € s prísl. vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako navrhovateľa) na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní je po skutkovej stránke zložitejšie, pretože sťažovateľ „ako spoločník

a konateľ spoločnosti , s.r.o.(...) podal viacero žalôb voči štátu

o náhradu majetkovej škody, opätovne ako konateľ menom tejto spoločnosti a zároveň ako

fyzická osoba, na základe postúpenia sporných pohľadávok od tejto spoločnosti“. Napriek

tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub

zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného finančného

zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal

odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, ústavný súd pripomína svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými

predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní

spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Zbytočné prieťahy v

napadnutom konaní teda v zásade neboli vyvolané správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo

iných relevantných dôvodov nečinný v období od 1. marca 2013 do 4. marca 2015 (dva

roky) a od 12. marca 2015 do 17. februára 2016 (jedenásť mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

takmer troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným

prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v zásade ani správania účastníkov,

ale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na „množstvo pridelených

vecí“, na skutočnosť, že sa „opakovane menila osoba zákonného sudcu“, na zmenu

„súdneho úradníka“, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, nebolo možné

prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na

skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože uznesením č. k. -216 zo 17. februára 2016 bolo napadnuté

konanie prerušené, ústavný súd v danom štádiu konania (spis sa nachádza na krajskom súde,

aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu, preto sa v napadnutom

konaní v súčasnosti nemôžu vykonávať úkony) nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56

ods. 3 písm. a) , a o tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu v bode 4.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 3 750 €, táto suma

je podľa neho „primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade

kompenzačných vecí proti Slovenskej republike“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru nie

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené

priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom

prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. ), ako aj na určitú

skutkovú zložitosť veci. Ústavný súd napokon pri určení finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy aj stanoviská iných senátov ústavného súdu, podľa ktorých správanie sťažovateľa

vo vzťahu k jeho neobyčajne početným obdobným podaniam (zatiaľ viac než 117 sťažností)

„vyvoláva otázku, či jeho postup nemá znaky účelovosti“ (napr. ,

a iné).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 1. marca 2016 a podanie

sťažnosti zo 4. marca 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume

dvakrát po 143 € a režijný paušál dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 303,16 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2017