Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 286/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C

8/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy právneho

zastúpenia spolu v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem

centov) na účet jeho advokátky JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 29. mája 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L.

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 15. januára

2007 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorá bola zaevidovaná

pod sp. zn. .

Okresný súd v predmetnom konaní nereagoval na podanie sťažovateľa z 8. apríla

2008, ktorý ho požiadal o nariadenie pojednávania. Sťažovateľ v záujme ochrany svojich

práv podal 1. júna 2009 sťažnosť na prieťahy, ktorú predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. Spr. 2119/09 z 9. júna 2009 vyhodnotila ako dôvodnú.

Aj v priebehu ďalšieho konania okresný súd konal neefektívne a so zbytočnými

prieťahmi, keď o procesnom návrhu sťažovateľa z 28. mája 2010 nerozhodol v primeranej

lehote a taktiež mu „neumožnil plnohodnotnú realizáciu jeho ústavných práv, vyjadriť sa

k rozšírenému návrhu zo dňa 28. 05. 2010, navrhnúť dôkazy a dosiahnuť tak rozhodnutia

vo veci samej ako celku“.

Keďže okresný súd v predmetnej veci i naďalej nekonal, sťažovateľ podaním

z 30. decembra 2010 podal opakovanú sťažnosť na prieťahy, na ktorú predsedníčka

okresného súdu odpovedala listom sp. zn. Spr 2359/2010 z 20. januára 2011, v ktorom ju

vyhodnotila taktiež ako dôvodnú.

Okresný súd o návrhu sťažovateľa na zmenu žalobného návrhu rozhodol po viac ako

dva a pol roku uznesením z 9. novembra 2012.

K predĺženiu konania v tejto veci prispel aj žalovaný (Slovenská republika –

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), a to „podaním šikanózneho a účelového

návrhu doručeného súdu 06. 02. 2012 na zloženie preddavku na trovy konania podľa §-u

141a , ktorý porušovateľ uznesením č. k. -270 zo dňa 09. 11. 2012

zamietol“. Aj v tejto súvislosti vznikol prieťah, ktorý možno pričítať na ťarchu štátu –

Slovenskej republike, keďže návrh žalovaného bol účelový, o čom svedčí skutočnosť, že

žalovaný proti uvedenému uzneseniu z 9. novembra 2012 nepodal odvolanie.

Sťažovateľ následne podaním z 15. apríla 2013 podal opakovanú v poradí už tretiu

sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie v predmetnej veci

na 22. máj 2013.

Okresný súd ku dňu spísania tejto sťažnosti sťažovateľa nevypočul k rozšírenému

návrhu z 28. mája 2010 a ani po viac ako šiestich rokoch a troch mesiacoch v predmetnej

veci nerozhodol.

Svojou nečinnosťou v predmetnom konaní, ako aj procesne neefektívnymi ad hoc

úkonmi okresný súd predĺžil u sťažovateľa stav jeho právnej neistoty. Sťažovateľ vníma

pasivitu a neefektívne, zmätočné konanie okresného súdu ako odmietnutie spravodlivosti.

Konanie v predmetnej veci pritom nie je skutkovo ani právne zložité. Nesprávny

úradný postup exekútora proti sťažovateľovi za účinnosti

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) bol

pritom ustálený z podnetu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky v disciplinárnom

konaní proti exekútorovi orgánom Slovenskej komory exekútorov.

Predmetná vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Sťažovateľ ku vzniku

prieťahov v predmetnom konaní svojím správaním neprispel.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené, prikáže okresnému súdu, aby v uvedenom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 9 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril podpredseda

okresného súdu podaním sp. zn. Spr 3583/2013 z 5. augusta 2013, v ktorom popísal priebeh

konania vo veci sp. zn. takto: „... Dňa 15. 01. 2007 bol tunajšiemu súdu

doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. S., proti odporcovi:

Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o zaplatenie

náhrady škody v sume 5.142.485,17 eura a nemajetkovej ujmy v sume 165.969,59 eura. Dňa

15. 02. 2007 výzva na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 12. 06. 2007 žiadosť navrhovateľa

o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 13. 06. 2007 založený záznam o zaplatení súdneho

poplatku. Dňa 27. 11. 2007 výzva súdu Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky.

Súd vyzval odporcu uznesením zo dňa 27. 11. 2007 na vyjadrenie sa k návrhu na začatie

konania. Dňa 06. 02. 2008 bola súdu doručená žiadosť navrhovateľa o odstránenie

prieťahov v konaní. Dňa 17. 03. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na

začatie konania. Dňa 13. 05. 2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na zmenu

žalobného petitu, čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania. Dňa 22. 05. 2009 výzva

navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu odporcu, výzva odporcu na vyjadrenie k návrhu

navrhovateľa na zmenu žalobného návrhu. Dňa 23. 06. 2009 doručené vyjadrenie

navrhovateľa. Dňa 01. 07. 2009 doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 01. 07. 2009 žiadosť

o pripojenie spisov. Dňa 22. 7. 2009 zapožičanie spisu Sro 4397/B. Dňa 17. 09. 2009

opakovaná žiadosť o zapožičanie spisu Okresného súdu Bratislava V. Dňa 22. 09. 2009

oznámenie o nemožnosti zapožičania spisu Okresným súdom Bratislava V. Dňa 14. 10.

2009 pripojený spis 14. 12. 2009. Dňa 15. 10. 2009 pripojený spis sp. zn. .

Dňa 06. 10. 2009 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa. Dňa 15. 10. 2009 podanie

navrhovateľa. Dňa 27. 10. 2009 doručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľovi. Dňa 12. 11.

2009 pripojenie spisu sp. zn. . Dňa 03. 12. 2009 bolo súdu doručené

vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 04. 12. 2009 vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 09. 03. 2010

oznámenie odporcu. Dňa 19. 03. 2010 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 19. 05.

2010. Dňa 19. 04. 2010 doplnenie žalobného návrhu. Dňa 29. 04. 2010 upovedomenie

o odročení a zrušení pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. J.

G. Dňa 11. 05. 2010 vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Z.

D. Dňa 13. 07. 2010 súd vydal uznesenie o čiastočnom zastavení konania a pripustení

zmeny petitu, výzva navrhovateľa na predloženie listinných dokladov, výzva Prezídia

Policajného zboru Slovenskej republiky o oznámenie stavu trestného stíhania. Dňa 02. 08.

2009 oznámenie Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Dňa 05. 08. 2010

doplnenie podania navrhovateľom Dňa 09. 08. 2010 vec pridelená na prejednanie a

rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. K. Š. Dňa 23. 03. 2010 zákonná sudkyňa určila vo veci

termín pojednávania na 06. 06. 2011. Dňa 06. 06. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré

bolo odročené na 03. 10. 2011 z dôvodu ďalšieho dokazovania. Dňa 02. 08. 2011 súd

požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. ER 59/1996 a zároveň súd

požiadal Okresný súd Nové Zámky o oznámenie, či bolo na súde vedené exekučné konanie.

Dňa 24. 08. 2011 Okresný súd Bratislava V oznámil súdu, že vyžiadaný spis nie je možné

zapožičať. Dňa 25. 08. 2011 bolo súdu doručené oznámenie Okresného súdu Nové Zámky.

Dňa 27. 09. 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 03. 10. 2011 sa uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 06. 02. 2012. Dňa 06. 02. 2012 sa uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia navrhovateľa na 25. 04. 2012.

V predmetnej veci na pojednávaní dňa 06. 02. 2012 odporca doručil súdu návrh na uloženie

povinnosti zloženia preddavku na trovy konania podľa ust. a Výzvou zo dňa

24. 04. 2012 súd vyzval navrhovateľa na vyplnenie a zaslanie priloženého tlačiva pre

dokladovanie pomerov účastníka konania. Výzvou zo dňa 25. 04. 2012 súd vyzval

navrhovateľa, aby uviedol, či podanie doručené súdu dňa 05. 08. 2010 – Doplnenie

podania – má súd vyhodnotiť ako rozšírenie návrhu na začatie konania. Dňa 28. 05. 2012

bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa, ktorým súdu oznámil, že doplnenie podania

zo dňa 05. 08. 2010 je možné vyhodnotiť ako rozšírenie návrhu na začatie konania a

zároveň bolo súdu doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov

konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením č. k. -270 zo dňa 09. 11. 2012 súd návrh odporcu na zloženie

preddavku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2012. Uznesením č. k.

-272 zo dňa 09. 11. 2012 súd pripustil zmenu žalobného petitu. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2012. Dňa 12. 02. 2013 zákonná sudkyňa vo veci

určila termín pojednávania na 22. 05. 2013. Dňa 22. 05. 2013 sa uskutočnilo pojednávanie,

ktoré bolo odročené na termín dňa 30. 09. 2013 z dôvodu potreby rozhodnúť o ďalšom

dokazovaní.“

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv predseda

okresného súdu uviedol, že zákonná sudkyňa sa v predmetnej veci vyjadrila, že od jej

prevzatia 9. augusta 2010 vykonáva vo veci plynule úkony smerujúce k rozhodnutiu merita

veci a ďalšie pojednávanie v predmetnej veci je nariadené na 30. september 2013, a preto

považuje sťažnosť sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú.

Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa zneužitia procesného práva na podanie návrhu

na zloženie preddavku na trovy dôkazu žalovaným podpredseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení uviedol, že „.... ide o procesný návrh účastníka konania, ktorý mu umožňuje

(o ktorom súd musel rozhodnúť) a rovnako podať opravný

prostriedok proti danému rozhodnutiu bolo jeho právo, preto nemožno tento procesný

návrh vyhodnotiť ako účelové zavinenie prieťahov v konaní“.

Podľa podpredsedu okresného súdu predmetné konanie je síce poznačené

zbytočnými prieťahmi majúcimi objektívny charakter, pretože sú spôsobené zaťaženosťou

súdneho oddelenia, a nie subjektívnym konaním zákonnej sudkyne. Tieto skutočnosti by

mal podľa podpredsedu okresného súdu zvážiť ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia a nepriznať ho sťažovateľovi v plnej sume.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na

vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ sa týka dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je žaloba o náhradu škody a nemajetkovej

ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona o zodpovednosti za škodu.

Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa, okresného súdu a z nimi predložených

na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by

celková dĺžka tohto konania bola výrazne ovplyvnená právnou alebo skutkovou zložitosťou

tejto veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa v predmetnom

konaní – ústavný súd zistil, že sťažovateľ v predmetnom konaní aktívne využíval svoje

procesné práva [podal viaceré návrhy na vykonanie dokazovania, navrhol zmenu petitu

svojej žaloby, dvakrát požiadal o odročenie pojednávania, avšak svoju žiadosť doručil

okresnému súdu až v deň konania týchto pojednávaní a odôvodnil ich kolíziou pojednávaní

(žiadosť z 3. októbra 2011) a zdravotnými dôvodmi (žiadosť zo 6. februára 2012)]. Možno

teda konštatovať, že v dôsledku uplatnenia týchto práv sťažovateľom v preskúmavanom

konaní došlo k predĺženiu konania v predmetnej veci na okresnom súde, čo však v súlade

s doterajšou judikatúrou ústavného súdu nemožno započítať na jeho ťarchu (mutatis

mutandis , ).

V správaní sťažovateľa neboli zistené žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by pri

efektívnom postupe okresného súdu v konaní mohlo byť podstatné spomalenie postupu

konania v predmetnej veci. Aj na tieto skutočnosti ústavný súd pri svojom rozhodovaní

v tejto veci prihliadol.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu na rozhodovaní v predmetnej

veci. Pri skúmaní uvedeného postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal nielen

z priebehu predmetného konania popísaného vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu

z 5. augusta 2013, ale aj z obsahu spisového materiálu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil, že predmetné konanie bolo poznačené viacerými obdobiami

nečinnosti. Za takéto obdobie možno označiť takmer deväťmesačné obdobie trvajúce

od 15. februára 2007 (okresný súd zaslal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku

sťažovateľovi) do 27. novembra 2007 (zaslanie výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe

okresným súdom). V období od 17. marca 2008 (doručenie vyjadrenia žalovaného

k podanej žalobe) do 22. mája 2009 (zaslanie doručených podaní účastníkov konania

druhému účastníkovi) trvajúcom viac ako päť mesiacov okresný súd nevykonával žiadne

procesné úkony. V ďalšom päťmesačnom období trvajúcom od 27. októbra 2009 (výzva

okresného súdu na predloženie registrového spisu) do 19. marca 2010 (pokyn súdnej

kancelárii vykonať úkony súvisiace s nariadeným pojednávaním) okrem vrátenia

vyžiadaného registrového spisu okresný súd nevykonával žiadne úkony smerujúce

k rozhodnutiu v merite veci. Za obdobie nečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní

možno označiť aj obdobie trvajúce osem mesiacov od 13. júla 2010 (pokyn vykonať

doručenie uznesenia o pripustení zmeny petitu a ďalšie úkony) do 23. marca 2011 (pokyn

súdnej kancelárii vykonať úkony súvisiace s nariadením pojednávania). Nečinnosť

okresného súdu v už označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná

prekážka, je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2

.

Okrem uvedených období nečinnosti okresného súdu bolo predmetné konanie

poznačené aj jeho neefektívnym postupom. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že

vykonávanie prvotných procesných úkonov (zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku

sťažovateľovi a zaslanie žaloby žalovanému, aby sa k nej vyjadril) v predmetnej veci trvalo

okresnému súdu takmer desať mesiacov, ako aj skutočnosť, že vydanie rozhodnutia

o návrhu žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu potreboval

viac ako deväť mesiacov.

Už uvedené skutočnosti nesvedčia o tom, že by okresný súd organizoval svoj

procesný postup v posudzovanom konaní (sp. zn. ) tak, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa týkajúcej sa práv, ktoré boli predmetom žaloby,

tak ako mu to ukladá ustanovenie , ktoré predstavuje premietnutie ústavnej

garancie práva účastníkov občianskeho súdneho konania na prerokovanie ich veci bez

zbytočných prieťahov v zákonnej rovine.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako šesť

rokov a deväť mesiacov, a vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti, ako aj neefektívnu

činnosť okresného súdu nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde

považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

ako ani vo vzťahu k právu podľa dohovoru. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že označené práva sťažovateľa boli porušené.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

9 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým

predmet uvedeného konania, t. j. čo je pre účastníka konania v stávke – „at stake“, právnu

a skutkovú zložitosť predmetnej veci, správanie sťažovateľa, ktorým prispel k predĺženiu

konania, ale aj skutočnosť, že sťažovateľ sa v rámci predmetného konania odstránenia

prieťahov niekoľkokrát svojimi žiadosťami domáhal, ústavný súd považoval priznanie sumy

1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou.

Ústavný súd v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2013 predstavovala

sumu 130,16 € a režijný paušál 7,81 €. Odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) vypočítaná podľa vyhlášky predstavuje celkovú

sumu 275,94 €.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal o priznanie náhrady trov konania v sume 269,58 €,

a ústavný súd mu preto priznal náhradu trov konania v celej ním uplatnenej sume. Okresný

súd je povinný uhradiť trovy konania na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) podľa bodu 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013